Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27P-300-2013.pdf
PDF · 92.04 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/300/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Sylviou Szabadošovou v právnej veci starostlivosti súdu o C.. D. Š., L.. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, odbor sociálnych vecí, pochádzajúceho z rodičov I. Š., O.. Š., L.. XX.XX.XXXX, J. X. J. XX S. I. C., L.. XX.XX.XXXX, J. G., G. XXX, o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
m e n í rozsudok Okresného súdu Prešov, č. k. 27 P 120/2009 - 44 zo dňa 08.12.2009 tak, že:
z v y š u j e výživné zo strany otca pre mal. D. Š., L.. XX.XX.XXXX zo sumy 83 Eur mesačne na sumu 120 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 25-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku, opakovane do budúcna,
v prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a,
žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka svojim návrhom podaným na tunajší súd dňa 15.08.2013 žiadala zvýšiť výživné zo strany otca pre mal. D. zo sumy 83 Eur mesačne na sumu 150,- Eur mesačne, počnúc dňom 01.02.2014 do budúcna.
Svoj návrh odôvodnila tým, že došlo k navýšeniu ceny potravín, šatstva, dopravy, školného a iných nákladov pre maloletého D.. Okrem toho otec na výživu maloletého neprispieva včas, pričom za obdobie piatich mesiacov výživné vôbec nezaslal, čo bola nútená riešiť podaním trestného oznámenia.
Otec s návrhom nesúhlasil.
Kolízny opatrovník navrhol rozhodnúť v súlade s odôvodnenými potrebami maloletého, ako aj s možnosťami a schopnosťami otca.
Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, správou ÚPSVaR Prešov o poberaní dávky v hmotnej núdzi matkou, správou Sociálnej poisťovne ohľadom poberania dávky v nezamestnanosti matkou, správou ÚPSVaR o poberaní rodičovského príspevku matkou, potvrdením o čistom mesačnom príjme a opismi mzdových listov otca za rok 2012, 2013, správou o výchovných pomeroch, obsahom spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 24 P 459/2010, 27 P 120/2009, 27 P 281/2007, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Maloletý D. pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov I. Š. S. I. C., ktorí nežijú v spoločnej domácnosti.
Rozsudkom Okresného súdu Prešov, č. k. 27P120/2009 - 44 zo dňa 08.12.2009 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol mal. D. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu mal. D. sumou 83 Eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.12.2009.
V tom čase bola matka nezamestnaná, poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 113 Eur mesačne a rodinné prídavky na maloletého D.. Nemala žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Otec bol zamestnaný ako robotník vo firme O.S.V.O. s.r.o. Prešov s priemerným čistým mesačným príjmom okolo 12.000,- Sk až 13.000,- Sk ( 398,33 Eur až 431, 52 Eur).
Mal. D. navštevoval materskú školu, kde matka platila 600,- Sk ( 19,92 Eur) stravné, bol alergik a mesačne mu doplácala za lieky a krémy sumu okolo 400 až 500 Sk ( 13,28 Eur až 16,60 Eur).
Rozsudkom Okresného súdu Prešov, č. k. 24 P 459/2010 - 37 zo dňa 07.04.2011 bol zamietnutý návrh otca na zníženie výživného a zároveň bol upravený styk otca s mal. D. tak, že je oprávnený sa s ním stretávať každý tretí víkend v mesiaci od soboty od 10.00 hod. do 19.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 19.00 hod. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.04.2011, pričom otec sa vzdal svojho práva podať odvolanie voči tomuto rozsudku.
V súčasnej dobe mal. D. navštevuje 4. ročník základnej školy, stravuje sa doma, do školy cestuje autobusom SAD, pričom cestovné mu matka platí v sume 20 až 23 Eur mesačne. Na začiatku školského roka mu uhradila matka učebnicu anglického jazyka v sume 15 Eur, keďže navštevuje jazykovú školu. Tiež chodí na plavecký krúžok, za ktorý sa neplatí, nakoľko je hradený v rámci školy. V minulom roku mal zdravotné problémy, bol operovaný na slabinu a fixáciu semenníka, s čím mala matka výdavky najmä z dôvodu, že si musela platiť pobyt s ním v nemocnici v sume 13 Eur. Mal. D. je alergik, pravidelne užíva lieky na alergie, ktoré dopláca matka za 20 Eur mesačne.
Mal. D. sa s otcom stretáva sporadicky, pričom matka nebráni v týchto stretnutiach. Otec však neprejavuje záujem o jeho školské výsledky, nechodí na rodičovské združenia, v minulosti neplatil riadne a včas výživné, z tohto dôvodu podala matka trestné oznámenie pre zanedbanie povinnej výživy, ktoré bolo odložené, nakoľko výživné otec následne uhradil v plnej výške. V súčasnom období prispieva otec na výživu mal. Samuela pravidelne po 83 Eur mesačne. Nad rámec bežného výživného však ničím neprispieva. Výživné zaplatí v posledný deň v mesiaci, takže v rukách matky sú tieto finančné prostriedky až začiatkom nasledujúceho mesiaca.
Mal. D. býva s matkou, jej priateľom C. W. S. C.. V. W., L.. XX.XX.XXXX, ktorý pochádza z družského vzťahu jeho matky a jej priateľa v rodinnom dome na X. J.. V tomto dome, ktorý je v osobnom vlastníctve priateľa matky platia elektrinu v sume 46 Eur mesačne. Okrem toho zakupujú ročne drevo na kúrenie v sume 1.000 Eur. Nie je tam zavedený plyn, takže mesačne, resp. raz za mesiac a pol zakupujú plynovú bombu na varenie v sume 17 Eur. Matka a jej druh majú spoločný úver, ktorý brali do spoločnej domácnosti a ktorý splácajú po 150 Eur mesačne. Okrem toho hradia poistku za dom v sume 28 Eur mesačne. Celkové výdavky na domácnosť matky predstavujú sumu 500 Eur mesačne.
Matka vo svojej výpovedi uviedla, že najväčšie výdavky sú na benzín, keďže jej priateľ pracuje ako policajt a denne absolvuje cestu zo Zlatej Bane do Chminianskej Novej Vsi a späť.
Matka je toho času na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok aj s rodinnými prídavkami v sume 240 Eur mesačne. Okrem uvedeného nemá žiaden ďalší príjem, ani žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Zároveň uviedla, že výživné v sume 150 Eur mesačne žiada z dôvodu, lebo jej otec neprispieva pomernou časťou na nepredvídateľné výdavky nad rámec bežného výživného. V prípade, že by sa otec podieľal aj úhradou výdavkov nad rámec bežného výživného, zvýšenie výživného by nežiadala.
Priateľ matky je zamestnaný ako policajt s priemerným čistým mesačným príjmom okolo 800 Eur.
Otec býva v byte, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve, pričom ide o jednoizbový byt, za ktorý platí inkaso v sume 116 Eur mesačne. Zároveň platí hypotéku na kúpu bytu v sume 155,93 Eur mesačne, pričom ide o dve hypotéky v sume 97, 57 Eur a 58,36 Eur. Zároveň spláca ďalšie menšie pôžičky, a to v sume 52,75 Eur mesačne a 44,99 Eur mesačne. Tiež si platí životnú poistku v sume 20 Eur mesačne, v čom je pripoistený aj mal. Samuel.
Otec je zamestnaný vo firme O.S.V.O. s.r.o. Prešov, kde za rok 2012 bol jeho priemerný čistý mesačný príjem 568,17 Eur a za rok 2013 obdobie január až október bol jeho priemerný čistý mesačný príjem 573,37 Eur. Okrem uvedeného nemá žiaden ďalší príjem, ani žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že úver na kúpu bytu bral preto, lebo predtým býval v podnájme. Čo sa týka mal. Samuela, nad rámec bežného výživného mu prispieva tým, že mu zakúpi darčeky, napríklad na narodeniny mu zakúpil mobilný telefón a na Vianoce otepľovačky. Súhlasil s navýšením výživného maximálne na sumu 100 Eur mesačne.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. ( ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
V predmetnom konaní vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba viac ako štyroch rokov, čím došlo k podstatnej zmene pomerov na strane mal. D., ktorý pri poslednej úprave výživného navštevoval materskú školu a v súčasnej dobe je už v 4. ročníku na základnej škole. Je nepochybné, že za toto obdobie sa mu podstatným spôsobom zvýšili výdavky na zakupovanie učebných pomôcok, školských potrieb, výdavky na stravné, ošatenie, obuv, pričom nedošlo k navýšeniu výživného v období, keď nastupoval na základnú školu, čo bola podstatná zmena pomerov na jeho strane. Okrem toho má matka zvýšené výdavky s maloletým na úhradu liekov, keďže je alergik a pravidelne užíva lieky na alergie, a tiež v súvislosti s návštevou jazykovej školy, kde matka uhrádza pomôcky na výučbu anglického jazyka.
Všetky tieto zvýšené výdavky doposiaľ hradila matka sama za pomoci svojho priateľa, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Od poslednej úpravy výživného však došlo k zmene pomerov aj na jej strane,
nakoľko jej pribudla vyživovacia povinnosť k synovi V., s ktorým je toho času na materskej dovolenke a jej príjmom je iba rodičovský príspevok aj s rodinnými prídavkami na dve deti.
K zmene pomerov došlo aj na strane otca, ktorému sa od poslednej úpravy výživného navýšil príjem o 141,85 Eur, pričom ide o priemerné navýšenie jeho čistého mesačného príjmu, a tiež k zmene na jeho strane došlo v tom, že si zakúpil byt, keďže predtým býval v podnájme. Uvedený byt zakúpil prostredníctvom úveru, ktorý spláca v sume 155,93 Eur mesačne. Na strane otca však nepribudla žiadna ďalšia vyživovacia povinnosť, pričom s mal. Samuelom sa stretáva sporadicky, nad rámec bežného výživného mu pravidelne neprispieva, nepravidelne mu zakupuje darčeky na jeho osobné sviatky alebo Vianoce.
Keďže od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane mal. D., ktorý sa stal školákom, zároveň došlo k zmene pomerov na strane jeho matky, ktorej pribudla vyživovacia povinnosť a došlo k zmene pomerov aj na strane otca, ktorému sa zvýšil čistý mesačný príjem, považoval súd za dôvodné zvýšenie výživného zo strany otca pre mal. Samuela.
Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd z odôvodnených potrieb mal. D., ale aj z možností a schopností otca, ktorý z dôvodu navýšenia príjmu si pred dvoma rokmi zobral úver na kúpu bytu, v ktorom v súčasnej dobe býva sám, čo odôvodňoval tým, že predtým býval v podnájme. Aj keď sa otec bránil tým, že bol nútený riešiť svoju bytovú otázku, vykonaným dokazovaním bolo zistené, že v konaní Okresného súdu Prešov, sp. zn. 24 P 459/2010 ohľadom zníženia výživného, kedy bol zamietnutý návrh otca na zníženie výživného na pojednávaní dňa 07.04.2011 uviedol, že býva v podnájme, kde za nájom jednej izby platí sumu 133 Eur mesačne. Zároveň na tomto pojednávaní uviedol, že síce pracuje v Prešove, ale práce vykonáva aj mimo Prešova, kde mu firma hradí ubytovanie, a tiež vypláca stravné, tzv. diéty. Keďže od tohto pojednávania nedošlo k zmene zamestnávateľa na strane otca, bolo zistené zo mzdového listu za rok 2012, že pod položkou čistá mzda je uvedená za 12 mesiacov suma 6.818,08 Eur a pod položkou prémie a odmeny je uvedená suma 4.389 Eur, čo predstavuje mesačne sumu 365,75 Eur a za obdobie január až október 2013 je pod položkou prémie a odmeny uvedená celková suma 3.639 Eur, čo je 363,90 Eur mesačne.
Od poslednej úpravy výživného mal súd preukázané, že došlo k navýšeniu príjmu na strane otca, tento sa úverovo zaťažil pred dvoma rokmi, zakúpil si byt, v ktorom v súčasnej dobe aj býva. Súd nespochybňuje právo rodiča zabezpečiť si vlastné bývanie, avšak nemôže to byť na úkor zabezpečenia základných životných potrieb svojho maloletého dieťaťa. V súlade s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd musí prihliadať na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa, pričom v súlade s týmto ustanovením Zákona o rodine poukazuje na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie tým, že sa úverovo zaťažil. Otec v priebehu konania tvrdil, že nie je schopný platiť vyššie výživné nanajvýš v sume 100 Eur mesačne, nakoľko musí splácať hypotéku. V prípade, že nie je schopný zabezpečiť základné životné potreby svojmu maloletému dieťaťu, u ktorých mal súd preukázané, že sa odôvodnene navýšili, nie je možné sa úverovo zaťažovať napriek tomu, že otec uvádzal, že predtým býval iba v podnájme. Z predchádzajúceho konania o zníženie výživného súd zistil, že za prenájom izby v roku 2011 platil otec 133 Eur mesačne. Tým, že sa úverovo zaťažil, v súčasnej dobe platí 116 Eur mesačne inkaso vo svojom vlastnom byte, ako aj hypotéku v sume 155 Eur mesačne, čím si takto navýšil svoje výdavky práve o túto hypotéku.
Vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu je prednostnou pohľadávkou pred všetkými ostatnými pohľadávkami. V prvom rade každý rodič je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, pričom u matky súd zohľadnil osobnú starostlivosť o dieťa, skutočnosť, že otec nad rámec bežného výživného neprispieva, ako aj skutočnosť, že určité obdobie ( 5 mesiacov ) na výživu maloletého ničím neprispieval a z tohto dôvodu musela matka podať trestné oznámenie ohľadom zanedbania povinnej výživy. Keďže je otec zamestnaný, o to viac v súčasnej dobe musí zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, keďže matka je v súčasnej dobe na materskej dovolenke s dieťaťom pochádzajúcim z jej družského vzťahu, teda nie je v jej možnostiach v súčasnej dobe odísť do zamestnania. Z tohto dôvodu by sa mal otec podieľať vyššou sumou na úhrade potrieb maloletého D., ktorý od septembra 2014 nastúpi už na druhý stupeň základnej školy.
Vzhľadom na zvýšenie výdavkov pre maloletého od poslednej úpravy výživného, ako aj vzhľadom na tvrdenia otca, že je schopný platiť výživné maximálne v sume 100 Eur mesačne, ako aj na preukázané
možnosti a schopnosti na strane otca, jeho čistý mesačný príjem s tým, že okrem čistej mzdy, ktorú mal súd preukázanú z jeho mzdového listu, zároveň sú mu vyplácané aj prémie a odmeny v sume priemerne okolo 365 Eur mesačne, je dôvodné navýšiť výživné, pričom navýšenie výživného z 83 Eur mesačne na sumu 120 Eur mesačne súd považoval za primeranú a takú, ktorú je schopný otec v súčasnej dobe platiť.
Súd navýšil výživné počnúc právoplatnosťou rozsudku do budúcna, nakoľko matka v podstate žiadala zvýšiť výživné do budúcna (od februára 2014), pričom súd poukazuje na skutočnosť, že aj keď došlo k zmene pomerov na strane maloletého už nástupom na základnú školu, matka nežiadala navýšiť výživné spätne od tohto obdobia. Z tohto dôvodu súd považoval za dôvodné navýšiť toto výživné až od právoplatnosti rozsudku do budúcna.
Keďže matka žiadala určiť vyššie výživné, a to v sume 150 Eur mesačne, s prihliadnutím na čistý mesačný príjem otca a vek maloletého, považoval súd navýšenie na sumu 120 Eur mesačne za primerané, preto v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol ako nedôvodný.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., keďže ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v štyroch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.