Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_50C-154-2011.pdf
PDF · 117.24 KB
Case nature
Area
Subarea
50C/154/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave rozhodol samosudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci navrhovateľov: 1. W. Č., O. Š. XX, O., 2. H.. V. I., O. Q. XX, O., 3. Q. J., O. S. XX, G., všetci navrhovatelia zastúpení spoločnosťou Advokátska kancelária Chabadová, s.r.o., Pri starej prachárni 13, Bratislava, IČO: 36 866 733, proti odporcom: X. U. Y., zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 33 345, 2. Slovenská republika zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 3. Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Súd odporcom v 1. až 3. rade trovy konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa podaním - návrhom na začatie konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podaným na tunajší súd dňa 17.08.2011 domáhajú vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že nehnuteľnosti: 1.) časť pozemku par. reg. "C" č. XXXX/X, druh pozemku záhrady vo výmere 1200 m2, určený geometrickým plánom vypracovaným geodetom H.. Y. Š.Š., 2.) pozemok parc. reg. " C" č. XXXX/ X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2, ktoré sa nachádzajú v okrese O. H., obec BA- m.č. Y., katastrálne územie Y. a sú zapísané na LV č. XXXX sú v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov, a že podielové spoluvlastníctvo navrhovateľov vzniklo uplynutím 10-ročnej pokojnej, nepretržitej a dobromyseľnej držby.
Súčasne žiadali zaviazať odporcov v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne nahradiť im trovy konania.
V návrhu navrhovatelia uviedli, že pasívna legitimácia odporcu v 1. rade vyplýva zo zápisu v katastri nehnuteľností. Zápis v katastri nehnuteľnosti obsahuje len meno a priezvisko U. Y. a ako titul nadobudnutia je uvedená II. etapa, poz. vložka XXX - V. XXX/XX. Navrhovateľ sa pokúšal zistiť terajšie bydlisko odporcu v 1. rade, ako aj jej prípadných právnych nástupov. Zo zápisnice o pojednávaní pozostalosti, ktorá obsahuje prejednanie dedičstva po rodičoch U. Y. je uvedená vtedajšia adresa : Y. T.. XX, O.Ť. B.. Na tejto adrese prostredníctvom Advokátskej kancelárie Dr. Ildikó Sárdy sa pokúsil zistiť prítomnosť odporcu v 1. rade, avšak neúspešne. Ďalším šetrením navrhovateľ zistil, že odporca v 1. rade zomrel v O., nemá tam však vystavený úmrtný list. Pretože nie je možné určiť aktuálnu adresu odporcu v 1. rade, ani to, či vôbec existuje, alebo či má právnych nástupcov, podľa § 8 ods. 1, písm. c/, § 13 a § 16 ods. 1, písm. b/ Zákona č. 180/1995 Z. z., má za to, že ide o nezisteného vlastníka pozemku, preto ju pred súdom má zastupovať Slovenský pozemkový fond.
Pasívna legitimácia odporcu v 2. rade vyplýva z zo skutočnosti, že oprávnená držba navrhovateľov resp. ich právnych predchodcov k 01.04.1983 odôvodňuje nadobudnutie vlastníckeho práva v prospech štátu. Výsledkom právneho nástupníctva po Československej socialistickej republike sa za vlastníka nehnuteľností môže považovať Slovenská republika. Podľa domnienok navrhovateľa odporkyňa v 1. rade zomrela bez dedičov, podľa § 462 Občianskeho zákonníka dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu. Okamih smrti odporcu v prvom rade, či existenciu právneho nástupníctva navrhovateľ napriek veľkej snahe nezistil. Za štát v týchto veciach, na základe § 21 ods. 4 OSP, § 34 ods. 14 Zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch koná Slovenský pozemkový fond.
Pasívna legitimácia odporcu u odporcu v 3. rade je daná tým, že v katastri nehnuteľnosti je k pozemkom zapísaným na LV č. XXXX ako vlastník uvedená U. Y. - odporca v 1. rade bez ďalších údajov, ktoré by mohli vlastníka identifikovať, ide o pozemok s nezisteným vlastníkom. S takými pozemkami nakladá Slovenský pozemkový fond, ktorý vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej moci.
Návrh odôvodnili tým, v priebehu roka 1975 (navrhovateľ v 1. a 2. rade) a v roku 1977 (navrhovateľ v 3. rade) uzatvorili na jednej strane (každý osobitne) s Československým štátom na druhej strane dohodu o užívaní pozemku s evidenčným č. XX. Predmetom tejto dohody bola časť pozemku na ulici Q. vo výmere 400 m2, ktorá dnes tvorí časť parcely register "C" č. XXXX/X v celkovej výmere 2297 m2, druh pozemku záhrady a parc. registra "C" č. XXXX/X vo výmere 19 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, v katastrálnom území Y., obec Bratislava - m.č. Y., okres O. H., zapísané na LV č. XXXX. Predmetom dohody boli okrem ďalšieho (stromy, vodovod, oplotenie) aj drevená búda, teda stavba bez súpisného čísla, ktorá stojí na pozemku par. registra "C" č. XXXX/X. V tejto dobe mohol záhradkár dostať do užívania maximálne 400 m2. Keďže Obvodný národný výbor Bratislava II sa rozhodol dať predmetnú par. č. XXXX spolu štyrom užívateľom tak do dohôd uviedol rôzne výmery nad 400 m2.
Navrhovatelia dohodu o užívaní pozemku považuje za zmluvu, ktorou získali pozemok do osobného užívania podľa § 198 a nasl. vtedy platného Zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka ( v znení z.č. 58/1969 Zb.). Tomu, že malo ísť o prenechanie pozemku do osobného užívania nasvedčuje predovšetkým účel, ktorým bolo zriadenie záhrady na pozemku (§198 ods. Obč. záko.) a rozloha, ktorá bola určená práve v maximálnej možnej výmere na tento účel t.j. 400 m2.( § 200 ods. 1 Obč. zák.) V dohode bol stanovený aj užívací poplatok na sumu 48,- Kčs ročne, ktorý navrhovatelia považovali za úhradu za zriadenie práva osobného užívania. Navrhovatelia predpokladali, že administratívne povinnosti spojené s osobným užívaním pozemku splní Obvodný národný výbor Bratislava - Ružinov, s ktorým bola uzatváraná predmetná dohoda.
V súlade s dohodami o užívaní pozemku začali navrhovatelia so spoločným užívaním nehnuteľnosti dňa 16.02.1977. V tomto momente sa začala oprávnená držba navrhovateľov.
Po nadobudnutí účinnosti novely Občianskeho zákonníka ( k 01.01.1992) sa právo osobného užívania pozemku, ktoré vzniklo podľa dovtedajších predpisov a ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti novely Občianskeho zákonníka, zmenilo na vlastníctvo fyzickej osoby. Zároveň sa zmenilo právo osobného užívania, ktoré vzniklo viacerým osobám k nezastavenému pozemku, na podielové spoluvlastníctvo, pričom podiely jednotlivých spoluvlastníkov sú rovnaké (§ 135a Obč. zák.)
Poukázali na novelu Občianskeho zákonníka dňa 01.04.1983 ( z.č. 131/1982 Zb.) , ktorá zaviedla do právneho poriadku právnu úpravu vydržania, z čoho vyplýva, že uplynutím vydržacej doby došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva v prospech štátu. Dobromyseľná držba navrhovateľov sa však neprerušila až do roku 2001, kedy sa dozvedeli, že nie sú evidovaní ako vlastníci predmetných pozemkov.
Keďže dňa 01.01.1992 nadobudla účinnosť novela Obč. zákonníka ( z. č. 509/1991 Zb.), v zmysle ktorej podľa ust. § 134 OZ sa vlastníkom nehnuteľnosti stane osoba počínajúc dňom 01.01.1992, ktorá
má nehnuteľnosť v nepretržitej držbe po dobu 10 rokov, majú za to, že sa stali vlastníkmi predmetných pozemkov, nakoľko splnili podmienky vydržania.
Podľa navrhovateľov oprávnená držba bola založená reálnym užívaním pozemkov dňa 16.02.1977, keďže navrhovatelia považovali dohodu o užívaní pozemku za dohodu o osobnom užívaní, pričom toto právo sa k 01.01.1992 zmenilo na vlastníctvo, ktoré nikto po celý čas oprávnenej držby nespochybnil. K dĺžke trvania vydržacej doby uviedli, že predmetné pozemky boli v držbe navrhovateľov najneskôr odo dňa 16.02.1977, čo pri začatí plynutia vydržacej lehoty ( 10 rokov) pred 01.01.1992 boli pozemky k 01.01.1982 v ich držbe a tento stav sa nezmenil.
Naliehavý právny záujem navrhovateľov na určení jeho vlastníckeho práva je daný podľa navrhovateľov tým, že navrhovatelia nie sú v katastri nehnuteľnosti zapísaní ako vlastníci predmetných pozemkov. Z toho vyplýva stav právnej neistoty, ktorý nie je možné odstrániť inak ako výrokom súdu.
Odporcovia v 1.,2., a 3. k veci uviedli, že žiadajú návrh zamietnuť a priznať navrhovateľovi trovy konania, ktoré vyčísli do 3 dní od vyhlásenia rozsudku.
V písomnom vyjadrení zo dňa 16.10.2012 uviedli, že navrhovatelia k návrhu pripojili len jednu dohodu o užívaní pozemku uzatvorenú dňa 16.02.1977 uzatvorenú medzi Čsl. štátom zastúpeným Obvodným národným výborom Bratislava - Ružinov na strane jednej a Q. Q. na strane druhej. Pretože neboli poskytnuté ostatné dohody o osobnom užívaní je nepochopiteľné, že Obvodný národný výbor Bratislava II sa rozhodol dať predmetnú parcelu č. XXXX spolu štyrom užívateľom, pričom do dohôd uviedol rôzne výmery nad 400 m2. Taktiež nie je zrejmé, prečo s a navrhovatelia domáhajú určenia, že sú spoluvlastníkmi sporných pozemkov, keď z textu návrhu sa zdá, že každý dostal do výlučného užívania jeden pozemok. Z textu dohody o užívaní pozemku taktiež nie je zrejmé, že ide o osobné užívanie v zmysle vtedy platného § 198 Obč. zák., navrhovatelia toto tvrdenie nijako neodôvodnili ani nepodopreli dôkazmi. Odporcovia poukázali na to, že navrhovatelia tiež súdu neozrejmili, či užívací poplatok vo výške 48 Kčs ročne platili spoločne a keďže k 16.02.1977 bola v účinnosti vyhl. MF č. 47/1969 Zb. o cenách stavieb v osobnom vlastníctve a o náhradách pri vyvlastňovaní nehnuteľností, tak cena podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) tejto vyhlášky by bola až do (najviac) 15 Kčs za m2, čo by predstavovalo jednorazový poplatok 6.000 Kčs za 400 m2 (ako max. výmeru, ktorú je možné prideliť do osobného vlastníctva), navrhovateľmi uvádzaná cena je podstatne vyššia ako jednoročný užívací poplatok v predloženej dohode o osobnom užívaní (63 Kčs).
Napokon odporcovia súdu uviedli, že navrhovateľmi predložená dohoda o osobnom užívaní nepredstavuje právny akt, ktorý by bol spôsobilý zriadiť právo osobného užívania. Predstavoval iba vznik užívacieho práva a nemohol v navrhovateľoch vyvolať dobromyseľné presvedčenie, že im sporné pozemky patria. V neprospech dobromyseľnosti navrhovateľov svedčí aj zjavný nepomer medzi vyrubeným ročným užívacím poplatkom a sumou, ktorú by navrhovatelia museli zaplatiť za zriadenie práva osobného užívania v zmysle citovaného cenového predpisu.
Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 10.04.2013, ktoré žiadal telefonicky odročiť X.. V., ktorý súdu oznámil, že je novým právnym zástupcom navrhovateľov a žiadal vec odročiť z dôvodu nedostatku času na prípravu po udelení plnej moci. Následné pojednávanie dňa 07.08.2013 bolo odročené z dôvodu, že sa nedostavili navrhovatelia a ich právny zástupca, hoci predvolanie im bolo riadne včas doručené.
Súd vykonal dokazovanie dňa 15.01.2011 postupujúc podľa § 101 ods. 2 O.s.p., nakoľko navrhovatelia a ich právny zástupca ( AK Chabadová, s.r.o.) opakovane svoju neprítomnosť neospravedlnili, hoci predvolanie im bolo riadne a včas doručené. Za navrhovateľov sa na pojednávanie dostavil súkromne X.. Q. V., ktorý žiadal odročiť pojednávanie za účelom získania ďalšieho listinného dôkazu, avšak súdu nepredložil splnomocnenie za navrhovateľov vo veci konať, hoci mu bolo známe, že vo veci má predložiť plnú moc už dňa 10.04.2013 a keďže súdu nebola predložená žiadna listina na základe ktorej by bolo odvolané plnomocenstvo udelené navrhovateľmi AK Chabadová, s.r.o., ako aj preto, že AK
Chabadová, s. r. o. na výzvu súdu, aby sa vyjadrila k stanovisku odporcov a doložila ďalšie listinné dôkazy nereagovala, súd vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľov a ich právneho zástupcu, keďže boli opakovane nečinní.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu odporcu, listinnými dôkazmi ako : návrhom, fotokópiou majetkovej podstaty, pozemno-knižnou vložkou č. XXX, výpisom z katastra nehnuteľností, výpisom z LV č. XXXX, LV č. XXXX, kópiou katastrálnej mapy, prekladom dokumentov o pátraní a poskytnutí údajov o U. Y., prekladom listín advokátskej kancelárie z Budapešti, dohodou o užívaní pozemku, výpisom zo zápisnice o prejednaní pozostalosti, uznesením Okresného súdu Bratislava o vydaní dedičstva dedičke, ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento skutkový a právny stav vo veci:
Z výťahu zo zápisnice o pojednávaní pozostalosti čís. P. H. XXXX/XXXX, P. H. XXXX/XXXX po neb. A. Y. a manž. Y. Y. rod. O., býv. obyvateľoch v Bratislave, vyhlásených za mŕtvych dňom 15.03.1943 súd zistil, že nehnuteľnosti uvedené v bode 2) v hodnote 33.500 Kčs ležiace v V. vo vl. č. XXX B. ? nadobudla prijala jediná zákonná dedička U. Y., O., B. Y. T..
Z pozemno-knižnej vložky č. XXX súd zistil, že pod bodom 6 je uvedená poznámka, že dňa 16.05.1950 na základe uznesenia súdu č. k. P. XXXX/XX U. P. XXXX/XX sa vložilo vlastnícke právo U. Y. v podiele X/X. Pod položkou 7 je uvedené, že dňa 03.07.1953 bol zapísaný návrh Ústredného národného výboru v Bratislave, technický referát zn. XI/1-198-16/6 1953 o začatí vyvlastňovacieho konania v prospech Československého štátu.
Z výpisu LV č. XXXX zo dňa 24.06.2011 súd zistil, že U. Y. je vedená ako vlastníčka parciel č. XXXX/ X, XXXX/X v podiele X/X.
Z Dohody o užívaní pozemku, evidenčné číslo 74 súd zistil, že vlastník : Čsl. štát . Obvodný národný výbor Bratislava - Ružinov dal do dočasného užívania Q. Q., O., I. X pozemok, pričom podľa čl. II. dohody nie je nie je uvedené číslo parcely, ktorá má byť predmetom užívania, uvedená je len ulica Q. - ul., poľnohospodárske investície : vo výmere 480 m2, v počte 2 ks stromov, 5 kusov kríkov a oplotenie. Užívací poplatok bol stanovený v čl. III. sumou 63,- Kčs ročne ( za pozemok 1 m2 cena 0,10 Kč = 48 Kčs, za rodiace stromy 1 ks cena 5 Kčs = 10 Kčs, za kríky a viniče 1 ks cena 1Kčs = 5 Kčs.
Z článku IV. súd zistil, že dohoda sa uzaviera s účinnosťou odo dňa jej podpísania t.j. od 16.02 1977 na dobu 10 rokov, ktorá sa počíta od 01. októbra každého roku do 30. septembra nasledujúceho roku. Za užívateľa dohodu podpísala Q. Q..
Podľa § 198 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 1991 právo osobného užívania pozemkov slúži na to, aby si občania na pozemkoch, ku ktorým sa právo zriadi, mohli vystavať rodinný domček, rekreačnú chatu alebo garáž alebo zriadiť záhradku; toto právo možno zriadiť aj k pozemkom, na ktorých sú už tieto stavby vystavané alebo záhradky zriadené. Právo osobného užívania nie je časovo obmedzené a prechádza na dediča.
Podľa § 198 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 1991 právo osobného užívania sa zriaďuje za úhradu; bezplatne sa zriaďuje, len ak to ustanovuje osobitný predpis.
Podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 47/1969 Zb. o cenách stavieb v osobnom vlastníctve a o náhradách pri vyvlastnení nehnuteľnosti s účinnosťou 01.06.1969 cena práva osobného užívania pozemku pre výstavbu rodinného domčeka, rekreačnej chaty, garáže alebo zriadenie záhradky alebo pozemku už na tento účel použitého sa určuje podľa sadzieb uvedených v § 14 ods. 1 a 2.
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 47/1969 Zb. za pozemky alebo ich časti v zastavanej časti obce patrí s prihliadnutím na polohu, prípadne kvalitu pozemku v miestnych podmienkach náhrada za 1 m2:
a) až do výmery 3000 m2
najviac 15 Kčs v mestách nad 100 000 obyvateľov,
najviac 10 Kčs v mestách od 40 000 do 100 000 obyvateľov,
najviac 8 Kčs v mestách od 10 000 do 40 000 obyvateľov,
najviac 6 Kčs v obciach od 2000 do 10 000 obyvateľov,
najviac 4 Kčs v obciach s menej než 2000 obyvateľmi,
b) za výmeru prevyšujúcu 3000 m2 0, 40 Kčs.
Podľa § 14 ods. 2 vyhl. č. 47/1969 Zb. za pozemky alebo ich časti mimo zastavanej časti obce preukázateľne určené na stavbu rekreačnej chaty alebo na zriadenie samostatnej záhradky patrí s prihliadnutím na polohu, prípadne kvalitu pozemku v miestnych podmienkach náhrada za 1 m2:
a) až do výmery 1500 m2 podľa sadzieb uvedených v odseku 1 písm. a),
b) za výmeru prevyšujúcu 1500 m2 podľa sadzby uvedenej v odseku 1 písm. b).
Podľa § 199 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991 právo osobného užívania môže sa zriadiť len k pozemkom, ktoré sú v socialistickom spoločenskom vlastníctve a ktoré sú podľa územných plánov alebo územných rozhodnutí určené na výstavbu rodinných domčekov, rekreačných chát alebo garáží alebo na zriaďovanie záhradiek. Pôda určená na iné účely, najmä poľnohospodárska pôda, nesmie sa na zriadenie práva osobného užívania použiť.
Podľa § 199 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991 na rovnaký účel môže byť v osobnom užívaní občana len jeden pozemok.
Podľa § 200 ods. 1 v znení účinnom do 31.12.1991 výmera pozemku prenechaného na výstavbu rodinného domčeka alebo na výstavbu rekreačnej chaty sa určí podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia. Pozemok na výstavbu rodinného domčeka nesmie byť väčší ako 800 m2, pozemok na výstavbu rekreačnej chaty väčší ako 400 m2 a pozemok prenechaný na zriadenie záhradky nesmie byť väčší ako 400 m2; výmera pozemku prenechaného na výstavbu garáže nesmie prevyšovať výmeru na ten účel nevyhnutne potrebnú.
Podľa § 200 ods. 2 v znení účinnom do 31.12.1991 najvyššia prípustná výmera pozemku môže sa výnimočne prekročiť, len keby inak vznikol pozemok nevhodného tvaru alebo by došlo k nehospodárnemu zastavaniu pozemku.
Podľa § 205 ods. I Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 1991 rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania vznikne občanovi právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku. Rozhodnutie vydáva okresný národný výbor.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 1991 na podklade pridelenia pozemku do osobného užívania uzavrie dohodu o zriadení práva osobného užívania s občanom národný výbor alebo organizácia, ktoré majú pozemok v správe, alebo organizácia, ktorá je vlastníkom pozemku. Dohoda musí mať písomnú formu; je k nej potrebná registrácia štátnym notárstvom. Právo osobného užívania pozemku vznikne registráciou dohody na štátnom notárstve.
Podľa § 206 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 1991 dohoda musí obsahovať najmä označenie pozemku prideleného do osobného užívania, účel a rozsah užívania a výšku úhrady.
Podľa § 397 ods. I Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 1991 nehnuteľnosť alebo jej časť možno dohodou prenechať inému na dočasné užívanie.
Podľa § 397 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991 ten, komu bola nehnuteľnosť na dočasné užívanie prenechaná, smie ju užívať len dohodnutým spôsobom, a ak nie je nič dohodnuté, obvyklým spôsobom zodpovedajúcim účelu, na ktorý nehnuteľnosť slúži.
Podľa § 397 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991 za užívanie možno dohodnúť primeranú náhradu.
Podľa § 398 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991 užívanie sa skončí uplynutím doby, na ktorú bolo dohodnuté. Ak nie je doba určená, skončí sa užívanie uplynutím doby, v ktorej sa dosiahol alebo mohol dosiahnuť účel, na ktorý bola nehnuteľnosť do užívania prenechaná. Ak však sa nehnuteľnosť užíva v rozpore s dohodnutým alebo obvyklým spôsobom, možno požadovať, aby sa užívanie skončilo ihneď.
Podľa § 134 ods. l Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.1992 právo osobného užívania pozemku vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, mení sa dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo fyzickej osoby. Ustanovenie § 8 ods.1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku tým nie je dotknuté.
Podľa § 872 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.1992 ak právo osobného užívania rovnakého nezastavaného pozemku vzniklo viacerým občanom spoločne (spoločným užívateľom), stávajú sa s účinnosťou tohto zákona podielovými spoluvlastníkmi s rovnakými podielmi.
Podľa § 872 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.1992 ak právo osobného užívania rovnakého zastavaného pozemku vzniklo viacerým občanom spoločne (spoločným užívateľom zastavaného pozemku), stávajú sa s účinnosťou tohto zákona podielovými spoluvlastníkmi s podielmi, ktorých veľkosť je rovnaká ako veľkosť ich spoluvlastníckych podielov na stavbe postavenej na pozemku v spoločnom osobnom užívaní. V prípade pochybností určí veľkosť spoluvlastníckych podielov dohoda spoluvlastníkov, a ak k nej nedôjde, súd na návrh niektorého z nich.
Podľa § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.1992 ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.K vydržaniu vlastníckeho práva musí navrhovateľ preukázať, že ide o spôsobilý predmet vydržania, nepretržitosť držby 10 rokov pri nehnuteľnostiach a oprávnenosť držby - t. j. dobrá viera a vykonávanie práv a nakladanie s vecou - právom ako vlastným, odvodeným od nadobúdacieho titulu.
Podľa § 134 ods. l Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Navrhovatelia v konaní žiadali určiť, že nehnuteľnosti zapísané v Katastri nehnuteľností na LV č. XXXX , časť pozemku par. č. XXXX/X o výmere 1.200 m2 a parc. č. XXXX/X o výmere 19 m2 sú v ich podielom spoluvlastníctve, ktoré ich podiely sú rovnaké (každý v 1/3). Dobromyseľnosť nadobudnutia predmetných sporných pozemkov do osobného užívania odvodzujú od predloženej dohody zo dňa 16.02.12977. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľmi predložený listinný dôkaz ( dohoda o osobnom užívaní pozemku zo dňa 16.02.1977) nemôže byť dôkazom spôsobilým na preukázanie ich tvrdenia. Jednak dohodu podpísala odlišná osoba od navrhovateľov a bližší vzťah navrhovatelia v návrhu k tejto osobe neuviedli, jednak v návrhu poukazujú na dohodu o osobnom užívaní pozemkov zo dňa 16.02.1977 evidovanú pod č. XX a súdu predložili dohodu s evid. č. XX., ako aj, že k tejto dohode nepriložili iné listinné dôkazy, resp. ďalšiu dohodu o užívaní pozemku zo dňa 04.06.1975. Súdu predložená dohoda o užívaní zo dňa 16.02.1977 vykazuje znaky neurčitosti, keď v dohode nie je uvedená parcela k pozemku, ale uvedená je len ulica Q., a tak v zmysle ďalších podmienok uvedených v ust. § 205 ods. 2 OZ ( dohoda musí mať písomnú formu a je k nej potrebná registrácia štátnym notárstvom) spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z tohto dôvodu nie je možné určiť, že by sa na základe tejto dohody malo užívanie po novele Občianskeho zákonníka po roku 1992 zmeniť na vlastnícke právo. Navyše podľa stanoviska odporcu je možné pochybovať o účele uzatvorenia dohody o užívaní pozemku najmä s prihliadnutím na výšku úhrady za nehnuteľnosť podľa vyššie citovanej vyhlášky, spochybnená je teda výška úhrady ako aj rozloha pozemku prenechaného do osobného užívania, keď zo zákona maximálna výmera pozemku prenechaného na zriadenie záhradky nesmie byť väčšia ako 400 m2.
Preto v predmetnom konaní navrhovatelia nepreukázali, že ide o oprávnenú držbu ani podľa Občianskeho zákonníka účinného k 01.04.1983, ani účinného od 01.01.1992. Keďže navrhovatelia v konaní nepredložili súdu žiadne iné dôkazy, hoci boli na ich predloženie súdom vyzývaní prostredníctvom právneho zástupcu, na základe ktorých by bolo možné sa domnievať, že boli vlastníkmi predmetných parciel, súd návrh ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odporcovia v 1. až 3. rade boli v konaní úspešní a boli zastúpení právnym zástupcom a trovy konania si mali vyčísliť v lehote 3 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku. Odporcovia si trovy konania v zákonnej 3-dňovej lehote nevyčíslili, preto súd trovy konania odporcom v 1. až 3. rade nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za neprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a)v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c)súd prvého stupňa neúplne zistil skutková stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.