Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/153/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Miroslavom Račkom v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava proti žalovanej G. L., nar. XX.XX.XXXX, T. XX, XXX XX T. v konaní o zaplatenie 428,43 Eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 129,43 Eur s 9 %-ným úrokom z omeškania zo sumy 31,44 Eur od 18.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 55,79 Eur od 18.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 22,35 Eur od 19.08.2010 do zaplatenia a zo sumy 19,85 Eur od 19.09.2010 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohoto rozhodnutia.

Vo zvyšku žalobu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa v žalobnom návrhu domáhal prisúdenia 428,43 Eur s príslušným úrokom z omeškania proti žalovanej na tom skutkovom základe, že právny predchodca žalobcu spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. poskytol a sprístupnil žalovanej verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. za podmienok stanovených predmetnou zmluvou o pripojení, za čo sa žalovaná zaviazala uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Za poskytnuté služby v zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o pripojení vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 9719736635 s dátumom splatnosti do 17.10.2010 v sume 31,44 Eur, faktúru č. 7716711332 s dátumom splatnosti do 17.07.2010 v sume 55,79 Eur, faktúru č. 7717729000 s dátumom splatnosti do 18.08.2010 v sume 22,35 Eur a faktúru č. 9718731071 s dátumom splatnosti do 18.09.2010 v sume 19,85 Eur. Žalovaná dohodnutú cenu za poskytnuté služby neuhradila riadne a včas, čím sa dostala do omeškania. Zároveň si žalobca voči žalovanej z titulu porušenia jej povinností vyplývajúcich zo zmluvy o pripojení (porušenie záväzku doby viazanosti) uplatnil právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 299,- Eur v zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o pripojení vyúčtovanej vo faktúre č. 7720735108. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ako postupníkom dňa 03.10.2012 bola pohľadávka voči žalovanej z titulu nezaplatených dlžných faktúr v celkovej výške dlžnej istiny 428,43 Eur s príslušenstvom postúpená spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o. . Žalovaná svoj dlh doteraz neuhradila, preto sa žalobca obrátil so svojím nárokom na príslušný súd.

Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, v písomnom ospravedlnení zo dňa 14.01.2014 trval na podanej žalobe v plnom rozsahu.

Žalovaná na pojednávaní uviedla, že bývala v činžiaku v podnájme a dala si namontovať Magio. Potom sa odsťahovali, volali tam, kde im odpovedali, že tento prístroj nemôžu zobrať, že majú ďalej platiť. Ona sa aj dohodla potom so spoločnosťou, že budú splácať, avšak nemala robotu, preto nemohla tento svoj záväzok platiť.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, zmluvou o pripojení zo dňa 10.02.2010, faktúrou č. 9719736635, faktúrou č. 7716711332, faktúrou č. 7717729000, faktúrou č. 7008179700, faktúrou č. 9718731071, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 03.10.2012, návrhom na vstup vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 13.08.2013, vyjadrením žalobcu k uplatnenej zmluvnej pokute zo dňa 19.08.2013, nesúhlasom žalobcu so vstupom vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do konania zo dňa 11.09.2013, oznámením o vystúpení vedľajšieho účastníka zo dňa 10.10.2013, ospravedlnením žalobcu zo dňa 14.01.2014, na základe čoho zistil, že právny predchodca žalobcu spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. poskytol a sprístupnil žalovanej verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. za podmienok stanovených predmetnou zmluvou o pripojení, za čo sa žalovaná zaviazala uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Za poskytnuté služby v zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o pripojení vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 9719736635 s dátumom splatnosti do 17.10.2010 v sume 31,44 Eur, faktúru č. 7716711332 s dátumom splatnosti do 17.07.2010 v sume 55,79 Eur, faktúru č. 7717729000 s dátumom splatnosti do 18.08.2010 v sume 22,35 Eur a faktúru č. 9718731071 s dátumom splatnosti do 18.09.2010 v sume 19,85 Eur. Žalovaná dohodnutú cenu za poskytnuté služby neuhradila riadne a včas, čím sa dostala do omeškania. Zároveň si žalobca voči žalovanej z titulu porušenia jej povinností vyplývajúcich zo zmluvy o pripojení (porušenie záväzku doby viazanosti) uplatnil právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 299,- Eur v zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o pripojení vyúčtovanej vo faktúre č. 7720735108. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ako postupníkom dňa 03.10.2012 bola pohľadávka voči žalovanej z titulu nezaplatených dlžných faktúr v celkovej výške dlžnej istiny 428,43 Eur s príslušenstvom postúpená spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o. .

Čo sa týka poplatkov za služby, ktoré žalovaná žalobcovi neuhradila za mesiac jún 2010, júl 2010, august 2010, ktoré jej právny predchodca žalobcu vyfakturoval, pričom z týchto faktúr si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie 129,43 Eur, súd mal za to, že v tejto časti je nárok žalobcu v zmysle ustanovenia § 517 ods. 1, 2 O.Z. nesporný.

Podľa § 517 ods. 1 O.Z. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 O.Z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania

Súd zaviazal žalovanú taktiež k zaplateniu dlhovaného úroku z omeškania podľa ustanovenia Nariadenia vlády č. .

Podľa ustanovenia Nariadenia vlády č. ktorým sa vykonávajú niektorého ustanovenia O.Z. v znení neskorších právnych predpisov výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Čo sa týka vyúčtovanej zmluvnej pokuty vo výške 299,- Eur faktúrou č. 7720735108 súd bol tohoto právneho názoru:

Podľa § 53 ods. 1, 4 písm. k/, ods. 5 O.Z. účinný k 14.07.2008, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov mal súd preukázané, že žaloba žalobcu čo do zmluvnej pokuty je nedôvodná. Predmetom konania je zaplatenie sumy 299,- Eur ako zmluvnej pokuty dojednanej v zmluve o pripojení. Uvedenú zmluvnú podmienku súd považoval za neprijateľnú, a preto neplatnú v zmysle § 53 O.Z., nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu.

Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty, nielenže by porušil zákon, princípy súkromného práva (princíp proporcionality), ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Európskej únii.

Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len "smernica").

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj "neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa" a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do .

O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody je aj sankciou, by nemali byť žiadne pochybnosti. Žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Teda reálne môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní žalobca rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania sa spotrebiteľa už hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých žalobca dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa.

Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Do pozornosti súd dáva Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495, v ktorom sa okrem iného uvádza:

"V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti."

Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku ( ) nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Z vykonaného dokazovania mal súd aj preukázané, že medzi účastníkmi konania bola v zmluve o pripojení dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 299,- Eur v záverečných ustanoveniach zmluvy o pripojení, v ktorej časti mal súd za to, že toto dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je neplatná. Uvedená zmluvná pokuta je uvedená v zmluve o pripojení, ktorá bola vopred pripravená právnym predchodcom žalobcu, žalovaná nemala možnosť túto ovplyvniť a nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Preto súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú čo do zaplatenia 299,- Eur s prísl. zamietol.

Podľa ak mal účastník úspech vo veci len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol podľa Žalovaná mala úspech v spore čo do dvoch tretín hodnoty sporu, preto jej patrí právo na náhradu trov čo do výšky jednej tretiny trov, pričom trovy jej nevznikli, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Lučenci, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa ods. l v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu

(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do

rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa .

Podľa ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo

vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.