Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_10C-52-2013.pdf
PDF · 128.73 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/52/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Vankovou v právnej veci navrhovateľa: W. N., narodený XX.X.XXXX, O. XXXX/XX, Z. - X., právne zastúpený: JUDr. Natália Kiššová, advokátka, Bršlenová 10, Bratislava, proti odporcom: 1. Dražobná spoločnosť, a.s., IČO 35 849 703, Gunduličova 3, Bratislava, zastúpený splnomocnencom: STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., IČO 36 795 038, Vlčkova 18, Bratislava, 2. Slovenská sporiteľňa, a.s. v skratke SLSP, a.s., IČO 00 151 653, Tomášikova 48, Bratislava, 3. R.. G. Y., narodený XX.X.XXXX, M. XXXX/XX, G., 4. Q. Z., narodená XX.X.XXXX, V. I. XXX/XXX, Z., o neplatnosť dražby, takto
rozhodol:
Návrh sa zamieta.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi 1. náhradu trov konania v sume 700,88 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku jeho splnomocnencovi.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi 2. náhradu trov konania v sume 15,30 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporcovi 3. sa náhrada trov konania nepriznáva.
Odporkyni 4. sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 12.12.2011 doručeným súdu dňa 20.12.2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že dobrovoľná dražba rodinného domu so súpisným číslom XXX a pozemku parcelné číslo XX, o výmere 496 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcich sa v katastrálnom území O. Z., obec: Z., okres: G., zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX, vedenom Správou katastra Trnava, organizovaná odporcom 1. dňa 1.12.2011, ktorou bol príklep licitátora udelený odporcovi 3., je neplatná.
Odporcovia 1., 2. , 3. s návrhom nesúhlasili a tento žiadali zamietnuť.
Odporkyňa 4. s návrhom súhlasila.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa Návrhom zo dňa 12.12.2011, s Vyjadrením odporcu 1. zo dňa 27.2.2012, s Vyjadrením odporcu 2. zo dňa 28.2.2012, s Vyjadrením odporcu 3. zo dňa 27.2.2012, s Vyjadrením odporkyne 4. zo dňa 20.5.2013, s Vyjadrením navrhovateľa zo dňa 20.12.2013, s Vyjadrením odporcu 3. zo dňa 2.1.2014, s Vyjadrením odporcu 1. zo dňa 9.1.2014, výsluchom navrhovateľa, výsluchom zástupcu odporcu 2., výsluchom odporcu 3., výsluchom odporkyne 4., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä s Návrhom na vklad záložného práva zo dňa 6.8.2007, s Listom vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie O. Z., s Y. - Záujem o splnenie pohľadávky zo dňa 28.9.2011 s podacím hárkom, s Listom - Žiadosť o splnenie pohľadávky dlžníka odpoveď zo dňa 10.10.2011, s Listom - Záujem o splnenie pohľadávky - odpoveď zo dňa 24.10.2011 s podacím hárkom, s Notárskou zápisnicou číslo N 2527/2011, Nz 49622/2011, NCRls 50948/2011 zo dňa 1.12.2011, s Vyhlásením navrhovateľa dražby zo dňa 24.10.2011, s Oznámením o dobrovoľnej dražbe zo dňa 24.10.2011, s Opravnou doložkou k notárskej zápisnici N 2527/2011, Nz 49622/2011, NCRls 50948/2011 zo dňa 6.12.2011, s Potvrdením o zostatku úveru zo dňa 13.10.2011, s Dražobnou vyhláškou zo dňa 3.11.2011, s obsahom spisov Správy katastra G. číslo V XXXX/XX, číslo V XXXX/XX, ako i s obsahom spisu, a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ v konaní uviedol, že mal vedomosť od odporkyne 4. v septembri 2011 o tom, že sa dražba bude konať. Navrhovateľ sa od konca roku 2007 zdržuje na adrese J. XX, Z. a odporca 1. mu posielal písomnosti na starú adresu, keď odporca 2. vedel, že má adresu J. XX, Z., kam mu aj posielal zásielky. Navrhovateľ nepovažoval za dôležité oznámiť zmenu adresy správe katastra. Ku dňu konania dražby mala odporkyňa 3. voči navrhovateľovi dlh vo výške 17.000 eur, keď pôvodne jej navrhovateľ požičal 500.000,-Sk. Po ukončení dražby bola pohľadávka navrhovateľa voči odporkyni 4. uspokojená len v časti vo výške 2.108,45 eura. Navrhovateľ mal záujem odkúpiť pohľadávku od odporcu 2., keďže podľa vyjadrenia odporkyne 4., bola hodnota nehnuteľností 40.000 eur. Odporca 2. napriek tomu nehnuteľnosť vydražil.
Zástupca odporcu 2. v konaní uviedol, že odporca 2. v žiadnom prípade neporušil ustanovenia Občianskeho zákonníka a Zákona o dobrovoľných dražbách, keď navrhovateľovi neoznámil výšku svojej pohľadávky. List, ktorým žiadal navrhovateľ odporcu 2. o oznámenie výšky pohľadávky, bol len obyčajný list, banka sa nevedela presvedčiť o totožnosti pisateľa a ako vyplynulo z doterajšieho dokazovania, celá situácia bola komunikovaná medzi navrhovateľom a odporkyňou 4.. Odporca 2. nemohol postupovať inak, keď bol viazaný ochranou bankového tajomstva vo vzťahu k jeho klientovi a na tento prípad sa nevzťahovala žiadna z výnimiek v zmysle § 92 ods. 6 Zákona číslo 483/2001 Z. z.. Tvrdenie odporkyne 4., že nemala vedomosť o výške dlhu sa nezakladá na pravde, keďže banka je vždy povinná oznámiť svojmu klientovi aktuálnu výšku jeho dlhu. Čo sa týka doručovania oznámenia o dražbe, povinnosťou navrhovateľa bolo aktualizovať údaje uvedené v katastri nehnuteľností a sám navrhovateľ porušil svoju povinnosť v zmysle Zákona o katastri nehnuteľností.
Odporca 3. v konaní uviedol, že z jeho pohľadu dražba prebehla štandardne a nebol porušený zákon o dobrovoľných dražbách. Ak má niekto zriadené záložné právo v druhom rade, musí počítať s tým, že najskôr bude uspokojený záložný veriteľ v prvom rade.
Odporkyňa 4. v konaní uviedla, že od navrhovateľa si požičala sumu 500.000,-Sk a navrhovateľ je známy jej matky. Odporkyňa 4. bola u odporcu 2. požiadať o vyčíslenie jej pohľadávky a ku dňu 13.10.2011 jej dlh vyčíslili, avšak odporca 2. jej nevedel oznámiť výšku pohľadávky voči odporcovi 1.. Následne sa odporkyňa 4. s pani z banky dohodla, že jej vyčísli dlh ku dňu 25.11.2011, kedy jej pani v banke ústne poskytla informáciu, že dlh voči odporcovi 2. predstavuje sumu 23.430,67 eura a voči odporcovi 1. predstavuje sumu 1.091,28 eura. Odporkyňa 4. komunikovala s navrhovateľom telefonicky, že chce jej dlh zaplatiť a telefonicky sa dohodli, že mu prinesie vyčíslenie jej dlhu. Odporkyňa nedávala navrhovateľovi písomný súhlas pre odporcu 2., aby mu poskytol informáciu o výške jeho pohľadávky voči nej.
Predmetom konania je určenie neplatnosti dražby konanej dňa 1.12.2011 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území O. Z., zapísaným na Liste vlastníctva číslo XXX ako parcela
číslo XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 496 m2 a rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele číslo XX v celosti.
Podľa ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení platnom a účinnom ku dňu konania dražby navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3).
Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení platnom a účinnom ku dňu konania písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.
Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení platnom a účinnom ku dňu konania dražby oznámenie o dražbe uverejní dražobník v registri dražieb najmenej 15 dní pred otvorením dražby, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ustanovenia 17 ods. 5 písm. b) zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení platnom a účinnom ku dňu konania dražby v lehotách ustanovených v odsekoch 2 až 4 zašle dražobník oznámenie o dražbe osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby k predmetu dražby záložné alebo iné právo zapísané v katastri nehnuteľností, v Notárskom centrálnom registri záložných práv, v evidencii podľa osobitných zákonov alebo v listinách osvedčujúcich vlastnícke právo k predmetu dražby a nevyhnutných na nakladanie s ním.
Podľa ustanovenia 17 ods. 5 písm. c) zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení platnom a účinnom ku dňu konania dražby, ak je predmetom dražby byt, dom alebo iná nehnuteľnosť, osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby k predmetu dražby predkupné právo alebo iné vecné právo zapísané v katastri nehnuteľností, a tiež príslušnému okresnému úradu na vyznačenie poznámky.
Podľa ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení platnom a účinnom ku dňu konania dražby v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
Podľa ustanovenia § 151 ma ods. 10 Občianskeho zákonníka záložný veriteľ, ktorý po začatí výkonu záložného práva iným záložným veriteľom splní za dlžníka pohľadávku, na ktorej uspokojenie sa začal výkon záložného práva, nadobúda jej splnením všetky práva záložného veriteľa k tejto pohľadávke vrátane poradia rozhodujúceho na uspokojenie záložných práv. Záložný veriteľ, ktorý začal výkon záložného práva, nemôže splnenie pohľadávky iným záložným veriteľom odmietnuť.
Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení platnom a účinnom ku dňu konania dražby vlastníci a iné oprávnené osoby sú povinní dbať, aby všetky údaje katastra týkajúce
sa nehnuteľností alebo vlastníka nehnuteľností, ako aj zmeny týchto údajov mohli byť v katastri riadne evidované, a ohlásiť každú zmenu správe katastra do 30 dní odo dňa vzniku, zmeny alebo zániku rozhodujúcej skutočnosti a na vyzvanie správy katastra predložiť v určenej lehote doklady na zápis týchto údajov do katastra; na fyzické osoby sa nevzťahuje povinnosť ohlasovať údaje o nehnuteľnostiach uvedené vo verejných listinách a v iných listinách.
V rámci skutkového stavu bolo v prejednávanej veci zistené, že odporca 2. ako záložný veriteľ a odporkyňa 4. ako záložca uzatvorili dňa 18.11.2005 záložnú zmluvu na zabezpečenie pohľadávky odporcu 2. voči odporkyni 4. v sume 21.576,05 eura (pôvodne 650.000,-Sk) s príslušenstvom zo zmluvy o úvere zo dňa 18.11.2005 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území O. Z., zapísaným na Liste vlastníctva číslo XXX ako parcela číslo XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 496 m2 a rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele číslo XX v celosti s tým, že vklad záložného práva bol povolený pod číslom V XXXX/XX dňa 20.12.2005. Ďalej navrhovateľ ako záložný veriteľ a odporkyňa 4. ako záložca uzatvorili dňa 6.8.2007 záložnú zmluvu na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa voči odporkyni 4. v sume 1.659,96 eura zo zmluvy o pôžičke zo dňa 6.8.2007 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území O. Z., zapísaným na Liste vlastníctva číslo XXX ako parcela číslo XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 496 m2 a rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele číslo XX v celosti s tým, že vklad záložného práva bol povolený pod číslom V XXXX/XX dňa 15.10.2007. Listom zo dňa 28.9.2011 požiadal navrhovateľ odporcu 2. o oznámenie aktuálnej výšky dlhu odporkyne 4. voči odporcovi 2. za účelom jeho splnenia za odporkyňu 4.. Listom zo dňa 10.10.20111 oznámil odporca 2. navrhovateľovi, že je povinný zachovávať mlčanlivosť a poskytovanie akejkoľvek informácie týkajúcej sa klienta predchádza zaviazanie mlčanlivosťou. Listom zo dňa 24.10.2011 požiadal navrhovateľ odporcu 2. o uvedenie ďalšieho postupu vo veci splnenia pohľadávky odporcu 2. voči odporkyni 4. jeho osobou. Oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 24.10.2011 poslal odporca 1. navrhovateľovi na adresu G., Z., ktorá zásielka sa vrátila odporcovi 1. s oznámením príslušnej pošty „adresát neznámy“. Dňa 1.2.2011 sa uskutočnila dražba k predmetným nehnuteľnostiam, vtedy vo vlastníctve odporkyne 4., organizovaná odporcom 1. na návrh odporcu 2. vykonávajúceho záložné právo, ktorého vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod číslom V XXXX/XX dňa 20.12.2005. Cena dosiahnutá vydražením predstavovala sumu 28.500 eur a vydražiteľom sa stal odporca 3.. Pohľadávka navrhovateľa voči odporkyni 4. bola uspokojená z výťažku dražby vo výške 2.108,45 eura. Aktuálne je vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam zapísane v katastri nehnuteľností v prospech odporcu 3..
V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal neplatnosti spornej dražby z dôvodu porušenia ustanovení § 7 ods. 2 veta prvá a § 17 ods. 2, § 17 ods. 5 písm. b) alebo c) zákona číslo č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) a porušenia ustanovenia § 151 ma ods. 10 Občianskeho zákonníka. Porušenie ustanovení § 17 ods. 2, § 17 ods. 5 písm. b) alebo c) zákona číslo č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) a ustanovenia § 151ma ods. 10 Občianskeho zákonníka namietal navrhovateľ v návrhu zo dňa 12.12.2011 a porušenie ustanovenia § 7 ods. 2 zákona číslo č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) namietal navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 22.8.2013. Navrhovateľ odôvodňoval návrh tým, že ako záložný veriteľ v druhom rade mal záujem uspokojiť pohľadávku odporcu 2. voči odporkyni 4. a za týmto účelom požiadal odporcu 2. listami zo dňa 28.9.2011 a zo dňa 24.10.2011 o oznámenie aktuálnej výšky dlhu odporkyne 4., čo odporca 2. odmietol s tým, že je viazaný mlčanlivosťou a bez ďalšieho dražbu realizoval. Podľa navrhovateľa odporca 2. nebol v žiadnom prípade oprávnený odmietnuť splnenie dlhu zo strany navrhovateľa, ani poskytnúť mu minimálnu súčinnosť na toto splnenie. Navrhovateľ tiež uvádzal, že odporca 2. nepravdivo vyhlásil, že predmet dražby je možné dražiť a ak ho odporca 2. nemohol pravdivo poskytnúť, od dražby mal upustiť. Ďalej navrhovateľ poukazoval na to, že mu nikdy nebolo doručené oznámenie o dražbe, keď zásielky posielal odporca 1. na adresu G. 2, Z., na ktorej sa navrhovateľ v tom čas nezdržoval. Takéto doručovanie trpí nezhojiteľnou vadou, nakoľko všetky zásielky v zmysle Zákona o dobrovoľných dražbách je potrebné doručovať do vlastných rúka a akékoľvek pokusy na doručenie zásielok na túto adresu sú bezpredmetné. Odporca 1. sa bránil tvrdením, že oznámenie o dražbe poslal navrhovateľovi na adresu G. 2, Z., ktorá bola uvedená na liste vlastníctva, pričom vychádzal z predpokladu, že navrhovateľ dodržiava ustanovenie § 19 ods. 1 Katastrálneho zákona. Odporca 2. sa bránil tvrdením, že neplatnosti dražby je možné domáhať sa
v dôsledku porušení ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách, nie porušením § 151ma ods. 10 Občianskeho zákonníka. Odporca 2. ďalej uvádzal, že ani v prípade doručovania oznámenia o dražbe neboli porušené ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko odporca 1. poslal oznámenie o dražbe navrhovateľovi na adresu uvedenú v katastri nehnuteľností, pričom vychádzal z hodnovernosti tam zapísaných údajov, ktoré navrhovateľ neaktualizoval. Odporca 3. sa bránil tvrdením, že spor medzi navrhovateľom a odporcami 2., 4. sa netýka samotnej neplatnosti dobrovoľnej dražby, navrhovateľ nebol samotnou dražbou dotknutý na svojich právach, keďže svojich práv a plnenia zostávajúcej časti pohľadávky sa môže naďalej slobodne uchádzať u odporkyne 4.. Odporkyňa 4. tvrdila, že k celej dražbe nemuselo vôbec dôjsť, nakoľko navrhovateľ mal záujem odkúpiť jej dlh.
Dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom (§ 132 Občianskeho zákonníka), konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou podávania ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie (§ 2 písm. a) zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách). Dobrovoľná dražba je konaním, ktoré sa vedie bez akejkoľvek predbežnej kontroly súdu alebo iného orgánu verejnej moci, výlučne pod kontrolou dražobníka, ktorý je súkromnoprávnym subjektom vykonávajúcim svoju činnosť ako podnikanie za účelom dosiahnutia zisku. Ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v stanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu (§ 27 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách). Proti účinkom dražby sa možno brániť len postupom podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách podaním žaloby o určenie neplatnosti dražby, a to v zákonnej prekluzívnej lehote troch mesiacov odo dňa príklepu. Osoba, ktorá tvrdí, že porušením ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách bola dotknutá na svojich právach, sa môže obrátiť na súd, aby určil neplatnosť dražby. Neplatná je tak dražba, ktorú za neplatnú určí súd. Môže tak urobiť len v prípadoch, ak dražba nebola uskutočnená v súlade so Zákonom o dobrovoľných dražbách a ak porušenie bolo v takom rozsahu, že malo vplyv na vydraženie predmetu dražby. Právo domáhať sa neplatnosti dražby si musí dotknutá osoba uplatniť do troch mesiacov od udelenia príklepu. Trojmesačná lehota na podanie žaloby je lehotou prekluzívnou a ak si u nej oprávnená osoba neuplatní právo na súde, jej právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká.
Dražba, ktorej neplatnosti sa domáha navrhovateľ v konaní, sa konala dňa 1.12.2011 a návrh na určenie neplatnosti dražby bol doručený súdu dňa 20.12.2011, teda trojmesačná zákonná lehota na uplatnenie nároku bola zachovaná. Navrhovateľ ako záložný veriteľ v druhom rade tvrdil, že bol dotknutý na svojich právach porušením ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko jeho existujúca pohľadávka voči odporkyni 4. nebola uspokojená v celom rozsahu, čím bola daná jeho aktívna legitimácia na vedenie tohto konania.
V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal neplatnosti dražby z troch dôvodov. Prvým dôvodom bola skutočnosť, že odporca 2. ako záložný veriteľ v prvom poradí odmietol splnenie jeho pohľadávky voči odporkyni 4. navrhovateľom ako záložným veriteľom v druhom poradí v zmysle § 151ma ods. 10 Občianskeho zákonníka. Zákon o dobrovoľných dražbách jednoznačne uvádza v § 21 ods. 2, že neplatnosti dražby je možné domáhať sa, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona. Prvý dôvod neplatnosti dražby sa však týkal ustanovení Občianskeho zákonníka a teda nebola splnená podmienka domáhať sa neplatnosti dražby zo zákonom stanoveného dôvodu. Aj napriek tomuto konštatovaniu súd považuje za potrebné uviesť, že nebolo preukázané porušenie § 151ma ods. 10 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ jedenkrát písomne žiadal odporcu 2. o uvedenie aktuálnej výšky dlhu odporkyne 4. s tým, že má záujem splniť pohľadávku odporcu 2. voči odporkyni 4. a jedenkrát písomne žiadal odporcu 2. o uvedenie postupu vo veci splnenia pohľadávky odporcu 2. voči odporkyni 4.. Odporca 2. odmietol poskytnúť navrhovateľovi informáciu o výške jeho pohľadávky voči odporkyni 4. odvolávajúc sa na povinnosť zachovávať mlčanlivosť vo vzťahu ku všetkým informáciám týkajúcich sa jeho klienta. Tento postup odporcu 2. bol podľa názoru súdu správny, keďže v zmysle § 91 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách je banka, teda odporca 2., povinná všetky informácie a doklady o záležitostiach týkajúcich sa jej klienta, teda odporkyne 4., utajovať a chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením a môže ich poskytnúť tretím osobám, teda navrhovateľovi, len s
predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutého klienta, teda odporkyne 4., alebo na jeho písomný pokyn. Informácia požadovaná navrhovateľom o výške dlhu odporkyne 4. nepochybne spadá do predmetu bankového tajomstva. Navrhovateľ nedisponoval písomným súhlasom odporkyne 4., aby odporca 2. poskytol navrhovateľovi požadovanú informáciu a odporca 2. nemal ani písomný pokyn od odporkyne 4. na poskytnutie požadovanej informácie navrhovateľovi, čo v konaní potvrdila aj odporkyňa 4.. Na poskytnutie informácie žiadanej navrhovateľom od odporcu 2. sa navyše nevzťahovala ani žiadna z výnimiek uvedených v § 91 ods. 3, 4 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. V tomto prípade nemožno konštatovať, že odporca 2. odoprel navrhovateľovi splnenie jeho pohľadávky voči odporkyni 4., ale v súlade so zákonnou povinnosťou zachovať bankové tajomstvo odoprel poskytnúť požadovanú informáciu. Navyše navrhovateľovi nič nebránilo, aby informáciu o výške dlhu odporkyne 4. získal priamo od nej, keď sama odporkyňa 4. v konaní potvrdila, že mala vedomosť o výške jej dlhu, resp. že jej odporca 2. na požiadanie poskytoval informáciu o výške jej dlhu písomne alebo ústne.
Druhým dôvodom neplatnosti dražba bola skutočnosť, že odporca 1. ako dražobník nezaslal navrhovateľovi ako záložnému veriteľovi oznámenie o dražbe, teda porušenie § 17 ods. 5 písm. b) alebo c) Zákona o dobrovoľných dražbách. V konaní bolo zistené, že odporca 1. poslal navrhovateľovo Oznámenie o dražbe zo dňa X4.10.2011 na adresu G. 2 v Z. evidovanej v katastri nehnuteľností, ktorá zásielka bola odporcovi 1. vrátená s oznámením „adresát neznámy“. Navrhovateľ uvádzal, že na uvedenej adrese sa nezdržoval od konca roku 2007 a odporca 2. mal vedomosť, že sa zdržuje na adrese J. 14, Z.. I. poukazoval na § 10 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého sa písomnosti doručujú do vlastných rúk a na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia § 45 až 50 Občianskeho súdneho poriadku, a preto akékoľvek pokusy o doručení zásielok na adresu, kde sa navrhovateľ nezdržoval sú bezpredmetné. V tomto smere je však potrebné zdôrazniť, že sám navrhovateľ porušil svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 19 písm. a) zákona č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, nakoľko príslušnej správe katastra neoznámil zmenu údaju týkajúceho sa zmeny jeho adresy bydliska evidovanej v katastri nehnuteľností, keď podľa jeho vyjadrenia to nepovažoval za dôležité. Odporca 1. ako súkromnoprávny subjekt nemá možnosť zisťovať adresu fyzickej osoby z centrálnej evidencie obyvateľov. Tiež odporca 1. nemá povinnosť zisťovať od odporcu 2, či tento má vedomosť o inej adrese bydliska navrhovateľa, na čo poukazoval navrhovateľ. V súdenom prípade je možné konštatovať, že skutočne Oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 24.10.2011 nebolo navrhovateľovi doručené do vlastných rúk tak, ako to predpokladá § 17 ods. 5 písm. b) (navrhovateľ mal záložné právo k nehnuteľnostiam) alebo c) (záložné právo je vecným právom) Zákona o dobrovoľných dražbách, teda uvedené ustanovenie bolo porušené. Na druhej strane je však potrebné ďalej skúmať, či porušenie tohto ustanovenia malo vplyv na vydraženie predmetu dražby. Navrhovateľ dôvodil tým, že on mal záujem odkúpiť pohľadávku odporcu 2. voči odporkyni 4., keďže podľa vyjadrenia odporkyne 4. bola hodnota nehnuteľností 40.000 eur a týmto spôsobom by sa uspokojil aj on, aj odporca 2.. Toto zdôvodnenie navrhovateľa sa však týka prvého dôvodu neplatnosti dražby a vo vzťahu k nedoručeniu oznámenie o dobrovoľnej dražbe navrhovateľ sám neuvádzal, ako mala táto skutočnosť ovplyvniť priebeh dražby. Navrhovateľ ma vedomosť o tom, že odporca 2. začína výkon záložného práva, čo vyplýva z jeho preukázaného úmyslu splniť pohľadávku odporcu 2. voči odporkyni 4. a mal vedomosť od odporkyne 4. od septembra 2011 o tom, že sa dražba bude konať, ale nevedel kedy, čo sám v konaní uviedol. Odporca 1. zasielal oznámenie o dobrovoľnej dražbe Správe katastra G., ktorá skutočnosť vyplýva aj zo zápisu v časti B v Liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie O. Z., zverejnil ho v Obchodnom vestníku, v Registri dobrovoľných dražieb, v periodickej tlači a na internete. Tiež navrhovateľ a odporkyňa 4. potvrdili, že spolu komunikovali. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ sám zapríčinil skutočnosť, že mu oznámenie o dobrovoľnej dražbe nebolo doručené, keď si nesplnil svoju informačnú povinnosť v zmysle§ 19 písm. a) zákona č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam. Tiež je zrejmé, že navrhovateľ mal vedomosť o začatí výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam odporcom 2. a keby mal skutočný záujem o zistenie, kedy sa bude dražba skutočne konať, mohol si to zistiť z viacerých zdrojov, kde bolo oznámenie dražbe zaslané, či uverejnené, prípadne aj priamo od odporkyne 4.. Navyše v konaní ani navrhovateľ bližšie nezdôvodnil, ako malo toto porušenie § 17 ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách ovplyvniť priebeh dražby, len všeobecne poukazoval na významnú ujmu na jeho majetkových právach spočívajúcu v rozdiele medzi jeho zabezpečenou pohľadávkou a vyplateným zostatkom z dražby. V konaní zistený skutkový základ napriek márnemu poučeniu podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku neumožňoval ustáliť záver, že porušenie tohto ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách bolo v takom rozsahu, že malo vplyv na vydraženie predmetu dražby.
Tretím dôvodom neplatnosti dražby bola skutočnosť, že odporca 2. nepravdivo vyhlásil, že predmet dražby je možné dražiť, čím sa mal dopustiť porušenia § 7 ods. 2 veta prvá Zákona o dobrovoľných dražbách. K nepravdivému vyhláseniu malo dôjsť z dôvodov neplatnosti dražby uvedených vyššie. Odporca 2. ako navrhovateľ dražby urobil písomne dňa 24.10.2011 vyhlásenie o spôsobilosti predmetu dražby a pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon dražby. Prekážky, ktoré by mali za následok, že predmet dražby nie je možné dražiť, sa týkajú buď toho, že predmet dražby nie je spôsobilým predmetom dražby, alebo toho, že na predmete dražby vznikla skutočnosť, ktorá spôsobila, že takýto predmet nie je spôsobilý dražby. Tento dôvod neplatnosti dražby, teda porušenie § 7 ods. 2 veta prvá Zákona o dobrovoľných dražbách, uplatnil navrhovateľ až na pojednávaní dňa 22.8.2013. V záujme právnej istoty vydražiteľa Zákon o dobrovoľných dražbách stanovuje trojmesačnú prekluzívnu lehotu na uplatnenie neplatnosti dražby na súde. Návrh na určenie neplatnosti dražby vychádzal len z prvého a druhého dôvodu neplatnosti uvedených vyššie a tento tretí dôvod neplatnosti dražby bol uplatnený až po uplynutí prekluzívnej lehoty na podanie príslušného návrhu na súd. Poľa názoru súdu je potrebné odmietnuť rozširovanie dôvodov majúcich zakladať neplatnosť dražby až po uplynutí prekluzívnej lehoty na podanie príslušného návrhu na súde, keď dôvod neplatnosti dražby spočívajúci v porušení § 7 ods. 2 veta prvá Zákona o dobrovoľných dražbách bol uplatnený až po uplynutí zákonnej lehoty (na pojednávaní dňa 22.8.2013) a právo domáhať sa neplatnosti dražby z tohto dôvodu zaniklo.
Navyše otázka, že vydražené nehnuteľnosti boli spôsobilým predmetom dražby nebola medzi účastníkmi sporná a v konaní ani nebol preukázaný žiaden dôvod uvedený v § 3 Zákona o dobrovoľných dražbách (definovanie predmetu dražby pozitívne alebo negatívne), pre ktorý by nebolo možné nehnuteľnosti dražiť. Vo vzťahu ku skutočnosti obmedzujúcej vykonanie dražby súd už vyššie konštatoval, že porušenie § 151ma Občianskeho zákonníka nebolo dané a porušenie § 17 ods. 5 písm. b) alebo c) Zákona o dobrovoľných dražbách by neovplyvnilo priebeh dražby tak, aby bolo možné dospieť k záveru, že dražba bola neplatná. A preto aj tento dodatočne uvádzaný dôvod neplatnosti dražby odvolávajúci sa na porušenie § 151ma Občianskeho zákonníka a porušenie § 17 ods. 5 písm. b) alebo c) Zákona o dobrovoľných dražbách nie je daný, nakoľko nehnuteľnosti boli spôsobilým predmetom dražby a odporca 1. ako dražobník nebol povinný upustiť od dražby.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrh na určenie neplatnosti dražby v celom rozsahu zamietol považujúc ho za neopodstatnený.
O náhrade trov konania navrhovateľa a odporcu 1. rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a vo veci plne úspešnému odporcovi 1. priznal náhradu trov konania v sume 700,88 eura, a to náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby á 58,69 eura (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 20.2.2012, písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 27.2.2012), za 2 úkony právnej služby á 60,07 eura (účasť na pojednávaní dňa 22.8.2013, dňa 12.11.2013), za 2 úkony právnej služby á 61,87 eura (písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 9.1.2014, účasť na pojednávaní dňa 16.1.2014) podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z., režijný paušál 2 x 7,63 eura, 2 x 7,81 eura a 2 x 8,04 eura podľa §16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z., náhradu cestovných výdavkov v sume 8,50 eura (dňa 22.8.2013 cesta Pezinok - Trnava, Trnava - Bratislava, cena cestovného lístka na železničnej preprave), v sume 31,05 eura (dňa 12.11.2013 cesta Bratislava - Trnava a späť osobným motorovým vozidlom Kia, 115 km, pri spotrebe 6,1 l/100 km, cene benzínu 1,441 eura/l a paušálnej náhrade vo výške 0,183 eura/1 km), v sume 31,05 eura (dňa 16.1.2014 cesta Bratislava - Trnava a späť osobným motorovým vozidlom Kia, 115 km, pri spotrebe 6,1 l/100 km, cene benzínu 1,441 eura/l a paušálnej náhrade vo výške 0,183 eura/1 km) podľa § 16 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z., náhradu za stratu času v sume 105,25 eura (á 13,01 eura za 2 začaté polhodiny, á 13,01 eura za 3 začaté polhodiny, á 13,40 eura za 3 začaté polhodiny) podľa § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a 20 % DPH v sume 116,81 eura (20 % z odmeny a náhrad v sume 584,07 eura, t. j. 584,07 eura x 0,20) podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z., ktorú prisúdenú náhradu trov konania je navrhovateľ povinný podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaplatiť splnomocnencovi odporcu 1..
O náhrade trov konania navrhovateľa a odporcu 2. rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a vo veci plne úspešnému odporcovi 2. priznal náhradu trov konania v sume 15,30 eura, čo predstavuje náhradu priemerného cestovného v sume 2,55 eura na ceste Bratislava - Trnava
hromadnou dopravou (v dňoch 20.8.2013, 12.11.2013, 16.1.2014 cesta na pojednávanie a späť), teda 2,55 eura x 6. Odporca 2. žiadal o náhradu cestovných výdavkov v sume 92,99 eura, ktoré si vyčíslil v zmysle zákona č. 282/2002 Z. z. o cestovných náhradách, keď súd nepovažoval za opodstatnené priznanie tejto náhrady, nakoľko uvedený zákon sa nevzťahuje na poskytovanie náhrad a plnení účastníkom súdneho konania (§ 1). Za účelne vynaložené trovy konania tak považoval súd len cestovné na pojednávanie hromadnou dopravou.
O náhrade trov konania navrhovateľa a odporcu 3. rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a vo veci plne úspešnému odporcovi 3. náhradu trov konania nepriznal, nakoľko náhradu trov konania výslovne nežiadal, i keď inak by mu na ňu vzniklo právo.
O náhrade trov konania navrhovateľa a odporkyne 4. rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a vo veci plne úspešnej odporkyni 4. náhradu trov konania nepriznal, nakoľko náhradu trov konania výslovne nežiadala, i keď inak by jej na ňu vzniklo právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.