Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sp/33/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinová 25, 811 09 Bratislava proti odporcovi Okresnému úradu Prešov, katastrálny odbor, Konštantínova 6, 080 01 Prešov, za účasti 1) H. G., nar. XX. V. XXXX, trvale bytom XXX XX Y. XX, 2) Občianske združenie ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava, v zastúpení A. O. predseda združenia, Povraznícka 18, 811 05 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu pôvodne Správy katastra v Prešove zo dňa 02. októbra 2013 číslo: V 4574/2013-V takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 02. októbra 2013 pod č. V 4574/2013-V.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Preskúmavaným rozhodnutím vo veci účastníkov konania záložného veriteľa Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava a záložcu H. G., nar. XX. V. XXXX, XXX XX Y. XX ako záložcu zastúpeného združením ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, 811 05 Bratislava, podľa Katastrálneho -ŠTE. Výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že dňa 26. júla 2013 bol prijatý návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností v záložnej zmluvy č. 234/2013-ŠTE zo dňa 09. júla 2013. Predmetom predloženej zmluvy je založenie nehnuteľností v k.ú. R. - pozemky KN C parc.č. 128, 129, 13 a 131, rodinný dom súp.č. XX na parc. č. 131 všetko v 1/1, ďalej v k.ú. A. pozemky KN E parc.č. 1552 v 1/87, v k.ú. R. pozemok KN C parc. č. 764 v 1/6, v k.ú. R. KN C parc. č. 1259 v 1/6, v k.ú. R. pozemky KN C parc. č. 565, 1291 a 1310 v podiele 1/3, v k.ú. A. pozemok KN E parc. č. 1559/1 v podiele 7/108, v k.ú. R. pozemky KN C parc. č. 832, 867 v podiele 1/9, v k.ú. A. pozemok KN E parc. č. 1559/2m v podiele 7/108 ( ďalej len „dotknuté nehnuteľnosti“ ). Po prerušení konania bol predložený dňa 12. septembra 2013 Dodatok k záložnej zmluve a dňa 23. septembra 2013 bol vypočutý H. G. ako záložca. Odporkyňa citovala ustanovenie , Katastrálneho zákona, , , ,,,, , . Preskúmaním návrhu na vklad a jeho príloh správny orgán zistil, že predloženú zmluvu o zriadení záložného práva za záložcu podpísal splnomocnenec Pro Help -združenie občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, 811 05 Bratislava. Z obsahu predloženej dohody o splnomocnení je zrejmé, že záložca, ktorý je aj dlžníkom podľa zmluvy o úvere, /viď článok II. zmluvy o zriadení záložného práva/ nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, nakoľko podpísal formulárovú typovú zmluvu, ktorej samotný obsah dlžník vôbec nemohol ovplyvniť. Týmto nastal konflikt v zmysle ustanovenia zákona číslo

v znení neskorších predpisov (ďalej len ako ""), keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho (právne) záležitosti. To, že záložný veriteľ vybral aktuálne nie „svojho" advokáta, ale konkrétne „svoje" občianske združenie je v kontexte predmetu a obsahu splnomocnenia prejavom jasného konania veriteľa a splnomocnenca v zhode, čo opäť iba potvrdzuje porušenie . V rovine ochrany spotrebiteľa aj keď je dohoda o splnomocnení zaradená na samostatnej listine, ide o štandardnú ( typovú ) zmluvnú podmienku, ktorej znenie nemohol spotrebiteľ ovplyvniť, preto je vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá je absolútne neplatná. Splnomocnenie osoby, ktorú spotrebiteľovi (dlžníkovi) vyberie veriteľ je v rozpore s ustanovením , o čom medzičasom rozhodoval aj Najvyšší súd SR (rozsudok sp. zn. ). Správny orgán pri svojej rozhodovacej činnosti zohľadnil aj uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici z 26. júla -52) a následné potvrdzujúce rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. októbra 2011(14Co/346/2011-85), ktorými bolo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. uložené zdržať sa výkonu záložného práva a výkonu zabezpečovacieho prevodu práva zo zabezpečovacích zmlúv, ktoré v mene spotrebiteľov uzavreli veriteľom vybraní splnomocnenci, ktorých vybrala (predformulovala) spotrebiteľom vo forme splnomocňovacej doložky (štandardnej zmluvnej klauzuly) v zmluvách o spotrebiteľskom úvere nebanková spoločnosť. Keďže podmienky na vklad stanovené zákonom čo do platnosti zmluvy neboli splnené, správny orgán rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti.

Predmetné rozhodnutie napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním zo dňa 28. októbra 2013, doručený Správe katastra Prešov 31. októbra 2013. V odvolaní poukázal na to, že dňa 09. júla 2013 bola uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva č. 234/2013-Šte medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. a fyzickou osobou H. G., zastúpeným združením ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci na strane záložcu podľa plnej moci uvedenej v Dohode o splnomocnení č. 801300188 zo dňa 19. septembra 2012 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka. Predmetom záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam, tak ako sú uvedené v tejto zmluve. Dňa 26. júla 2013 bol správe katastra doručený návrh na povolenie vkladu záložného práva pod sp. zn. V 4574/2013-V a dňa 02. októbra 2013 Správa katastra Prešov vydala rozhodnutie pod č. vkladu V 4574/2013-V o zamietnutí návrhu na vklad podľa Zákona o katastri nehnuteľnosti. Navrhovateľ ďalej citoval príslušné ustanovenia , , , , , ,, Správneho poriadku, ako aj ustanovenie Katastrálneho zákona. Zdôraznil, že zastáva názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec") plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. Dôvodil ďalej potrebou zistenia skutkového stavu veci zo strany správneho orgánu s poukazom na ustanovenie a Správneho poriadku, ktoré je potrebné aplikovať aj v katastrálnom konaní. Správny poriadok teda ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre dané vec rozhodujúci význam. Správny orgán pritom musí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené či už vedome alebo nevedome. Navrhovateľ konštatoval, že napadnuté rozhodnutie Správy katastra vychádza len z predpokladov a správny orgán si nesplnil zákonnú povinnosť a nevychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Zmienené

ustanovenia Správneho poriadku sú v zmysle § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona plne aplikované na katastrálne konanie. Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca

- dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritéria odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpisov, z ktorého správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval, je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Podľa navrhovateľa správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ustanovení , podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu; rozpor musí reálne existovať (Komentár k , ASP1; Jifí Švestka, Jiŕí Spáčil, Marta Škárová, Milan Hulmák a kolektív, I, 2. vydaní, Praha 2009, s. 287; R 12/1966). K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uvádza, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. V prípade predmetnej Dohody o splnomocnení teda ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy. Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Predmetná námietka je teda čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Navrhovateľ má za to, že dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon, pričom sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodné, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za rušivé podmienky pri utváraní vôle možno považovať fyzické donútenie alebo psychické donútenie. Vychádzajúc zo súdnej praxe možno konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a pre vyvolanie neplatnosti právneho úkonu musí byť protiprávne, vzbudzovať dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí, a musí byť adresná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý najmä, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Vzhľadom na uvedené možno skonštatovať, že dohoda o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zo strany záložcu.

Navrhovateľ tvrdí, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva (t.j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v mene zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu). Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu, a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, ako už bolo uvedené vyššie, pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bol správny orgán povinný preukázať. Správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Samotné uzavretie zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná, nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Záver správneho orgánu, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa, je hrubo rozporný s obsahom správneho spisu. Z predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy. Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Dôvodom pre zamietnutie návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa správneho orgánu bola aj existencia predbežného opatrenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. zo dňa 26.07.2011, ktorým bolo pre záložného veriteľa nariadené, aby sa zdržal výkonu záložného práva ... zo zmlúv, ktoré uzavreli „splnomocnenci" spotrebiteľov. Takýto dôvod je nesprávny už na prvý pohľad. V danom prípade ide o zápis záložného práva do katastra nehnuteľností, a nie o výkon záložného práva. Niet teda prekážky na povolenie vkladu záložného práva. Treba pripomenúť aj to, že v prípade predbežného opatrenia nejde o meritórne rozhodnutie, pričom naviac konanie o predbežnom opatrení nie je skončené a prebieha v tomto smere konanie na Ústavnom súde SR, a to s ohľadom na rozhodnutie veci miestne nepríslušným súdom a pre nesplnenie podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia. Ďalej treba uviesť, že predmetné predbežné opatrenie bolo vydané na základe úplne iného skutkového stavu, ako je rozoberaný prípad. O tomto napokon svedčí aj samotný výrok predbežného opatrenia (ktorý správa katastra iba parafrázovala, a to naviac rozporne s jeho obsahom): Odporca je povinný zdržať sa výkonu záložného práva zo záložných zmlúv uzavretých medzi odporcom a spotrebiteľmi, ktoré za spotrebiteľov podpísala osoba, ktorá bola v zmluve o úvere predformulovaná alebo dodatočne v zmluve o úvere uvedená na návrh odporcu, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo veci samej. Ohliadnuc od toho, že v danom prípade nejde o výkon záložného práva, záložnú zmluvu nepodpísala osoba, ktorá bola predformulovaná alebo dodatočne uvedená v zmluve o úvere na návrh odvolateľa. V predmetnej veci ide o splnomocnenie v podobe samostatného dokumentu (nie zmluvy o úvere) uzavreté medzi dlžníkom a spotrebiteľským združením resp. združením chrániacim občanov, a to bez akéhokoľvek jeho predformulovania alebo navrhovania zo strany odvolateľa. Argumentácia predbežným opatrením je teda od základu nesprávna. Poukázal na Správneho poriadku a Katastrálneho zákona. Navrhovateľ uviedol, že správa katastra nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdila z dôvodov vyššie uvedených v tomto podaní. Podľa navrhovateľa Správa katastra vydala nezákonné rozhodnutie kde je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Odvolateľ pritom pristúpil k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od odvolateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť. Súčasne je nutné konštatovať, že počas výkonu podnikateľskej činnosti odvolateľa ani v jednom prípade, kedy mal tento zriadené záložné právo na

nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.

Odporca doručil predkladaciu správu krajskému súdu dňa 10. decembra 2013 spolu so spisovým materiálom a navrhol, aby súd v danej veci rozhodol s poukazom na dôvody rozhodnutia a napadnuté rozhodnutie Správy katastra Prešov zo dňa 02. októbra 2013 číslo V 4574/2013-V potvrdil.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 15. januára 2014, pričom uvedeného pojednávania sa nezúčastnil navrhovateľ, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil listom zo dňa 08. januára 2014 a zároveň súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti a vydal vo veci meritórne rozhodnutie. Odporca sa ospravedlnil listom zo dňa 09. januára 2014 a žiadal, aby súd pojednával bez jeho prítomnosti. Občianske združenie ProHelp sa do otvorenia pojednávania z neúčasti na pojednávaní neospravedlnilo, a preto konal súd bez jeho prítomnosti. Zúčastnená osoba H. G. uviedol, že čo sa týka splnomocnenia v prospech združenia ProHelp ako už uviedol pred správou katastra 23. septembra 2013 nikdy toto združenie nesplnomocnil aby ho v budúcnosti zastupovalo pred nejakým orgánom, či už správy katastra alebo iným ohľadom založenia nehnuteľností, ktorých je vlastníkom, resp. spoluvlastníkom. Nikdy ani predloženú listinu nepodpisoval s tým úmyslom, že jeho úver, ktorý spláca bude predmetom záložného práva. Ako účastník konania podpisoval dohodu o splnomocnení, kde bolo veľmi malými písmenami, ktoré ani nevedel prečítať podmienky pri podpise tejto dohody o splnomocnení. Vôbec nevedel o tom, že podpisuje splnomocnenie pre združenie ProHelp a ani nemal vedomosť, teda Pohotovosť ho vôbec neupozornila na to, že v prípade nesplnenia si čo len jednej mesačnej splátky budú brané nehnuteľností, ktorých je spoluvlastníkom ako záložné právo v prospech Pohotovosti. Na základe uvedených skutočností preto navrhuje, aby súd predmetné rozhodnutie správy katastra, teraz Okresného úradu Prešov ako vecne správne a zákonné potvrdil.

Súd podľa a nasledujúcich ustanovení preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ návrhom na vklad záložného práva zo dňa 09. júla 2013, doručený správe katastra 26. júla 2013 pod č. V 4574/2013-V podal návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. zo dňa 09. júla 2013 do katastra nehnuteľností. K návrhu súčasne pripojil Zmluvu o zriadení záložného práva č. zo dňa 09. júla 2013 uzavretú podľa a nasledujúcich ustanovení medzi záložným veriteľom Pohotovosť, s.r.o. a záložcom H. G., nar. XX. V. XXXX, v zastúpení na základe Dohody splnomocnení Občianskym združením ProHelp, so sídlom Bratislava.

Súčasťou administratívneho spisu Správy katastra v Prešove je aj Dohoda o splnomocnení zo dňa 19. septembra 2012, ktorou splnomocniteľ H. G., Y., splnomocnil ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci, IČO: 421 81 39, v zastúpení A. O. - predseda združenia za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie a uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto Dohode vykonávaných v súvislosti so Zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. č. zmluvy 801300188 a splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch k dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú toto splnomocenstvo s nasledovným obsahom : “Splnomocniteľ udeľuje Združeniu PoHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. ako poskytovateľom úveru. Všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. Združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo Zmluvy o úvere a z toho dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečovaní svojho záväzku Združením ProHelp.Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa v platnom znení v mene

splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito plniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere vrátane skutočností, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľnosti. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nevyplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií“ s tým, že v predtlači sú uvedené nehnuteľnosti v k.ú. R. na LV č. XX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a k.ú. A. na LV č. XXXX a XXXX.

v ustanovení upravuje, že pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach.

o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon ) v znení neskorších predpisov v , , upravuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. sa zapisujú do katastra vkladom ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia - práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení. (Podľa § 1 ods. 1 druhá veta - súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve... .)

Podľa § 29 citovaného zákona, vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra.

Ustanovenie § 30 ods. 3 a 4 citovaného zákona obsahuje náležitosti návrhu na vklad a jeho príloh.

Podľa § 31 ods. 1 citovaného zákona, správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne

Podľa § 31 ods. 6 citovaného zákona, rovnopis rozhodnutia o povolení vkladu správa katastra zašle účastníkom konania do 15 dní odo dňa rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 33 ods. 2 citovaného zákona, aj podľa názoru súdu vyplýva, že správa katastra bola oprávnená a povinná skúmať aj náležitosti jednostranného právneho úkonu, ktorým dlžník H. G. splnomocnil združenie občiansko-právnej pomoci ProHelp na uzavretie záložnej zmluvy, resp. na zabezpečenie a hájenie jeho záujmov pri uzatváraní zmluve o úvere, ako aj následne záložnej zmluvy.

v ustanovení upravuje, že záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa , záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom... . V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.

Podľa záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak... .

Podľa záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.

Podľa , zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa , zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa , zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí plnomocenstvo.

Je nepochybné, že udelenie plnomocenstva splnomocnencovi je jednostranným právnym úkonom a podľa právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku , zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa , právny úkon predpokladá, že k prejavu vôle došlo okrem iného aj určite a zrozumiteľne.

Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom ( ).

Z Komentára vyplýva, že právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom (výklad však nesmie dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle.

Z obsahu citovanej časti zmluvy o úvere a to vo vzťahu k plnomocenstvu je zrejmé, že samotný tento text je neurčitý, pretože z neho nie je zrejmé, ku ktorým nehnuteľnostiam sa má zriadiť v predmetnej veci záložné právo, ktorá skutočnosť vyplýva aj zo slovného spojenia „k nehnuteľnostiam, ktoré budú bližšie špecifikované .... „.

Podľa názoru súdu takto formulovaný text plnomocenstva predpokladá, že v prvej časti mali byť nehnuteľnosti presne identifikované aspoň parcelným číslom, katastrálnym územím, druhom pozemku a

spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach nato, aby bolo možné hovoriť o určitosti právneho úkonu a jeho zrozumiteľnosti.

Súd sa preto stotožňuje so záverom správy katastra, že bez toho, aby plnomocenstvo obsahovalo bližšie označenie nehnuteľností, ktorá sa má v predmetnej veci stať predmetom zálohu, je takýto prejav vôle neurčitý ale aj z nezrozumiteľný, pričom dlžník môže vlastniť viacero nehnuteľností a teda nie je zrejmé, či plnomocenstvo uvedené v Dohode o splnomocnení sa týka všetkých nehnuteľností vo vlastníctve záložcu alebo len niektorých.

Podľa názoru súdu splnomocnenie na právne úkony o právach k nehnuteľnostiam musia byť urobené tak, ako právne úkony samotné, t. j. v predpísanej forme a so všetkými náležitosťami, nepostačuje ich dopísanie v rámci splnomocnenia do vopred formulovanej predtlače, bez možnosti ovplyvnenia výberu splnomocnenca, ako aj samotného obsahu formulárovej typovej zmluvy..

Ak teda odporca konštatoval v napadnutom rozhodnutí, že plnomocenstvo udelené občianskemu združeniu ProHelp nie je určité a nie je zrozumiteľné a že takýto právny úkon je neplatný, súd sa s týmto záverom v plnom rozsahu stotožňuje.

V súvislosti s námietkou navrhovateľa vo vzťahu k § 32 ods. 1 a 2, § 3 ods. 5 Správneho poriadku s poukazom na ustanovenie § 46 Správneho poriadku je súd povinný zdôrazniť, že správa katastra v tomto prípade zistila presne a úplne skutočný stav veci a pritom vychádzala nie len z podaní samotného navrhovateľa, ale aj z vyjadrenia účastníkov konania, dôkazov a skutočnosti všeobecne známych alebo známych správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsahu a spôsob zisťovania podkladov pre samotné rozhodnutia, ako aj sám navrhovateľ uviedol určuje správny orgán. Na základe ustanovenia § 46 Správneho poriadku preto aj podľa názoru súdu správa katastra aj keď nebola v tejto veci viazaná len Správnym poriadkom ale hlavne Katastrálnym zákonom zistila a vychádzala zo spoľahlivo zisteného stavu veci a predmetné rozhodnutia obsahovalo predpísané náležitosti.

S poukazom na ustanovenie § 30 ods. 5 písm. d) Katastrálneho zákona, podľa ktorého, dohoda o splnomocnení ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisuje vyžaduje podľa § 42 ods. 3 je namieste, ak takáto dohoda bola v zmysle tohto ustanovenia spísaná a zároveň podpis bol overený, resp. osvedčený úradnou osobu. Avšak čo sa týka samotného obsahu, tento neposudzoval ani súd ani správa katastra podľa tohto ustanovenia, ale podľa ustanovení a podľa ustanovenia až 3 Zákona o katastri nehnuteľností.

Súd v tomto prípade je toho názoru, že osoba splnomocnenca musela byť v kontakte s navrhovateľom už pred podpísaním predmetnej dohody o splnomocnení a úverovej zmluvy a preto je záujem splnomocnenca v rozpore so záujmami zastúpeného, teda dlžníka H. G. resp. zo samotnej dohody už vopred vyplýva, že splnomocnenca vopred vybral pre splnomocniteľa veriteľ.

Správa katastra v čase vydania rozhodnutia na úseku katastra bola orgánom štátnej správy a preto bolo a aj je jej aj v súčasnosti povinnosťou postupovať v súlade so všetkými právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na predmetnú vec, teda aj z vyššie citovaných ustanovení a Katastrálneho zákona. Čo sa týka námietky navrhovateľa s poukazom na ustanovenia Katastrálneho zákona, súd poukazuje na to, že príslušný výklad ustanovení Katastrálneho zákona s poukazom na ustanovenie a je doslovným výkladom ku vzťahu k zmluve ako verejnej listine alebo inej listine, nie k obsahu plnomocenstva a preto súd poukazuje na vyhlášku č. , ktorou sa vykonáva katastrálny zákon a táto v ustanovení upravuje, že pri skúmaní platnosti zmluvy sa nezisťuje, či právny úkon obsahom alebo účelom neodporuje zákonu, alebo či ho neobchádza alebo sa neprieči dobrým mravom. V tom istom ustanovení pod písm. e) vyhláška upravuje, že v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb z nej uvedených s osobitým zreteľom na tých, ktorých právo na jej základe zaniká alebo sa obmedzuje, pričom ide iba o príkladne uvedené skutočnosti, ktoré správa katastra ako orgán štátnej správy je povinná a oprávnená skúmať.

S poukazom na neplatnosť splnomocnenia, ktoré následne spôsobilo neplatnosť uzavretej zmluvy o zriadení záložného práva, považoval súd rozhodnutie pôvodne správy katastra za správne a vzhľadom

na uvedené skutočnosti preto krajský súd podľa rozhodnutie vydané dňa 02. októbra 2013 pod číslom V - 4574/2013-V ako vecne správne a zákonné potvrdil.

Pri rozhodovaní v predmetnej veci súd vychádzal aj z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeného už v rozsudkoch pod sp. zn. , , podľa ktorých vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomným podkladov posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti ( teda podmienky vkladu ) podľa a Katastrálneho zákona a vyhlášky č. , ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom rozhodovacieho procesu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s , tak že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľ nebol v konaní úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.