Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoP-56-2013.pdf
PDF · 106.29 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/56/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa G.B., bytom D. R., E. XX/XX, zastúpeného C.. N. L., advokátkou, so sídlom D. R., Q. XX/XX proti odporkyni Q. H., bytom D. R., D. XXXX/X, zastúpenej Advokátskou kanceláriou C., so sídlom D. R., H. XXX/X, IČO XX XXX XXX, odporkyňa do nadobudnutia plnoletosti v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny D. R., za účasti matky odporkyne K. H., bytom D. R., D. XXXX/X, zastúpenej Advokátskou kanceláriou C., so sídlom D. R., H. XXX/X, IČO XX XXX XXX, o návrhu navrhovateľa na zníženie výživného a vzájomnom návrhu odporkyne na zvýšenie výživného, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 28. marca 2013, č.k. 10P/23/2012-109, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti m e n í tak, že návrh navrhovateľa na zníženie výživného za obdobie od 23.02.2012 do 01.05.2012 a od 01.12.2012 z a m i e t a .
Výrok o zamietnutí vzájomného návrhu odporkyne na zvýšenie výživného p o t v r d z u j e .
Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Okresný súd prvým rozsudkom v danej veci návrhu navrhovateľa na zníženie vyživovacej povinnosti k v tom čase maloletej odporkyni zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 30 % životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa mesačne vyhovel.
Krajský súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzal zo záverov, ktoré nemajú podklad vo vykonanom dokazovaní, keď nevypočul účastníkov konania - rodičov, v tom čase maloletej odporkyne, nezistil, z akého dôvodu otec ukončil pracovný pomer u svojho posledného zamestnávateľa, žiadne dokazovanie nevykonal a nevenoval žiadnu pozornosť otázke, aké sú schopnosti a možnosti otca nájsť si zamestnanie, nezisťoval jeho možnosti uplatniť sa na trhu práce, prípadne i v inom odbore a mimo miesta svojho bydliska, nezisťoval, aký by bol jeho predpokladaný príjem v závislosti od jeho vzdelania a doposiaľ vykonávanej práce, zdravotného stavu a podobne a nezaoberal sa skutočnosťou, prečo sa otec vzdal majetkového prospechu v dedičskom konaní.
Napadnutým rozsudkom okresný súd, po doplnení dokazovania, návrh navrhovateľa na zníženie výživného za obdobie od 02.05.2012 do 30.11.2012 zamietol, znížil jeho vyživovaciu povinnosť za obdobie od 23.02.2012 do 01.05.2012 zo sumy 100 Eur mesačne na 30 % životného
minima, ktoré je povinný poukazovať k rukám matky odporkyne a od 01.12.2012 znížil jeho vyživovaciu povinnosť k odporkyni na sumu 65 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám odporkyne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Vzájomný návrh odporkyne na zvýšenie výživného zamietol. Týmto rozhodnutím zmenil rozsudok tamojšieho súdu, č.k. 6C/164/2009-39 zo dňa 01.03.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 07.07.2010, č.k. 5Co/138/2010-77 v časti o určení vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporkyni. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že naposledy bola vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporkyni upravovaná rozsudkom tamojšieho súdu, č.k. 6C/164/2009-39 zo dňa 01.03.2010, ktorým bolo manželstvo rodičov odporkyne rozvedené, maloletá odporkyňa bola zverená do osobnej starostlivosti matke a otcovi bola v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 5Co/138/2010-77 zo dňa 07.07.2010 uložená povinnosť prispievať na jej výživu sumou 100 Eur mesačne. V tom čase bola odporkyňa maloletá, navštevovala X. triedu základnej školy, navrhovateľ mal priemerný čistý mesačný zárobok 391,99 Eur, matka maloletej mala príjem vo výške 129,17 Eur a 164,22 Eur ako príspevok k dieťaťu v náhradnej starostlivosti. V súčasnosti je navrhovateľka študentkou X. ročníka strednej školy (v čase rozhodovania odvolacieho súdu X. ročníka) a okresný súd preto vyslovil, že s prechodom na strednú školu a jej vyšším vekom nesporne vzrástli náklady na jej výživu, a to i s prihliadnutím na zdravotnú starostlivosť (ortodontická starostlivosť, skolióza. Navrhovateľ pracoval od 01.04.2011 do 31.12.2011 a od 02.05.2012 do 30.11.2012 v spoločnosti I. ako sezónny pracovník a jeho príjem predstavoval v roku 2011 sumu 360 Eur mesačne a v roku 2012 369,89 Eur mesačne. V čase medzi jednotlivými pracovnými pomermi bol navrhovateľ evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, bolo mu priznané postavenie občana v hmotnej núdzi a poberal príspevok 62,50 Eur mesačne od 01.02.2012 do 30.04.2012 a od 01.12.2012 mu bola priznaná podpora v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 15,234 Eur na obdobie 6 mesiacov. Zo spisov tamojšieho súdu, sp. zn. 14D/1425/2009 a 14D/176/2010 okresný súd zistil, že sa jedná o dedičské konania vedené po nebohých rodičoch navrhovateľa, v rámci ktorých uzavrel navrhovateľ s ostatnými dedičmi dohodu, na základe ktorej sa vzdal všetkého majetku v prospech svojich súrodencov, vrátane bytu č. XX, vo vchode č. XX, ktorého výlučným vlastníkom sa stal jeho brat G., nehnuteľnosti - pozemkov v k.ú. D. R., ktorých vlastníkom sa stala sestra N. D. a ďalšieho nehnuteľného majetku, ktorého vlastníkom sa stala sestra B. R.. Navrhovateľ sa stal nadobúdateľom výlučne akcií na meno poručiteľky (matky) v hodnote 31,80 Eur a poručiteľa (otca) v hodnote 0,66 Eur. Z takto vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že návrh navrhovateľa za obdobie 02.05.2012 do 30.11.2012 nebol podaný dôvodne, tento dosahoval priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 369,89 Eur, a preto v tejto časti jeho návrh zamietol. Od 01.12.2012 je navrhovateľ nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie s tým, že 6 mesiacov poberal podporu v nezamestnanosti vo výške 228,51 Eur. Navrhovateľ má slabé uplatnenie na trhu práce, má ukončené základné vzdelanie, nie je vyučený a i v minulosti pracoval ako nekvalifikovaný pomocný robotník. Z týchto dôvodov vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyni s účinnosťou od 01.12.2012 znížil na sumu 65 Eur mesačne. V období od 01.02.2012 do 02.05.2012 bol navrhovateľ evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 Eur, z ktorého dôvodu znížil jeho vyživovaciu povinnosť v tomto období na výšku 30 % životného minima na nezaopatrené dieťa. Uzavretie dohody dedičov v rámci dedičských konaní po ich právnych predchodcoch v takom zmysle, že navrhovateľ sa vzdal svojho dedičského podielu, predovšetkým spoluvlastníckeho podielu na byte, v ktorom spolu s nebohými rodičmi býval od roku 2008, nepovažoval súd prvého stupňa za vzdanie sa majetkového prospechu bez dôležitého dôvodu, nakoľko bývanie navrhovateľa bolo v uvedenom byte, ktorého výlučným vlastníkom sa stal brat navrhovateľa, zabezpečené formou zriadenia práva bezplatného užívania bytu. Podľa jeho názoru, pokiaľ by navrhovateľ zdedil 1-inu v predmetnom byte a zostal by v byte bývať, mal by síce vyriešenú bytovú otázku, ale vlastníctvo tohto bytu by žiadnym spôsobom neovplyvnilo výšku vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni. Zohľadnil, že navrhovateľ nemal možnosť vyplatiť z hodnoty bytu ostatných súrodencov. Vzájomný návrh odporkyne na zvýšenie výživného na sumu 200 Eur zamietol s poukazom na osobné, zárobkové a majetkové pomery navrhovateľa, keď nie je v jeho schopnostiach takto určené výživné platiť.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie prostredníctvom svojho zástupcu odporkyňa a K. H., matka odporkyne. Domáhali sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola znížená vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni zmenil tak, že návrh zamietne a návrhu odporkyne na zvýšenie výživného zo sumy 100 Eur na sumu 200 Eur v celom rozsahu vyhovie. Odporkyňa poukázala na svoje oprávnené potreby, keď je študentkou X. ročníka strednej
školy a sústavne sa pripravuje na štúdium na vysokej škole, zúčastní sa skúšky z anglického jazyka. Jej oprávnené potreby nezahŕňajú len stravovanie, ale aj potreby iné, ako sú bytové, odevné, zdravotné, kultúrne, náklady na štúdium, ďalej náklady súvisiace s jej zdravotným stavom (liečebné náklady), keď má zdravotné problémy - trpí skoliózou, nosí rovnátka na horné a spodné zuby, má kožné edémy a bradavice, je jej odporúčaná rehabilitácia, masáže, plávanie, výživové doplnky a podobne. Zdôraznila, že výživné v plnej miere jej zabezpečuje matka, ktorej bola ako maloletá zverená do osobnej starostlivosti a táto sa o ňu neustále stará. Ďalej uviedla, že od 16.03.2012 jej navrhovateľ poskytuje výživné v sume 30 Eur mesačne, pričom jeho schopnosti a faktické príjmy, ktoré dosahuje počas súdneho konania, boli okolo 370 Eur mesačne a v súčasnej dobe poberá dávku v nezamestnanosti 228,51 Eur. Ďalej uviedla, že v roku 2008 bol navrhovateľ zamestnaný v Y.-e, resp. predtým v F. Q. a opätovne v Y.-e, vždy bol medzitým evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie. Je podľa jej názoru v jeho schopnostiach riadne byť zamestnaný a nie iba ako sezónny pracovník 7 mesiacov v roku. Ďalej uviedla, že súd mal pri rozhodovaní o výške výživného prihliadnuť aj na skutočnosť, že navrhovateľ sa bez vážneho dôvodu vzdal majetkového prospechu, a to v prospech svojho brata, ktorý sa stal výlučným vlastníkom bytu, v ktorom žili ich nebohí rodičia s tým, že navrhovateľovi v byte zriadil právo doživotného bezplatného bývania. Navrhovateľ prenechal sestrám iný majetok.
Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že nepopiera, že odporkyňa by potrebovala viac peňazí, no nemá možnosť vo vyššej miere sa na výživnom podieľať. Poukázal na skutočnosť, že matka odporkyne tiež previedla rodinný dom na svojich synov a odporkyňu obišla a táto mohla pracovať v nemocnici a tejto práce sa vzdala. Ďalej uviedol, že všetky peniaze, ktoré mal našetrené, minul do domu, v ktorom odporkyňa spolu s matkou býva, pričom jej matka ho nijakým spôsobom nevyplatila. Poukázal na skutočnosť, že odporkyňa nemá o neho žiaden záujem, neprišla za ním v priebehu jedného roka ani raz, odmieta s ním komunikovať, čo by mal súd tiež zohľadniť. Tvrdil, že sa vždy snažil pracovať, a pokiaľ pracuje sezónne, nie je to jeho chybou, stará sa v meste o zeleň a je rád, že má takúto prácu, je nemajetný.
Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a) O.s.p., vo veci nariadil pojednávanie podľa § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p., zopakoval dokazovanie súdu prvého stupňa podľa § 213 ods. 3 O.s.p. - vypočul navrhovateľa, odporkyňu, matku odporkyne, oboznámil spisy Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 14D/176/2010 a sp. zn. 14D/1425/2009 a dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné vo výroku, ktorým bola vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni znížená, zmeniť tak, že návrh zamietne podľa § 220 O.s.p. a vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh odporkyne na zvýšenie výživného, potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Výroku rozsudku, ktorým súd návrh navrhovateľa na zníženie výživného za obdobie od 02.05.2012 do 30.11.2012 zamietol, sa nedotýkal, tento nebol odvolaním účastníkmi spochybnený, nadobudol právoplatnosť.
V danej veci sa navrhovateľ proti odporkyni, návrhom podaným v čase maloletosti odporkyne, domáhal zníženia svojej vyživovacej povinnosti voči nej s poukázaním na svoje nepriaznivé pomery a odporkyňa sa vzájomným návrhom domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti navrhovateľa.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine).
Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery účastníkov.
Citované zákonné ustanovenie § 78 Zákona o rodine vychádza z predpokladu, že výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane oprávnených ( maloletých, ale i plnoletých detí) , a to v dôsledku pribúdajúceho veku, nárastom ich odôvodnených potrieb, štúdiom na škole vyššieho stupňa a podobne, tak na strane povinných (rodičov), a to zvýšením alebo znížením príjmu, pribudnutím alebo odbudnutím ďalších vyživovacích povinností a podobne.
Okresný súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením, po zrušujúcom rozhodnutí krajského súdu, správne postupoval, keď zameral svoje dokazovanie na preukázanie toho, či na strane oprávneného alebo povinného došlo k takej zmene pomerov, ktorá je dôvodom na zníženie alebo zvýšenie výživného pre odporkyňu. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že posledná úprava výživného zo strany navrhovateľa pre v tom čase maloletú odporkyňu bola rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 01.03.2010, č.k. 6C/164/2009-39 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 5Co/138/2010-77 zo dňa 07.07.2010. V čase tohto určovania vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni bol jeho priemerný čistý mesačný zárobok 391,99 Eur, matka odporkyne poberala príspevok k dieťaťu v náhradnej starostlivosti v sume 129,17 Eur a 164,22 Eur. Odporkyňa, v tom čase maloletá, ukončila X. triedu základnej školy. V súčasnosti má odporkyňa XX rokov, je študentkou X. ročníka strednej školy. Navrhovateľ bol od 01.01.2012 do 30.04.2012 a od 01.12.2012 vedený ako uchádzač o zamestnanie, od 01.05.2012 do 30.11.2012 pracoval a jeho priemerný čistý mesačný zárobok bol 369,89 Eur. Od februára do apríla 2012 poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 Eur a od 01.12.2012 za obdobie 6 mesiacov poberal podporu v nezamestnanosti vo výške 228,51 Eur. Z dokazovania pred odvolacím súdom vyplynulo, že navrhovateľ je od 01.04.2013 starobným dôchodcom a výška jeho dôchodku predstavuje 290,63 Eur. Matka odporkyne poberá príspevok cca 300 Eur za vykonávanie asistencie L. G..
Súd prvého stupňa správne konštatoval, že na strane odporkyne nastala od predchádzajúceho rozhodnutia významná zmena pomerov, jej odôvodnené potreby sa nesporne zvýšili štúdiom na strednej škole, v súčasnosti je v maturitnom ročníku. K podstatnej zmene pomerov na strane matky odporkyne nedošlo a je možné konštatovať zmenu na strane navrhovateľa, ktorý sa od 01.04.2013 stal starobným dôchodcom.
Navrhovateľ bol v priebehu roka 2011 a 2012 opakovane evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, poberal dávku v hmotnej núdzi, resp. podporu v nezamestnanosti, pracoval ako sezónny pracovník v G. D. R., v roku 2011 odpracoval 275 dní, v roku 2012 230 dní, v roku 2010 276 dní.
Na základe takto zisteného skutkového stavu okresný súd návrhu na zníženie výživného čiastočne vyhovel a znížil ho za obdobie od 23.02.2012 do 01.05.2012 zo sumy 100 Eur mesačne na 30 % životného minima (obdobie, kedy navrhovateľ poberal dávku v hmotnej núdzi) a od 01.12.2012 znížil vyživovaciu povinnosť zo sumy 100 Eur na sumu 65 Eur mesačne.
Súd prvého stupňa prešetroval i majetkové pomery navrhovateľa a skutočnosť, že navrhovateľ sa vzdal svojho dedičského podielu po svojich právnych predchodcoch - rodičoch, a to bytu a ostatných nehnuteľností, ktoré konanie navrhovateľa vyhodnotil tak, že prioritou navrhovateľa a ostatných dedičov pri riešení vlastníckych vzťahov k bytu, v ktorom navrhovateľ býval v rámci dedičského konania, bolo vyriešenie bytovej otázky navrhovateľa, ktorá bola vyriešená tak, že výlučným vlastníkom tohto bytu sa stal brat navrhovateľa a navrhovateľovi bolo zriadené bezplatné právo užívania bytu. Podľa názoru okresného súdu, pokiaľ by navrhovateľ zdedil 1-inu v predmetnom byte, zostal by v ňom bývať, mal by síce vyriešenú bytovú otázku, ale žiadnym spôsobom by to neovplyvnilo výšku jeho vyživovacej povinnosti k odporkyni. Poukázal na skutočnosť, že pokiaľ by navrhovateľ bol z bytu vyplatený na jeho zákonný dedičský podiel, z takto nadobudnutých peňazí by si bývanie nemohol zabezpečiť.
Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvého stupňa nestotožnil.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva princíp potencionality príjmov a majetkových pomerov, ktorý je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného a umožňuje súdu hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie zákonodarca vidí v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu.
Za vzdanie sa majetkového prospechu sa spravidla považuje odmietnutie dedičstva, výhry, daru.
Následkom princípu potencionality (ak sa nepreukáže ospravedlniteľný dôvod) je skutočnosť, že súd pri určovaní výšky výživného, v prípade vzdania sa majetkového prospechu, vychádza z majetkových pomerov, ako by obsahovali predmetné majetkové podstaty.
Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ je povinný (navrhovateľ) účastníkom dedičského konania, vzdá sa svojho dedičského podielu na majetku poručiteľa, resp. uzavrie dohodu dedičov, ktorou sa vzdáva podstatnej časti dedičstva pripadajúceho na jeho zákonný podiel, je povinnosťou súdu skúmať dôvody, pre ktoré tak vykonal.
Z týchto dôvodov odvolací súd postupoval podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď považoval vzdanie sa dedičského podielu na nehnuteľnostiach po právnych predchodcoch navrhovateľom za vzdanie sa majetkového prospechu bez dôležitého dôvodu. Vychádzal z predpokladaného majetkového prospechu, ktorý mohol navrhovateľ získať, pokiaľ by sa nevzdal svojho dedičského podielu na nehnuteľnostiach i hnuteľných veciach v rámci dedičských konaní, resp. neuzavrel mimoriadne nevýhodnú dohodu dedičov (rovnajúcu sa vzdaniu sa dedičského podielu), ktoré boli odvolacím súdom oboznámené.
Z dedičského konania po matke navrhovateľa, vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica, sp. zn. 14D/1425/2009 odvolací súd zistil, že čistá hodnota dedičstva predstavovala sumu 25.345,275 Eur, pričom dedičstvo spočívalo v 1-ici bytu v k.ú. D. R., pozemkoch, zapísaných na LV č. XXXX, LV č. XXXX, záhradného domčeka, nehnuteľnostiach v k.ú. H. W. a hnuteľnostiach
- vkladná knižka v sume 1.764,725 Eur, akcie. Vlastníkom bytu v k.ú. D. R. v podiele 1-ica sa stal brat navrhovateľa G. H., nehnuteľností v k.ú. D. R. a v k.ú. H. W. sa stala sestra navrhovateľa N. D., nadobúdateľkou vkladnej knižky sa stala sestra navrhovateľa B. R.. Navrhovateľ sa stal výlučne vlastníkom akcií v celkovej hodnote 31,80 Eur, pričom na neho pripadala podľa zistenia všeobecnej ceny majetku patriaceho do dedičstva suma minimálne 6.336,31 Eur.
Z dedičského spisu Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 14D/176/2010 odvolací súd zistil, že všeobecná cena dedičstva po poručiteľovi H. H. - otcovi navrhovateľa predstavovala sumu 29.359,95 Eur a pozostávala z vkladu na vkladných knižkách vo výške 1.764,725 Eur a 4.127,72 Eur, ktoré nadobudla sestra navrhovateľa B. R., jednej polovice bytu č. XX, ktorý v celosti nadobudol brat navrhovateľa G. H. s povinnosťou výplaty výlučne sestry B. R., polovicu záhradného domčeka v záhradkovej osade nadobudla sestra navrhovateľa N. D.. Navrhovateľovi bolo v byte č. XX v D. R. zriadené právo doživotného bývania a užívania formou bezplatného vecného bremena. Poručiteľov podiel na nehnuteľnostiach získala sestra N. D.. Zo všeobecnej hodnoty dedičstva zistenej súdnym komisárom malo na navrhovateľa pripadnúť minimálne 7.339,98 Eur, pričom nadobudol výlučne zostatok v centrálnom depozitári CP SR vo výške 0,66 Eur.
Uvedené dedičské dohody, uzavreté navrhovateľom v jeho neprospech, ktoré možno charakterizovať ako vzdanie sa svojho dedičského podielu v hodnote minimálne 13.000 Eur, teda majetkového prospechu, ktorý navrhovateľovi patril, považoval odvolací súd za vzdanie sa majetkového prospechu bez dôležitého dôvodu v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine. K svojmu postupu v dedičských konaniach navrhovateľ ako účastník konania pred odvolacím súdom uviedol len toľko, že nechcel z dedičstva nič.
Odvolací súd mal za to, že bolo potrebné prihliadnuť na uvedený majetkový prospech, ktorý navrhovateľ mohol získať, ktorého sa bezdôvodne vzdal, a z ktorého mohol plniť vyživovaciu povinnosť voči odporkyni.
Z týchto dôvodov rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh navrhovateľa na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol. Bol toho názoru, že je v možnostiach, schopnostiach a predpokladaných majetkových pomerov navrhovateľa platiť odporkyni výživné v doposiaľ stanovenej výške 100 Eur mesačne. A to i napriek skutočnosti, že od 01.04.2013 je starobným dôchodcom a jeho príjmom je starobný dôchodok vo výške 290,63 Eur.
Pokiaľ ide o vzájomný návrh odporkyne na zvýšenie výživného na sumu 200 Eur mesačne, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že schopnosti, možnosti a ani predpokladané majetkové pomery navrhovateľa neodôvodňujú zvýšenie výživného na uvedenú sumu. Z tohto dôvodu rozsudok okresného súdu v tejto časti potvrdil.
O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2, § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .