Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/104/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Františka Kováča v trestnej veci proti obžalovanému L. Q. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. prejednal na verejnom zasadnutí dňa 15. januára 2014 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske podané v neprospech obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 23. septembra 2013, sp. zn. a takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 23. septembra 2013, sp. zn. , bol obžalovaný L. Q. podľa oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske zo dňa 15.3.2013 pod č. k. -25 pre skutok kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa Tr. zák. a ako prečin ublíženia na zdraví podľa Tr. zák., ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že

dňa 18.12.2011 v čase okolo 02.30 hod. v U. na M. ul. v bare Dallas pod vplyvom alkoholu pri barovom pulte päsťou pravej ruky udrel do tváre v oblasti nosa C. F., následkom čoho C. F. spadol na kolená na podlahu v bare, čím mu spôsobil zlomeninu nosných kostí s vytvorením podkožných krvných výronov s dobou sťaženia obvyklého spôsobu života v trvaní 8 dní.

Podľa bola poškodená strana Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. so sídlom Mamateyova č. 17, Bratislava odkázaná s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení včas podaným odvolaním napadol v neprospech obžalovaného prokurátor pre nesprávnosť výroku o oslobodení obžalovaného L. Q. t. j. výrokov o vine a treste. Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania namietal správnosť výroku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby s poukazom na to, že podľa jeho názoru vo veci vykonanými dôkazmi v prípravnom konaní, z nich predovšetkým svedeckými výpoveďami C. F. bezprostredne po spáchaní skutku, ako aj L. F., bol obžalovaný usvedčený zo spáchania zažalovaného skutku. Za nedôveryhodnú považoval pritom výpoveď svedka D. Q. s poukazom na jeho príbuzenský vzťah k obžalovanému, pre ktorý možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti a ani výpoveď svedkyne T. Y. podľa prokurátora nesvedčila v prospech obžalovaného, pretože táto svedkyňa podľa jeho názoru nevidela, kto udrel poškodeného. Poukazoval tiež na predchádzajúce odsúdenie obžalovaného i postihnutie za priestupok, z ktorých je podľa názoru prokurátora zrejmé, že obžalovaný sa násilného konania dopúšťa opakovane a je dôvodný predpoklad, že vzhľadom k jeho trestnej minulosti a násilnej povesti, ktorú v meste Partizánske požíva, svedkovia a poškodený účelovo zmenili na hlavnom

pojednávaní svoje výpovede zo strachu pred ním. Na základe uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd podľa napadnutý rozsudok zrušil a aby podľa vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný L. Q. prostredníctvom obhajcu vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora i na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie prokurátora podľa ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného poukázal na to, že v konaní pred súdom nebol produkovaný žiaden dôkaz, ktorý by obžalovaného usvedčoval zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Pokiaľ poškodený C. F. a tiež svedok L. F. vypovedali na hlavnom pojednávaní pred súdom inak ako v prípravnom konaní, súd prvého stupňa tieto rozpory riadne odstraňoval, pričom obaja svedkovia ich podľa obhajoby logicky vysvetlili. P. Y. na hlavnom pojednávaní jednoznačne uviedla, že v čase prítomnosti obžalovaného pri poškodenom nenapadol obžalovaný poškodeného žiadnym spôsobom, pričom z miesta, kde stála, mala nerušený výhľad a celý čas ich sledovala. Obhajca poukázal tiež na to, že pokiaľ prokurátor odôvodňoval odlišnosť výpovedí poškodeného F. a svedka F. tým, že mali mať strach z osoby obžalovaného, k tomu nebol produkovaný žiaden dôkaz, navyše obaja uviedli, že obžalovaný ich po skutku nekontaktoval a žiadnym spôsobom nenavádzal na zmenu výpovedí.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa , na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 3. decembra 2013, vykonal dňa 15. januára 2014 verejné zasadnutie v zmysle v neprítomnosti obžalovaného (obžalovaný L. Q. výslovne požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti) a postupom podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorom napadnutého výroku rozsudku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby (o vine a treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne a v súlade so zásadou „ v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ uvedenou v vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia a a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Tieto v súlade s ustanovením podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku. Pritom podrobne a v súlade s vykonanými dôkazmi presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti a dôkazy oprel svoje závery o oslobodení obžalovaného L. Q. spod obžaloby a pre ktoré dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnym záverom. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje.

Okresný súd na podklade vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, správne zistil, že vykonané dôkazy nielenže pripúšťajú dve protichodné a navzájom sa vylučujúce verzie (možnosti) skutkového riešenia, keď podľa jednej, prezentovanej obžalobou na podklade v prípravnom konaní prezentovaných svedeckých výpovedí predovšetkým C. F. bezprostredne po spáchaní skutku, ako aj L. F., mohol obžalovaný L. Q. spáchať žalovaný skutok spôsobom uvedeným v obžalobe, avšak podľa druhej, prezentovanej obžalovaným L. Q. a potvrdzovanej svedkami D. Q., T. Y. a L. B., ako aj C. F. a L. F. na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa, skutok uvedený v obžalobnom návrhu tam uvedeným spôsobom obžalovaný L. Q. nespáchal, ale zároveň nepostačujú na to, aby bolo možné spoľahlivo vyvodiť jednoznačný a nepochybný záver o tejto podstatnej skutkovej otázke, teda o tom, ktorá z uvedených dvoch verzií (možností) zodpovedá skutočnosti. Záver o vine musí byť totiž založený na jednoznačne zistených a bezpečne preukázaných faktoch a nie na domnienkach založených na pravdepodobnosti. Takýto záver nemožno preto vyvodiť len na podklade dôkazov a domnienok (dôvod zmeny výpovedí svedkov podľa prokurátora), na ktoré poukazoval v odvolaní prokurátor, keď tieto dôkazy i ďalšie vo veci okresným súdom vykonané dôkazy

a z nich predovšetkým obhajobné tvrdenia obžalovaného i výpovede svedkov D. Q., T. Y., L. B., ale aj C. F. a L. F. na hlavnom pojednávaní, na ktoré poukázal okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, pripúšťajú aj druhú, protichodnú a vylučujúcu verziu (možnosť), podľa ktorej tento skutok obžalovaný L. Q. nespáchal. Dôkazy, na ktoré poukazoval v odvolaní prokurátor, umožňujú vyvodzovať len podozrenie, že žalovaný skutok sa mohol stať spôsobom uvedeným v obžalobnom návrhu a že ho obžalovaný mohol spáchať, ale zároveň, najmä keď vykonané dôkazy pripúšťajú záver aj o druhej možnosti skutkového riešenia, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia a keď nevylučujú jeho obhajobu, že nekonal spôsobom uvedeným v obžalobnom návrhu, nepostačujú na jednoznačný a nepochybný záver o jeho vine. Zo zásady prezumpcie neviny uvedenej v vyplýva nielen zásada „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), ale aj to, že obvinenému musí byť vina preukázaná. Vzhľadom na to, že nebolo možné jednoznačne a bez pochybností určiť, ktorá z dvoch možností skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, okresný súd správne zvolil tú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia a podľa ho spod obžaloby oslobodil. Použitie zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) vyplývajúcej z ustanovenia prichádza do úvahy práve vtedy, keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o niektorej skutočnosti, trvajú, a tak je tomu aj v posudzovanom prípade, aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných a potrebných dôkazov na náležité zistenie skutkového stavu. Okresný súd takto postupoval, preto jeho záver o oslobodení obžalovaného L. Q. zodpovedá stavu veci a zákonu.

Odvolací súd po preskúmaní veci, vzhľadom na už uvedené dôvody, dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako súd prvého stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátora nepovažoval za dôvodné. Smerovali totiž vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré prokurátor navrhol vyhodnotiť inak, než urobil okresný súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí vykonané dôkazy podľa v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako už bolo uvedené, okresný súd v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo veci vykonanými dôkazmi a tieto správne a podrobne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ustanovení Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so zákonom, lebo má dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolanie prokurátora v neprospech obžalovaného za dôvodné, preto jeho odvolanie podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.