Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_21CoE-112-2013.pdf
PDF · 74.08 KB
Case nature
Subarea
21CoE/112/2013
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Karasom, so sídlom Exekútorského úradu N. X, XXX XX E., vo veci oprávneného: Slovenská republika, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, proti povinnému: Y. V., bytom O. Y. XXX/XXX, XXX XX L.-Y., o vymoženie 33,32 Eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 18Er/777/20208-13 zo dňa 31.01.2013, takto jednomyseľne
rozhodol:
uznesenie okresného súdu potvrdzuje.
Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením vydaným sudcom prvostupňový súd podľa § 57 ods. 1 písm. b/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších právnych predpisov (ďalej iba „Exekučný poriadok“) exekúciu zastavil. Zároveň uložil povinnému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 41,46 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný titul v konaní predstavuje blok na pokutu nezaplatenú na mieste vydaný OR PZ, ODI Košice č. AA 1202867 zo dňa 27.08.2006 (uloženú za spáchanie priestupku podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch), ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 1 000 Sk v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, vykonateľný dňa 14.09.2006.
Pri rozhodnutí súd vychádzal z ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, podľa ktorého rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do 3 rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Vyššie uvedená trojročná lehota je tzv. prekluzívna (prepadná) lehota čo znamená, že po jej uplynutí právo na nútený výkon rozhodnutia zaniká; predmetné rozhodnutie po uplynutí tejto lehoty už nemôže byť spôsobilým podkladom pre exekúciu pre účely výkonu práva priznaného týmto rozhodnutím. V predmetnej veci trojročná prekluzívna lehota, v ktorej bolo možné vykonať dané rozhodnutie, uplynula dňom 14.09.2009. Na základe uvedeného, súd teda konštatoval, že po tomto dátume (t.j. 14.09.2009) exekučný titul stratil účinnosť, a preto je potrebné exekúciu zastaviť.
O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom k ich náhrade zaviazal v zmysle ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku povinného.
Okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal účinkami zákona č. 298/2008 Z.z., ktorým bol zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch s účinnosťou od 01.09.2008 zmenený tak, že ustanovenie § 88 ods. 1 bolo vypustené, na vplyv lehôt na výkon rozhodnutia, ktoré začali plynúť podľa zákona č. 372/1990 Zb. v znení účinnom do 31.8.2008 a v deň účinnosti zákona č. 298/2008 Z.z. ešte neuplynuli. Okresný
súd uviedol, že zákon č. 298/2008 Z.z. neobsahuje prechodné ustanovenia na takýto prípad. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného (účinného) v čase, v ktorom ku vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Pre oblasť práva verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania platí, že novšia právna úprava, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie. Ak však novšia právna úprava je pre jej adresáta nevýhodnejšia, platí v tomto prípade všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že orgán štátu musí aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemôže sa správny orgán riadiť novším právnym predpisom, ak je tento pre adresáta nevýhodnejší.
Porušenie zákona sankcionované ukladaním pokuty patrí do oblasti správneho trestania, v dôsledku čoho treba podľa zásad platných pre správne trestanie posudzovať aj plynutie lehôt, ktoré treba počítať podľa právneho stavu účinného v čase, kedy došlo ku konaniu odôvodňujúcemu sankčný postih. Lehoty na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok začínajú plynúť a až do ich skončenia bežia podľa práva účinného v čase, kedy tieto lehoty začali plynúť. Ak sa právna úprava stanovujúca lehoty na výkon rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok zmení v čase, kedy už táto lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje, alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok právnu neistotu a nezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Túto zásadu je potrebné aplikovať, podľa názoru odvolacieho súdu, aj na prípady správneho trestania.
Aplikácia ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku (ktoré sa aplikuje na výkon rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok po prijatí zákona č. 298/2008 Z.z. účinného od 01.09.2008) je pre účastníka, ktorý porušil právnu povinnosť, nevýhodnejšia, pretože umožňuje vykonať pokutu za priestupok v dlhších lehotách, ako to bolo upravené v predchádzajúcej právnej úprave účinnej do 31.8.2008, resp. nestanovuje žiadnu lehotu na vykonanie. S poukazom na vyššie uvedené úvahy a právne závery potom zákon č. 71/1967 Zb. nemožno použiť v tých prípadoch, kedy tieto lehoty začali plynúť podľa predchádzajúceho právneho predpisu (v spornej veci podľa ust. § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného do 31.08.2008). Povedané inak, lehoty, ktoré začali plynúť podľa predchádzajúcich právnych predpisov, sa musia podľa nich aj skončiť.
Proti uzneseniu okresného súdu v časti výroku I. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V tejto súvislosti oprávnený uviedol, že s účinnosťou od 01.09.2008 sa vypustilo znenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“) a doterajšie odseky sa prečíslovali na 1 a 2. Keďže v čase rozhodovania súdu, t.j. 31.01.2013, zákon o priestupkoch po novele zákonom č. 298/2002 Z.z. neobsahuje ustanovenie o prekluzívnej lehote, súd rozhodol o námietkach povinného vo veci prekludovania nároku oprávneného na základe už zrušenej právnej normy. Z dôvodu, že prechodné a záverečné ustanovenia zákona o priestupkoch účinného v čase rozhodovania neupravujú právne vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 298/2008 Z.z., je potrebné, aby súd postupoval podľa znenia zákona v čase rozhodovania. Podľa názoru oprávneného súd môže aplikovať preklúziu nároku len vtedy, ak trojročná lehota určená na vymáhanie končí pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 298/2008 Z.z., t.j. do 31.08.2008, čo nie je tento prípad, keďže trojročná lehota na vymáhanie priestupku by podľa odôvodnenia rozhodnutia uplynula až 14.09.2009. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 204 ods. 1 O.s.p., § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. Odvolací súd
sa v celom rozsahu stotožňuje s náležitým a presvedčivým odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie jeho správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami dopĺňa ďalšie dôvody.
Krajský súd zdôrazňuje, že prvostupňový súd postupoval správne, keď ohľadom plynutia a počítania lehôt na výkon individuálneho správneho aktu (blok na pokutu) aplikoval zásady správneho trestania a všeobecný zákaz retroaktivity právnej normy.
Ak v predmetnej veci vznikla povinnému povinnosť zaplatiť pokutu za priestupok do 14.09.2006, t.j. za účinnosti zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, bolo potrebné aplikovať na plynutie lehôt ustanovenie pre páchateľa priestupku výhodnejšie, t.j. ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008. Ak v zmysle označeného ustanovenia bolo možné exekučný titul v prejednávanej veci vykonať najneskôr do 14.09.2009, potom súd prvého stupňa správne napadnutým uznesením zastavil exekúciu, keďže rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, sa po začatí exekúcie stalo neúčinným.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., keď zistil, že oprávnený ohľadne svojho odvolania úspech nemal, ostatným účastníkom žiadne trovy v spojení s opravným prostriedkom oprávneného nevznikli. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd účastníkom (žiadnemu z nich) náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.