Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/26/2013

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Františka Moznera na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.01.2014, v trestnej veci proti obžalovanému Ing. U. L., pre pokračujúci zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 11.3.2013 takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie obžalovaného Ing. U. L..

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov uznal obžalovaného Ing. U. L. za vinného z pokračujúceho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

v dňoch 12.10.2009 a 11.11.2009 v F. uzatvoril ako dlžník dve zmluvy o pôžičke s veriteľom Mgr. P. L., kde v zmysle týchto zmlúv mu poškodený X. L. požičal sumu 45.000,- eur a 55.000,- eur, ktoré sa dlžník zaviazal vrátiť do 11.11.2009 a do 11.12.2009, pričom už v čase, keď si peniaze od veriteľa požičiaval, vedel o tom, že ich v stanovenom termíne nevráti, čím takto spôsobil Mgr. P. L. škodu, spolu vo výške 100.000,- eur.

Uložil mu za to podľa § 221 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 a 4 Tr. zák., pri existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. a neexistencii poľahčujúcich okolností trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ho na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa je obžalovaný z titulu nároku na náhradu škody povinný zaplatiť poškodenému Mgr. P. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., na E. č. XX, okres F., sumu 55.000,- eur a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Proti tomuto rozsudku, po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, do zápisnice o hlavnom pojednávaní zahlásil odvolanie obžalovaný, ktorý toto odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho predchádzajúceho obhajcu JUDr. Juraja Špirka ako aj terajšieho obhajcu JUDr. Jána Lemeša.

V písomných dôvodoch odvolania obhajca JUDr. Juraj Špirko uviedol, že zo žiadneho z doteraz vo veci vykonaného dôkazu nevyplýva skutočnosť, že by obžalovaný vedel o tom, že uvádzal poškodeného do

omylu. Naopak, obžalovaný dostal obchodnú ponuku na sprostredkovanie obchodnej príležitosti s tým, že mu za to bola sľúbená provízia vo výške 200.000,- eur. Jeho úlohou bolo nájsť solídnu firmu, ktorej bude zo zahraničných fondov poskytnutá suma 7.000.000,- eur na investičný nákup nehnuteľností v SR. Práve takouto firmou bola spoločnosť z W., ktorú zastupovala Y. O. a ktorá sa po sprostredkovaní obžalovaným uchádzala o poskytnutie uvedenej sumy. Práve preto trvali na osobnom výsluchu tejto svedkyne. Súd nepovažoval jej výsluch za potrebný. Takisto navrhovali, aby súd vyžiadal potvrdenie z banky Slovenskej sporiteľne a.s., konkrétne pobočky na Q. ulici v O., že uvedené peniaze skutočne na účet prišli. Y. O. nahlásila výber uvedenej sumy, avšak z neznámeho dôvodu túto sumu nevybrala, hoci peniaze tu reálne boli. Obhajca má za to, že práve tieto dôkazy dokazujú skutočnosť, že obžalovaný vyvíjal sprostredkovateľské aktivity smerujúce k dosiahnutiu zisku, ale z dôvodov nie na jeho strane k ich naplneniu nedošlo. Aj po tomto neúspešnom pokuse sa obžalovaný pokúšal opätovne dotiahnuť projekt dokonca, avšak aj druhý pokus s ďalšou firmou bol takisto neúspešný a po prvom neúspechu už zrejme pre nedostatok dôvery, zrejme aj pre pokutu vo výške 13.000,- eur za nahlásený a nezrealizovaný výber, mu finančné prostriedky už zahraničný partner neposkytol. Poškodený mal po celý čas vedomosť o účele použitia finančných prostriedkov a bez týchto informácií by do toho zrejme nešiel. Poškodený podniká v oblasti realít a má dostatočné skúsenosti o rizikách v tejto brandži. O tom, že poškodený vedel o projekte, svedčí aj jeho účasť na stretnutí s obchodnými partnermi v P. v P.. Až následne po tomto stretnutí došlo k poskytnutiu pôžičiek obžalovanému. O tom, že by vedel obžalovaný už v čase pôžičky, že peniaze nevráti, nebol vyprodukovaný v tomto konaní žiadny dôkaz. Dokonca aj sám poškodený na pojednávaní dňa 15.10.2012 uviedol, že nemal dojem, že by mu peniaze nemal vrátiť. Poškodený si najprv uplatnil pohľadávku na súde žalobou v občianskoprávnom konaní, avšak po výzve na zaplatenie súdneho poplatku v konaní nepokračoval. Túto poplatkovú povinnosť preniesol na orgány činné v trestnom konaní. Prokurátor v tomto prípade konal prinajmenšom v rozpore s doterajšou rozhodovacou praxou, vzhľadom na rozhodnutie Okresnej prokuratúry Prešov sp. zn. .

Odvolateľ sčasti poukázal na výpoveď svedka P. Y. zo dňa XX.XX.XXXX, že do svojho finančného vyporiadania medzi poškodeným L., predmetom ktorého malo byť poskytnutie jeho nehnuteľnosti vo výške 90.000,- eur, boli zahrnuté aj pôžičky P. a obžalovaného L., čím pohľadávka zanikla. Túto skutočnosť považuje za právne významnú, a preto navrhli pripojiť spis Okresného súdu Košice I., ktorého predmetom bola práve táto skutočnosť a detaily tohto vyporiadania, ako aj ich výška a podmienky tam uvedené.

Pokiaľ ide o výšku spôsobenej škody, táto podľa názoru odvolateľa, nebola jednoznačne preukázaná. Prokurátor mal zrejme pochybnosti o výpovedi poškodeného, zadovážil si dôkaz a to výpis z účtu poškodeného zo dňa 10.11.2009, z ktorého vyplýva, že poškodený si vybral deň pred poskytnutím pôžičky 10.000,- eur zo svojho účtu. Táto skutočnosť nasvedčuje obžalovaného verzii, že mu bola poskytnutá pôžička len vo výške 10.000,- eur a 55.000,- eur bolo uvedené v zmluve už spolu s úrokmi a prvou pôžičkou. Napriek tomu, že bol tento dôkaz súčasťou spisu, súd túto skutočnosť nepovažoval za spornú a zaviazal žalovaného na náhradu škody.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a sám rozsudkom spod obžaloby obžalovaného oslobodil, najmä pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení a preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, ako aj preto, že sú tu pochybnosti o správnosti skutkových zistení. Pokiaľ by odvolací súd sa nestotožnil s dôvodmi odvolania voči výroku o vine, v rámci odvolania v časti výroku o treste poukazuje najmä na skutočnosť, že použitie zákonom stanovenej trestnej sadzby odňatia slobody kvalifikuje ako neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. Navrhol preto, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že obžalovaného spod skutku uvedeného v obžalobe oslobodí.

Obhajca JUDr. Ján Lemeš v písomných dôvodoch odvolania uviedol k dôvodom odvolania vyššie uvedeným, teda odvolania predloženého JUDr. Jurajom Špirkom, že odvolanie doplňuje o listiny:

1/ List - prehlásenie pána U. F., bytom C. X, O., zo dňa 30.12.2013. V uvedenom liste pán F. prehlasuje, že koncom mesiaca októbra 2009 bol s obžalovaným v W., kde bol svedkom, ako obžalovaný odovzdal

jemu neznámemu mužovi sumu 35.000,- eur za účelom uzatvorenia obchodu na kúpu nehnuteľnosti v SR.

2/ List - prehlásenie pána Q. I., bytom X. U. XXX/XX, O., zo dňa 10.1.2014. V liste pán I. potvrdzuje, že v mesiaci júl 2011 bol s obžalovaným, s P. Y. a jeho priateľkou v P. - na čerpacej stanici pred W.. Stretli sa tam s nejakým arabom, od ktorého si žiadal vrátiť 35.000,- eur, ktoré mu dal obžalovaný v októbri 2009 na vybavenie obchodu a tiež od neho žiadal 30.000,- eur aj P. Y., ktorý mu tiež dal tieto peniaze na vybavenie biznisu. Peniaze však uvedený arab nevrátil.

3/ Ďalej poukazuje na návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorý podal poškodený L. ako navrhovateľ na odporcov H. P. a M. X. dňa 12.02.2013 na Okresnom súde Košice I na sumu 196.200,- eur a zmluvu o pôžičke zo dňa 27.12.2009. Konanie je vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. .

Ďalej uviedol, že z listov uvedených pod bodom 1/ a 2/ vyplýva, že on mal naozaj záujem o sprostredkovanie obchodu a za tým účelom bol niekoľkokrát v P.. Nie vinou obžalovaného nedošlo k naplneniu jeho prísľubov, ktoré dal p. L., keď mu poskytol pôžičku 45.000,- eur a neskôr ešte 10.000,- eur, čiže celkom 55.000,- eur.

O tom, že L. nehovoril na súde pravdu a požičal mu iba ním tvrdenú sumu, preukazujú aj listiny uvedené pod bodom 3/. V čase, keď mu poskytol pôžičku 45.000,- eur a ako on tvrdil 55.000,- eur, mal poskytnúť pánovi P. a Shalovi sumu 196.200,- eur. Tak ako pri druhej pôžičke, ktorú mal poskytnúť v sume 55.000,- eur bez príjmového dokladu a bez overenia u notára, uzavrel zmluvu o pôžičke na sumu 196.200,- eur.

Vyššie uvedené listiny nemal k dispozícii v čase hlavného pojednávania na Okresnom súde Prešov, pretože listy pod bodmi 1/ a 2/ mu boli doručené až v dni, ktorý je na nich uvedený, a listiny uvedené pod bodom 3/ mu poskytol p. P. 13.1.2014. O mieste pobytu pána F. a pána I. nemal informácie, a preto ich nenavrhol vypočuť ako svedkov. Prvostupňový súd mu ani neumožnil na pojednávaní preukázať, na čo boli použité finančné prostriedky, ktoré mu požičal poškodený L., ako aj okolnosti, ktoré tomu predchádzali a zainteresovanosť týchto osôb. Ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že pán I. je bývalým príslušníkom PZ SR.

Navrhol preto, aby súd vykonal výsluch F., I., oboznámil sa so spisom Okresného súdu Košice I sp. zn. a opätovne vypočul pána P. a poškodeného L..

Zároveň poukázal na chyby v prípravnom konaní. V čase, keď mu obhajca dňa 10.5.2011 vypovedal plnomocenstvo, vyšetrovateľ dňa 11.5.2011 vykonal tri úkony - výsluch svedkov I., D. a Mgr. L. bez toho, aby mu umožnil zúčastniť sa výsluchu.

Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a rozhodol vo veci sám tak, že ho spod obžaloby okresného prokurátora oslobodí.

Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ustanovenia zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Okresný súd rozhodnutie o vine obžalovaného odôvodnil výpoveďou obžalovaného, ktorý uviedol, že niekedy v júni, resp. v júli 2009 sa zoznámil s poškodeným, pričom mali kamarátsky vzťah, a preto niekedy v októbri 2009 požiadal o pôžičku vo výške 45.000,- eur na dobu jedného mesiaca a na konci mesiaca zisťoval, či mu to vie vrátiť a požičal mu ešte 10.000,- eur, a teda spolu 55.000,- eur. Nie je pravdou, že by boli dve pôžičky, ale spolu to bolo 55.000,- €, lebo najprv mu požičal 45.000,- €, ale

nevedel, či peniaze prevzal u notára, resp. pred notárom po podpise zmluvy a táto bola navýšená na sumu 55.000,- €. Suma mu bola požičiavaná v čiastkach, najprv vo výške 20.000,- €, potom 25.000,- €, dal mu iba 45.000,- €, ale došlo k navýšeniu na 55.000,- €. Návrhy zmlúv robil poškodený, išlo o sumu 55.000,- € a zmluvu podpísal bez toho, aby došlo k požičaniu peňazí. Mal mu požičať, pokiaľ mu niekto vráti, ale nakoľko suma mu nebola vrátená, zmluva ostala u neho v kancelárii a peniaze mu už nedal. Obžalovaný potvrdil, že podpisy na predmetných zmluvách sú jeho ako aj podpis pri oprave dátumu, ale nevedel uviesť, z akého dôvodu došlo k oprave dátumu na zmluve o pôžičke.

Ohľadne účelu použitia uvedených prostriedkov obžalovaný uviedol, že mali obchodné rokovania v P. a tieto peniaze mali dostať známi na rozvoj a nákup nehnuteľností na území SR. S pánom P. a Y. boli na jednaní v P. a keď by bolo došlo k realizácii a uskutočneniu obchodu, peniaze mu mali byť vrátené. Prítomný bol aj pán L., ktorý vedel, o čo ide, a preto nežiadal zábezpeku. Nastali komplikácie, preto nevedel peniaze vrátiť. Peniaze použil na náklady v P. aj na X., na osobné účely použité neboli. S pánom D. a P. oslovil firmy, ktoré žiadali od neho peniaze, na čo slúžili peniaze od pána L. a nedal podpísať žiaden doklad, videl za tým zárobok a mal dostať províziu. Ohľadne svojej finančnej situácie uviedol, že podporoval ho priateľ P. Y., nemal žiadne pôžičky iba leasing, v čase požičania peňazí oficiálne príjmy nemal a neoficiálne boli od Y..

Vzhľadom na rozpory vo výpovediach obžalovaného z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní uviedol okresný súd, že obžalovaného s poškodeným zoznámil jeho známy H. P. asi v júli 2009, ktorého sa po niekoľkých stretnutiach opýtal, či mu nepožičia finančnú hotovosť, ktorú chcel odovzdať ďalej a to U. D. z O., Y. O. z W., pretože táto mala v blízkej dobe obdŕžať z P. finančné prostriedky vo výške cca 7 mil. €, ktoré chcela použiť na nákup nehnuteľností na území SR. S pánom L. tento úmysel prekonzultoval a dňa 12.10.2009 uzavrel s ním v F. zmluvu o pôžičke, kde bolo uvedené, že požičal si v hotovosti 45.000,- €, ktoré sa mu zaviazal vrátiť jednorázovo v hotovosti najneskôr do 11.11.2009. Na požiadanie p. L. podpísal v ten deň aj notársku zápisnicu u notára JUD. Mariana Petra. Nemal síce žiaden nehnuteľný majetok, ale veril investícii. Aj keď v zmluve bolo uvedené, že prevzal 45.000,- €, v skutočnosti prevzal dňa 12.10.2009 sumu 20.000,- € a to na ul. X., boli tam len oni dvaja, doklad nepodpísal. To, že v zmluve bolo uvedených 45.000.- € a skutočne prevzal 20.000,- €, chcel p. L., lebo rozdiel mali činiť úroky, ktoré nechcel do zmluvy. V čase asi 15.11.2009 odovzdal z požičanej sumy 20.000,- €, sumu vo výške 17.000,- € p. O. a p. D., ktorí nepodpísali žiaden doklad. Keďže do dohodnutého termínu nevrátil p. L. sumu 45.000,- €, tento ho kontaktoval a pýtal sa na svoje peniaze, ale obžalovaný si chcel od neho požičať ešte ďalších 10.000,- €, lebo chcel navýšiť investíciu u pani O.. Pán L. s tým súhlasil pod podmienkou, že v zmluve o pôžičke bude uvedené, že mu druhýkrát požičal 55.000,- €. Zmluvu o pôžičke zo dňa 11.11.2009 podpísal, ale hotovosť vo výške 10.000,- € mu neodovzdal. Následne sa u p. O. a u p. D. informoval ohľadne investície, ale tí mu povedali, že im investícia nevyšla a nemajú mu ako vrátiť 17.000,- €. V čase pôžičky od p. L. nemal mu úmysel peniaze nevrátiť.

Z prečítanej výpovede zo dňa 11.05.2011 okresný súd zistil, že obžalovaný zmenil svoju výpoveď zo dňa 17.03.2011, resp. ju opravil a to tak, že sa priznal ku skutku kladeného mu za vinu a je pravdou, že prevzal od Mgr. L. sumu 45.000,- € a ešte sumu 55.000,- €, kde tieto peniaze minul pre osobnú spotrebu, nikomu ich nedal. V čase pôžičky bol na tom zle, mal dosť dlhov, ktoré musel splácať, potreboval peniaze od pána L., a preto si ich požičal pod zámienkou investície v P., ale v skutočnosti ich potreboval pre seba.

Obžalovaný uviedol ohľadne výške požičanej sumy, že v skutočnosti mu bola požičaná suma 45.000,- €, najprv 20.000,- € a potom 25.000,- € a k výpovedi zo dňa 11.05.2011 uviedol, že si myslel, že keď sa prizná, nebude sa pokračovať v trestnom stíhaní a s pánom L. sa dohodne.

Z výpovede poškodeného P. L. je zrejmé, že tento obžalovanému požičal peniaze na určité investície a na určité obdobie a išlo o dve zmluvy o pôžičke. Prvá pôžička bola spísaná v notárskej kancelárii JUDr. Petra dňa 12.10.2009 a išlo o sumu 45.000,- € a tieto boli odovzdané obžalovanému priamo na notárskom úrade. Mal ich vrátiť do 11.11.2009. Asi 2 dni pred termínom splatnosti žiadal obžalovaný o poskytnutie ďalšej pôžičky a postupovali obdobne, ale keďže išlo o večerné hodiny medzi 17-18 hod., bola spísaná iba zmluva o pôžičke bez notárskej zápisnice a išlo o sumu 55.000,- €, ktoré boli

obžalovanému vyplatené priamo v celosti v uvedený večer a mal ich vrátiť do 11.12.2009. K vráteniu peňazí v termíne splatnosti nedošlo. Pred obchodom poznal obžalovaného asi o mesiac.

Ohľadne majetkových pomerov obžalovaného poškodený uviedol, že obžalovaný spomínal, že vlastní nehnuteľnosť a vedel, že pokiaľ peniaze nevráti, môže exekútor siahnuť na nehnuteľnosť. Dňa 21.05.2010 bol vydaný exekučný príkaz, ale zatiaľ peňažné prostriedky neboli vymožené.

Pri konfrontácii medzi obžalovaným a poškodeným, títo zotrvali na svojich výpovediach.

Z výpovede svedka U. D. zistil okresný súd, že tento k pôžičke medzi obžalovaným a poškodeným sa vyjadriť nevedel, o pôžičke sa dozvedel až neskôr, pričom poprel, že by bol v byte na ul. X. v F.. Nikdy mu obžalovaný nedal peniaze, maximálne 20-30,- € za to, že ho odviezol do O., resp. po F.. Potom, čo sa dozvedel od vyšetrovateľa, že obžalovaný tvrdí, že mal prevziať peniaze, volal obžalovanému a ten mu povedal, že pôjde a zmení výpoveď a musel tak povedať, aby ho prepustili na slobodu. Pani O. pozná, ale 3 roky ju nevidel.

Z výpovede svedka P. Y. je zrejmé, že tento obžalovaného pozná asi 10 rokov a s pánom L. ho zoznámili obžalovaný a P. v roku 2009, resp. 2010. O obchodných vzťahoch medzi obžalovaným a poškodeným nemal vedomosť a ohľadne predmetnej pôžičky počul, ale nemá vedomosť o výške a dátumoch pôžičky. Stretnutia v P. s obžalovaným sa nezúčastnil a s P. nie je v kontakte.

Svedok H. P. vypovedal, že si pamätá, ako obžalovaný spomínal, že požičal nejakú sumu okolo 40.000-45.000,- € za účelom nejakého obchodu. Malo ísť o nehnuteľnosti. Bol aj raz prítomný, keď obžalovaný vycestoval do P., kde išiel pre neho, kde bol aj pán L. s nejakým známym. K predmetu rozhovoru sa vyjadriť nevedel. Ohľadne úlohy obžalovaného v tomto biznise vypovedal, že tento mu tvrdil, že má obchod v P., má prisľúbené peňažné prostriedky, z ktorých bude nakupovať nehnuteľnosti a pokiaľ vyjde obchod, že všetko vráti a mal vystupovať ako sprostredkovateľ.

Následne okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, pričom zistil, že dňa 12.10.2009 bola spísaná Notárska zápisnica N 229/2009, Nz 34996/2009, NCRis 35525/2009 medzi obžalovaným ako dlžníkom a poškodeným ako veriteľom, v ktorej obžalovaný ako dlžník vyhlásil, že uznáva svoj nesplatený dlh voči poškodenému ako veriteľovi vo výške 45.000,- € a zaväzuje sa ho splatiť do 11.11.2009. Neoddeliteľnou súčasťou notárskej zápisnice je zmluva o pôžičke zo dňa 12.10.2009, na základe ktorej poškodený ako veriteľ poskytol obžalovanému ako dlžníkovi pôžičku vo výške 45. 000,- €. V zmysle bodu 4 dlžník svojím podpisom na tejto zmluve potvrdzuje prevzatie dohodnutej sumy v hotovosti a zaväzuje sa vrátiť túto sumu do 11.11.2009.

Dňa 11.11.2009 bola uzatvorená zmluva o pôžičke medzi poškodeným ako veriteľom a obžalovaným ako dlžníkom, kde predmetom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky dlžníkovi vo výške 55.000,- €, pričom aj z tejto zmluvy bodu 4 vyplýva, že dlžník svojím podpisom na tejto zmluve potvrdzuje prevzatie dohodnutej sumy v hotovosti a zaväzuje sa vrátiť túto sumu do 11.12.2009.

Dňa 07.10.2009 bola uzatvorená zmluva o pôžičke medzi poškodeným ako veriteľom a obžalovaným ako dlžníkom, kde predmetom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky dlžníkovi vo výške 2.500,- €. Boli oboznámené aj bankové výpisy z účtu poškodeného.

Podľa informácie z katastra nehnuteľnosti, katastrálneho úradu jednotlivých miest bolo zistené, že obžalovaný nevlastní žiaden nehnuteľný majetok.

Podľa správy OR PZ, ODI Prešov obžalovaný mal zaevidované 2 motorové vozidlá a to Peugeot 307 a Peugeot 308.

Ďalej okresný súd oboznámil výpis zo živnostenského registra obžalovaného s predmetom podnikania. Podľa správy Sociálnej poisťovne Košice obžalovaný nie je v období od 01.01.2008 evidovaný v evidencii ako platiteľ poistného. Zo správy Daňového úradu Košice IV vyplýva, že daňové priznanie za rok 2008 a 2009 nepredložil.

Ďalej boli oboznámené listinné dôkazy jednotlivých spoločností, ktoré poskytovali hotovostné finančné prostriedky a z ktorých vyplýva, že voči spoločnosti Home Credit, a.s., má obžalovaný pohľadávku vo výške 906,43 €.

Boli takisto oboznámené predchádzajúce odsúdenia obžalovaného ako aj výpis z registra trestov, z ktorého vyplýva, že tento bol doposiaľ 8-krát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Košice 2 zo dňa 14.11.2011 sp. zn. .

Okresný súd na základe vyššie uvedených dôkazov ako aj dôkazov, ktoré vykonal na hlavnom pojednávaní potom dospel k záveru, že skutok sa stal a tento spáchal obžalovaný Ing. U. L.. Následne kvalifikoval konanie obžalovaného ako pokračujúci zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, nakoľko obžalovaný na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu.

Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery dospel okresný súd k záveru, že nie sú splnené podmienky na uloženie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona a pri takto ustálenej právnej kvalifikácii súd vychádzal z trestnej sadzby v rozpätí 3 až 10 rokov, kde však pri existencii jedinej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, t.j. že bol v minulosti súdne trestaný, o čom svedčí najmä odpis z registra trestov, z ktorého je zrejmé, že obžalovaný bol doposiaľ osemkrát súdne trestaný a to prevažne za obdobnú trestnú činnosť, okresný súd upravil trestnú sadzbu v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zákona, kde dospel k záveru, že spodná hranica trestnej sadzby je 5 rokov a 4 mesiace a horná hranica trestnej sadzby je 10 rokov. Zároveň mal za to, že vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný už bol v minulosti súdne trestaný, ako aj skutočnosť, že už bol vo výkone trestu, dospel k záveru, že na nápravu obžalovaného je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody spojeným s jeho priamym výkonom, a preto mu uložil trest na dolnej hranici takto sprísnenej trestnej sadzby vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 Tr. zákona ho pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia z dôvodu, že tento bol v minulosti vo výkone trestu za úmyselný trestný čin.

Poškodený Mgr. P. L. si uplatnil škodu riadne a včas vo výške 55.000,- €, nakoľko istina z druhej pôžičky je už vymáhaná exekútorom na základe exekučného titulu a to notárskej zápisnice a v tomto prípade súd mal jednoznačne za preukázané, že dňa 11.11.2009 došlo k podpísaniu zmluvy o pôžičke so splatnosťou do 11.12.2009 a súčasnému požičaniu uvedenej sumy. Nakoľko už uplynula splatnosť takto uvedenej pôžičky a podpis na tejto zmluve nespochybnil ani obžalovaný, súd mu uložil povinnosť zaplatiť poškodenému Mgr. P. L. sumu 55.000,- € do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia okresného súdu.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania obžalovaného ako aj dôkazov vykonaných v prípravnom konaní, na hlavnom pojednávaní pojednávaní, ako aj na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom dospel k záveru, že okresný súd na zistenie skutkového stavu vykonal všetky dôkazy tak, ako to má na mysli ustanovenie a tieto dôkazy aj náležitým spôsobom v zmysle ustanovenia vyhodnotil.

Aj podľa názoru krajského súdu, je preukázané, že obžalovaný v dvoch prípadoch prevzal finančnú hotovosť v celkovej sume 90.000,- eur od poškodeného s tým, že tieto potrebuje na vybavovanie podnikateľských aktivít v P.. Je nesporné, že bol to práve obžalovaný, ktorý pri každej výpovedi v štádiu prípravného konania a na hlavnom pojednávaní menil svoje výpovede ohľadom výšky pôžičky ako aj

ohľadom sumy, ktorú mal osobne prevziať od poškodeného. Obžalovaný sa bránil tým, že zo sumy 20.000,- eur, ktorú mu mal poškodený vyplatiť, dal 17.000,- eur U. D. a Y. O..

Z výpovede svedka D. vyplýva, že žiadne finančné prostriedky mu obžalovaný neposkytol, pričom pokiaľ tento vie a keď s ním bola svedkyňa Y. O., tak finančné prostriedky neposkytol ani tejto svedkyni. Následne obžalovaný zmenil výpoveď v tom zmysle, že od poškodeného prevzal sumu 45.000,- eur, ale ďalšiu sumu vo výške 10.000,- eur od poškodeného neprevzal.

Obžalovaný ďalej namietal tú skutočnosť, že nemohlo dôjsť k pôžičke sumy 55.000,- eur, nakoľko ako to vyplýva z výpisu z účtu poškodeného, tento vybral iba sumu 10.000,- eur, čo zodpovedá navýšeniu sumy 45.000,- eur na sumu 55.000,- eur. Na túto námietku obžalovaného poškodený reagoval tak, že finančné prostriedky na celkovú sumu 55.000,- eur dosiahol tak, že túto sumu si požičal od svojho brata Mgr. X. L. v sume 25.000,- eur ako aj od priateľa Ing. U. I. v sume 16.500,- eur. O tom, že tieto finančné prostriedky boli poškodenému od týchto osôb požičané, svedčia jednak zmluvy o pôžičke a jednak výpovede týchto svedkov, ktorí vypovedali, že predmetné sumy požičali poškodenému a tento im finančné prostriedky vrátil.

Z výpovedí obžalovaného vyplývajú jednoznačné skutočnosti, že finančné prostriedky mali byť v P. poskytnuté U. D. a Y. O., ktorým aj sumu 17.000,- eur mal odovzdať. Následne však obžalovaný v dôvodoch odvolania spísaného JUDr. Jurajom Špirkom uviedol, že keďže mu nevyšiel tento pokus ohľadom vzťahu ku O. a D., pokúšal sa aj cez iné osoby o poskytnutie tohto úveru, avšak úver nebol poskytnutý preto, že nemohol takéto osoby nájsť, ako aj preto, že zaplatil pokutu pre nevybratie finančných prostriedkov zo Slovenskej sporiteľne vo výške 13.000,- eur.

V odvolaní, ktoré bolo podané JUDr. Jánom Lemešom, však už obžalovaný tvrdí, že bol to práve svedok U. F., ktorého navrhuje vyslúchnuť, ktorý bol s ním v W. a na účet ktorého mali byť poskytnuté predmetné finančné prostriedky na nákup nehnuteľnosti na X.. Svedok U. F. aj dal prehlásenie zo dňa 30.12.2013 o tom, že bol v W. spolu s obžalovaným a že tento obžalovaný v W. odovzdal 35.000,- eur neznámej osobe a že finančné prostriedky vo výške 200.000,- eur mali byť prevedené na jeho účet. Následne predložil v rámci odvolacieho konania obžalovaný aj prehlásenie Q. I., ktorý uviedol, že bol spolu s obžalovaným na čerpacej stanici pred W., kde sa stretli s nejakým arabom a bol tam s nimi aj P. Y.. Vtedy žiadal obžalovaný od tohto araba, aby mu vrátil 35.000,- eur a 30.000,- eur žiadal vrátiť od tohto araba aj svedok Y.. Podľa názoru obžalovaného aj jeho právneho zástupcu teda toto konanie obžalovaného svedčí o tom, že finančné prostriedky od poškodeného neprevzal v úmysle tohto podviesť, ale v úmysle zabezpečiť úver na nákup nehnuteľností na území X. republiky.

Ďalej v rámci odvolacieho konania obžalovaný namietal tú skutočnosť, že ku žiadnej škode poškodeného nedošlo, nakoľko, ako to vyplýva z výpovede svedka P. Y., tento mal spor s poškodeným ohľadne nehnuteľnosti v O., kde mal mu poškodený vyplatiť sumu 90.000,- eur, pričom v tejto sume bola aj zarátaná pôžička obžalovaného od poškodeného L.. Krajský súd na verejnom zasadnutí oboznámil predmetný civilný spis Okresného súdu Košice II sp. zn. , z ktorého vyplýva, že bola podaná žaloba o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu, ktorá bola rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 14.11.2011 zamietnutá a následne v dôsledku odvolania P. Y. bol rozsudok potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 28.2.2013. Z tohto spisu nie je zrejmé, aby skutočnosti uvádzané obžalovaným, resp. svedkom Y. o tom, že splátka za rodinný dom, resp. zaplatenie rodinného domu v sume 90.000,- eur predpokladá pôžičku, ktorú prevzal obžalovaný od poškodeného L..

Na základe vyššie uvedených skutočností preto aj krajský súd dospel k záveru, že predmetné finančné prostriedky od poškodeného L. obžalovaný Ing. U. L. prevzal a tieto finančné prostriedky použil pre vlastnú potrebu tak, ako to uvádzal vo svojej výpovedi v prípravnom konaní 11.5.2011.

Správne preto postupoval okresný súd, keď kvalifikoval konanie obžalovaného ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., nakoľko obžalovaný na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu.

Okresný súd nepochybil ani pri rozhodovaní o druhu treste a jeho výmery. Správne zistil priťažujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia Tr. zák., teda skutočnosť, že obžalovaný bol už súdne trestaný a následne upravil trestnú sadzbu v zmysle ustanovenia Vzhľadom na osobu obžalovaného, ako aj na odpis z registra trestov potom dospel k záveru, že na nápravu obžalovaného nie je možné pôsobiť iným druhom trestu ako trestom odňatia slobody nepodmienečným a uložil mu v súlade so zákonom trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov.

Nepochybil okresný súd ani pri rozhodnutí, keď obžalovaného zaradil pre výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za iný úmyselný trestný čin.

Správne rozhodol okresný súd aj pri rozhodovaní v adhéznom konaní, keď poškodený Mgr. P. L. si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 55.000,- eur, a teda správne rozhodol okresný súd, keď uložil obžalovanému povinnosť k náhrade vyššie uvedenej sumy poškodenému.

Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné v zmysle ustanovenia zamietol.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.