Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/13/2023

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci A. B. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v C. D. E. F. G. X na návrh B. B. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v H. E. D. B. F. G. XXX/XX zastúpeného JUDr. Vladimírom Volčkom, PhD. advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Mlynskej ulici č. 27 v konaní o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia o obmedzení spôsobilosti na právne úkony A. B. o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. -30 z 13.2.2023 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal obmedziť spôsobilosti na právne úkony A. B. nar. XX.X.XXXX tak, že nie je oprávnený na nakladanie s finančnými prostriedkami v sume prevyšujúcej 30 Eur týždenne, nehnuteľným majetkom, hnuteľným majetkom v hodnote vyššej ako 30 Eur, na preberanie finančných prostriedkov vrátane mzdy alebo iného obdobného príjmu, dôchodku, nemocenských dávok, dávok v nezamestnanosti, štátnych sociálnych dávok alebo iných dávok a príjmov, na uzatváranie zmlúv o dielo, úvere, pôžičke, nájomných zmlúv, spotrebiteľských zmlúv, poistných zmlúv, záložných zmlúv, zmlúv o zriadení vecného bremena, zámenných zmlúv, sprostredkovateľských zmlúv, darovacích zmlúv, kúpnych zmlúv, resp. akýchkoľvek zmlúv majetkovo – právnej povahy, na zriaďovanie bankových účtov vo finančných inštitúciách, na samostatné konanie a vystupovanie pred štátnymi orgánmi, orgánmi špecializovanej štátnej správy, územnej samosprávy, úradmi a inštitúciami, preberanie poštových zásielok, ručiteľských alebo akýchkoľvek zabezpečovacích záväzkov, na rozhodovanie o poskytovaní zdravotnej starostlivosti vrátane ústavnej starostlivosti, o mieste trvalého a prechodného bydliska, na uzatváranie dohôd v dedičskom konaní a spísanie závetu, dohôd a hmotnej zodpovednosti podľa príslušných ustanovení pracovného práva a na udelenie plnej moci. Zároveň žiadal, aby bol menovanému v rozsahu obmedzenia ustanovený za opatrovníka. Návrhom vo veci samej žiadal obmedziť spôsobilosti A. B. na právne úkony v rovnakom rozsahu a ustanoviť ho za opatrovníka.

2. Konajúci súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že nie je dôvodné a možné nariadiť neodkladné opatrenie v navrhovanom znení. Zároveň nemal za osvedčené ani nebezpečenstvo ujmy hroziacej menovanému, pričom nebolo ani osvedčené, že by menovaný trpel duševnou poruchou. Považoval ich za nepreukázané tvrdenia navrhovateľa. Pri rozhodnutí o obmedzení spôsobilosti na právne úkony musia byť splnené zákonné predpoklady, ku ktorým konajúci súd môže dospieť až na základe dôsledne vykonaného dokazovania vo veci samej a nemôže rozhodnúť bez náležitého zistenia skutkového stavu. S poukazom na uvedené nie je možné považovať za dôvodné obmedziť spôsobilosť menovaného na vykonávanie jednotlivých úkonov už v neodkladnom opatrení bez riadne vykonaného dokazovania len na základe neosvedčených tvrdení navrhovateľa o jeho duševnej chorobe. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa týka závažného zásahu do právnej sféry osoby, o ktorej spôsobilosti na

právne úkony sa koná. Návrh navrhovateľa na jeho nariadenie tak presahuje rámec nevyhnutnej úpravy pomerov účastníkov neodkladným opatrením. Vydaním takéhoto neodkladného opatrenia by prejudikoval to, čo má byť až samotným meritom veci. Pokiaľ by návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, zasiahol by do osobných práv posudzovaného bezdôvodne a bez osvedčenia potreby a nutnosti.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa , a a . Uviedol, že súčasná situácia posudzovaného si vyžaduje neodkladnú úpravu, keďže sú ohrozené nielen jeho osobnostné, ale aj finančné a majetkové záujmy. Ako jediná a najbližšia rodina posudzovaného mal záujem na tom, aby posudzovaný až do rozhodnutia vo veci samej nespustol a nebol obratý o svoj majetok ako aj majetok, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou nadobudne ako dedič v dedičskom konaní po svojom zosnulom otcovi. Mal vážne obavy o psychickom rozpoložení posudzovaného, keďže odmieta akýkoľvek kontakt či už telefonicky alebo osobný s ním, ako aj jeho dcérou. Z uvedeného dôvodu kontaktoval aj domového dôverníka v bytovom dome pána I. C., v ktorom žije posudzovaný, aby na neho dohliadol a oznámil mu podozrivé aktivity posudzovaného, keďže po smrti otca sa o neho zaujímajú cudzie osoby, pri ktorých je predpoklad, že majú záujem obohatiť sa na úkor posudzovaného. Už v súčasnosti má vedomosť o tom, že z bytu posudzovaného boli vynášané rôzne hnuteľné veci a do bytu sa mali nasťahovať cudzie osoby. Z tohto dôvodu dňa 8.3.2023 privolal policajnú hliadku k bytu posudzovaného na preverenie podozrenia pobytu cudzích osôb v byte, ako aj ďalších podozrivých praktík na posudzovanom. Posudzovaný privolanej policajnej hliadke okrem iného uviedol, že udelil plnomocenstvo na zastupovanie v prospech pani G., ako aj v prospech pána J., pričom tieto osoby sa aktívne zaujímajú o osobu posudzovaného, jeho zdravotný stav ako aj majetok, čo podrobne opísal v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom zanechal na tieto osoby aj kontaktné údaje. V prípade, ak predmetné tvrdenie posudzovaného je pravdivé, týmto osobám nič nebráni, aby nakladali s jeho majetkom či jeho finančnými prostriedkami. V ďalšom má vedomosť, že posudzovaný disponuje nielen väčším obnosom finančných prostriedkov, ale aj lukratívnymi nehnuteľnosťami a z dôvodu úmrtia otca ako jediný dedič ich zdedí. Po získaní informácií ohľadom udelenia plných mocí podľa jeho názoru zosilnela potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Ako najbližší príbuzný súdu poskytol podrobný popis zdravotného stavu posudzovaného, jeho aktuálneho psychického rozpoloženia, ako aj dôvodných podozrení a obáv o majetok a finančné prostriedky. V súčasnosti nevidí iný okamžitý a bezprostredný účinok ochrany posudzovaného a jeho majetkových záujmov, pričom sa každým dňom situácia a manipulovanie s posudzovaným zhoršuje. V súčasnosti sa nachádza v bezvýchodiskovej situácii, kedy vie, že je potrebný nevyhnutný zásah, avšak ochrany práv posudzovaného sa žiadnym spôsobom nevie domôcť. Vzhľadom na všetky okolnosti v tejto veci mal súd zákonnú možnosť verifikovať si ním tvrdené skutočnosti, resp. vykonať napríklad nielen jeho výsluch, ale aj výsluch posudzovaného, prípadne nariadiť pojednávanie. Bol presvedčený, že ak by súd v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia pristúpil k výsluchu posudzovaného, už na prvý pohľad by zistil, že posudzovaný skutočne trpí downovým syndrómom, pričom aj zo správania či vyjadrovania posudzovaného je zrejmé, že čo sa týka inteligenčného či emočného kvocientu, tento nie je na úrovni v porovnaní so zdravým človekom v obdobnom veku. Súd od neho požadoval na preukázanie niečo, čo nemá k dispozícii a v podstate preukázanie existencie duševnej poruchy posudzovaného kladie dôkazné bremeno na neho. Uviedol, že sa jedná o špecifický prípad, keďže lekárske správy sú v konečnom dôsledku aj lekárskym tajomstvom, pričom takáto zdravotná dokumentácia nie je verejne prístupná a z toho dôvodu nemá objektívnu možnosť súdu takúto lekársku správu predložiť, či aktuálnu lekársku správu zabezpečiť, pretože posudzovaný po smrti jeho otca odmieta s ním akokoľvek komunikovať či stretnúť sa aj s ostatnými členmi rodiny. Taktiež bol toho názoru, že súd mal verifikáciu jeho tvrdenia o duševnej poruche a zdravotnom stave posudzovaného možnosť ešte pred rozhodnutím o nariadení neodkladného opatrenia vyžiadať si stanovisko ohľadom existencie duševnej choroby od ošetrujúceho lekára K. L. L., keďže už v návrhu uviedol, že táto má vedomosť o zdravotnom stave posudzovaného a má vedomosť aj o tom, že sa o jeho zdravotnom stave bola informovať aj pani G. – teda osoba, ktorá nie je rodinným príslušníkom. Ďalšie pochybenie videl aj v samotnom odôvodnení uznesenia. Predmetné uznesenie v podstate pozostáva zo stručného opisu skutkového stavu, citácií právnych noriem a všeobecného uvedenia výkladu inštitútu neodkladného opatrenia a opisu účelu neodkladných opatrení vo všeobecnosti. Súd prvej inštancie tak nepostupoval v súlade s požiadavkami, ktoré sú kľúčové k dodržaniu práva na spravodlivý proces. Aj napriek skutočnosti, že sa jedná o rozhodnutie o neodkladnom opatrení, ani takéto rozhodnutie nemôže byť na úkor krátkosti času nekvalitné a arbitrárne. Vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že podanie odvolania je dôvodné a že konaním a rozhodnutím súdu boli naplnené vytýkané odvolacie dôvody v plnom rozsahu.

Predmetné pochybenia, resp. rezignácia na možnosti zisťovania skutočného stavu aj v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia zakladá dôvod na zrušenie rozhodnutia, prípadne ak odvolací súd pristúpi k vyššie uvedenému zisťovaniu skutočného stavu do rozhodnutia vo veci samej, navrhol zmeniť rozhodnutie v zmysle jeho návrhu.

4. Podľa (ďalej len „“), na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Podľa (ďalej len ,P“), neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa , a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

7. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla, i keď len dočasná úprava právnych, nielen faktických pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu.

8. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v rozsahu danom a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa náležitosti v zmysle , je presvedčivé a odvolací súd sa s jeho závermi plne stotožňuje.

9. K odvolacej argumentácii navrhovateľa, ktorý okrem iného poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukazuje na teoretické úvahy týkajúce sa otázky obmedzenia na právne úkony v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, avšak ide o úvahy, ktoré musí konajúci súd rešpektovať a podľa nich konať. Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle právnej úpravy je súd povinný v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa zaoberať tým, či neprichádzajú do úvahy aj menej radikálne zásahy do integrity fyzickej osoby ako sú navrhované. V konaní o spôsobilosti na právne úkony sa rozhoduje o osobnom stave osoby, ktorá má byť obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, čo výrazne zasahuje do integrity fyzickej osoby a preto je povinnosťou súdu sledovať záujem dotknutej osoby a až následne záujem verejných, či tretích osôb a nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. Tieto skutočnosti musia byť preukázané dôsledným dokazovaním v zmysle súčasne platných ustanovení upravujúcich obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. K obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony bude teda možné pristúpiť až po vyčerpaní všetkých menej represívnych prostriedkov a opatrení, alebo ak sa už iné obmedzenia nedajú použiť. Navrhovaným obsahom neodkladného opatrenia sa navrhovateľ vo svojej podstate domáha úpravy pomerov účastníkov zodpovedajúcej meritórnemu rozhodnutiu, pričom v danom štádiu konania je takéto rozhodnutie súdu neprípustným, nakoľko nariadením neodkladného opatrenia v navrhovanom znení by došlo k prejudikovaniu rozhodnutia vo veci samej. Pokiaľ má navrhovateľ obavy o zdravotný stav a majetok posudzovanej osoby odvolací súd dodáva, že sú aj iné zákonné inštitúty slúžiace k ochrane jeho zdravotného stavu resp. financií, majetku. K obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony bude teda možné pristúpiť až po vyčerpaní všetkých menej represívnych prostriedkov a opatrení, alebo ak sa už iné obmedzenia nedajú použiť.

10. K ďalším odvolacím argumentom navrhovateľa, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávne a neúplne zistil skutočný stav, odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán ( ). Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania, to znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska procesného a hmotného práva legitimizuje vyhovujúci, resp. zamietavý výrok. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej je navrhovateľ povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Táto požiadavka vychádza jednak z premisy, že zjavne neodôvodnenému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu a jednak z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie než samotnú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenej úpravy pomerov. Vzhľadom na uvedené špecifické okolnosti je preto súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. Najmä pri neodkladných opatreniach, ktorými majú byť obmedzené určité dispozičné úkony, nie je spravidla dostatočne možné v tomto štádiu procesu vyžadovať dôsledné preukázanie úmyslu osoby, proti ktorej má neodkladné opatrenie smerovať. Úmysel ako bezprostredný vnútorný vzťah osoby k určitému právnemu následku je osvedčiteľný iba vo výnimočných prípadoch s nepomernými ťažkosťami, a preto aj z tohto dôvodu odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, že rozhodnúť o obmedzení spôsobilosti na právne úkony menovaného bude možné len na základe dôsledne vykonaného dokazovania vo veci samej a v zmysle príslušných ustanovení zákona. Len na základe takto vykonaného dokazovania bude možné spravodlivo rozhodnúť o obmedzení spôsobilosti na právne úkony a takto dôsledne dodržať všetky práva osoby, ktorá má byť obmedzená v spôsobilosti na právne úkony. Skutočnosti uvádzané navrhovateľom sú nepochybne podstatné pre konanie vo veci samej a súd prvej inštancie sa bude nimi zaoberať v rámci dokazovania.

11. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutočný stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého uznesenia presvedčivé a odvolací súd sa s jeho závermi stotožňuje. Preto z vyššie uvedených dôvodov potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa a nakoľko sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v odôvodnení sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody podľa .

12. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).