Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/182/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: MAKYTA, akciová spoločnosť, skrátene MAKYTA a.s., so sídlom 1. mája 882/46, 020 25 Púchov, IČO: 31 599 168, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Tiborom Bickom, advokátom, so sídlom C. XXX/X-X, XXX XX H. T., proti žalovanej: Gabriele Jánošíkovej - JAG, s miestom podnikania Pittsburgská 1673/13, 010 01 Žilina, IČO: 40 435 288, v konaní o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 521,51 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -66 zo dňa 2.10.2012, takto

rozhodol:

Späťvzatie žaloby žalobcom o zaplatenie sumy 521,51 Eur v podaní zo dňa 21.11.2013 n e p r i p ú š ť a .

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -66 zo dňa 2.10.2012 v napadnutom výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 521,51 Eur m e n í tak, že žalobu v tejto časti z a m i e t a .

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -66 zo dňa 2.10.2012 v napadnutom výroku o zaplatenie

0,05% úroku z omeškania denne

zo sumy 155,97 Eur od 8.5.2011 až do zaplatenia, t.j. do 31.08.2012

zo sumy 57,77 Eur od 7.7.2011 až do zaplatenia, t.j. do 31.08.2012

zo sumy 57,77 Eur od 6.8.2011 až do zaplatenia, t.j. do 04.09.2012

zo sumy 57,77 Eur od 1.9.2011 až do zaplatenia, t.j. do 14.09.2012

zo sumy 57,77 Eur od 8.10.2011 až do zaplatenia, t.j. do 14.09.2012

zo sumy 57,77 Eur od 4.11.2011 až do zaplatenia, t.j. do 14.09.2012

s 9,25 % úrokom z omeškania ročne

zo sumy 26,89 Eur od 8.5.2011 až do zaplatenia, t.j. do 31.08.2012

zo sumy 9,96 Eur od 7.7.2011 až do zaplatenia, t.j. do 31.08.2012

s 9,50 % úrokom z omeškania ročne

zo sumy 9,96 Eur od 6.8.2011 až do zaplatenia, t.j. do 04.09.2012

zo sumy 9,96 Eur od 1.9.2011 až do zaplatenia, t.j. do 14.09.2012

zo sumy 9,96 Eur od 8.10.2011 až do zaplatenia, t.j. do 14.09.2012

a zo sumy 9,96 Eur od 4.11.2011 až do zaplatenia, t.j. do 14.09.2012

p o t v r d z u j e .

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -66 zo dňa 2.10.2012 v napadnutom výroku o trovách prvostupňového konania m e n í tak, že žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy prvostupňového konania vo výške 22,90 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania vo výške 22,90 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 521,51 Eur spolu s 0,05 % úrokom z omeškania denne zo sumy 155,97 Eur od 8.5.2011 až do zaplatenia, zo sumy 57,77 Eur od 7.7.2011 až do zaplatenia, zo sumy 57,77 Eur od 6.8.2011 až do zaplatenia, zo sumy 57,77 Eur od 1.9.2011 až do zaplatenia, zo sumy 57,77 Eur od 8.10.2011 až do zaplatenia, zo sumy 57,77 Eur od 4.11.2011 až do zaplatenia, s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 26,89 Eur od 8.5.2011 až do zaplatenia, zo sumy 9,96 Eur od 7.7.2011 až do zaplatenia, s 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 9,96 Eur od 6.8.2011 až do zaplatenia, zo sumy 9,96 Eur od 1.9.2011 až do zaplatenia, zo sumy 9,96 Eur od 8.10.2011 až do zaplatenia a zo sumy 9,96 Eur od 4.11.2011 až do zaplatenia a na účet právneho zástupcu žalobcu nahradiť trovy konania v sume 31 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 259,73 Eur, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia k procesnému postupu uviedol, že na pojednávanie vytýčené na termín 2.10.2012 sa žalovaná neustanovila. Doručenie predvolania na tento termín mala vykázané náhradným spôsobom, ako vyplýva z č.l. 51 v spojení s č.l. 55 spisu. Na základe skonštatovania o splnení procesných podmienok podľa okresný súd vec prejednal a vo veci rozhodol v neprítomnosti žalovanej. K meritu veci okresný súd poukázal na ust. , veta prvá, o nájme a podnájme nebytových priestorov, , ust. , , . Konštatoval, že podľa ust. nebola v konaní medzi účastníkmi sporná skutočnosť, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovanou ako nájomcom existoval obchodno-právny vzťah založený Zmluvou o nájme nebytových priestorov účinnou od 1.7.2010 (č.l. 9 až 14). Na základe tejto zmluvy užívala žalovaná nebytové priestory i v období apríl 2011, jún až august 2011, vo väzbe na čo žalobca vystavil na zaplatenie nájomného a ceny prevádzkových nákladov daňové doklady - faktúry z č.l. 21 až 26. Okresný súd po skonštatovaní skutočností, ktoré medzi účastníkmi sporné neboli, okresný súd hodnotil primárnu námietku žalovanej v rámci jeho procesnej obrany, podľa obsahu ktorej časť žalovanej pohľadávky na istine zanikla jej zaplatením zo strany žalovanej. Vo vzťahu k tomuto tvrdeniu žalovaná v súlade s ustanovením veta prvá nepredložila v konaní žiaden konkrétny dôkaz túto skutočnosť preukazujúci. Z výpovede žalobcu, cestou jeho právneho zástupcu, zároveň vyplynulo, že žalovaná istina zo strany žalovanej uhradená nebola, a to ani v časti, na základe čoho okresný súd skonštatoval, že uvedená časť obrany žalovanej nie je preukázaná a vyhodnotil ju ako nedôvodnú. Rovnako ani časť procesnej obrany, v obsahu ktorej žalovaná tvrdila dohodu so žalobcom, podľa ktorej malo dôjsť k odkladu splatnosti jeho záväzkov z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu, nebola v konaní v súlade s ustanovením veta prvá žalovanou preukázaná. Pokiaľ išlo o procesnú obranu žalovanej, v rámci ktorej namietala nedostatok identifikačných údajov na realizáciu platby, zvyšku istiny a príslušenstva, túto zhodnotil ako irelevantnú. Výsledky vykonaného dokazovania svedčili záveru o dôvodnosti žalovanej pohľadávky na istinu v sume 521,51 Eur z titulu dlžného nájomného a ceny prevádzkových nákladov, ktoré boli vyúčtované žalobcom žalovanej faktúrami z č.l. 21 až 26 za obdobie apríl 2011, jún až október 2011, teda za obdobie, kedy žalovaná predmetné nebytové priestory užívala. Daňové doklady vyúčtovali nájomné a prevádzkové náklady v súlade s cenovou dohodou vyplývajúcou z článku V. Zmluvy o nájme nebytových priestorov účinnej od 1.7.2010. V nadväznosti na to okresný súd zaviazal žalovanú na zaplatenie žalovanej istiny v sume 521,51 Eur právnym titulom zaplatenia dlžného nájomného a ceny prevádzkových nákladov. Okresný súd zdôraznil, že zo strany žalovanej vo vzťahu k sadzbám

nájomného a prevádzkových nákladov, tak ako boli vyúčtované faktúrami podľa č.l. 21 až 26, nebola vznesená žiadna konkrétna námietka. So splnením záväzkov zaplatiť žalobcovi dlžné nájomné a cenu prevádzkových nákladov bola žalovaná v omeškaní, a preto mal žalobca právo na zaplatenie úroku z omeškania podľa . V zmysle článku V. bod 5 Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.7.2010 si zmluvné strany dohodli úrok z omeškania v sadzbe 0,05 % za každý deň omeškania z nezaplatenej sumy pre prípad omeškania sa platby nájomného. Okresný súd vychádzal na základe výsledkov vykonaného dokazovania zo záveru, podľa ktorého svedčila dohodnutá sadzba úroku z omeškania 0,05 % denne žalobcovi, len pokiaľ ide o omeškanie sa s platbou dlžného nájomného, ktorý úrok z omeškania v tejto sadzbe žalobcovi priznal zo základu predstavovaného dlžným nájomným. Pokiaľ však ide o omeškanie sa so zvyškom peňažných záväzkov žalovanej z titulu ceny prevádzkových nákladov, aplikoval ustanovenie a priznal len úrok z omeškania vo výške zákonnej sadzby. Zdôraznil, že procesná obrana žalovanej zostala výlučne v rovine tvrdenia, ktoré nebolo preukázané, a preto ani nebol priestor na to, aby okresný súd zvažoval aplikáciu , teda pre určenie dlhšej lehoty na plnenie pre žalovanú, prípadne uloženie povinnosti žalovanej plniť v splátkach. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa . I keď žaloba bola zamietnutá v časti len celkom nepatrnej, bola priznaná žalobcovi plná náhrada dôvodne uplatnených trov konania.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná v podaní zo dňa 12.12.2012. Uviedla, že so žalobcom uzavrela dohodu so splátkovým kalendárom a celú sumu podľa splátkového kalendára uhradila, čím sa stal platobný rozkaz bezpredmetným. Ďalej uviedla, že v prílohe prikladá dohodu o splátkach, ktoré má komplet dorovnané. Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Okresný súd Žilina uznesením č.k. -77 zo dňa 7. januára 2013 vyzval žalovanú, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia uznesenia odstránila vady odvolania zo dňa 12.12.2012 doplnením náležitostí:

1. označenie rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje (či ide o rozsudok alebo iné rozhodnutie, ktorý súd ho vydal, dátum vydania rozhodnutia, spisová značka)

2. v akom rozsahu uvedené rozhodnutie napáda (v celom rozsahu alebo len v niektorej časti)

3. v čom rozhodnutie považuje za nesprávne (dôvody podaného odvolania)

4. čoho sa podaným odvolaním domáha, t.j. ako navrhuje, aby o ňom rozhodol odvolací súd

5. odvolanie je potrebné podať v dvoch rovnopisoch (dvojmo)

zároveň s poučením, že ak napriek výzve okresného súdu v stanovenej lehote neodstráni vady odvolania, predloží súd prvého stupňa odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu súdu s odkazom na ust. , a .

Na výzvu okresného súdu žalovaná v podaní zo dňa 14.03.2013 uviedla, že žalobcom uplatňovaná dlžná suma vo výške 521,51 Eur bola ešte pred schválením rozsudku uhradená v plnej výške na základe splátkového kalendára dohodnutého so žalobcom. Podľa tejto dohody v splátkovom kalendári mal byť odpustený aj úrok z omeškania. Na základe dohody o splátkovom kalendári bol zo strany žalovanej predpoklad, že bude pozastavené konanie o zaplatenie 521,51 Eur pod spisovou zn. , pretože podmienky boli splnené. O rozsudku v mene Slovenskej republiky sp. zn. -66 (správne malo byť uvedené č.k. -66) nebola informovaná, nakoľko jej nebol doručený napriek spísanej dohode so Slovenskou poštou o presmerovaní jej pošty na korešpondenčnú adresu: T. X, W.. Vzhľadom na nezrovnalosti v prejednávanej veci požiadala vedenie žalobcu o vyjadrenie k požadovaným platbám, pričom kópiu stanoviska žalobcu zašle obratom po doručení Okresnému súdu v Žiline.

K doručenému odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. Nesúhlasil s dôvodmi odvolania. Uviedol, že žalovaná síce uhradila súdom priznanú pohľadávku, ale neuhradila trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Žalovanou predložený splátkový kalendár nepreukazuje, že platby reálne vykonala. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. na nariadenom pojednávaní podľa . Späťvzatie žaloby žalobcom o zaplatenie 521, Eur v podaní zo dňa 21.11.2013 nepripustil podľa ust. . Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 521,51 Eur zmenil podľa ust. tak, že žalobu v tejto časti zamietol. Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 0,05% úrok z omeškania denne, 9,25% úrok z omeškania ročne a 9,50% úrok z omeškania ročne z jednotlivých súm tak, ako sú uvedené vo výroku tohto rozsudku potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. , . Napadnutý výrok o trovách prvostupňového konania podľa zmenil tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy prvostupňového konania.

Krajský súd v procesnej rovine uvádza, že pôvodne postupoval podľa v spojení s ust. . Sporové strany boli upovedomené o termíne vyhlásenia rozsudku na deň 14.11.2013 o 8,30 hod., čo dotvrdzujú doručenky na č.l. 89 spisu. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na uznesenie č.k. -90 zo dňa 23.09.2013, ktorým bolo oznámené žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu a žalovanej termín, miesto, čas vyhlásenia rozsudku v predmetnej veci. Po procesnej stránke bolo postupované v zmysle , ktorým sa mení a dopĺňa s odkazom na ust. .

Podľa obsahu Zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku zo dňa 14.11.2013 pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu oznámenia skutočností podľa ust. členkou senátu JUDr. Janou Martinčekovou, a tým predloženie veci na rozhodnutie predsedníčke súdu. Súčasne bola uskutočnená výzva na právneho zástupcu žalobcu, aby v lehote 5 dní jasným a zrozumiteľným spôsobom oznámil, či trvá na podanom návrhu v časti istiny a príslušenstva, vzhľadom k tvrdeniu o uhradení súdom priznanej pohľadávky žalovanou, okrem trov konania a trov právneho zastúpenia, a o tomto plnení aby predložil dôkaz, resp. aby jasne uviedol, či trvá na zaplatení istiny a príslušenstva žalovanej pohľadávky.

Podľa Opatrenia predsedníčky Krajského súdu v Žiline č.k. -118 zo dňa 20. novembra 2013 s poukazom na a v súlade s Rozvrhom práce Krajského súdu v Žiline na rok 2013 v znení od 01.10.2013, bod II.2.4 písm. a), h) bod 1, 2 bola v predmetnej sporovej veci určená namiesto JUDr. Jany Martinčekovej za členku senátu JUDr. Martina Nemravová.

Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na výzvu Krajského súdu v Žiline zo dňa 14.11.2013 v podaní zo dňa 21.11.2013 (č.l. 121, 122 spisu) uviedol, žalovaná uhradila istinu v plnej výške. Neuhradila úroky, trovy konania vo výške 31 Eur z titulu zaplatenia súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 259,73 Eur a trovy odvolacieho konania vo výške 101,98 Eur, na úhrade ktorých trval. Podaný návrh zobral čiastočne späť, a to v časti týkajúcej sa istiny vo výške 521,51 Eur a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Vo zvyšnej časti trval na podanom návrhu, žiadal žalovanú, ktorá istinu uhradila po podaní žaloby, zaviazať k zaplateniu úrokov z omeškania v zmysle návrhu na č.l. 121rub spisu a trov prvostupňového a odvolacieho konania poukazujúc na úpravu v ust. druhá veta . Zároveň predložil výpisy z účtu preukazujúce úhradu žalovanej istiny žalovanou.

Krajský súd uskutočnil výzvu na žalovanú podľa ust. s tým, aby v lehote 7 dní oznámila, či s čiastočným späťvzatím žalobcu zo dňa 21.11.2013 súhlasí. Žalovaná v podaní zo dňa 19.12.2013 (č.l. 127 spisu) uviedla, že nesúhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom, nakoľko dlžná suma 521,51 Eur bola uhradená na základe splátkového kalendára po vzájomnej dohode medzi žalobcom a žalovanou. Nebol dôvod pokračovať v právnom konaní súdnou cestou a vymáhať sumu, ktorú splácala a splatila podľa splátkového kalendára.

Vzhľadom k čiastočnému dispozitívnemu úkonu žalobcu a vyjadrenému nesúhlasu žalovanej s týmto úkonom, krajský súd postupoval tak, že vo veci nariadil pojednávanie podľa ust. v spojení s ust. . K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal vec v neprítomnosti žalobcu sa uvádza, že žalobca bol predvolaný prostredníctvom právneho zástupcu, na nariadené pojednávanie sa však nedostavil, neúčasť neospravedlnil. V zhode s ust. v spojení s ust. bolo nariadené pojednávanie v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoje právo účasti na pojednávaní nevyužil.

V procesnej rovine krajský súd poukazuje na úpravu v v spojení s , v zmysle ktorej napadnutý rozsudok mohol byť preskúmavaný len v rozsahu a z tých dôvodov, ako boli vyjadrené žalovanou v písomnom odvolaní zo dňa 12.12.2012 v spojení s doplnením na výzvu okresného súdu zo dňa 14.03.2013 (č.l. 80 spisu), vo väzbe na čiastočný dispozitívny úkon žalobcu zo dňa 21.11.2013 (č.l. 121, 122 spisu).

Za postupu podľa v spojení s ust. dôkazy, ktoré boli vykonané pred súdom prvého stupňa, boli zopakované na nariadenom odvolacom pojednávaní dňa 15.01.2014, a to v rozsahu všetkých dôkazov, ktoré tvoria súčasť spisového materiálu do dátumu rozhodnutia okresným súdom s odkazom na obsah Zápisnice o pojednávaní pred krajským súdom zo dňa 15.01.2014 a ako i dôkazy predložené žalobcom k čiastočnému dispozitívnemu úkonu v zmysle ust. , . Po zopakovanom dokazovaní, oboznámením sa s listinami, písomnou korešpondenciou medzi žalobcom a žalovanou, dôkazmi o plnení žalovanou, výpismi z účtu žalobcu o úhrade žalovanej istiny, skutkový stav bol odvolacím súdom zhodnotený čiastočne odlišným spôsobom, než bol vykonaný zo strany súdu prvého stupňa.

Podľa ust. , ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Čo sa týka čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom zo dňa 21.11.2013 o zaplatenie istiny 521,51 Eur, krajský súd primárne poukazuje na ust. , v rámci ktorého musia byť splnené podmienky, za ktorých môže odvolací súd pripustiť späťvzatie žaloby. Teda, musia byť splnené predpoklady, a to odvolanie, teda neprávoplatný rozsudok prvostupňového súdu a súhlas druhého účastníka, teda žalovanej s predmetným dispozitívnym úkonom. Ak tieto dva predpoklady nie sú splnené, odvolací súd rozhodne tak, že späťvzatie nepripustí a pokračuje vo veci odvolací súd. V danom prípade žalobca dispozitívnym úkonom zo dňa 21.11.2013 zobral žalobu v časti o zaplatenie 521,51 Eur späť. Na základe výzvy Krajského súdu v Žiline zo dňa 14.11.2013 podľa ust. , žalovaná v podaní zo dňa 19.12.2013 vyjadrila nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby o zaplatenie 521,51 Eur. V zmysle ust. účinnosť dispozičného úkonu späťvzatia návrhu (žaloby) v celom rozsahu závisí od druhého účastníka konania. Vzhľadom k tomu, že žalovaná so späťvzatím žaloby žalobcom o zaplatenie istiny 521,51 Eur nesúhlasila, nebol naplnený predpoklad pre postup podľa ust. .

Krajský súd preto podľa ust. veta druhá rozhodol tak, že späťvzatie žaloby žalobcom o zaplatenie 521,51 Eur v podaní zo dňa 21.11.2013 nepripúšťa.

Podľa ust. , ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa ust. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa ust. , ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

K žalovanou odvolaním napadnutému výroku rozsudku okresného súdu o povinnosti zaplatiť žalobcovi 521,51 Eur titulom dlžného nájomného, považuje krajský súd za potrebné uviesť, že žalovaná v podanom odpore zo dňa 13.3.2012 (č.l. 35 spisu) tvrdila čiastočnú úhradu dlžnej sumy, poskytnutý odklad zo strany žalobcu. Súhlasí odvolací súd so záverom prvostupňového súdu, že žalovaná k tomuto tvrdeniu bola povinná predložiť dôkazy, k čomu z jej strany v prvostupňovom konaní nedošlo. Dôkazy, ktoré boli vykonané pred okresným súdom, preukázali nesporne uzatvorenie zmlúv o nájme nebytových priestorov medzi žalobcom a žalovanou, a to Zmluvu o nájme nebytových priestorov č. ZA 53 a Zmluvu o nájme nebytových priestorov č. ZA 37 zo dňa 28.2.2006 (č.l. 9 - 20 spisu), na základe ktorých žalobca poskytol žalovanej plnenie, a to prenechal na užívanie nebytové priestory nachádzajúce sa v určenej nehnuteľnosti k účelu nájmu vymedzenému v čl. III. predložených zmlúv a žalovaná sa zaviazala platiť dohodnuté nájomné a prevádzkové náklady. Žalobca faktúrami č. 12140379, č. 12140582, č. 12140672, č. 12140809, č. 12140895, č. 12140980 vyúčtoval žalovanej nájomné za obdobie apríl 2011, jún 2011, júl 2011, august 2011, september 2011, október 2011. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní pred prvostupňovým súdom dňa 2.10.2012 (č.l. 56 - 59 spisu) potvrdil, že sa žalovaná skutočne snažila komunikovať so žalobcom v smere oddialenia splatnosti alebo k dohode o nejakom inom riešení celej záležitosti, avšak „k dohode medzi žalobcom a žalovanou v tomto smere nedošlo“, pričom ani nepotvrdil úhrady časti žalovanej sumy zo strany žalovanej tak, ako to tvrdila v podanom odpore.

V rámci odvolacieho konania však žalobca tvrdenie žalovanej o vykonaní úhrady žalovanej istiny potvrdil, a to čiastočným späťvzatím zo dňa 21.11.2013 a súčasne pripojil výpisy z účtu žalobcu, preukazujúce vykonanie jednotlivých úhrad, ich výšku a dátum pripísania na účet žalobcu. Z predmetných dôkazov vyplývalo, že žalovaná uhradila dňa 31.8.2012 sumu 182,86 Eur na faktúru č. 12140379, dňa 31.8.2012 sumu 67,73 Eur na faktúru č. 12140582, dňa 04.09.2012 sumu 67,73 Eur na faktúru č. 12140672, dňa 14.09.2012 sumu 67,73 Eur na faktúru č. 12140895, dňa 14.09.2012 sumu 67,73 na faktúru č. 12140809, dňa 14.09.2012 sumu 67,73 Eur na faktúru č. 12140980. Krajský súd dôkazy predložené žalobcom v odvolacom konaní, a to výpisy z účtu nehodnotil so záverom novo označených dôkazov (ust. ), ale ako dôkazov potvrdzujúcich skutočnosť uvádzanú žalovanou v podanom odpore, t.j. v prvostupňovom konaní, ktorá sa stala nespornou, t.j. išlo o skutkové zistenie odvolacieho súdu založené na základe zhodných tvrdení účastníkov (ust. ). Pokiaľ samotným žalobcom bolo v odvolacom konaní preukázané, že žalovaná predmetnú istinu uhradila, došlo tak k zániku záväzku žalovanej v zmysle ust. veta pred čiarkou . Odvolací súd preto vzhľadom na túto odlišnú skutkovú situáciu nárok žalobcu o zaplatenie 521,51 Eur zhodnotil so záverom nedôvodnosti, a z tohto dôvodu došlo k zmene rozsudku prvostupňového súdu v napadnutom výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 521,51 Eur postupom podľa ust. tak, že žaloba v tejto časti bola zamietnutá.

Vo vzťahu k odvolaním napadnutému výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 0,05% úrok z omeškania denne, úrok z omeškania 9,25% ročne, a úrok z omeškania 9,50% ročne z jednotlivých súm a uvedením dátumov splatnosti, tak v tejto časti došlo k potvrdeniu rozsudku prvostupňového súdu odvolacím súdom postupom podľa ust. , . V tejto súvislosti považuje odvolací súd poukázať na obranu a tvrdenie žalovanej uvádzanú v rámci konania pred súdom prvého stupňa a zdôrazňuje, že žalovaná v tomto prípade bola nositeľom dôkaznej povinnosti, teda nielen povinnosti tvrdenia, ale aj povinnosti dôkaznej podľa ust. , za splnenej procesnej poučovacej povinnosti prvostupňovým súdom podľa ust. (súčasť predvolania na nariadené pojednávanie). Ak žalovaná v podanom odpore tvrdila čiastočnú úhradu pohľadávky v zmysle splátkového kalendára, a na pojednávaní pred odvolacím súdom tvrdila, „ ....že čo sa týka splátkového kalendára, nebolo však povedané, že má platiť úroky...“, tak k tomuto tvrdeniu bola povinná predložiť dôkazy, k čomu zo strany žalovanej v rámci konania pred súdom prvého stupňa nedošlo, keďže nebol zo strany žalovanej označený a ani predložený žiaden dôkaz, z ktorého by vyplynulo takto poskytnuté tvrdenie. K dôkazu, ktorý žalovaná predložila až v podanom odvolaní, a to Splátkový kalendár zo dňa 9.8.2012, je potrebné uviesť, že naň ako na novo poskytnutý dôkaz v rámci odvolacieho konania krajský súd nemohol prihliadať cez úpravu v ust. , pretože nebola preukázaná žiadna z

výnimiek uvedených v ust. až d) , ako i z tohto dôvodu, ako správne namietol právny zástupca žalobcu, že neobsahuje podpis konajúcej osoby, t.j. nie je relevantný. Len pre úplnosť dodáva odvolací súd, že z jeho znenia ani nevyplývala dohoda o odpustení úrokov z omeškania, resp. vzdaní sa práva v prípade dodržania splátkového kalendára s náležitosťami vyplývajúcimi z ust. . Naviac z predložených výpisov z účtu bolo zrejmé, a medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaná prvé dve platby neuhradila v lehote určenej v splátkovom kalendári. Teda, tento splátkový kalendár síce potvrdil, že záležitosti ohľadne platieb žalovanej sa riešili, avšak ako na relevantný dôkaz ohľadne tvrdenia žalovanej o neplatení úrokov z omeškania v rámci odvolacieho konania nebolo možné zo strany odvolacieho súdu naň prihliadať. Dôkazy, ktoré boli vykonané pred okresným súdom, nesporne preukázali uzatvorenie právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovanou, a to Zmlúv o nájme nebytových priestorov č. ZA 53 a č. ZA 37 zo dňa 28.2.2006 (č.l. 9 - 20 spisu), na základe ktorej žalobca prenechal žalovanej priestor na užívanie a žalovaná sa zaviazala platiť nájomné za služby spojené s týmto užívaním v určených lehotách. Pokiaľ sa žalovaná s plnením úhrad dostala do omeškania a okresný súd v napadnutom výroku žalobcovi priznal právo na zaplatenie úroku z omeškania, bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správny. Odvolací súd sa stotožnil so záverom prvostupňového súdu, ktorý úrok z omeškania s platením nájomného priznal vo výške zmluvne dohodnutej, a to 0,05% denne, ktoré dojednanie sa však netýkalo poskytovaných plnení, vo vzťahu ku ktorým pri výške úroku z omeškania vychádzal z ust. , zo zákonného úroku z omeškania, ktorá výška bola z úradnej činnosti okresnému súdu známa.

Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania, ktorým došlo vo vzťahu k časti istiny k zmene napadnutého rozsudku tak, že bola žaloba zamietnutá, bolo namieste s poukazom na , , vo väzbe na zmeniť i výrok o trovách prvostupňového konania so zohľadnením úspechu a neúspechu žalobcu a žalovanej. Predmetom konania bol nárok žalobcu o zaplatenie žalovanej sumy 597,06 Eur (521,51 Eur + 75,55 Eur úrok z omeškania vypočítaný k dátumu jednotlivých úhrad), pričom v odvolacom konaní došlo k zamietnutiu žaloby v časti 521,51 Eur práve predmetným výrokom rozsudku odvolacieho súdu, čo bol úspech žalovanej 87% k predmetu sporu, žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie úroku z omeškania 75,55 Eur, čo predstavuje 13% úspechu k predmetu sporu, rozdiel úspechu a neúspechu predstavuje úspech žalovanej 74%. Za tohto stavu v zmysle úpravy podľa potom bol výrok o trovách prvostupňového konania zmenený tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy prvostupňového konania vo výške 22,90 Eur (74% zo súdneho poplatku za odpor v sume 31 Eur) v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ust. , . Na základe zmeny napadnutého rozsudku okresného súdu bola v odvolacom konaní rovnako pomerne úspešným účastníkom konania žalovaná, preto odvolací súd rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania vo výške 22,90 Eur (74% zo súdneho poplatku za odvolanie v sume 31 Eur), v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.