Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-6C/25/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci navrhovateľa: P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. Č.. XX proti odporcovi: M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., F. XXXX/X, o zaplatenie 24.895,44 eur (pôvodne 750.000,- Sk) s príslušenstvom takto

rozhodol:

Návrh sa z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 04.09.2007 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 24.895,44 eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil skutočnosťou, že spolu s odporcom ako podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na Listoch vlastníctva č. XXXX a č. XXXX, vedených Katastrálnym úradom v Trnave, Správa katastra Piešťany, pre katastrálne územie M., dňa 24.04.2007 podpísali zmluvu o budúcej zmluve s budúcim kupujúcim, pričom v tejto zmluve sa zaviazali, že bez predchádzajúceho písomného súhlasu budúceho kupujúceho nevykonajú úkony smerujúce k predaju alebo inému spôsobu scudzenia predmetu zmluvy, teda aj stavieb alebo ich častí. Predmetom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve bol celý areál,

vrátane stavieb nachádzajúcich sa na nehnuteľnostiach. Súčasne v kúpnej zmluve, ktorá tvorí prílohu zmluvy o budúcej zmluve, a teda jej neoddeliteľnú časť, a s ktorou bol odporca riadne oboznámený a s jej textom súhlasil, v čl. 4, bod 4.4 sa uvádza, že k odstráneniu stavieb je oprávnený predávajúci, pričom stavebný materiál z nich pochádzajúci sa po ich odstránení stáva výhradným vlastníctvom predávajúceho Antona Bachára. Napriek týmto skutočnostiam, odporca na parcele č. XXXX dňa 25.05.2007 bez súhlasu navrhovateľa zdemontoval a následne odstránil oceľový sklad nachádzajúci sa na tejto parcele. Uvedeným konaním spôsobil navrhovateľovi škodu vo výške 750.000,- Sk. Súčasne navrhovateľ v tejto súvislosti podal dňa 25.05.2007 trestné oznámenie o podozrení zo spáchania prečinu krádeže.

Dňa 06.09.2009 podal navrhovateľ na Okresnom súde Trnava návrh na predbežné opatrenie, ktorým by súd zaviazal odporcu zdržať sa konania spočívajúceho najmä v scudzení veci predajom, darovaním, výmenou, vkladom do majetku právnických osôb a zakázal mu zriadiť záložné práva k nehnuteľnostiam a iným veciam, práv zodpovedajúcich vecným bremenám a predkupných práv a zdržať sa nakladania a vykonávania akýchkoľvek stavebných úprav na nehnuteľnostiach, prípadne odstránenia niektorých nehnuteľností na nehnuteľnostiach vyššie opísaných. Súd uznesením zo dňa 24.10.2007 návrh

navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.11.2007.

V súvislosti s prechodom výkonu súdnictva s účinnosťou od 01.01.2008, bola daná vec odovzdaná z Okresného súdu Trnava na Okresný súd Piešťany, ktorý sa stal miestne príslušným.

Odporcovi bol návrh na začatie konania spolu s prílohami riadne doručený dňa 24.07.2013. Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že s podaným návrhom nesúhlasí v celom rozsahu, návrh navrhovateľa považuje za vymyslený. Predmetný oceľový sklad zdemontoval za účelom naplnenia „Zmluvy o budúcej zmluve“ uzatvorenej so spoločnosťou International Consulting s.r.o., pričom k demontáži mal ústny súhlas navrhovateľa. Trestné oznámenie, ktoré na neho podal navrhovateľ bolo príslušným orgánom Policajného zboru riadne vyšetrené a zdokumentované s výsledkom, že nebol spáchaný žiadny trestný čin, čo potvrdzuje, že nárok navrhovateľa je neopodstatnený a že mu žiadnu škodu nespôsobil a preto žiada návrh navrhovateľa zamietnuť v celom rozsahu.

Súd vytýčil pojednávanie vo veci na deň 25.09.2013, pričom súčasne s predvolaním vyzval navrhovateľa na doloženie listinných dôkazov preukazujúcich opodstatnenosť nároku na náhradu škody (existenciu škody, porušenie právnej povinnosti odporcu a príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou). Predvolanie spolu s výzvou bolo navrhovateľovi riadne doručené dňa 02.09.2013. Navrhovateľ svoju neprítomnosť na pojednávaní včas ospravedlnil z dôvodu hospitalizácie, čo preukázal písomným potvrdením a požiadal o odročenie pojednávania na iný termín, preto bolo pojednávanie odročené na deň 13.11.2013, ktoré však bolo odročené, pretože si navrhovateľ neprevzal v odbernej lehote predvolanie na pojednávanie. Na ďalšie pojednávanie vytýčené na deň 15.01.2014 si navrhovateľ predvolanie spolu s výzvou na predloženie požadovaných listinných dôkazov prevzal dňa 02.12.2013, avšak pojednávania sa rovnako ako odporca, ktorý zobral termín pojednávania dňa 13.11.2013 na vedomie nezúčastnil, pričom svoju neprítomnosť obaja účastníci vopred neospravedlnili, ani nepožiadali o odročenie, preto súd

podľa prejednal vec v ich neprítomnosti a po oboznámení sa s návrhom navrhovateľa, Listami vlastníctva č. XXXX a č. XXXX vedených Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor, pre katastrálne územie M., kópiou katastrálnej mapy, obsahom Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 20.04.2007 a jej prílohou č. 3 Kúpnou zmluvou, návrhom na vydanie predbežného opatrenia, rozhodnutím súdu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, obsahom spisového materiálu zapožičaného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Trnava a vyjadrením odporcu, zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľ a odporca v čase podania návrhu boli podielovými spoluvlastníkmi v podiele 1 k nehnuteľnostiam zapísaných na Listoch vlastníctva č. XXXX a č. XXXX pre katastrálne územie M. a stavbám na nich. Dňa 20.04.2007 obaja spoluvlastníci ako budúci predávajúci uzavreli so spoločnosťou Internacional Consulting, spol. s.r.o. ako budúcim kupujúcim Zmluvu o budúcej zmluve. V tejto sa budúci predávajúci zaviazali uzavrieť s budúcim kupujúcim za podmienok uvedených v kúpnej zmluve, ktorá je Prílohou č. 3 Zmluvy o budúcej zmluve, kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k pozemkom. Tieto skutočnosti má súd za preukázané z preložených listinných dôkazov a výpisov z listov vlastníctva. Súčasne z vyjadrenia odporcu je zrejmé, že tento odstránil z parcely č. XXXX oceľovú konštrukciu aj s plechmi, ktoré tvorili sklad - stavba zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX.

Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 24.10.2007, právoplatným dňa 22.11.2007 návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia ako nedôvodný zamietol pretože navrhovateľ neosvedčil svoj nárok, nakoľko nebolo preukázané, že mu v súvislosti s odstránením skladu odporcom vznikla taká ujma, ktorá by si vyžadovala rýchlu a okamžitú súdnu ochranu. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd okrem iného uviedol, že odporca skutočne odstránil z parcely č. XXXX oceľovú konštrukciu, ako to vyplynulo zo

šetrenia príslušníka PZ, avšak táto konštrukcia bola uložená na zemi hneď vedľa betónového podkladu, na ktorom stál sklad.

Podľa každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa odseku 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Povinnosť nahradiť škodu je osobitným právnym dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu. Dôvodom vzniku tohto záväzku je protiprávne konanie škodcu. Obsahom tohto záväzkového vzťahu je povinnosť subjektu, ktorý škodu spôsobil inému (škodca), ju nahradiť, a právo subjektu, ktorému bola škoda spôsobená (poškodený), uplatniť právo na náhradu škody.

Všeobecná preventívna povinnosť obsiahnutá v ust. znamená, že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na

majetku, na prírode a životnom prostredí. Ide teda o povinnosť každého účastníka občianskoprávnych vzťahov predchádzať vzniku škody, pričom porušenie všeobecnej občianskoprávnej prevencie predstavuje protiprávne konanie a má za následok pri splnení ďalších podmienok vznik všeobecnej občianskoprávnej povinnosti podľa . Každý je povinný počínať si v občianskoprávnom styku podľa podmienok konkrétnej situácie tak starostlivo (pozorne, ohľaduplne), aby pritom nespôsobil škodu na zdraví, majetku, právach iného, prírode alebo životnom prostredí, čo znamená, že je povinný zachovávať pri svojom konaní s ohľadom na konkrétne podmienky vždy taký stupeň pozornosti, starostlivosti a ohľaduplnosti, ktorý je - objektívne posudzované - spôsobilý vždy zabrániť vzniku daných škôd (R 16/1980, R 5/1981, R 12/1986, R 9/1992).

Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti podľa možno uplatniť, ak sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu a to: 1. porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou, 4. zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil. Ak boli tieto predpoklady zodpovednosti poškodeným preukázané, zavinenie sa predpokladá, avšak za podmienok ustanovenia sa škodca môže od zodpovednosti oslobodiť.

Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa je úkon - prejav vôle fyzickej osoby, pričom tento úkon je protiprávny. Úkon je protiprávny, ak došlo k porušeniu právnej povinnosti, najmä k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov, prípadne iných noriem. Dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti úkonu spočíva na poškodenom, keďže protiprávnosť zákon nepredpokladá.

Vznik škody je ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu a dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného. Škoda sa v právnom zmysle definuje ako peniazmi vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného, ktorú možno vyjadriť peňažným ekvivalentom, t.j. peniazmi (R 55/1971). Ide o ujmu na majetku poškodeného ako dôsledok protiprávneho konania inej osoby (škodcu), pričom škoda ako majetková ujma, ktorá sa dá vyjadriť v peniazoch môže mať podobu skutočnej škody alebo ušlého zisku.

Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Príčinná súvislosť je objektívnou kategóriou a nemožno ju zamieňať so zavinením škodcu. Ku skúmaniu zavinenia pristúpi súd až potom, keď bola zistená príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou (R 47/1984). Dôkazné bremeno ohľadne príčinnej súvislosti zaťažuje poškodeného. Otázka príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím škodcu a vznikom škody je otázkou skutkovou a nie právnou (R NS ČR sp.zn. ). Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že z celej reťaze všeobecnej príčinnosti treba sledovať iba tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Najskôr treba zistiť, či škoda bola spôsobená v zmysle občianskeho práva, potom treba zisťovať existenciu príčin vzniku škody. Súd konkrétne zisťuje - so zreteľom na konkrétnu škodu - či niektorá z týchto skutočností bola príčinou vzniku škody, a či skutočne škodu spôsobila. Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať za súvislosť časovú (Rc ). O vzťah príčinnej

súvislosti ide vtedy, ak vznikla konkrétna majetková ujma následkom konkrétneho protiprávneho úkonu škodcu, teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Príčinou škody môže byť len také protiprávne konanie, bez ktorého by škodný následok nevznikol. Nemusí síce ísť o jedinú príčinu, ale i len o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, avšak musí ísť o podstatnú príčinu.

Ďalším predpokladom vzniku všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je zavinenie ako psychický vzťah, ktorý musí zahŕňať všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Možno ho charakterizovať ako psychický vzťah zodpovedného subjektu k jeho vlastnému protiprávnemu úkonu, ako i ku škode ako následok tohto protiprávneho úkonu. Zavinenie je teda subjektívna kategória, zatiaľ čo protiprávnosť je kategória objektívna. Zavinenie je založené na prvku vedomia a vôle a môže mať buď formu úmyslu, alebo nedbanlivosti. Všeobecná občianskoprávna zodpovednosť je založená na princípe zodpovednosti za predpokladané (prezumované) nedbanlivostné zavinenie Dôkazné bremeno o tom, že škoda nevznikla zavineným konaním, spočíva na škodcovi, ktorý sa môže zodpovednosti zbaviť (exkulpovať) preukázaním toho, že škodu nezavinil.

V prípade majetkovej škody sa rozlišuje medzi peňažnou náhradou a uvedením majetku do stavu pred vznikom škody. Pod rozsahom náhrady škody sa rozumie kvantitatívna stránka náhrady škody, teda koľko má škodca alebo subjekt zodpovedný za spôsobenú škodu poskytnúť poškodenému ako náhradu spôsobenej škody. Pod pojem škody možno zaradiť akúkoľvek majetkovú ujmu, ktorá je vnímateľná zmyslami (napr. poškodenie, zničenie alebo odcudzenie cudzej veci), ale aj inú ujmu, ktorú možno objektívne zistiť (napr. vyčísliť). V zásade možno rozlišovať medzi škodou, ktorá sa prejavuje vo forme zníženia aktív poškodeného (zničenie veci) alebo vo zvýšení jeho pasív (vynaloženie nákladov na odstránenie následkov škody). Spôsobená škoda musí byť v prípade uplatnenia nároku na náhradu škody vyjadrená konkrétnou sumou, aby bolo zrejmé, čoho presne sa poškodený domáha. Skutočnú škodu možno vymedziť ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva v dôsledku protiprávneho úkonu, resp. škodovej udalosti v zničení, strate, zmenšení, znížení či inom znehodnotení už existujúceho majetku poškodeného (jeho vecí či jeho iných práv, ako aj hodnôt oceniteľných peniazmi, ako sú pohľadávky, duševné vlastníctvo), a ktorá predstavuje majetkové hodnoty nevyhnutné na uvedenie veci do pôvodného stavu. Judikatúra vymedzuje skutočnú škodu ako ujmu spočívajúcu v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodnej udalosti a v príčinnej súvislosti s ňou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré je nevyhnutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu (R 55/1971, s. 151).

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v čase podania návrhu boli navrhovateľ a odporca podielovými spoluvlastníkmi skladu so súpisným číslom XXXX postaveného na parcele č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX a ako budúci predávajúci uzavreli so spoločnosťou Internacional Consulting, spol. s.r.o. ako budúcim kupujúcim Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, predmetom ktorej bol okrem iného i sporný sklad. Z obsahu Kúpnej zmluvy ako prílohy č. 3, konkrétne z článku 4, bod. 4.4. vyplýva, že predávajúci

je oprávnený k odstráneniu stavieb (oceľových skladov a pod.), pričom stavebný materiál z nich pochádzajúci sa po ich odstránení stáva výhradným vlastníctvom predávajúceho Antona

Bachára. Tieto skutočnosti v konaní sporné neboli a rovnako nebolo sporné, že odporca odstránil kovovú konštrukciu a plechy zo stavby na parcele č. XXXX, avšak navrhovateľ nepreukázal, či sa odporca dopustil protiprávneho konania, v dôsledku ktorého vnikla navrhovateľovi škoda v žalovanej výške. Navrhovateľ v priebehu konania, ktoré trvalo 6 rokov a 4 mesiace, nepredložil súdu jediný dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia o vzniku škody, a to napriek výzvam súdu, navyše na posledné pojednávanie sa nedostavil, pričom svoju neprítomnosť neospravedlnil. Keďže navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a teda nepreukázal, že boli naplnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti odporcu za škodu, súdu neostalo nič iné, len jeho návrh ako nedôvodný zamietnuť.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V predmetnom konaní úspešnému odporcovi však náhrada trov konania priznaná nebola, pretože si žiadne trovy neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia

jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu

v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( , veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( -f) ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím

dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré

mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.