Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-37C/41/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudcom, Mgr. Kamilom Petrovičom, v právnej veci žalobkyne: T. A., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX, X., právne zast. JUDr. Ľudmila Raffáčová, advokátka, so sídlom Mäsiarska 4, Košice, proti žalovanému : R. A., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX, X., zast. : JUDr. Kristína Piovarčíová ml., advokátka, so sídlom Štúrova 20, Košice, v konaní o určenie výživného pre manželku, takto

rozhodol:

Žalobu zamieta.

Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 296,53 eura, v prospech právnej zástupkyne žalovaného, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Štát nemá právo na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania voči žalovanému.

odôvodnenie:

M. sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21.3.2011, doplnenou na základe výzvy súdu dňa 22.6.2011, domáhala, aby súd zaviazal žalovaného platiť jej výživné v sume 70 eur mesačne od podania žaloby na súd tvrdiac, že žalovaný je jej manželom, s ktorým už nežije v spoločnej domácnosti. Dňa 14.3.2011 prerušila prevádzkovanie živnosti a od tej doby je nezamestnaná, evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Jej jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi vo výške 225,50 eura. Žalobkyňa mesačne uhrádza náklady na bývanie v sume 250 eur, poistné v sume 20 eur, poplatok za internet v sume 20 eur a cenu telekomunikačných služieb v sume cca 20 eur, ktoré jej pomáha platiť jej plnoletá dcéra. Žalobkyni nie sú známe majetkové pomery a príjmy žalovaného.

Žalovaný žalobkyňou uplatnený nárok v konaní neuznal a na svoju obranu vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že má vedomosť o tom, že žalobkyňa pracuje, keďže ju viackrát videl v nákupných centrách (Carrefour, Tesco, Billa a Metro) vykladať tovar. Poukázal na to, že žalobkyňa je absolventkou hotelovej akadémie a ak by mala záujem, mohla by si bez problémov nájsť prácu v príslušnom odvetví. V dôsledku odchodu zo spoločnej domácnosti má zvýšené náklady. Uviedol, že mesačne platí podnájom vo výške 80 eur, výdavky na stravu v sume 320 eur, ošatenie v sume 50 eur, čistiace a hygienické potreby v sume 50 eur, poplatky za práčovňu a čistiareň v sume 100 eur a osobné výdavky ako športové a kultúrne podujatia a mobil v sume 100 eur. Okrem toho žalovaný má ešte vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére, ktorej prispieva na výživu sumou 50 eur mesačne a platí jej telefón v sume 30 eur mesačne. Zároveň spláca úver poskytnutý účastníkom, na splácaní ktorého sa žalobkyňa nepodieľa.

Súd vykonal vo veci dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a z vykonaných dôkazov zistil nasledujúci skutkový stav.

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX v X., ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu X. - M., vo zväzku 8, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX

(sobášny list na č. l. 161). Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 7.3.2012, č. k. -132, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.5.2012. V tomto rozhodnutí boli zároveň upravené práva a povinnosti účastníkov konania ako rodičov k maloletej X. A., nar. XX.X.XXXX tak, že táto bola zverená do osobnej starostlivosti žalobkyne a žalovanému bola uložená povinnosť prispievať na jej výživu sumou 150 eur mesačne (rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 7.3.2012 na č. l. 86). Žalobkyňa je od 14.3.2011 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie (potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 22.6.2011 na č. l. 9). Žalobkyni bola od 1.3.2011 priznaná dávka v hmotnej núdzi v sume 225,50 eura mesačne (rozhodnutie číslo: X Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 8.4.2011 na č. l. 10). Od 1.10.2012 žalobkyňa poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 75,50 eura mesačne. Žalobkyni je zároveň poskytovaný aj príspevok na dieťa v sume 23,10 eura mesačne (písomné oznámenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 13.6.2013 na č. l. 97). Daňový úrad Košice u daňového subjektu - žalovaného neeviduje žiadne daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2011 a 2012 (správa Daňového úradu Košice zo dňa 13.6.2013 na č. l. 99). Žalovaný je jediný spoločník a konateľ obchodnej spoločnosti A. - Y., s.r.o. so sídlom M. XXX, Y., Z.: XX XXX XXX (obchodný register na internete). V období roku 2011 dosiahla obchodná spoločnosť A. - Y., s.r.o. výnosy v celkovej výške 56.008,16 eura a náklady predstavovali výšku 54.867,63 eura. Výsledok hospodárenia pred zdanením dosiahol výšku 1.140,53 eura. V období roku 2012 dosiahla obchodná spoločnosť A. - Y., s.r.o. výnosy v celkovej výške 52.280,29 eura a náklady predstavovali výšku 58.503,10 eura. Výsledok hospodárenia dosiahol teda stratu vo výške -6.222,81 eura (daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2011 na č. l. 121 a za rok 2012 na č. l. 100). Dcéra účastníkov, M. A., priznala za obdobie roku 2011 príjem zo živnosti vo výške 16.948,90 eura a výdavky vo výške 14.139,33 eura. Výsledok hospodárenia za uvedené obdobie tak dosiahol výšku 2.809,57 eura (daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2011 na č. l. 191) a za obdobie roku 2012 príjem zo živnosti vo výške 24.459,38 eura a výdavky vo výške 19.281,64 eura. Výsledok hospodárenia za uvedené obdobie tak dosiahol výšku 5.177,74 eura (daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 na č. l. 183).

Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že žije v spoločnej domácnosti s plnoletou dcérou M. a maloletou X. na ulici Y. XX, v X.. Žalovaný opustil spoločnú domácnosť dňa 19.6.2010. V tomto období žalobkyňa vykonávala podnikateľskú činnosť, ktorú však prerušila z dôvodu, že kolegyňa s ktorou si prenajímali priestory na podnikanie, ukončila živnosť a žalobkyňa nebola schopná sama uhrádzať nájomné. Od roku 2011 doposiaľ je žalobkyňa nezamestnaná. Občasne vykladá tovar v obchodných reťazcoch. Výdavky presahujúce príjem žalobkyňa uhrádza s pomocou rodiny, predovšetkým plnoletej dcéry M., ktorá prispieva na úhradu nákladov na bývanie, či nákup potravín. Dcéra M. podniká ako živnostníčka. Byt v spoločnom vlastníctve účastníkov je zaťažený viacerými exekučnými konaniami. Na splácaní záväzkov, vymáhaných v rámci exekučných konaní sa žalobkyňa doposiaľ nepodieľala. Žalobkyňa užíva 12-ročné motorové vozidlo zn. Peugeot 307, ktorého vlastníkom držiteľom je dcéra M.., ktorá okrem uvedeného motorového vozidla je aj vlastníkom ojazdeného motorového vozidla zn. BMW, ktoré si zakúpila z poskytnutej pôžičky (výpoveď žalobkyne v zápisnici o pojednávaní zo dňa 21.10.2013 na č. l. 173).

Z výpovede žalovaného vyplynulo, že spoločnú domácnosť opustil v máji 2010. Účastníkom ako manželom bolo poskytnutých viacero pôžičiek, ktoré výlučne splácal žalovaný. V roku 2005 alebo v roku 2006 bola účastníkom poskytnutý stavebný úver vo výške 500.000,- Sk, ktorý do roku 2010 splácal sám žalovaný a od roku 2010 pomáhal splácať stavebný úver aj otec žalovaného, z ktorého splatil doposiaľ 8.000 eur. K spoločnému bytu účastníkov na ulici Y. XX v X. sú zriadené štyri exekučné záložné práva, týkajúce sa úverov, v ktorých bol žalovaných ručiteľom. Odporca žije v spoločnej domácnosti so svojou partnerkou a jej dieťaťom v byte, ktorý kúpila partnerka žalovaného z peňažných prostriedkov z hypotekárneho úveru, ktorý jej bol poskytnutý. Žalovaný vlastní spolu so žalobkyňou byt na ulici Slobody XX v Košiciach, iný nehnuteľný majetok nevlastní. V roku 2000, v čase trvania manželstva, zakúpil osobné motorové vozidlo Mercedes Benz triedy E. V období rokov 2011 a 2012 dosahoval žalovaný príjem v priemere 500 eur mesačne. Príjem v priebehu roka sa menil v závislosti od pracovných príležitostí s tým, že v letných mesiacoch žalovaný dosahoval príjem cca 1.000 eur a v zimných mesiacoch cca 400 eur - 500 eur mesačne. Má vedomosť o tom, že navrhovateľka vykladá tovar v obchodných reťazcoch ako Metro, Tesco a Carefour (výpoveď žalovaného v zápisnici o pojednávaní na č. l. 181).

Podľa ust. Z,z, o rodine v platnom znení, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 ods. 1 citovaného zákona, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa ust. § 71 ods. 1 citovaného zákona, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Podľa ust. § 75 ods. 1 veta prvá citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Vyživovacia povinnosť vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na právnu existenciu manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu tohto konania došlo k právoplatnému rozvodu manželstva účastníkov konania, žalobkyňa sa mohla domáhať určenia vyživovacej povinnosti len za obdobie od podania žaloby na súd, t. j. od 21.3.2011 do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené, t. j. do 16.5.2012. V prípade výživného medzi manželmi je základným východiskom rovnaká životná úroveň manželov. Teda výživné medzi manželmi, ktorí už nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, by bolo možné určiť, ak by v dôsledku oddeleného hospodárenia vznikla disproporcia v ich celkovej životnej úrovni.

Žalobkyňa v období od podania žaloby na súd do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené, bola nezamestnaná a jej príjem predstavovala dávka v hmotnej núdzi vo výške 225,50 eura. Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa pracuje v obchodných reťazcoch, kde vykladá tovar, pričom žalobkyňa túto skutočnosť síce potvrdila, avšak uviedla, že len vypomáha svojej dcére, že z tejto činnosti nemá žiadny príjem. Uvedené tvrdenie žalobkyne nepriamo podporuje skutočnosť, že dcéra účastníkov M. A. vykonáva podnikateľskú činnosť, okrem iného, aj s predmetom podnikania - baliace činnosti a manipulácia s tovarom. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobkyňa má príjem aj z podnikateľskej činnosti ako nechtová dizajnérka, ktorú mala vykonávať doma. Žalobkyňa sa bránila tvrdením, že podnikateľskú činnosť prerušila dňa 14.3.2011 a ak takúto prácu robila doma, tak len pre svoje kamarátky a zadarmo. Žalovaný toto tvrdenie žalobkyne spochybnil, keď uviedol, že v období, keď žili so žalobkyňou v spoločnej domácnosti, žalobkyňa robila nechtové dizajnérstvo aj v domácich podmienkach. Hodnovernosť tvrdení žalobkyne spochybňuje skutočnosť, že podľa výpisu zo živnostenského registra, žalobkyni bola pozastavená podnikateľská činnosť až dňa 30.7.2013 a nie 14.3.2011, ako uvádzala žalobkyňa v žalobe. Dôvodnosť svojho nároku žalobkyňa odôvodňoval aj tým, že pravidelné mesačné náklady prevyšujúce jej príjmy jej pomáha hradiť, vzhľadom na jej nepriaznivé sociálne pomery, dcéra M., a to pravidelným uhrádzaním nákladov na bývanie, resp. nákupom potravín. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. , žalobkyňa dokonca uviedla, že jej dcéra M. prispieva zo svojho príjmu do domácnosti sumou 500 až 600 eur mesačne. V kontexte zistených príjmov dcéry žalobkyne M., sa súdu uvedené tvrdenie žalobkyne javí ako nehodnoverné. V roku 2011 dosiahla M. A. zo svojej podnikateľskej činnosti zisk 2.809,57 eura, čo v priemere na mesiac predstavuje sumu 234,13 eura a v roku 2012 5.177,74 eura, čo v priemere na mesiac predstavuje sumu 431,49 eura. Iný zdroj príjmov svojej dcéry žalobkyňa neuvádzala.

Žalovaný vykonáva podnikateľskú činnosť ako jediný spoločníka a konateľ obchodnej spoločnosti A.

- Y., s.r.o., predmetom činnosti ktorej je oblasť stavebníctva. V období rokov XXXX a 2012 žalovaný ako fyzická osoba nepodal daňové priznanie k dani z príjmu fyzických osôb. Pokiaľ ide hospodársky výsledok obchodnej spoločnosti A. - Y., s.r.o., v roku 2011 dosiahla obchodná spoločnosť výnosy v celkovej výške 56.008,16 eura a náklady predstavovali výšku 54.867,63 eura, pričom výsledkom hospodárenia bol zisk vo výške 1.140,53 eura. V období roku 2012 dosiahla obchodná spoločnosť A. - Y., s.r.o. výnosy v celkovej výške 52.280,29 eura a náklady predstavovali výšku 58.503,10 eura, pričom výsledkom hospodárenia bola strata vo výške -6.222,81 eura. Pokiaľ ide výšku príjmu žalovaný uviedol, že vzhľadom na oblasť, v ktorej pôsobí, je jeho príjem v priebehu roka kolísavý, v priemere však uviedol sumu 500 eur mesačne. Okrem bežných výdavkov na bývanie, stravu, hygienu a ošatenie

žalovaný spláca početné záväzky, jednak stavebný úver, poskytnutý účastníkom ako manželom, ktorý zaťažoval oboch účastníkov v rovnakej miere, pričom na splácaní sa žalobkyňa nepodieľala a jednak záväzky, v ktorých žalovaný vystupuje ako ručiteľ a na ktoré sú vedené aj exekučné konania, ktoré sa dotýkajú práv k bytu, ktorý užíva žalobkyňa s dcérami. Teda ak mal žalovaný v rozhodnom období vyšší príjem ako žalobkyňa, ten bol spotrebovaný na úhradu jednak spoločného záväzku účastníkov konania, ako aj na úhradu ďalších záväzkov žalovaného. Rovnako ako žalobkyňa aj žalovaný uvádzal vyššie výdavky ako príjmy a takisto uvádzal, že výdavky presahujúce jeho príjmy mu pomáha uhrádzať jeho otec, starobný dôchodca. Tak žalobkyňa ako aj žalovaný, napriek tvrdeným nízkym príjmom, užívajú motorové vozidlá, s čím nesporne vznikajú ďalšie výdavky. Žalovaný okrem bytu na ulici Y. XX v X., ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov, iný nehnuteľný majetok nevlastní.

Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobkyňou je, čo do jeho základu, a to uplatneného práva na výživné manželke, nedôvodný, keďže v rozhodnom období bola životná úroveň oboch účastníkov v zásade rovnaká.

Podľa ust. , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie, alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. , pretože žalobca mal vo veci plný úspech. Náhrada trov konania spočíva v sume, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť na úhrade súdneho poplatku vo výške 16,50 eura podľa ust. o súdnych poplatkoch a taktiež aj v náhrade trov právneho zastúpenia, keďže žalobca bol v konaní zastúpený právnym zástupcom.

Celkovú sumu priznaných trov právneho zastúpenia tvorí odmena vypočítaná podľa ust. , , vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška):

- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom - odmena 51,45 eura, režijný paušál 7,81 eura

- písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie zo dňa 21.10.2013 - odmena 51,45 eura, režijný paušál 7,81 eura,

- účasť na pojednávaní dňa 21.10.2013 - odmena 51,45 eura, režijný paušál 7,81 eura,

- účasť na pojednávaní dňa 25.11.2013 - odmena 51,45 eura, režijný paušál 7,81 eura,

- účasť na pojednávaní dňa 16.1.2014 - odmena 51,45 eura, režijný paušál 8,04 eura.

Právna zástupkyňa žalovaného nepotupovala správne, keď pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny vychádzala z obdobia od 16.5.2012 do 16.1.2013, pričom základnú sadzbu tarifnej odmeny určila vo výške 1.400 eur (20 mesiacov po 70 eur). Súd pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny vychádzal z reálnej hodnoty predmetu konania a základnú sadzbu tarifnej odmeny určil podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky z dôvodu, že manželstvo účastníkov bolo počas konania rozvedené dňa 16.5.2012, a teda predmetom konania bolo plnenie na ohraničený čas od podania žaloby na súd do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené. Vychádzajúc z uvedeného súd určil základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby na sumu 51,45 eura, keď za obdobie od podania návrhu dňa 21.3.2011 do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva účastníkov dňa 16.5.2012, hodnota predmetu konania predstavovala sumu 970,75 eura.

Súd pri rozhodovaní o trovách konania nezistil žiadne zákonné dôvody pre aplikáciu ust. V tomto svojom závere súd vyšiel z toho, že tvrdenia žalobkyne ohľadne jej príjmových pomerov

súd nepovažoval za pravdivé, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že jej skutočný príjem je vyšší ako to uvádzala žalobkyňa pred súdom.

Podľa ust. zákona číslo o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.

Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. e) citovaného zákona, od poplatku je oslobodený navrhovateľ v konaní o určenie výživného, ako aj v konaní o jeho zvýšení a v konaní o uznanie alebo vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia o výživnom.

Súd zároveň rozhodol, že štát nemá právo na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania voči žalovanému, keďže žalobkyňa síce je v konaní oslobodená od súdnych poplatkov, avšak žalovaný bol v konaní úspešný.

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II .

V zmysle ust. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).