Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/3/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: I. P., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v P. č. XX, právne zastúpeného JUDr. Michalom Michalovčíkom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, na ul. Makovickej č. 768/20, proti žalovaným: 1/ I. E., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v U., na ul. J. č. XXXX/XX, právne zastúpenému JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom, so sídlom v Humennom, na ul. Kalininovej č. 675 a 2/ Bytové družstvo Humenné, so sídlom v Humennom, na ul. Laboreckej č. 1896/58, IČO: 00 223 051, právne zastúpenému JUDr. Tatianou Andrejcovou, advokátkou, so sídlom v Humennom, na ul. Laboreckej č. 1896/58, o určenie neplatnosti Dohody o prevode členských práv a povinností, o určenie členstva v družstve, o odvolaniach žalobcu a žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 21.10.2021 č.k. -534, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaným v 1. a 2. rade sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobcovi a jeho manželke vznikol spoločný nájom bytu a spoločné členstvo v bytovom družstve. Podľa v tom čase platných a účinných právnych predpisov, právo užívať byt vzniklo dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu, o ktorej sa spísala zápisnica, pričom pri družstevnom byte právo spoločného užívania mohlo vzniknúť len medzi manželmi s čím súčasne vzniklo aj spoločné členstvo manželov v bytovom družstve. Vznik spoločného členstva žalobcu a jeho manželky je tak preukázaný zápisnicou o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 24.09.1986.

3. Pokiaľ ide o samotnú dohodu o prevode členských práv a povinností, žaloba o určenie jej neplatnosti by mala smerovať len voči žalovanému v 1. rade, ktorý v tejto dohode vystupuje ako nadobúdateľ. Pasívne legitimovaný na podanie žaloby je žalobca, pretože tvrdí, že takúto dohodu nikdy nepodpísal. Žalovaný v 2. rade nie je zmluvnou stranou tejto dohody, a preto v spore nemá postavenie pasívne legitimovaného subjektu.

4. Vo vzťahu k dohode o prevode členských práv a povinností sa muselo skúmať, či žalobný návrh na určenie neplatnosti je prípustný v zmysle ust. Žalobou o určenie právnej skutočnosti, tak ako je to v tomto prípade, sa možno domáhať, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Právnou skutočnosťou je aj právny úkon, ktorý je právnou teóriou charakterizovaný ako tzv. subjektívna právna skutočnosť. Právna úprava v ust. a je založená na tom, že určovacia žaloba má

smerovať k určeniu konkrétneho práva a to k určeniu jeho existencie alebo neexistencie, ak na takomto určení je naliehavý právny záujem, pričom je aj naďalej možné žalovať o určenie právnej skutočnosti, čo je však ale limitované prípustnosťou takejto žaloby vo väzbe na osobitný právny predpis. Z dôvodovej správy k dotknutým ustanoveniam vyplýva, že úplne nová koncepcia je zakotvená v písm. a) a d), kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určenie inej právnej skutočnosti podľa písm. d). Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti alebo platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Medzi osobitné predpisy podľa písm. d) patria napr. , Zákon o dobrovoľných dražbách a podobne.

5. Právne posúdenie otázky platnosti, resp. neplatnosti tejto dohody je otázkou predbežnou, ktorej posúdenie je rozhodujúce pre úspešnosť alebo neúspešnosť druhého nároku, ktorým žalobca žiada určenie, že je členom družstva s právom nájmu družstevného bytu. Vzhľadom na uvedené súd žalobu o určenie neplatnosti dohody o prevode členských práv a povinností zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného v 2. rade a z dôvodu jej neprípustnosti s poukazom na ust.

6. Spornou otázkou v konaní bolo posúdenie, či podpis na dohode o prevode členských práv a povinností je podpis žalobcu a sporným bolo aj posúdenie následkov, ak by sa preukázalo, že podpis žalobcu nie je jeho podpisom.

7. Obaja žalovaní vzniesli námietku premlčania s poukazom, že nedostatok súhlasu druhého manžela spôsobuje relatívnu neplatnosť právneho úkonu podľa ust. , ktorej sa žalobca mohol domáhať v lehote troch rokov. Dohoda o prevode členských práv a povinností, ktorá podstatne mení obsah spoločného práva nájmu manželov k bytu, nepatrí pod bežné veci v zmysle ust. , a preto na strane prevodcov musia vystupovať obaja manželia. V danom prípade sa posudzovala písomná dohoda o prevode členských práv a povinností v bytovom družstve, ktorá pre svoju platnosť vyžadovala, aby bola podpísaná konajúcou osobou vlastnoručne. Právne účinky nemôže mať sfalšovaný podpis. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že podpis uvedený na dohode pri mene žalobcu nie je podpisom žalobcu. Tým, že na dohode absentuje vlastnoručný podpis žalobcu, trpí predložená dohoda vadou spôsobujúcou absolútnu neplatnosť, keďže žalobca vôbec neprejavil slobodne svoju vôľu previesť členské práva a povinnosti.

8. Nakoľko dohoda o prevode členských práv a povinností je neplatný právny úkon z dôvodu chýbajúceho prejavu vôle žalobcu, nadobúdateľ, a to žalovaný v 1. rade nemohol na základe tejto dohody nadobudnúť členský podiel a stať sa nájomcom družstevného bytu. Pokiaľ ide o manželku žalobcu, táto zomrela, a preto v zmysle ust. , pri družstevnom byte smrťou jedného z manželov zanikol spoločný nájom bytu manželov. Okrem toho ide v tomto prípade aj o osobitné právne nástupníctvo, spočívajúce v nadobudnutí členského podielu v dôsledku premeny spoločného členstva v bytovom družstve na individuálne členstvo (singulárna sukcesia), čo znamená, že následky uvedené v vety druhej nastávajú bez ohľadu na to, či je pozostalý manžel dedičom alebo nie. Preto nebolo potrebné vykonať dokazovanie zisťovaním dedičov po nebohej manželke žalobcu a preto takéto dokazovanie sa nevykonávalo.

9. Žalovaný v 1. rade po vykonanom znaleckom dokazovaní uviedol, že podpisom dohody, ktorú podpisoval až po podpísaní žalobcu a jeho manželky, konal v dobrej viere v správnosť postupu pracovníčok bytového družstva, preto od tejto doby je dobromyseľným držiteľom členských práv a povinností s právom nájmu, ktorých vlastnícke právo vydržal v trojročnej vydržacej dobe. Žalobca s touto obranou žalovaného v 1. rade nesúhlasil a spochybnil dobromyseľnosť žalovaného v 1. rade, ako aj aplikáciu trojročnej vydržacej lehoty. Sporným tak ostalo posúdenie, či žalovaný v 1. rade sa stal vlastníkom členského podielu v bytovom družstve vydržaním alebo nie.

10. Vydržanie predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, ktoré je úzko späté len s oprávnenou držbou. Účelom inštitútu vydržania je uvedenie faktického stavu oprávnenej držby do súladu s právnym stavom. Právnym následkom vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva oprávneným držiteľom, u ktorého sa splnili aj ostatné podmienky vydržania na jednej strane a zánik vlastníckeho práva doterajšieho vlastníka na strane druhej. Napriek tomu, že ust. pojednáva len o veci hnuteľnej a nehnuteľnej, súdna prax, ale aj právna veda je toho názoru, že

predmetom vydržania môže byť všetko, čo môže byť predmetom držby podľa , teda okrem hmotných vecí aj práva a nehmotné majetkové hodnoty. Právo sa môže stať predmetom vydržania, ak ide o trvalý a opätovný výkon práva. Judikatúra súdov vyvodila, že rovnakým spôsobom ako akcia môže byť predmetom vydržania aj obchodný podiel a dokonca aj členský podiel v bytovom družstve.

11. K tomu, aby mohlo dôjsť k vydržaniu členského podielu, je dôležité, aby sa držiteľ chopil všetkých práv a povinností spojených s členstvom v družstve. Konkrétne v bytovom družstve sa držiteľ musí uchopiť tak individuálnych práv a povinností určených stanovami vzťahujúcimi sa ku konkrétnemu bytu, vrátane práva nájmu, tak aj práv, ktoré prislúchajú každému členovi družstva a nepripínajú sa ku konkrétnemu bytu či nebytovému priestoru (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 31.10.2006 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 17.05.2012).

12. Základnou podmienkou vydržania je oprávnenosť držby. Hodnotenie dobrej viery ako základného ukazovateľa oprávnenej držby podľa je vždy vecou individuálneho posúdenia a do úvahy treba vziať všetky okolnosti veci. Predovšetkým je potrebné vziať do úvahy všetky okolnosti, za ktorých bola držba uchopená a vykonávaná. To, či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, musí byť zhodnotené objektívne, nestačí preto zamerať dokazovanie len na zisťovanie subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od každého subjektu práva vyžadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti o existencii svojho práva. Oprávnenosť držby musí byť daná nielen pri vzniku oprávnenej držby, ale v celom jej priebehu. Oprávnená držba sa nemusí opierať o platný nadobúdací titul, ale môže sa opierať aj o domnelý právny dôvod. O takýto prípad ide, keď je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je, hoci v skutočnosti tomu tak nie je. Oprávnenú držbu nemožno založiť na nepoctivom uchopení predmetu držby.

13. Pri posudzovaní okolností nadobudnutia členských práv a povinností v bytovom družstve žalovaným v 1. rade, ktoré vyšli vykonaným dokazovaním najavo sa zistilo, že žalovaný v 1. rade bol pri nadobudnutí členských práv a povinností dobromyseľný. Žalovaný v 1. rade podpisoval dohodu až potom, ako tam boli podpisy prevodcov uvedené, a preto skutočne na jeho strane nemusela vzniknúť obava, že by podpisy nepatrili osobám pri nich uvedených. Vzhľadom k tomu, že tlačivo dohody bolo pripravené žalovaným v 2. rade, u žalovaného v 1. rade nemohla vzniknúť pochybnosť o pôvode týchto podpisov. Ani samotná skutočnosť, že žalobca so žalovaným v 1. rade o prevode členských práv nekomunikoval, neznamená, že žalovaný v 1. rade postupoval bez náležitej starostlivosti, keď dohodu o prevode členských práv a povinností riešil len so svojou sestrou, a práve jej ako rodinnému príslušníkovi nemal dôvod nedôverovať. Pokiaľ žalobca uvádzal, že žalovaný v 1. rade mal konať pri bežnej opatrnosti tak, aby zistil vôľu aj u žalobcu, prípadne si mal zistiť, komu členský podiel patrí, v tejto súvislosti sa poukázalo na to, že ani žalobca osobitne so žalovaným užívanie bytu neriešil, do bytu nechodil a o byt sa nestaral až do smrti manželky. Okolnosť, že žalobca a žalovaný v 1. rade sa osobitne o prevode nerozprávali, neznamená, aby žalovaný v 1. rade nekonal s náležitou starostlivosťou, keďže z dokazovania vyplynulo, že komunikoval s manželkou žalobcu, ktorá ho ubezpečila, že žalobca o tom vedomosť má. Aj svedkyňa R. E. uviedla, že sestra jej povedala, že žalobca o všetkom vie. Žalovaný v 1. rade je dobromyseľný aj čo do dôvodu nadobudnutia členského podielu, keďže bolo preukázané, že zo strany žalovaného v 1. rade boli poskytované v minulosti viaceré pôžičky manželke žalobcu, o ktorých sa v rodine žalovaného v 1. rade vedelo a taktiež sa v rodine vedelo, že z dôvodu nevrátenia týchto pôžičiek, žalovaný v 1. rade má družstevný byt. Preto sa dohoda o prenechaní družstevného bytu javí ako logický následok ochrany záujmov žalovaného v 1. rade ako veriteľa oprávneného na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov manželke žalobcu.

14. Obrana žalobca, ktorý tvrdil, že o žiadnych pôžičkách a ani dohode nevedel, je nezvyčajnou a to vzhľadom aj k tomu, že žalobca jednak vedel, že byt dala jeho manželka svojmu bratovi na užívanie už v roku 2005, pričom z výpovede svedkyne R. E. vyplýva, že žalovaný v 1. rade byt prerábal, o čom žalobca musel mať vedomosť, nakoľko veci z bytu sa odnášali aj k nim a navyše žalobca s manželkou sa po dražbe rodinného domu v W. sťahovali ku druhému švagrovi a nie naspäť do svojho bytu. Okolnosť, že žalobca dôveroval svojej manželke čo do hospodárenia s financiami a o finančné záležitosti sa nestaral, nie je okolnosťou, ktorá by dobromyseľnosť žalobcu spochybnila, práve naopak v tomto smere bol súd

toho názoru, že žalobca nekonal s bežnou opatrnosťou, o čom svedčí aj jeho tvrdenie, že sa čudoval, že bola voči nim začatá exekúcia a že v dražbe prišli o rodinný dom.

15. O dobromyseľnosti žalovaného svedčia tiež skutočnosti, podľa ktorých družstevný byt riadne a nerušene užíva od roku 2005, investuje do neho, nik ho neruší v užívaní a ani nevyzýva na odovzdanie bytu, platí úhrady bytovému družstvu, čo nikto nespochybnil. Po uzavretí dohody o prevode členských práv a povinností žalovaný v 2. rade uzatvoril so žalovaným v 1. rade nájomnú zmluvu. Je teda zrejmé, že žalovaný v 1. rade sa tak chopil všetkých práv a povinností viažucich sa k členskému podielu v bytovom družstve, vrátane práva nájmu družstevného bytu.

16. Čo sa týka vydržacej doby, sporné medzi stranami bolo určenie, ktorá zákonná dĺžka vydržacej doby má byť v tomto prípade aplikovaná, či analogicky ako pri hnuteľnej veci trojročná, alebo analogicky ako pri nehnuteľnej veci desaťročná, vzhľadom na väzbu členského podielu k právu nájmu k nehnuteľnej veci. V tomto smere sa poukázalo na charakter členského podielu, ktorý predstavuje mieru účasti člena na družstve. Jeho kvalitatívna stránka je určená obsahom konkrétnych práv a povinností vyplývajúcich jednotlivému členovi družstva zo zákona a stanov a kvantitatívna stránka je zákonom dispozitívne určená pomerom vkladu k základnému imaniu družstva. Čo sa však týka členského podielu v bytovom družstve, podľa súdnej praxe všeobecnou cenou členského podielu v bytovom družstve je cena, za ktorú je možné v danom mieste a čase nadobudnúť členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia, veku a pod., ktorá sa obvykle zisťuje porovnaním s už zrealizovanými predajmi a kúpami členských podielov (podobných bytov) v danom čase a mieste. Z toho vyplýva, že povaha členského podielu je obdobná povahe obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý tiež predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Členský podiel a aj obchodný podiel majú svoju vyčísliteľnú hodnotu v peniazoch, s ktorou možno disponovať, rozlišujúci je len spôsob ich ocenenia. Česká judikatúra pri vydržaní obchodného podielu analogicky postupovala ako pri vydržaní akcií ako veci hnuteľných a taktiež česká judikatúra postupuje aj v prípade vydržania členského podielu v družstve s analogickým použitím trojročnej vydržacej doby. Až nález Ústavného súdu Českej republiky predložený žalobcom sp. zn. zo dňa 02.04.2019 spochybnil úvahu nad správnosťou súdnej praxe, ktorá považuje členský podiel za vec hnuteľnú a nie za vec nehnuteľnú.

17. Hoci sú členské práva a povinnosti v bytovom družstve spojené s právom nájmu konkrétneho bytu, stále sú tieto členské práva a povinnosti prevoditeľné ako majetková hodnota, teda ako konkrétne vyčíslená suma peňazí a nie ako nehnuteľnosť. Potom by bola na mieste tiež úvaha, prečo zákonodarca nevyžaduje pri prevode členských práv a povinností v bytovom družstve uzavretie písomnej zmluvy s povinnosťou overiť podpisy prevádzajúcich tak, ako to zákonodarca vyžaduje pri zmluvách o prevode nehnuteľností.

18. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v 1. rade bol dobromyseľný, že mu členský podiel v bytovom družstve s právom nájmu patrí, členský podiel vydržal vo vydržacej lehote troch rokov. Následkom vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva oprávneným držiteľom, teda žalovaným v 1. rade a zánik vlastníckeho právo doterajšieho vlastníka, teda žalobcu.

19. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. , a ,

20. Ust. výnimočne umožňuje súdu nepriznať náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. To znamená, že súd nemusí zaviazať stranu, ktorá by bola povinná na ich náhradu, aby trovy nahradila druhej strane. Z tohto dôvodu musí aplikácia tohto ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.

21. Podľa súdnej praxe, pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane a aby neodporovalo dobrým mravom. Toto ustanovenie je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom, pričom zákon stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej

normy. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu.

22. V prejednávanej veci pri rozhodovaní o trovách konania žalovaných bolo potrebné rozhodnutie súdu o náhrade trov konania modifikovať a náhradu trov konania im nepriznať. Čo sa týka žalovaného v 1. rade, rozhodnutie o náhrade trov konania treba modifikovať tak, aby neslúžilo ako prostriedok prejavu negatívneho vzťahu k protistrane, zvlášť keď medzi stranami sporu ide o príbuzenský vzťah, pričom práve v rodine sú negatívne vzťahy krajne nežiaduce. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú dané príbuzenským vzťahom medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, keďže manželka žalobcu bola sestrou žalovaného v 1. rade. Okrem toho, žalobca je invalidným dôchodcom vo veku blízkemu dôchodcovskému veku a žalovaný v 1. rade vykonáva podnikateľskú činnosť ako spoločník v obchodných spoločnostiach a je tiež podielovým spoluvlastníkom rodinného domu. Nepriznaním trov konania nebude výrazne zasiahnuté do majetkovej sféry žalovaného v 1. rade v takom rozsahu, aby bolo ohrozené zabezpečenie jeho bežných životných potrieb

23. Pri nepriznaní náhrady trov konania žalovanému v 2. rade výnimočnosť prípadu bola videná v predmete a okolnostiach tohto sporu. K uzavretiu spornej dohody zjavne nedošlo podľa štandardných postupov, ktoré právna zástupkyňa žalovaného v 2. rade na pojednávaní dňa 09.04.2019 uviedla, pretože dohoda nebola podpísaná oboma prevodcami pred pracovníčkou bytového družstva a tiež, ak mala byť dohoda predložená už podpísaná, ako to uviedol žalovaný v 2. rade v podaní zo dňa 17.12.2020, neboli podpisy na nej nachádzajúce sa úradne overené. Berúc do úvahy zásadu, podľa ktorej nikto nesmie mať prospech z vlastného nepoctivého správania a vzhľadom na atypickosť a rozmanitosť prípadov, bol súd toho názoru, že je jeho povinnosťou urobiť všetko pre spravodlivé riešenie. Spravodlivosť musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Nad každým vytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký imperatív: rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé, a preto je úlohou súdu nazerať na zákon aj cez prizmu spravodlivosti.

24. V súlade s ustanovením preto náhrada trov konania žalovaným priznaná nebola.

25. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolania žalobca a žalovaný v 1. rade.

26. Žalobca navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Alternatívne požadoval rozhodnutie zmeniť. Ako dôvod uviedol, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a na základe vykonaných dôkazov sa dospelo k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

27. Porušenie práva na spravodlivý súdny proces odôvodnil tým, že prvoinštančný súd za účelom ustálenia predmetu konania v zmysle mal žalobcu poučiť o vadách podanej žaloby a vyzvať ho, aby v ním určenej lehote vady odstránil. Ak súd prvej inštancie takto nepostupoval a dospel k záveru, že predmetná žaloba je procesne neprípustná, rozsudok je predčasný a teda aj procesný postup súdu prvej inštancie je nesprávny. Rozsudok je arbitrárny a nepresvedčivý, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť. Odhliadnuc od žalobcom namietaného vydržania členského podielu v bytovom družstve, prvoinštančný súd nedal odpoveď na otázky, kedy a za akých podmienok malo dôjsť k vstupu do oprávnenej držby, kedy uplynula vydržacia doba, kedy vlastne došlo k vydržaniu a nadobudnutiu členského podielu žalovaným v 1. rade, aký to malo vplyv na nájomný vzťah k družstevnému bytu a prečo nie je žalobca stále nájomcom predmetného bytu, hoci je dohoda o prevode členských práv a povinností zo dňa 18.11.2011 neplatná a žalobca má nájomnú zmluvu, pri existencii ďalšej nájomnej zmluvy zo dňa 18.11.2011. V konaní nebolo preukázané, že dohodu o prevode členských práv a povinností zo dňa 18.11.2011 žalovaný v 1. rade podpísal samostatne v neprítomnosti žalobcu a svojej sestry, resp. či ju podpísal vopred alebo pred podpisom aspoň pani P.. Podpisy na dohode mala overovať p. I. G., ktorá je v príbuzenskom vzťahu so žalovaným v 1. rade. Tvrdenie žalovaného v 1. rade, že dohodu o prevode členských práv a povinností zo dňa 18.11.2011 podpísal samostatne a taktiež tvrdenie, že ju podpísal potom, čo ju podpísali za prevodcov, treba považovať za sporné.

28. Žalobca ďalej namietal, že nemal vedomosť o tom, aké pôžičky boli zo strany žalovaného v 1. rade poskytované manželke žalobcu, a koľko z týchto pôžičiek bolo vrátených. Samotnému žalobcovi nebola uhradená cena za členský podiel zo strany žalovaného v 1. rade. Všetky tieto okolnosti sú zásadné pre posúdenie žalovaným v 1. rade tvrdeného vydržania členského podielu. K užívaniu bytu žalovaným v 1. rade od roku 2005 žalobca dodal, že žalovaný mal byt prenechaný len na dočasné užívanie. Ak žalovaný platil služby spojené s nájmom bytu, nemá to relevantný právny význam v naplnení podmienok súvisiacich s vydržaním členského podielu.

29. Pokiaľ ide o dĺžku trvania vydržacej lehoty vo vzťahu k vydržaniu členského podielu v bytovom družstve, súd analogicky poukazoval na súdne rozhodnutia týkajúce sa obchodného podielu v obchodnej spoločnosti - v spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorému má byť charakter členského podielu podobný. Členský podiel v bytovom družstve sa primárne a takmer výlučne spája s konkrétnou nehnuteľnou vecou. Preto pri závere jej trvania, je nanajvýš dôvodná aplikácia 10-ročnej lehoty v zmysle ust. . Podľa názoru žalobcu takáto právna otázka nie je jednotne ustálená ani súdnou praxou a v tejto súvislosti poukázal na závery Nálezu Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 02.04.2019 vo veci , ktoré tiež z hľadiska historického poňatia členského podielu v bytových družstvách a neodmysliteľnou spätosťou členského podielu s konkrétnym bytom ako obydlím, teda nehnuteľnosťou, sú nanajvýš aktuálne.

30. Proti výroku o trovách konania podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade. Zdôraznil, že zo strany žalobcu išlo o zjavne bezúčelné uplatňovanie práva a len jeho zavinením trval tento právny spor tak dlho a s toľkými úkonmi právnej služby. Ak má rozhodnutie o náhrade trov konania neslúžiť ako prostriedok negatívneho vzťahu k protistrane, zvlášť keď medzi stranami sporu ide o príbuzenský vzťah, žalovaný v 1. rade mal za to, že prostriedkom prejavu negatívneho vzťahu bolo už podanie návrhu zo strany žalobcu, ktorý aj napriek tomu, že vedel, že jeho nárok nie je oprávnený, snažil sa ho domáhať prostredníctvom žaloby a tak navyšoval trovy právneho zastúpenia žalovaného v 1. rade, ktorý sa po celý čas snažil žalobcovi a jeho manželke finančne pomáhať. Preto navrhol rozsudok vo výroku o trovách konania zmeniť tak, aby žalovanému v 1. rade bola priznaná náhrada trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

31. Žalovaný v 2. rade navrhol rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť.

32. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení , a preskúmal napadnutý rozsudok spolu skonaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednáva a zistil, že odvolania žalobcu a žalovaného v 1. rade nie sú opodstatnené.

33. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

34. Vo veci nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalobcu, podľa ktorého došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces, keď súd nepostupoval v súlade s ust.

35. Podľa ust. až ods. 4 , ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

36. Pri riešení procesnej prípustnosti žaloby podľa alebo podľa je nutné zaoberať sa otázkou, z akého právneho vzťahu žalobca vyvodzuje v konaní ním uplatnený nárok, t.j. predmet konania, následne tento vzťah dôsledne analyzovať a nakoniec správne

vyhodnotiť a posúdiť po právnej stránke. Za účelom zabezpečenia podkladov nevyhnutných pre tento postup, ukladá zákon žalobcovi povinnosť uviesť vždy už v žalobe rozhodujúce skutočnosti. Tie majú súdu umožniť, aby daný právny vzťah a z neho vyvodzovaný nárok analyzoval a právne kvalifikoval z aspektov významných tak pre posúdenie rôznych otázok procesnej povahy (napr. obsah žaloby, právomoc, príslušnosť, procesná subjektivita), ako aj pre prípadné posúdenie veci samej. Žalobca je povinný svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho však právne vyhodnotiť a zdôvodniť (ak ho predsa len v žalobe právne posúdi, súd daným posúdením nie je viazaný). Je totiž vecou súdu, aby v zmysle zásady „iura novit curia" podal právnu kvalifikáciu uplatňovaného nároku. Pre analýzu právneho vzťahu strán a posúdenie jeho povahy z hľadiska obsahu žaloby na prejednanie a rozhodnutie o nároku, ktorý žalobca vyvodzuje z tohto právneho vzťahu, je tak rozhodujúce obsahové hľadisko, teda akú povahu majú práva a povinnosti strán tvoriace obsah právneho vzťahu (). Inak povedané predmet konania (resp. obsah žaloby) nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitom), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja. Na základe žalobného návrhu a opísania skutkového deja možno individualizovať predmet konania. Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcu v spore. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh.

37. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. novembra 2020 sp. zn. , ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 1/2021 pod č. 14, obsah žaloby nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitom), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja (causa petendi). Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh.

38. Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti Dohody o prevode členských práv a povinností zo dňa 18.11.2011 a podľa obsahu žaloby súd posúdil uplatňovaný nárok podľa ust. ako žalobu o určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

39. Podľa názoru relevantnej právnej teórie, žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné považovať za vadný. Pokiaľ vady žaloby nie sú odstránené, súd žalobu odmietne (§ 129), ibaže pre tento nedostatok možno v konaní pokračovať. Súd napriek nesprávnej formulácii petitu môže v konaní pokračovať, ak je z obsahu žaloby zrejmé, čoho sa týka a čo sleduje. Súd je totiž viazaný obsahom žalobného petitu, nie jeho formuláciou. Napr. v okolnostiach konkrétneho prípadu je možný taký postup súdu, že súd na základe žalobného návrhu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy rozhodne, že žalobca je vlastníkom veci, ak je zo žaloby dostatočne zrejmé, že žalobca sleduje, aby bol zapísaný ako vlastník vo verejnom registri.

40. Z ustanovenia vyplýva povinnosť súdu za účelom ustálenia predmetu sporu žalobcu poučiť o vadách ním podanej žaloby a vyzvať ho, aby ich v ním určenej lehote odstránil. Aj keď prvoinštančný súd takto nepostupoval, uvedené pochybenie nemá vplyv na správnosť rozhodnutia. Žalobca sa totiž podanou žalobou nedomáhal len určenia neplatnosti dohody o prevode členských práv a povinností, ale domáhal sa aj určenia, že je členom Bytového družstva U., že mu patrí zodpovedajúci členský podiel v družstve a zároveň že je jediným nájomcom družstevného bytu. V tejto časti žaloby sa teda žalobca domáhal aj určenia podľa ust. , t.j. určenia či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Vo vzťahu k tejto časti žaloby tak bez akýchkoľvek pochybností musela byť riešená otázka platnosti, či neplatnosti dohody o prevode členských práv a povinností zo dňa 18.11.2011. Táto otázka aj vyriešená bola, keď prvoinštančný súd uzavrel, že dohoda o prevode členských práv a povinností predstavuje absolútne neplatný právny úkon. Znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 09.11.2020, vypracovaným znalcom JUDr. D. P., bolo zistené, že podpis žalobcu na písomnosti označenej ako „Dohoda o prevode členských práv a povinností“ nie je pravým podpisom žalobcu. Žalobca dohodu o prevode členských práv nepodpísal a preto táto dohoda je absolútne neplatným právnym úkonom pre absenciu vôle žalobcu tento právny úkon uzatvoriť. Z absolútne neplatného právneho úkonu tak žalovaný v 1. rade nemohol nadobudnúť členský podiel v bytovom družstve. Napriek vyššie uvedenému žalobe žalobcu v tejto časti nebolo možné vyhovieť.

41. Členský podiel v bytovom družstve bez akýchkoľvek pochybností predstavuje majetkové právo a teda je možné ho vydržať v súlade s ust. .

42. Vydržanie je právne upravené v ustanovení . Predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva v dôsledku kvalifikovanej držby veci vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera je podľa platnej úpravy daná so zreteľom na všetky okolnosti. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť alebo tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania, základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby. V zmysle ust. a , oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí.

43. Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju a požíva plody a úžitky z nej, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Tvrdenie držiteľa, že mu vec patrí a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné. Oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Neoprávneným je teda držiteľ, ktorý so zreteľom na všetky okolnosti nie je (nemôže byť) dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

44. Vydržanie patrí ku všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva v dôsledku kvalifikovanej dlhodobej držby oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. Podmienkou vydržania je oprávnená držba spôsobilej veci trvajúca po zákonom stanovenú vydržaciu dobu. Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí a že je v tejto dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Uvedené podmienky musia byť splnené súčasne. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží, alebo subjektom práva, ktoré vykonáva, prípadne, že sú dané právne skutočnosti, ktoré majú za následok vznik vykonávaného práva. Dobrá viera je vnútorný, psychický stav držiteľa. Zo zákona vyplýva, že nestačí prostá subjektívna dobrá viera. Oprávnený držiteľ musí byť v dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj na okolnosti, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj na právny dôvod (titul), ktorý by mohol mať za následok vznik toho práva, vydržanie ktorého sa tvrdí. Dobromyseľnosť oprávneného držiteľa musí byť daná už pri vzniku držby a potom po celý priebeh vydržacej doby.

45. V prejednávanej veci, aj keď súd prvej inštancie presne nešpecifikoval, kedy žalovaný v 1. rade vstúpil do oprávnenej držby a kedy konkrétne uplynula vydržacia doba, táto okolnosť vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia nemá. Všetky tieto skutočnosti sa dajú vyvodiť z odôvodnenia napadnutého rozsudku.

46. Žalovaný v 1. rade uzatvoril nájomnú zmluvu so žalovaným v 2. rade dňa 18.11.2011. Týmto dňom je potrebné žalovaného v 1. rade považovať za oprávneného držiteľa členských práv a povinností k bytu. Žalovaný až do dňa podania žaloby 22.01.2018 nerušene užíval členský podiel k bytu a o byt sa riadne staral. Pri držbe a užívaní nebol nikým rušený, a to ani žalobcom, ani jeho manželkou. Žalovaný v 1. rade tak so zreteľom na všetky okolnosti nemohol mať žiadne pochybnosti o tom, že držba je neoprávnená. Žalovaný titulom nájomnej zmluvy sa chopil držby svojich členských práv a povinností spojených s členstvom v družstve. Po celý čas bol dobromyseľný, keď byt nerušene užíval, plnil si svoje povinnosti, platil nájomné, rekonštruoval byt a pri výkone svojich práv postupoval s náležitou opatrnosťou a starostlivosťou.

47. Z vykonaného dokazovania vyplynula aj tá skutočnosť, že žalovaný v 1. rade poskytoval žalobcovi a jeho manželke (sestra žalovaného 1. rade) finančné pôžičky vo výške 465.000,- Sk (15.435 eur) a žalobca nepreukázal, aby tieto finančné prostriedky boli žalovanému v 1. rade vrátené, resp. tvrdil, že o nich nemá ani vedomosť vzhľadom na to, že v ich domácnosti s finančnými prostriedkami hospodárila manželka, resp. každý samostatne. Významnou je aj tá skutočnosť, že žalobca spolu s manželkou

neprejavili vôľu vrátiť sa po tom, ako prišli o dom v dražbe v W.., do bytu, ale odišli bývať k druhému bratovi manželky žalobcu, E. E., kde žili sedem rokov. Ani následne sa žalobca o byt nezaujímal a do bytu nechodil až do smrti manželky v roku 2017.

48. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, podľa ktorej žalovaný v 1. rade nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že dohodu o prevode členských práv a povinností zo dňa 18.11.2011 podpísal až po tom, čo už bola podpísaná prevodcami, táto je právne bezvýznamná. V tejto súvislosti je právne významné ust. , podľa ktorého ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. V tomto ustanovení je upravená vyvrátiteľná právna domnienka, podľa ktorej v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Opodstatnenosť tejto právnej domnienky vychádza z poznatku, že dôkaz o stave mysle držiteľa sa vytvára len nepriamo úsudkom z iných dôkazov a z hľadiska procesného dokazovania je preto v prípade pochybností vhodnejšie vychádzať z dobromyseľnosti držiteľa a dôkazné bremeno preniesť na toho, kto namieta voči oprávnenosti držby. Presvedčenie žalobcu o tom, že žalovaný v 1. rade dokonca vedel, že prevod členského podielu v bytovom družstve je problematický, nebolo podložené žiadnym hodnoverným dôkazom. Žalobca tak zákonnú domnienku o oprávnenosti držby žalovaného právne významným spôsobom nevyvrátil.

49. Čo sa týka dĺžky vydržacej doby, pri jej posudzovaní prvoinštančný súd vychádzal zo súdnej praxe opierajúcej sa o rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, podľa ktorých česká judikatúra pri vydržaní členského podielu v bytovom družstve postupuje s analogickým použitím trojročnej vydržacej doby, ktorá sa aplikuje pri vydržaní obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným. Rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky a ani Nález Ústavného súdu Českej republiky vydaný vo veci , podľa ktorého členský podiel v bytových družstvách je spätý s konkrétnym bytom ako obydlím, teda nehnuteľnosťou, v dôsledku čoho je dôvodná aplikácia 10-ročnej lehoty v zmysle ust. , nemožno považovať za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, medzi ktoré nie je možné zaradiť Najvyšší súd Českej republiky, ani Ústavný súd Českej republiky.

50. Pre posúdenie toho, či členský podiel v bytovom družstve možno vydržať v trojročnej alebo desaťročnej vydržacej dobe, je nevyhnutné vyriešiť otázku charakteru členského podielu v bytovom družstve. Členský podiel nie je možné považovať za vec nehnuteľnú, nakoľko predstavuje súhrn práv a povinností člena v družstve, ktorých vlastníctvo nie je evidované v katastri nehnuteľností a ani inom verejnom registri. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) neupravuje povinnosť zapisovať do katastra nehnuteľnosti, či už vkladom, záznamom alebo poznámkou, členský podiel v bytovom družstve. Z toho je potrebné logicky vyvodiť, že členský podiel v bytovom družstve charakter nehnuteľnosti nemá.

51. Okrem toho, postavenie člena bytového družstva je oproti postaveniu vlastníka bytovej jednotky slabšie. Samotný byt je vlastníctvom bytového družstva a členovi bytového družstva svedčí len nájomné právo. Člen bytového družstva navyše za splnenia zákonných predpokladov môže byť vylúčený z bytového družstva a stratí tak spolu s nájmom bytu aj právo disponovať s členským podielom v bytovom družstve.

52. Nemožnosť posúdenia členského podielu v družstve ako nehnuteľnosti vyplýva tiež zo spôsobu jeho nadobúdania. Podľa ust. , prevod práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve na základe dohody nepodlieha súhlasu predstavenstva. Členské práva a povinnosti spojené s členstvom prechádzajú na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu predložením zmluvy o prevode členstva príslušnému družstvu alebo neskorším dňom uvedeným v tejto zmluve. Tie isté účinky ako predloženie zmluvy o prevode členstva nastávajú, len čo príslušné družstvo dostane písomné oznámenie doterajšieho člena o prevode členstva a písomný súhlas nadobúdateľa členstva.

53. Z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že na dohodu o prevode členských práv a povinností sa zásadne nevyžaduje písomná forma. Predloženie písomnej zmluvy družstvu možno nahradiť písomným oznámením prevádzajúceho a nadobúdateľa členstva, ktoré je preukazným dokladom o tom, že medzi nimi došlo k dohode o prevode. Ak písomné vyhlásenie prevádzajúceho a nadobúdateľa nie je obsiahnuté na jednej listine, účinky prechodu vo vzťahu k družstvu nastávajú dňom doručenia v poradí druhého písomného vyjadrenia. Na rozdiel od uvedeného, zmluvy o prevodoch nehnuteľností musia mať

obligatórnu písomnú formu, pričom prejavy účastníkov zmluvy o prevode nehnuteľností musia byť na tej istej listine ( ).

54. Za situácie, ak členský podiel v bytovom družstve nemá charakter nehnuteľnosti, na vydržanie tohto členského podielu je potrebné aplikovať trojročnú vydržaciu premlčaciu dobu. Keďže v prejednávanej veci žaloba bola podaná po uplynutí tejto premlčacej doby, súd prvej inštancie správne postupoval, ak žalobu zamietol.

55. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, prvoinštančný súd dostatočným a zrozumiteľným spôsobom zdôvodnil aplikáciu ustanovenia na rozhodnutie o trovách konania. S odôvodnením rozhodnutia v tejto časti sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

56. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. rozsudok ako vecne správny potvrdil.

57. Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, tieto v súlade s ust. a , žalovaným v 1. a . rade majúcim v spore plný úspech, neboli priznané z tých istých dôvodov, pre ktoré im nebola priznaná náhrada trov prvoinštančného konania.

58. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).