Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_PO-2S-25-2021.pdf
PDF · 234.16 KB
No categories available
PO-2S/25/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom 082 13 Tulčík 26, IČO: 31303862, právne zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, za účasti: 1/ PS Nastas Stakčínska Roztoka, Stakčínska Roztoka 52, 067 61 Stakčín, 2/ BESTRY s.r.o., Pajštúnska 1, 851 02 Bratislava, 3/ PS Dara, Pugačevova 2275/13, 069 01 Snina, 4/ USPS Pčoliné, 067 35 Pčoliné 248, 5/USPS Parihuzovce, Komenského 2661/11, 069 01 Snina, 6/ LPUPS Snina, Protifašistických bojovníkov 11, 040 11 Košice, 7/ UPaLPS Kalná Roztoka, Kalná Roztoka 160, 067 72 Klenová, 8/ LPS PS Rovenky Stakčín, Ševčenkova 671, 067 61 Stakčín, 9/ A. B. C., D. X. XXXX XXXX/XX, XXX XX E., 10/ B. B. C., D. X. XXXX XXXX/XX, XXX XX E., 11/ Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov, Hlavná 1, 080 01 Prešov, 12/ US PS Ruská Volová, Čsl. Armády 700, 067 61 Stakčín, 13/ LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, 14/UaPZ - PS Veľká Poľana, Starinská 2291/13, 069 01 Snina, 15/ LPUPS Smolník, Ševčenkova 2228, 069 01 Snina, 16/ LPUS PS Zvala, Ševčenkova 622/3, 067 61 Stakčín, 17/LPUPS Starina, Starinská 87, 066 01 Humenné, 18/ LPUPS Ruské, Strojárska 3994/918, 069 01 Snina, 19/ Pasienkové urbárske PS Ostrožnica, Partizánska 1835/27, 069 01 Snina, 20/ A. B. F., G. E. XXXX/XX, XXX XX E., 21/ H. I., J., právne zastúpený PETRÁN a PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., Puškinova 16, 080 01 Prešov, 22/ Lesopoľnohospodárska spoločnosť - poz. spol. Javorina Kolonica, Ul. 1.mája 2055/7, 069 01 Snina, 23/ K. L., E. XXX/XX, XXX XX E., 24/ A. B. C., D. X. XXXX XXXX/X, XXX XX E., 25/ US vlastníkov urbárskeho lesa a pasienkov, PS Hostovice, Hostovice 139, 067 35 Pčoliné, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 7585/2021-720 zo dňa 25. marca 2021 na základe podanej správnej žaloby takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného číslo spisu 7585/2021-720, číslo záznamu 5327/2021 zo dňa 25. marca 2021, a rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov, sp. zn. OU-PO- OOP4-2020/003598/54-MOP zo dňa 14. decembra 2020 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. P r i z n á v a žalobcovi úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. P r i z n á v a ďalším účastníkom v 6/ a 21/ rade náhradu trov konania voči žalovanému.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Okresný úrad Prešov (ďalej len „prvostupňový správny orgán") ako vecne a miestne príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva podľa § 2 ods. 3 a § 9 ods. 3 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojitosti s §
56 ods. 1 písm. b) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o lesoch"), konal podľa § 59 písm. i) zákona o lesoch vo veci schválenia návrhu Programu starostlivosti o lesy (ďalej len „PSoL") pre LC Lesy na LHC Starina.
2. Potom, ako mu bol dňa 20.04.2020 Slovenskou lesníckou spoločnosťou a. s., Banská Bystrica (ďalej tiež „vyhotoviteľ PSoL") predložený návrh PSoL na schválenie, prvostupňový správny orgán svojím listom č. OU-PO-OOP4-2020/003598/31-MOP zo dňa 23.04.2020 vyzval Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „orgán ochrany prírody") na predloženie záväzného vyjadrenia k návrhu PSoL a návrhu lesov ochranných podľa § 41 ods. 13 a ods. 16 zákona o lesoch.
3. Dňa 16.06.2020 bolo OÚ Prešov doručené záväzné stanovisko podľa § 9 ods. 1 písm. m) a odborné stanovisko podľa § 28 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZOPK") od orgánu ochrany prírody č. OU-PO-OSZP1-2020/026531-4/KM zo dňa 08.06.2020 (ďalej aj „vyjadrenie č.1") spolu s pripomienkami a požiadavkami. V záväznom stanovisku bolo okrem iného uvedené: „Okresný úrad v sídle kraja žiada predložený PSoL na LC Lesy na LHC Starina na roky 2020 - 2029 doplniť o chýbajúce požiadavky orgánu ochrany prírody krajiny a pred schválením navrhovaného PSoL vykonať primerané hodnotenie jeho vplyvov na dotknuté územia NATURA 2000 z hľadiska cieľov ich ochrany, a to v konaní podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
4. Prvostupňový správny orgán listom zo dňa 15.06.2020 č. OU-PO-OOP4-2020/003598/35-MOP nazvaným „Odstránenie nedostatkov návrhu programu starostlivosti o lesy na Lesnom celku Lesy na LHC Starina“ vrátil Slovenskej lesníckej spoločnosti a. s. ako vyhotoviteľovi návrhu PSoL na odstránenie nedostatkov, ktoré zabraňujú jeho schváleniu. Vyhotoviteľ PSoL doručil dňa 22.07.2020 upravený návrh PSoL v elektronickej podobe.
5. Prvostupňový správny orgán listom č. OU-PO-OOP4-2020/003598/36-MOP zo dňa 22.07.2020 vyzval orgán ochrany prírody na opätovné posúdenie návrhu PSoL a na predloženie záväzného vyjadrenia k návrhu PSoL a návrhu lesov ochranných podľa § 41 ods. 13 a ods. 16 zákona o lesoch.
6. Dňa 16.11.2020 bolo OÚ Prešov doručené záväzné stanovisko podľa § 9 ods. 1 písm. m) a odborné stanovisko podľa § 28 ods. 7 ZOPK od orgánu ochrany prírody č. OU-PO-OSZP1-2020/026531-14/KM zo dňa 11.11.2020 (ďalej aj „vyjadrenie č.2"), v ktorom orgán ochrany prírody uviedol ďalšie opatrenia a požiadavky a zároveň vyslovil záver, že po dodržaní uvedených požiadaviek a opatrení na zmiernenie alebo odvrátenie nepriaznivých účinkov plánovaných činností, predložený návrh PSoL pre LC Lesy na LHC Starina nebude mať negatívny vplyv na územia súvislej sústavy európskych chránených území
- chráneného vtáčieho územia Bukovské vrchy a územia európskeho významu Bukovské vrchy. Ďalej uviedol, že pri vyhotovení PSoL boli v dostatočnej miere zapracované záujmy ochrany prírody a krajiny vyplývajúce z platnej dokumentácie ochrany prírody a krajiny a platných právnych predpisov. Po doručení tohto stanoviska prvostupňový správny orgán vyzval listom č. OU-PO-OOP4-2020/003598/37-MOP zo dňa 18.11.2020 subjekty konania, aby sa vyjadrili k podkladom rozhodnutia v predmetnej veci.
7. Prvostupňovému správnemu orgánu bolo doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 30.11.2020 k podkladom rozhodnutia vo veci schválenia PSoL, v ktorom žalobca uviedol, že správny orgán postupuje v rozpore s § 28 ods. 8 ZOPK, preto nie je možné akceptovať opätovné vydanie odborného stanoviska orgánom ochrany prírody.
8. Prvostupňovému správnemu orgánu bolo doručené aj stanovisko Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p. č. CS SVP OZ KE 1017/2020/20 zo dňa 27.11.2020.
9. Rozhodnutím č. j. OU-PO-OOP4-2020/003598/54-MOP zo dňa 14.12.2020 prvostupňový správny orgán v časti A vyhlásil podľa čl. 16 ods. 1 zákona o lesoch ochranné lesy v tam uvedených dielcoch. V časti B rozhodnutia schválil v zmysle § 14 ods. 13 zákona o lesoch návrh PSoL.
10. Proti rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 05.01.2021 doplnené podaním zo dňa 08.01.2021 s podrobným uvedením dôvodov. K odvolaniam sa vyjadrili ako účastníci konania vyhotoviteľ PSoL, účastník konania Urbárska spoločnosť vlastníkov urbárskeho lesa a pasienkov, PS Hostovice, Lesopoľnohospodárske urbárske pozemkové spoločenstvo Starina, Pozemkové
spoločenstvo Dara, Pasienkové urbárske pozemkové spoločenstvo Ostružnica, Lesopoľnohospodárska urbárska spoločnosť pozemkové spoločenstvo Smolnik, Lesopoľnohospodárske a urbárske pozemkové spoločenstvo Ruské a Lesopoľnohospodársko - urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Zvala. Vyhotoviteľ PSoL a účastníci konania sa totožne vyjadrili, že nesúhlasia s podanými odvolaním žalobcu a navrhujú ho zamietnuť.
11. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie v celom rozsahu a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
II.
Stručné zhrnutie obsahu napadnutého rozhodnutia
12. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol, že PSoL je podľa § 40 ods. 1 zákona o lesoch nástrojom štátu na zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch, pričom podľa § 2 písm. h) zákona o lesoch je hospodárením v lesoch odborná činnosť zameraná na pestovanie lesa, ochranu lesa a ostatné činnosti potrebné na zabezpečenie funkcií. PSoL sa vyhotovuje postupom podľa § 41 zákona o lesoch. Konanie o vyhotovení PSoL je samostatným konaním, na ktoré sa podľa § 41 ods. 18 zákona o lesoch vzťahuje správny poriadok. Nadväzuje na konanie týkajúce predloženia správy o hospodárení pre príslušný lesný celok, predloženia pripomienok k správe o hospodárení a požiadaviek na vypracovanie pokynov pre vyhotovenie PSoL a jej prerokovania (podľa § 41 ods. 6 a 8 zákona o lesoch), z ktorého sa vypracuje protokol. Na toto konanie, predchádzajúce konaniu o vyhotovení PSoL, sa podľa § 41 ods. 18 zákona o lesoch nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Konanie o vyhotovení PSoL je teda správnym konaním podľa správneho poriadku a začína podľa § 41 ods. 10 zákona o lesoch dňom vyhotovenia protokolu. PSoL, ako dokumentácia ochrany prírody sa v súlade s § 54 ods. 20 zákona o ochrane prírody vyhotovuje postupom podľa osobitného predpisu s odkazom na § 41 zákona o lesoch, čo v praxi znamená, že aj keď je PSoL dokumentáciou ochrany prírody, nevyhotovuje sa postupmi podľa zákona o ochrane prírody, ale osobitným postupom podľa § 41 zákona o lesoch, ktorý jednoznačne definuje postup vyhotovenia PSoL a v spojitosti s predpismi vydanými na jeho vykonanie rovnako jednoznačne definuje aj podrobnosti jednotlivých náležitostí PSoL.
13. Prvostupňový správny orgán bol, ako vecne a miestne príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva podľa § 2 ods. 3 a § 9 ods. 3 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojitosti s § 56 ods. 1 písm. b) zákona o lesoch, oprávnený konať podľa § 59 písm. i) zákona o lesoch vo veci schválenia návrhu PSoL pre LC Lesy na LHC Starina. Poukázal na to, že orgán ochrany prírody po odstránení nedostatkov návrhu PSoL predložil dňa 11.11.2020 nové záväzné vyjadrenie podľa § 9 ods. 1 písm. m) ZOPK a odborné stanovisko podľa § 28 ods. 7 ZOPK, v ktorom uviedol ďalšie opatrenia a požiadavky, a zároveň vyslovil záver, že po dodržaní uvedených požiadaviek a opatrení na zmiernenie alebo odvrátenie nepriaznivých účinkov plánovaných činností, predložený návrh PSoL pre LC Lesy na LHC Starina nebude mať významný negatívny vplyv na územia súvislej sústavy európskych chránených území - chráneného vtáčieho územia Bukovské vrchy a územia európskeho významu Bukovské vrchy. Orgán ochrany prírody ďalej uviedol, že pri vyhotovení PSoL boli v dostatočnej miere zapracované záujmy ochrany prírody a krajiny vyplývajúce z platnej dokumentácie ochrany prírody a krajiny a platných právnych predpisov. Prvostupňový správny orgán následne podľa žalovaného zabezpečil premietnutie všetkých opatrení a požiadaviek ochrany prírody, čím dosiahol stav kedy návrh PSoL nebude mať významný negatívny vplyv na súvisiace chránené územia.
14. Prvostupňový správny orgán podľa žalovaného postupoval v súlade s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku lesného hospodárstva a ochrany prírody. Po predložení správy o hospodárení dal v súlade so zákonom o lesoch všetkým subjektom konania možnosť do nej nahliadnuť a zároveň predložiť pripomienky a požiadavky na vypracovanie pokynov pre vyhotovenie PSoL. K správe o hospodárení vydal v súlade so zákonom o ochrane prírody stanovisko č. OU-PO- OSZP1-2019/020373-4/KM zo 16.04.2019 orgán ochrany prírody zastupujúci v predmetnom konaní záujmy ochrany prírody. V stanovisku identifikoval výskyt chránených území nachádzajúcich sa na lesnom celku pre ktorý sa schvaľuje predmetný PSoL, zároveň uviedol obmedzenia pre lesohospodársku činnosť pre jednotlivé chránené územia a pokyny k vypracovaniu samotného PSoL pre LC Lesy na LHC Starina.
15. Orgán ochrany prírody splnenie týchto požiadaviek kontroluje prostredníctvom záväzného vyjadrenia, ktoré vydáva k návrhu PSoL predloženému vyhotoviteľom PSoL na schválenie podľa § 28 ods. 4 ZOPK a ak sú splnené tieto požiadavky predpokladá sa, že PSoL je vypracovaný v súlade so záujmami ochrany a je predpoklad, že pri jeho vyhotovení boli v dostatočnej miere zapracované záujmy ochrany prírody a krajiny vyplývajúce z platnej dokumentácie ochrany prírody a platných právnych predpisov na úseku ochrany prírody a krajiny. Ďalej v priebehu správneho konania, t. j. po vyhotovení protokolu postupoval v úzkej súčinnosti so subjektami predmetného konania, umožnil im v dostatočnej miere obhajovať ich práva, právom chránené záujmy (najmä však účastníkov konania, ako osôb, ktorých práva a právom chránené záujmy sú priamo dotknuté), presadzovať ich zákonom dané kompetencie a povinnosti a dôsledne vyžadoval plnenie ich povinností. V rámci predmetného konania akceptoval nad zákonný rámec uvedený v zákone o lesoch aj dodatočné požiadavky orgánu ochrany prírody zastupujúceho záujmy ochrany prírody uplatnené nad rámec protokolu, ktorý bol vypracovaný aj na základe ich oprávnených požiadaviek a pokynov uplatnených prostredníctvom stanoviska zo 16.04.2019. Orgán ochrany prírody podľa § 41 ods. 13 zákona o lesoch kontroluje zapracovanie pripomienok a požiadaviek uplatnených podľa § 41 ods. 8 zákona o lesoch, ktorých akceptáciou a zapracovaním do návrhu PSoL tento nebude mať významný negatívny vplyv na súvisiace územia súvislej sústavy európskych chránených území.
16. Podľa žalovaného, orgán ochrany prírody vo vyjadrení zo dňa 08.06.2020 uviedol ďalšie požiadavky k návrhu PSoL nad rámec svojich kompetencií, ktorými dodatočne nad rámec pripomienok a požiadaviek uplatnených v protokole podmienil schválenie predloženého návrhu PSoL. Podľa § 41 ods. 9 zákona o lesoch je pritom oprávnený podať návrh na zmenu a doplnenie protokolu. Na základe uvedeného teda orgán ochrany prírody, ako štátny orgán, konal v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, pretože štátne orgány môžu konať len na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Tým postupoval aj v rozpore s § 3 ods. 1 správneho poriadku z dôvodu, že správne orgány postupujú v konaniach v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a sú v týchto konaniach povinné chrániť záujmy fyzických a právnických osôb (najmä však tých, ktorých práva a právom chránené záujmy sú konkrétnych konaniach priamo dotknuté). Orgán ochrany prírody mal všetky svoje pripomienky a požiadavky vyplývajúce zo záujmov ochrany prírody a krajiny na území LC Lesy na LHC Starina uplatniť v stanovisku podľa § 41 ods. 8 zákona o lesoch v takom rozsahu, aby po ich akceptovaní a zapracovaní nemal PSoL významný negatívny vplyv na súvisiace územia súvislej sústavy európskych chránených území. Akceptovanie a zapracovanie uplatnených požiadaviek a pripomienok by podľa § 41 ods. 13 zákona skontroloval prostredníctvom záväzného vyjadrenia. Ak by počas konania zistil, že na ich uplatnenie je potrebné zmeniť protokol, ktorý obsahuje záväzné pokyny pre vyhotovenie PSoL, mal najprv podať podnet na jeho zmenu podľa § 41 ods. 9 zákona o lesoch a teda svoje pripomienky a požiadavky uplatniť ústavne konformným spôsobom v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (týmto rozhodnutím však ministerstvo nerozhoduje o správnosti postupu orgánu ochrany prírody pri vydaní vyjadrení č. 1 a č. 2, len vzťahu k odvolaniam hodnotí správnosť a úplnosť postupu pri schválení PSoL). Po tomto záväznom vyjadrení orgánu ochrany prírody by podľa § 41 ods. 13 zákona o lesoch prvostupňový správny orgán, ako orgán štátnej správy lesného hospodárstva schválil návrh PSoL.
17. Podľa žalovaného tiež prvostupňový správny orgán nepreveroval okruh subjektov predmetného správneho konania v čase vydania rozhodnutia, najmä však účastníkov konania v nadväznosti na nový právny stav po novelizácii zákona o lesoch zákonom č. 355/2019 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a o zmene doplnení zákona č. 113/2018 Z. z. o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a o zmene a doplnení zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Touto novelou, účinnou od 01.01.2020, sa v zákone o lesoch jednoznačne definoval okruh účastníkov konania v konaniach podľa zákona o lesoch, teda aj v predmetnom konaní vedenom vo veci schválenia návrhu PSoL pre LC Lesy na LHC Starina. Podľa právnej úpravy platnej v čase vydania napadnutého rozhodnutia je účastníkom konania v predmetnom konaní vlastník lesných pozemkov, správca lesných pozemkov a obhospodarovateľ lesa.
18. Žalobca teda môže byť podľa názoru žalovaného v predmetnom konaní subjektom konania, t. j. zúčastnenou osobou, po splnení podmienok ustanovených v § 67 ods. 4 až 6 zákona o lesoch, ale
účastníkom konania len v prípade splnenia podmienky vlastníctva lesného pozemku, alebo postavenia obhospodarovateľa lesa v dotknutom území, čo však nie je v spise preukázané a dokladované a toto postavenie odvolateľom nemožno priznať ani na základe podkladov zabezpečených ministerstvom v rámci zisťovania podkladov k rozhodnutiu v rámci odvolacieho konania.
19. Prvostupňový správny orgán sa teda podľa žalovaného s cieľom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku mal zaoberať procesným postavením procesným postavením subjektov konania, najmä však odvolateľa, keďže aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžp/14/2012 z 13.11.2012 vyplýva, že „po zmene právnej úpravy sa v právnom poriadku Slovenskej republiky uplatňuje predchádzajúca právna norma iba vtedy, ak to zákon výslovne ustanoví, a v rozsahu a za podmienok, ktoré zákon ustanoví.“
20. Podľa žalovaného prvostupňový správny orgán nepostupoval v súlade so slovenskými právnymi predpismi a slovenskou právnou teóriou, keď na konanie, vrátane procesného postavenia subjektov konania, ktoré vzniklo pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 355/2019 Z. z., neaplikoval novú právnu úpravu, keďže v novelizovanom zákone o lesoch nebolo stanovené, že sa má postupovať podľa právnej úpravy platnej v čase začatia konania. Žalovaný sa teda v rámci odvolacieho konania zaoberal aj procesným postavením žalobcu v predmetnom konaní, pričom zistil, že podľa právneho stavu platného v čase vydania rozhodnutia odvolateľom nemožno žalobcovi priznať postavenie účastníka konania. Z dôvodu potreby zabezpečenia efektívnosti konania, hospodárnosti konania, rýchlosti konania, ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov konania, ktorých práva sú predmetným konaním priamo dotknuté žalovaný uviedol, že neriešil procesné postavenie žalobcu v predmetnom konaní, keďže nerozhodnutie o procesnom postavení odvolateľov nespôsobí vecnú nesprávnosť alebo nezákonnosť rozhodnutia o schválení návrhu PSoL pre LC Lesy na LHC Starina, došlo by len k ďalšiemu zbytočnému predĺženiu predmetného konania.
21. Žalovaný k odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že orgán ochrany prírody vydaním odborného stanoviska zo dňa 08.06.2020 konal v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (najmä § 41 zákona o lesoch) a odchýlil sa od aplikačnej praxe uplatňovanej pri vyhotovovaní PSoL, kedy orgány štátnej správy lesného hospodárstva schvaľujú návrhy PSoL po vyjadrení subjektov konania, najmä však účastníkov konania, zúčastnených osôb, dotknutých orgánov a pod., ktorý v procese vyhotovenia PSoL uplatňujú svoje oprávnené pripomienky a požiadavky. Osobitné postavenie v tomto procese (konaniach) vyhotovenia PSoL podľa § 41 zákona o lesoch v zmysle zásady „lex specialis derogat legi generáli" má orgán ochrany prírody podľa zákona o ochrane prírody, ako dotknutý orgán, ktorý v procese vyhotovenia PSoL, ako dokumentácie ochrany, zastupuje záujmy ochrany prírody (vyplývajúce z platnej dokumentácie ochrany prírody a platných všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku ochrany prírody a krajiny). PSoL je podľa § 54 ods. 2 písm. f) zákona o ochrane prírody dokumentáciou ochrany prírody, ktorá sa vyhotovuje osobitným postupom podľa zákona o lesoch (podľa § 54 ods. 20 zákon o ochrane prírody) a ktorá nemôže byť vyhotovená, resp. schválená bez pripomienok, požiadaviek a pokynov uplatnených orgánom ochrany prírody k správe o hospodárení a pokynom na vyhotovenie PSoL, ktoré sú zapracované ako záväzné pre vyhotoviteľa PSoL do protokolu. Splnenie týchto požiadaviek, pripomienok a pokynov v predloženom návrhu PSoL následne kontroluje orgán ochrany prírody prostredníctvom záväzného vyjadrenia podľa § 9 ods. 1 písm. m) a § 28 ods. 7 zákona o ochrane prírody k návrhu PSoL podľa § 41 ods. 13 zákona o lesoch. Z vyššie uvedeného vyplýva, že orgán ochrany prírody mal vo svojom stanovisku uplatnenom k správe o hospodárení uviesť požiadavky, pripomienky a pokyny k vyhotoveniu PSoL vyplývajúce z platnej dokumentácie ochrany prírody a platných všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku ochrany prírody a krajiny vtákom rozsahu, po ktorých zapracovaní do návrhu PSoL bude môcť orgán ochrany prírody vo svojom záväznom vyjadrení podľa § 9 ods. 1 písm. m) a § 28 ods. 7 zákona o ochrane prírody konštatovať, že pri dodržaní určených opatrení na zmiernenie a odvrátenie nepriaznivých účinkov plánovaných činností nebude mať PSoL významný vplyv na chránené územia. V prípade, ak počas konania zistil, že na uplatnenie pripomienok a požiadaviek vyplývajúcich z požiadaviek ochrany prírody je potrebné zmeniť protokol, ktorý obsahuje záväzné pokyny pre vyhotovenie PSoL, mal najprv podať podnet na jeho zmenu podľa § 41 ods. 9 zákona o lesoch a teda svoje pripomienky uplatniť ústavne konformným spôsobom v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
22. Orgán ochrany prírody vo svojom stanovisku zo dňa 08.06.2020 uviedol ďalšie opatrenia, pri akceptovaní ktorých prvky PSoL, ako i PSoL ako celok nebude mať významný vplyv na dotknuté lokality
európskej sústavy chránených území nad rámec svojich požiadaviek uvedených v protokole, všetky svoje požiadavky, vrátane tých v stanovisku zo dňa 08.06.2020 vyplývajúce zo záujmov ochrany prírody a krajiny na území LC Lesy na LHC Starina mal však uplatniť v rámci pripomienok a požiadaviek k správe o hospodárení, ktoré boli zapracované do protokolu, ktorý je záväzný pre vyhotoviteľa PSoL a vyhotoviteľom PSoL. Predložený návrh PSoL by tak neobsahoval nedostatky, ktoré by zabránili jeho schváleniu. Svojím postupom orgán ochrany prírody konal v rozpore zo zásadou efektívnosti konania, hospodárnosti konania a rýchlosti konania, pretože tieto svoje dodatočné požiadavky mal uplatniť včas, zákonne ustanoveným spôsobom, nie týmto spôsobom zbytočne predlžovať konanie z dôvodu potreby dodatočného prepracovania predĺženého návrhu PSoL a týmto svojim nelegitímnym postupom znemožnil prvostupňovému správnemu orgánu, rozhodnúť vo veci schválenia návrhu PSoL pre LC Lesy na LHC Starina, chrániť práva a právom chránené záujmy účastníkov konania, ktorých práva a právom chránené záujmy sú predmetným konaním priamo dotknuté, t. j. vlastníkov lesných pozemkov, správcov a obhospodarovateľov lesov na lesných pozemkoch zaradených do LC Lesy na LHC Starina, tým, že by v zákonnej lehote do jedného roka, resp. v čo najkratšom čase rozhodol o schválení návrhu PSoL pre LC Lesy na LHC Starina a tým by zabezpečil uplatňovanie práv a právom chránených záujmov účastníkov konania, ktorých práva a právom chránené záujmy sú priamo dotknuté schválením návrhu PSoL.
23. Podľa žalovaného PSoL pre LC Lesy na LHC Starina bol schválený v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä zákonom o lesoch, správnym poriadkom a zákonom o ochrane prírody, po súhlasnom záväznom vyjadrení orgánu ochrany prírody, ako dotknutého orgánu, podľa § 9 ods. 1 písm. m) a § 28 ods. 7 zákona o ochrane prírody. Ďalej bol predmetný PSoL, ako dokumentácia ochrany prírody podľa zákona o ochrane prírody, vyhotovený podľa § 54 ods. 20 zákona o ochrane prírody osobitným postupom s odkazom na § 41 zákona o lesoch, upravený na základe kompetencie prvostupňového správneho orgánu ako orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, ktorý podľa § 41 ods. 13 zákona o lesoch nariadil vyhotoviteľovi PSoL (aj keď nad rámec svojich zákonných povinnosti) dopracovať prvotný návrh PSoL v zmysle stanoviska orgánu ochrany prírody zo dňa 08.06.2020. V predmetnom konaní bolo teda splnená podmienka, že návrh PSoL bol schválený po záväznom vyjadrení vydanom dotknutým orgánom ochrany prírody.
24. Z odvolania žalobcu nebolo podľa žalovaného zrejmé vo vzťahu ku ktorým konkrétnym jednotkám priestorového rozdelenia lesa (ďalej len „JPRL“) a ktorým konkrétnym opatreniam naplánovaným v predmetnom PSoL je napadnuté rozhodnutie v rozpore so záujmami ochrany biotopov, biotopov druhov a druhov pre ktoré boli vyhlásené Územie európskeho významu Bukovské Vrchy a Chránené vtáčie územie Bukovské vrchy. Žalovaný nezistil opatrenia v rozpore so záujmami ochrany prírody, keďže požiadavky orgánu ochrany prírody (zastupujúceho v konaní záujmy ochrany prírody v súlade správnymi predpismi, ktorými boli vyhlásené uvádzané chránené územia, ako aj všetkou súvisiacou dokumentáciou ochrany prírody) boli v PSoL schválenom napadnutým rozhodnutím v plnom rozsahu premietnuté.
25. K požiadavkám žalobcu uviesť v návrhu PSoL (v jeho mapovej a textovej časti) výskyt chránených druhov žalovaný uviedol, že PSoL je podľa § 54 zákona o ochrane prírody a krajiny dokumentáciou ochrany prírody a krajiny, ktorá sa podľa § 54 ods. 20 zákona o ochrane prírody vyhotovuje postupom podľa osobitného zákona s odkazom na § 41 zákona o lesoch, pričom zákon o lesoch vymedzuje aj jeho náležitosti. Ak zákon o ochrane prírody uvádza, že PSoL sa vyhotovuje „postupom" podľa zákona o lesoch, pod pojmom „postup" nemožno chápať len administratívno-procesné úkony jednotlivých aktérov zapojených do vyhotovenia PSoL, ale aj jeho obsahovú stránku, ktoré vymedzuje zákon o lesoch a predpisy vydané na jeho vykonanie. To potvrdzuje aj tá skutočnosť, že podľa § 54 ods. 27 zákona o ochrane prírody podrobnosti o dokumentácii ochrany prírody a krajiny ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Týmto predpisom je vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny platná v čase vydania rozhodnutia (ďalej len „vyhláška MŽP SR"). Táto vyhláška MŽP SR ustanovuje podrobnosti ku všetkým dokumentom ochrany prírody a krajiny, ktoré sa vyhotovujú postupom podľa zákona o ochrane prírody, okrem PSoL, pretože tie sa vyhotovujú osobitným postupom podľa zákona o lesoch a predpisov vydaných na jeho základe. Preto aj podrobnosti o obsahu PSoL ustanovuje zákon o lesoch. PSoL má v rámci dokumentácie ochrany prírody osobitné postavenie, z uvedeného dôvodu má aj iné obsahové náležitosti, ako ostatné dokumenty ochrany prírody a krajiny. Z uvedených dôvodov predmetný PSoL schválený napadnutým rozhodnutím neobsahuje odvolateľmi požadované údaje uvedené v odvolaniach.
26. K odvolacej požiadavke žalobcu, aby bolo v pokynoch pre vyhotoviteľa PSoL uvedená požiadavka, aby navrhovaný model hospodárenia prispieval k zachovaniu predmetu v týchto územiach žalovaný uviedol, že pri vyhotovovaní PSoL, najmä však vo fáze zisťovania podkladov (t. j. pri komplexnom zisťovaní stavu lesa) poskytuje Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky právnickej osobe podľa § 38 zákona o lesoch (osobe vykonávajúcej komplexné zisťovanie stavu lesa) potrebné podklady a súčinnosť. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky na základe svojej činnosti disponuje informáciami o výskyte a stave biotopov a informáciami, na základe ktorých požadujú odvolatelia upraviť modely hospodárenia na predmetnom LC, ktoré sú výsledkom rámcového plánovania a sú vypracované na podklade údajov z komplexného zisťovania stavu lesa, ktoré sú získané aj na základe podkladov od Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky. Z uvedeného teda vyplýva, že v predmetnom PSoL sú zohľadnené požiadavky a pripomienky, ktorých uplatnením sa zabezpečí zachovanie stavu biotopov vyskytujúcich sa na predmetnom LC, pre ktorý je vypracovaný PSoL schválený napadnutým rozhodnutím. V predmetnom konaní zastupoval záujmy ochrany prírody orgán ochrany prírody, ktorý vo svojom záväznom vyjadrení uviedol záver, že nemá zásadné pripomienky k predloženému PSoL, pričom v rámci pripomienok a požiadaviek nepožadoval prepracovať tieto modely hospodárenia.
27. Žalobcom požadované uvedenie chránených druhov je nad rámec obsahu PSoL stanoveného všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä zákona o lesoch, ktorý upravuje postup na jeho vyhotovenie a teda aj jeho náležitosti, ale aj zákona o ochrane prírody a vyhlášky MŽP SR, ktorá takýto obsah PSoL neurčuje. Výskyt druhov európskeho významu a chránených druhov je uvedený v dokumentácii ochrany prírody, ktorej hlavným cieľom a účelom je ochrana stanoveného predmetu ochrany (druhu alebo územia, napr. program starostlivosti o chránené územie, zásady starostlivosti o biotopy európskeho významu a biotopy druhov európskeho významu v územiach európskeho významu, programy starostlivosti o chránené druhy a vybrané druhy rastlín a živočíchov). K tvrdeniu odvolateľov, že predmetný PSoL nebol posudzovaný vo vzťahu k stavu druhov a biotopov v rámci Územia európskeho významu Bukovské vrchy a Chráneného vtáčieho územia Bukovské vrchy žalovaný uviedol, že zisťovanie stavu biotopov európskeho a národného významu je úlohou posúdenia orgánmi a organizáciami ochrany prírody podľa zákona o ochrane prírody, ktoré v rámci posúdenia dopadov podľa § 28 zákona o ochrane prírody posudzujú vplyv PSoL na predmet ochrany. Informácie o stave biotopov sú teda súčasťou iného spisového materiálu, vedeného dotknutým orgánom ochrany prírody a boli podkladom konania, ktorého výsledkom je záväzné vyjadrenie orgánu ochrany prírody podľa § 9 ods. 1 písm. m) v spojitosti s odborným stanoviskom podľa § 28 ods. 7 zákona o ochrane prírody. Závery tohto záväzného vyjadrenia orgán štátnej správy lesného hospodárstva preberá do svojej rozhodovacej činnosti. Z uvedeného dôvodu nie je potrebné tieto údaje v PSoL osobitne uvádzať.
III.
Argumenty žalobcu v podanej správnej žalobe
28. Včas podanou správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 01.06.2021 sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo spisu 7585/2021-720 zo dňa 25.03.2021, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu sp. zn. OU-PO- OOP4-2020/003598/54-MOP zo dňa 14.12.2020 a vráteniu veci na ďalšie konanie.
29. Žalobca poukázal na to, že bol účastníkom konania v konaní o vyhotovenie PSoL pre LC Lesy na LHC Starina. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie, v ktorom poukázal na to, že postup prvostupňového správneho orgánu bol nezákonný, keďže orgán ochrany prírody vo svojom záväznom stanovisku podľa § 9 ods. 1 písm. m) ZOPK, ktoré je zároveň odborným stanoviskom podľa § 28 ods. 7 ZOPK zo dňa 08.06.2020 nevylúčil pravdepodobnosť významného vplyvu predloženého návrhu PSoL na územie európskej sústavy chránených území NATURA 2000. V tomto odbornom stanovisku orgán ochrany prírody uviedol, že sa predpokladá významný vplyv navrhovaného PSoL vo vzťahu k uchani čiernej a fuzáčovi alpskému a skonštatoval zároveň, že nemožno vylúčiť pravdepodobnosť významného vplyvu predloženého PSoL na Územie európskeho významu Bukovské vrchy (ďalej len „ÚEV Bukovské vrchy“) (SKUEV0229) a na Chránené vtáčie územie Bukovské vrchy (ďalej len „CHVÚ Bukovské vrhy“) (SKCHVU002).
30. Žalobca poukázal na to, že na základe vyššie označeného vyjadrenia orgánu ochrany prírody návrh PSoL podliehal primeranému hodnoteniu vplyvov v konaní podľa osobitného predpisu.
31. Na tieto odvolacie námietky žalovaný reagoval tak, že na dvoch miestach svojho rozhodnutia opakovane vyjadril svoj negatívny postoj k postupu orgánu ochrany prírody. Žalovaný sa nevysporiadal s podstatnou skutočnosťou, ktorou je nezákonný postup správneho orgánu, ktorý postupoval v rozpore s § 28 ods. 7 a ods. 8 ZOPK.
32. Žalobca preto považuje za potrebné opakovane poukázať na skutočnosť, že postup prvostupňového správneho orgánu, potvrdený žalovaným, ktorý schválil návrh PSoL bez toho, aby bol tento posúdený podľa zák. č. 24/2006 Z. z. nie je zákonným postupom.
33. Podľa žalobcu ZOPK nepredpokladá, že by po vydaní záväzného stanoviska, súčasťou ktorého je odborné stanovisko postupom podľa § 28 ods. 7, bolo možné plán či projekt prispôsobovať v prebiehajúcom konaní dovtedy, kým zo záväzného stanoviska nevyplýva, že možno vylúčiť pravdepodobnosť významného vplyvu plánu alebo projektu na územie európskej sústavy chránených území. Takúto možnosť ZOPK ani orgánu vedúcemu konanie o schválení, či povolení plánu alebo projektu, ale ani orgánu ochrany prírody, nedáva.
34. Zákon č. 24/2006 Z. z., ktorý je osobitným predpisom, podľa ktorého sa hodnotí vplyv navrhovanej činnosti na územie NATURA 2000, je zákonom ktorý ustanovuje postupy na takéto hodnotenie a zároveň poskytuje verejnosti a zainteresovanej verejnosti širokú účasť na hodnotení týchto vplyvov a to v súlade s čl. 6 Aarhuského dohovoru. Nie je oprávnením okresného úradu, ani orgánu ochrany prírody, „vylepšovať“ plán, či projekt, mimo konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z.
35. Žalobca preto považuje za irelevantné záväzné stanovisko podľa § 9 ods. 1 písm. m) ZOPK a odborné stanovisko podľa § 28 ods. 7 ZOPK zo dňa 11.11.2020 sp. zn. OU-PO-OOP4-2020/35/98/36- MOP, z ktorého vyplýva, že návrh PSoL pri dodržaní opatrení určených „opatrení na zmiernenie alebo odvrátenie nepriaznivých účinkov plánovaných činností“, nebude mať významný vplyv na územia ÚEV Bukovské vrchy a CHVÚ Bukovské vrchy. Z tejto listiny zároveň nevyplynulo, či záväzné stanovisko a odborné stanovisko zo dňa 08.06.2020 malo byť týmto novým záväzným stanoviskom a novým odborným stanoviskom zrušené, modifikované alebo aký má byť „osud“ záväzného stanoviska a odborného stanoviska, vydaného orgánom ochrany prírody dňa 08.06.2020.
36. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na znenie § 28 ods. 9 ZOPK, z ktorého vyplýva, že „na účely primeraného hodnotenia vplyvov“ (termín primerané hodnotenie vplyvov sa v ZOPK spája výlučne s primeraným hodnotením vplyvov podľa osobitného predpisu, teda podľa zákona č. 24/2006 Z. z.), je navrhovateľ povinný vypracovať alternatívne riešenie plánu alebo projektu a opatrenia s cieľom vylúčiť alebo zmierniť vplyv návrhu na územie európskej sústavy chránených území.
37. Je teda zrejmé, že alternatívne riešenia plánu a posúdenie toho, či vylučujú alebo zmierňujú vplyv plánu alebo projektu na územie NATURA 2000, je postup, ktorý sa uplatňuje v konaní podľa zákona č. 24/2006 Z. z. a nie v konaní po vydaní odborného stanoviska podľa § 28 ods. 8 ZOPK, ktoré konštatovalo nemožnosť vylúčenia pravdepodobnosti významného plánu na územie NATURA 2000.
38. V tejto súvislosti je zároveň potrebné skonštatovať, že pri vydávaní záväzného stanoviska podľa § 28 ods. 7 ZOPK je odborné stanovisko jeho súčasťou. Ide teda o situáciu, kedy jeden a ten istý dokument obsahuje tak záväzné stanovisko, ako aj odborné stanovisko. Odborné stanovisko je tým aktom orgánu ochrany prírody, ktorý určuje, či možno alebo nemožno vylúčiť vplyv navrhovaného plánu na územie NATURA 2000. Na odborné stanovisko preto ani nemožno vztiahnuť § 82 ods. 12 ZOPK.
39. Podľa názoru žalobcu, podmienky vykonávania činnosti, vrátane opatrení na zmiernenie alebo odvrátenie nepriaznivých účinkov činnosti, môžu byť súčasťou rozhodnutia orgánu ochrany prírody, resp. záväzného stanoviska. ZOPK však v žiadnom zo svojich ustanovení neumožňuje, aby takéto podmienky boli súčasťou odborného stanoviska podľa § 28 ods. 7, keďže z tohto zákonného ustanovenia a z ustanovenia § 28 ods. 8 ZOPK jednoznačne vyplýva, že odborné stanovisko, podľa ktorého nemožno vylúčiť významnosť vplyvu na územie NATURA 2000, má za následok posudzovanie navrhovaného plánu resp. hodnotenie jeho vplyvov v konaní podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Inú alternatívu ZOPK nepripúšťa. ZOPK nepripúšťa odborné stanovisko so záverom o vylúčení významných vplyvov plánu
na územie NATURA 2000, za predpokladu dodržania zmierňujúcich opatrení. Takýto záver prislúcha orgánu, ktorý vedie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z.
40. Skutočnosť, že v postupe správnych orgánov došlo k obchádzaniu § 28 ods. 8 ZOPK, vyplýva podľa žalobcu explicitne z konštatovania, že na základe záväzného stanoviska a odborného stanoviska orgánu ochrany prírody zo dňa 08.06.2020, vydal prvostupňový správny orgán pokyn na odstránenie nedostatkov návrhu PSoL, ktoré „zabraňovali jeho schváleniu“. Zmyslom § 28 ods. 6, 7 a 8 ZOPK nie je schváliť navrhovaný plán alebo projekt bez toho, aby jeho vplyvy na predmet ochrany území NATURA 2000 boli hodnotené podľa osobitných predpisov, ale naopak, hodnotiť tieto vplyvy v situácii, kedy odborné stanovisko nevylučuje ich pravdepodobnosť.
41. Pokiaľ sa prvostupňový správny orgán odvolával vo svojom rozhodnutí na § 41 ods. 13 zákona o lesoch v platnom znení, ani z tohto nemožno podľa žalobcu vyvodiť záver umožňujúci obchádzanie povinnosti podrobiť návrh PSoL primeranému hodnoteniu jeho vplyvu na územie NATURA 2000 v prípade, že odborné stanovisko takýto vplyv nevylučuje. Prvostupňový správny orgán nebol oprávnený oddeliť aplikáciu § 41 ods. 13 zákona o lesoch od aplikácie ustanovení § 28 ods. 6, 7 a 8 ZOPK resp. nepostupovať v súlade s označenými ustanoveniami ZOPK. Správne orgány sú povinné, a to bez ohľadu na to, rozhodovanie na akom úseku verejnej správy je im zverené, postupovať v súlade s ustanoveniami všetkých zákonov, a teda nielen tých, ktoré sa vzťahujú na tú oblasť verejnej správy, v ktorej vedú konanie a rozhodujú.
42. Skutočnosť, že argumentácia žalobcu zodpovedá účelu a zmyslu ustanovenia § 28 ZOPK, vyplýva podľa jeho názoru aj z osobitnej časti dôvodovej správy k zák. č. 356/2019 Z. z., ktorým bol zmenený ZOPK aj v § 28 (novelizačný bodu 73).
43. Žalobca poukázal na účel dokumentov ochrany prírody a krajiny, medzi ktoré patrí aj PSoL, pričom zdôraznil, že zo žiadneho ustanovenia žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by PSoL mal byť vyhotovený na iné účely. Zdôraznil, že z § 28 ods. 3 ZOPK vyplýva, že využívanie území Európskej sústavy chránených území je podriadené zachovaniu alebo zlepšeniu stavu druhov a biotopov, na ochranu ktorých boli tieto územia zaradené do národného zoznamu alebo vyhlásené za chránené.
44. Žalobca zdôraznil, že aj keď označené zákonné ustanovenie je tým zákonným ustanovením, ktoré bolo doplnené do ZOPK s účinnosťou odo dňa 01.01.2020, no z prechodných ustanovení k úpravám, účinným od 01.01.2020 (§ 104g) vyplýva, že v prípade začatých a neukončených konaní do 31.12.2019 sa tieto dokončia podľa úprav, účinných od 01. januára 2020, okrem konaní podľa § 47 a 48, ktoré sa dokončia podľa ZOPK v znení účinnom do 31. decembra 2019. Tieto ustanovenia, na ktoré sa vzťahuje výnimka z okamžitej aplikability ZOPK v znení účinnom od 01. januára 2020 sa však na konanie o schválení PSoL nevzťahujú.
45. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí tvrdí, že PSoL ako dokument ochrany prírody patrí na základe kompetencie orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, a pokiaľ osobitne vo vzťahu k požiadavkám žalobcu na doplnenie údajov o výskyte druhov európskeho významu a biotopov európskeho významu do návrhu PSoL uviedol, že PSoL má v rámci dokumentácie ochrany prírody osobitné postavenie, a teda aj osobitné obsahové náležitosti žalobca uviedol, že pre takýto záver žalovaného nemožno nájsť oporu v ustanovení právnych predpisov.
46. Podľa žalobcu je nesporné, že predmetom ochrany v územiach sústavy NATURA 2000 (ÚEV Bukovské vrchy a CHVÚ Bukovské vrchy) sú druhy európskeho významu, druhy vtákov európskeho významu a druhy sťahovavých vtákov, ktoré podrobne vymenoval v žalobe. Poukázal na to, že podľa Správy Slovenskej republiky predloženej Európskej komisii podľa čl. 17 Smernice o biotopoch za obdobie rokov 2013 až 2018 je stav viacerých druhov, ktoré sú predmetom ochrany v ÚEV Bukovské vrchy nepriaznivý a vymenoval konkrétne druhy, o ktorých predmetná správa tento nepriaznivý stav uvádza. Rovnako poukázal na údaje o stave ochrany dotknutých druhov na stránke ŠOP SR: J., pričom zdôraznil, že § 28 ods. 3 ZOPK výslovne ustanovuje podriadenie využívania územia sústavy NATURA 2000 zachovaniu alebo zlepšeniu stavu druhov, pre ktoré bolo toto územie zaradené do sústavy. Vo vzťahu k CHVÚ Bukovské vrchy žalobca rovnako poukázal na Správu Slovenskej republiky podľa čl. 12 Smernice o vtáctve za obdobie rokov 2013 až 2018, podľa ktorej je stav ochrany viacerých druhov, na ochranu ktorých bolo CHVÚ Bukovské vrchy vyhlásené, za nepriaznivý.
47. Žalovaný podľa názoru žalobcu neposkytol v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnu zrozumiteľnú argumentáciu, ktorá by urobila presvedčivým záver, že vo vzťahu k územiam NATURA 2000, ktorých využívanie je podľa § 28 ods. 3 podriadené zachovaniu, alebo zlepšeniu stavu druhov a biotopov, na ochranu ktorých boli tieto územia zaradené do národného zoznamu, alebo boli vyhlásené za chránené, navrhované lesohospodárske opatrenia prispejú k zachovaniu alebo zlepšeniu stavu druhov, z ktorých mnohé (žalobca v odvolaní konkrétne uviedol ktoré) sú práve v dôsledku lesohospodárskej činnosti v nepriaznivom stave.
48. Žalobca preto navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
IV.
Vyjadrenie žalovaného
49. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 07.12.2021 a uviedol, že konajúce správne orgány postupovali v priebehu správneho konania v súlade s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku lesného hospodárstva a ochrany prírody. Po predložení správy o hospodárení umožnil prvostupňový správny orgán v súlade so zákonom o lesoch všetkým subjektom konania možnosť využiť právo do nej nahliadnuť a zároveň predložiť prípadné pripomienky a požiadavky na vypracovanie pokynov pre vyhotovenie PSoL. Žalovaný poukázal na to, že zmyslom a účelom zákona o ochrane prírody v rámci predmetného konania je zabezpečiť, aby PSoL, ktorý je schvaľovaný osobitným postupom podľa zákona o lesoch, zohľadnil záujmy ochrany prírody vyplývajúce z platnej dokumentácie ochrany prírody a všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku ochrany prírody.
50. Žalovaný uviedol, že s podstatnou časťou žalobných bodov sa dostatočne vysporiadal už v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so súvisiacimi všeobecne záväznými právnymi predpismi, zákonom o lesoch a zákonom o ochrane prírody, v súlade s ich zmyslom a účelom, ako nástroj na zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch, ktorý zohľadňuje všetky oprávnené záujmy ochrany prírody vyplývajúce z platnej dokumentácie ochrany prírody a všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku ochrany prírody.
51. V uvedenej súvislosti poukázal žalovaný na nález Ústavného súdu SR z 23.05.2013 č. I. ÚS 71/2013- 36, podľa ktorého „K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť, ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona.“
52. K námietkam, v ktorých žalobca poukazuje na povinnosť navrhovateľa podľa § 28 ods. 9 ZOPK žalovaný uviedol, že zmyslom a účelom zákona o ochrane prírody a zákona o lesoch je, aby bol považovaný PSoL za dokumentáciu ochrany prírody a nástroj štátu na zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch pri zohľadnení záujmov ochrany prírody. Na základe vyššie uvedeného konštatoval, že bolo v záujme štátu (vo verenom záujme) schváliť PSoL v takej podobe, aby bolo zabezpečené trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch pri zohľadnení všetkých relevantných záujmov ochrany prírody a krajiny. Prvostupňový správny orgán v zmysle pripomienok a požiadaviek orgánu ochrany prírody, ktoré neboli uplatnené včas k správe o doterajšom hospodárení, vyzval na úpravu návrhu PSoL v takom rozsahu a v takej podobe, ktorá bude v súlade s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku lesného hospodárstva a ochrany a prírody krajiny a platnej dokumentácie ochrany prírody. Týmto postupom orgánov verejnej moci došlo podľa názoru žalovaného k naplneniu zmyslu a účelu súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov, zákona o lesoch a ZOPK.
53. Účelom ustanovenia § 28 ZOPK podľa žalovaného nie je explicitne požadovať pri dokumentácii ochrany prírody posudzovanie podľa osobitných predpisov, ale zabezpečiť schvaľovanie tejto dokumentácie takým spôsobom, aby boli v dostatočnej miere zabezpečené oprávnené záujmy ochrany prírody a aby vykonávaním opatrení schválených v PSoL, ako dokumentácii ochrany prírody, došlo k zmierneniu alebo odvráteniu nepriaznivých účinkov na územia zaradené do Európskej sústavy chránených území NATURA 2000.
54. Prvostupňový správny orgán teda neobchádzal žiadnu svoju povinnosť, nakoľko zo súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov explicitne nevyplýva povinnosť vykonať primerané hodnotenie vplyvov návrhu PSoL podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Návrh PSoL bol schválený po záväznom stanovisku orgánu ochrany prírody, v ktorom je uvedené, že návrh PSoL pri dodržaní určených opatrení na zmiernenie alebo odvrátenie nepriaznivých účinkov plánovaných činností nebude mať významný vplyv na územia súvislej sústavy európskych chránených území - Chráneného vtáčieho územia Bukovské vrchy a územia európskeho významu Bukovské vrchy. Pri vyhotovení PSoL teda boli v dostatočnej miere zapracované záujmy ochrany prírody vyplývajúce z dokumentácie ochrany prírody a súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov a predmetný návrh PSoL mohol byť schválený.
55. Pokiaľ v bode 33 žaloby poukázal žalobca na ustanovenia Smernice o biotopoch a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ESZ tvrdiac, že z citovaných ustanovení komunitárneho práva vyplýva zároveň, že posudzovanie vplyvov navrhovaných činností je nielen prostriedkom vysokej úrovne ochrany osobitne chránených lokalít, ale aj nástrojom širokej účasti verejnosti na rozhodovaní o činnostiach, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie, v dôsledku čoho má postup správnych orgánov za následok rozpor s týmito cieľmi predpisov komunitárneho práva, žalovaný uviedol, že správne orgány postupovali v súlade so zákonom o lesoch a zákonom o ochrane prírody, teda aj v súlade s ustanoveniami komunitárneho práva.
56. K tvrdeniu žalobcu, že PSoL nebol posudzovaný vo vzťahu k stavu druhov a biotopov v rámci Územia európskeho významu Bukovské vrchy a Chráneného vtáčieho územia Bukovské vrchy, žalovaný rovnako ako v napadnutom rozhodnutí uviedol, že zisťovanie a posudzovanie stavu biotopov európskeho a národného významu je v kompetencii orgánov a organizácií ochrany prírody podľa ZOKP, ktoré v rámci posúdenia dopadov podľa § 28 ods. 3 ZOKP posudzujú PSoL a v ňom navrhnuté opatrenia a ich vplyv na predmet ochrany území zaradených do európskej sústavy chránených území NATURA 2000. Informácie o stave biotopov sú teda súčasťou iného spisového materiálu, vedeného dotknutým vecným a odborným orgánom ochrany prírody a boli podkladom konania, ktorého výsledkom je záväzné vyjadrenie dotknutého orgánu ochrany prírody podľa § 9 ods. 1 písm. m), ktorého súčasťou je odborné stanovisko odbornej organizácie ochrany prírody podľa § 28 ods. 7 ZOPK. Závery tohto záväzného vyjadrenie orgán štátnej správy lesného hospodárstva preberá do svojej rozhodovacej činnosti. Z uvedeného dôvodu nie je potrebné tieto údaje v PSoL osobitne uvádzať.
57. Žalobcom uvedené tvrdenie, že predmety ochrany v chránených územiach sú „práve v dôsledku lesohospodárskej činnosti v nepriaznivom stave" je len názorom žalobcu bez akéhokoľvek uvedenia dôvodov a akýchkoľvek dôkazov, ktoré by podporili jeho tvrdenie. Navrhované opatrenia v PSoL zabezpečia trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch a zabezpečenie záujmov ochrany prírody vyplývajúcich z platnej dokumentácie ochrany prírody a všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku ochrany prírody. Túto skutočnosť potvrdil aj orgán ochrany prírody, vo svojom záväznom stanovisku zo dňa 11.11.2020 podľa § 9 ods. 1 písm. m) ZOPK, keď uviedol, že predmetný PSoL nebude mať významný vplyv na predmet ochrany Európskej sústavy chránených území NATURA 2000. Z vyššie uvedeného preto vyplýva, že lesohospodárskymi opatreniami navrhnutými v predmetnom PSoL sa prispeje k zachovaniu alebo zlepšeniu stavu predmetu ochrany území zaradených do Európskej sústavy chránených území NATURA 2000.
58. Žalobca mohol a mal svoje pripomienky a požiadavky vo veci ochrany prírody riešiť už v rámci konania orgánu ochrany prírody, ktorého výsledkom je záväzné vyjadrenie podľa § 9 ods. 1 písm. m) zákona o ochrane prírody, ktorého súčasťou je aj odborné stanovisko k vplyvom na európsku sústavu chránených území NATURA 2000 podľa § 28 zákona o ochrane prírody. Závery orgánu ochrany prírody príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva preberá v plnom rozsahu do svojej rozhodovacej činnosti bez možnosti sa k nemu vyjadrovať alebo ho iným spôsobom upravovať, pretože by konal v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a súvisiacimi všeobecne záväznými právnymi predpismi.
59. Žalovaný na základe uvedeného konštatoval, že správna žaloba je nedôvodná a navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť. Náhradu trov konania si neuplatnil.
V.
Vyjadrenia ďalších účastníkov
60. K správnej žalobe sa vyjadrili aj niektorí ďalší účastníci konania. Ďalší účastník konania v 11. rade v podaní zo dňa 30.08.2021 uviedol, že požiadavky žalobcu považuje za prekračujúce rámce zákonných povinností, preto žiada žalobu zamietnuť. Ďalší účastník konania v 2. rade v podaní zo dňa 03.09.2021 uviedol, že so žalobnou argumentáciou nesúhlasí a navrhuje žalobu zamietnuť. Ďalší účastníci konania v 9. a 10 rade sa vyjadrili podaniami zo dňa 02.09.2021 v ktorých zhodne uviedli, príslušné správne orgány postupovali voči ním pri schvaľovaní PSoL korektne a ďalší účastníci konania 9/ a 10/ vyjadrili s PSoL súhlas, preto majú záujem na tom, aby bol aj naplnený. Navrhli preto žalobu zamietnuť. Ďalší účastník konania v 21. rade navrhol súdu rozhodnúť vo veci v súlade s platnými právnymi predpismi.
VI.
Replika
61. Replikou zo dňa 15.02.2022 reagoval na vyjadrenie žalovaného a vyjadrenia ďalších účastníkov konania žalobca. Uviedol, že žalovaný k žalobným bodom uvádzal iba všeobecné konštatovania, ktoré nijakým spôsobom nereagujú na konkrétne námietky žalobcu, preto v plnom rozsahu poukázal na svoju žalobnú argumentáciu.
62. Pokiaľ ide o potrebu aplikovať právo podľa zmyslu a účelu zákona poukázal na to, že zmysel právnej úpravy podľa § 28 ZOPK vyplýva z osobitnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 356/2009 Z. z., ktorým došlo od 01.01.2020 k zmene ustanovenia § 28 ZOPK. Nie je z podania žalovaného zrejmé, aký iný cieľ, než zabezpečiť splnenie povinností štátu podľa čl. 6 smernice o biotopoch a podriadenie akéhokoľvek plánu, teda aj PSoL na území NATURA 2000 zachovaniu alebo zlepšeniu stavu druhov a biotopov, na ochranu ktorých boli tieto územia zaradené do sústavy NATURA 2000.
63. Skutočnosť, že žalovaný nerešpektoval svoju povinnosť podľa § 28 ods. 3 ZOPK vyplýva aj z názoru žalovaného, podľa ktorého zmyslom § 28 ods. 6, ods. 7 a ods. 8 ZOPK je, aby vykonávaním opatrení schválených v PSoL došlo k zmierneniu alebo odvráteniu nepriaznivých účinkov na územia zaradené do európskej sústavy chránených území NATURA 2000. Z toho je zrejmé, že povedomie žalovaného o obsahu na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov nezodpovedá platnému a účinnému zneniu týchto právnych predpisov v čase vydania rozhodnutia žalovaného.
64. Vyjadrenia ďalších účastníkov konania nie sú podľa žalobcu spôsobilé privodiť pochybnosti o opodstatnenosti žaloby.
VII.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
65. Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle § 134 ods. 1 SSP a oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a vec podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP prejednal na pojednávaní dňa 25.04.2023.
66. Správny súd na pojednávanie predvolal žalobcu, žalovaného a ďalších účastníkov konania 1/-25/. Ďalší účastníci 2/, 17/, 20/ svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnili. Na pojednávaní sa zúčastnili (osobne alebo prostredníctvom zástupcu) ďalší účastníci konania v poradí 4-10/, 13/, 15/, 16/, 18/, 19/, 21/ a 25/. Ďalší účastníci konania 1/, 3/, 11/, 12/, 14/, 22/, 23/, 24 svoju neúčasť neospravedlnili.
67. Správny súd pri príprave pojednávania zistil, že pôvodný ďalší účastník konania 13/ Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, štátny podnik IČO 00 492 531 bol rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ku dňu 01. januára 2023 zrušený zlúčením so štátnym podnikom LESY Slovenskej republiky, štátny podnik so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO 3603851.
68. Správny súd preto na pojednávanie predvolal právneho nástupcu ďalšieho účastníka konania 13/, ktorý sa pojednávania zúčastnil prostredníctvom povereného zástupcu.
69. Správny súd vec podľa § 114 SSP prejednal v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí sa napriek riadnemu predvolaniu na pojednávaní nezúčastnili.
70. Na pojednávaní žalobca poukázal na dôvody uvedené v správnej žaloby, pričom zdôraznil, že už opakovane došlo k zrušeniu obdobných rozhodnutí žalovaného, žalovaný však naďalej neakceptuje, že PSoL nie je len nástrojom hospodárenia v lesoch, ale tiež dokumentom ochrany prírody. Zásadným problémom je skutočnosť, že žalovaný nereflektuje novú právnu úpravu § 28 ods. 3 ZOPK účinnú od 01. januára 2020. Poukázal na to, že postupmi podľa § 28 ZOPK má dôjsť nie iba k zmierneniu nepriaznivých dopadov na územia NATURA 2000, ale ich výsledkom má byť zlepšenie a zachovanie priaznivého stavu na týchto územiach.
71. Žalovaný poukázal v celom rozsahu na svoje rozhodnutie, pričom zdôraznil potrebu vykladať právne predpisy podľa ich účelu, nie iba podľa ich doslovného významu. Konštatoval, že záväzné a odborné stanovisko orgánu ochrany prírody zo dňa 08.06.2020 nebolo záväzným stanoviskom podľa § 9 ods. 1 písm. m) ZOPK, ale iba predbežným posúdením podľa § 9 ods. 2 ZOPK.
72. Na toto tvrdenie reagoval žalovaný konštatovaním, že ide o novú skutočnosť tvrdenú žalovaným aj v iných obdobných konaniach, avšak § 9 ZOPK nepozná žiadne predbežné alebo inak nezaradené stanovisko, § 9 ods. 2 ZOPK iba konkretizuje spôsob, akým sa vykonáva § 9 ods. 1 ZOPK, čo je potvrdené aj znením § 9 ods. 3 ZOPK.
73. K veci sa vyjadrili aj všetci prítomní ďalší účastníci konania, ktorí zhodne navrhli žalobu zamietnuť. Ďalší účastník konania 5/ zdôraznil, že ide o pozemky v súkromnom vlastníctve. Ďalší účastník 6/ poukázal na to, že s vlastníkmi nikto neprerokoval, keď mali byť dotknuté pozemky začlenené do sústavy NATURA 2000, pričom by v obdobných veciach mali vec posudzovať odborne spôsobilé osoby a nie rôzne združenia.
74. Ďalší účastník konania 16/ nad rámec návrhu na zamietnutie žaloby uviedol, že je potrebné zohľadňovať účel ZOPK, ktorý bol prijatý na to, aby slúžil ľuďom a nie žabkám a myškám.
75. Ďalší účastník konania 19/ zdôraznil, že podľa schváleného PSoL sa už hospodári, pričom ich spoločenstvo spolupracuje aj s orgánmi ochrany prírody.
76. Trovy konania si uplatnili ďalší účastník konania 6/ a 21/.
77. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
78. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
79. Podľa § 178 ods. 3 SSP zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.
80. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
81. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, alebo nedostatok dôvodov.
82. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci.
83. Podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
84. Podľa čl. 6 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Smernice o biotopoch (1) pre osobitne chránené územia vytvoria členské štáty potrebné ochranné opatrenia obsahujúce v prípade potreby príslušné plány riadenia, osobitne navrhnuté pre dané lokality alebo začlenené do ďalších plánov rozvoja, a primerané štatutárne, administratívne alebo zmluvné opatrenia, ktoré zodpovedajú ekologickým požiadavkám typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a druhov uvedených v prílohe II, vyskytujúcich sa v týchto lokalitách. (2) Členské štáty podniknú primerané kroky, aby sa na osobitne chránených územiach predišlo poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj rušeniu druhov, pre ktoré boli územia označené za chránené, pokiaľ by takéto rušenie bolo podstatné vo vzťahu k cieľom tejto smernice. (3) Akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému odhadu jeho dosahov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Na základe výsledkov zhodnotenia dosahov na lokalitu a podľa ustanovení odseku 4 príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom iba po presvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, a v prípade potreby po získaní stanoviska verejnosti. (4) Ak sa aj napriek negatívnemu odhadu dosahov na lokalitu a pri neexistencii alternatívnych riešení plán alebo projekt musí realizovať z dôvodov vyššieho verejného záujmu, vrátane záujmov sociálnej a ekonomickej povahy, členský štát prijme všetky kompenzačné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, že celková koherencia sústavy NATURA 2000 bude ochránená. O prijatých kompenzačných opatreniach informuje Komisiu.
85. Podľa čl. 4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES (1) Druhy uvedené v prílohe I sú predmetom zvláštnych opatrení týkajúcich sa ochrany ich biotopov, aby sa zabezpečilo ich prežitie a rozmnožovanie v areáli ich rozšírenia. V tejto súvislosti sa venuje pozornosť: a) druhom, ktorým hrozí vyhynutie; b) druhom citlivým na špecifické zmeny biotopov; c) druhom, ktoré sú považované za vzácne vzhľadom na svoju malú početnosť alebo obmedzené rozšírenie v danej oblasti; d) iným druhom, ktoré vyžadujú zvláštnu pozornosť z dôvodov špecifického charakteru ich biotopov. Ako podklady na vyhodnotenie sa berú do úvahy trendy a kolísanie početnosti populácií. Členské štáty klasifikujú najmä podľa počtu a veľkosti najvhodnejšie územia ako osobitne chránené územia na zachovanie týchto druhov, berúc do úvahy požiadavky na ochranu týchto druhov v geografických oblastiach mora a pevniny, kde sa uplatňuje táto smernica. (2) Členské štáty prijmú podobné opatrenia pre pravidelne sa vyskytujúce sťahovavé druhy, ktoré nie sú uvedené v prílohe I, berúc do úvahy potrebu ich ochrany v geografických oblastiach mora a pevniny, kde sa uplatňuje táto smernica, čo sa týka oblastí ich hniezdenia, preperovania a zimovania a miest odpočinku na ich migračných trasách. Na tento účel venujú členské štáty zvláštnu pozornosť ochrane mokradí a hlavne mokradí medzinárodného významu. (3) Členské štáty zašlú Komisii všetky relevantné informácie, aby mohla vyvinúť náležitú iniciatívu s cieľom koordinácie nevyhnutnej na zabezpečenie toho, aby oblasti uvedené v odsekoch 1 a 2 tvorili súvislý celok, ktorý spĺňa požiadavky ochrany týchto druhov v geografických oblastiach mora a pevniny, kde sa uplatňuje táto smernica. (4) Čo sa týka ochrany oblastí uvedených vyššie v odsekoch 1 a 2, členské štáty prijmú vhodné opatrenia, aby zabránili znečisteniu alebo poškodzovaniu biotopov alebo akýmkoľvek rušivým vplyvom pôsobiacim na vtáctvo, pokiaľ by boli vážne vzhľadom na ciele tohto
článku. Členské štáty sa takisto budú snažiť zabrániť znečisteniu alebo poškodzovaniu biotopov mimo týchto chránených území.
86. Podľa čl. 6 Dohovoru o účasti verejnosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“) (1) Každá Strana a) uplatní ustanovenia tohto článku vo vzťahu k rozhodnutiam, či povoliť navrhované činnosti uvedené v Prílohe I; b) v súlade so svojím vnútroštátnym právom tiež uplatní ustanovenia tohto článku na rozhodnutia o navrhovaných činnostiach neuvedených v Prílohe I, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie. Strany na tento účel určia, či určitá navrhovaná činnosť podlieha týmto ustanoveniam, a c) môže sa rozhodnúť, a to od prípadu k prípadu, ak to vnútroštátne právo umožňuje, neuplatňovať ustanovenia tohto článku na navrhované činnosti slúžiace účelom obrany štátu, ak sa táto Strana domnieva, že takéto uplatnenie môže mať nepriaznivý vplyv na tieto účely. (2) Zainteresovaná verejnosť je informovaná hneď na začiatku rozhodovacieho procesu týkajúceho sa životného prostredia podľa okolností, či už verejným oznamom alebo jednotlivo, a to vhodným, včasným a účinným spôsobom, okrem iného a) o navrhovanej činnosti a žiadosti, o ktorej sa bude rozhodovať; b) o podstate možných rozhodnutí alebo o návrhu rozhodnutia; c) o orgáne verejnej moci zodpovednom za prijatie rozhodnutia; d) o uvažovanom postupe vrátane toho, ako a kedy môže byť poskytnutá táto informácia, i) o začiatku procesu; ii) o možnosti účasti verejnosti; iii) o čase a mieste akéhokoľvek plánovaného verejného prerokovania; iv) o orgáne verejnej moci, od ktorého možno získať príslušné informácie a kde boli informácie na účely preskúmania verejnosťou uložené; v) o príslušnom orgáne verejnej moci alebo akomkoľvek inom úradnom orgáne, ktorému možno predložiť pripomienky alebo otázky a časový rozpis na predloženie pripomienok a otázok, a vi) o skutočnosti, aké informácie o životnom prostredí vzťahujúce sa na navrhovanú činnosť sú k dispozícii, a e) o skutočnosti, že činnosť podlieha vnútroštátnemu alebo cezhraničnému procesu hodnotenia vplyvov na životné prostredie. (3) Procesy účasti verejnosti budú zahŕňať primeraný časový rámec pre jednotlivé fázy, ktorý poskytne dostatočný čas na informovanie verejnosti v súlade s odsekom 2 a pre verejnosť možnosť pripraviť sa a účinne sa zúčastňovať na rozhodovacom procese o životnom prostredí. (4) Každá Strana umožní včasnú účasť verejnosti v čase, keď sú ešte otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti sa môže uskutočniť efektívne. (5) Každá Strana, ak je to primerané, podnecuje potenciálnych žiadateľov, aby zistili zainteresovanú verejnosť, vstúpili s ňou do diskusie a ešte pred požiadaním o povolenie jej poskytli informáciu o cieľoch ich žiadosti. (6) Každá Strana požiada príslušné orgány verejnej moci, aby na účely preskúmania poskytli zainteresovanej verejnosti na základe žiadosti, ak to vyžaduje vnútroštátne právo, bezplatne a ihneď, ako je to možné, prístup ku všetkým informáciám týkajúcim sa rozhodovacieho procesu uvedeného v tomto článku, ktoré sú dostupné počas účasti verejnosti, a to bez ovplyvnenia práva Strany na odmietnutie zverejnenia určitej informácie podľa článku 4 ods. 3 a 4. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 4, budú príslušné informácie obsahovať aspoň a) popis miesta činnosti a fyzikálnu a technickú charakteristiku navrhovanej činnosti vrátane odhadu očakávaných rezíduí a emisií; b) popis významných vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie; c) popis uvažovaných opatrení na prevenciu a/alebo zmiernenie vplyvov vrátane vypúšťaných emisií; d) netechnické zhrnutie vyššie uvedeného; e) náčrt hlavných možností riešenia vypracovaných žiadateľom a f) hlavné správy a odporúčania, ktoré boli v súlade s vnútroštátnym právom postúpené orgánu verejnej moci v čase, keď má byť zainteresovaná verejnosť informovaná v súlade s odsekom 2. (7) Spôsoby účasti verejnosti umožnia verejnosti predložiť písomné alebo v prípade potreby na verejnom prerokovaní alebo preskúmaní so žiadateľom akékoľvek pripomienky, informácie, analýzy alebo názory, ktoré považuje za dôležité vo vzťahu k navrhovanej činnosti. (8) Každá Strana zabezpečí, aby pri rozhodovaní boli náležite zohľadnené výsledky účasti verejnosti. (9) Každá Strana zabezpečí, aby po prijatí rozhodnutia orgánom verejnej moci bola verejnosť okamžite informovaná v súlade s príslušnými postupmi. Každá Strana sprístupní verejnosti text rozhodnutia spolu s odôvodneniami a úvahami, na ktorých je rozhodnutie založené. (10) Každá Strana zabezpečí, že v prípade, keď orgán verejnej moci prehodnotí alebo aktualizuje prevádzkové podmienky na činnosť uvedenú v odseku 1, ustanovenia odsekov 2 až 9 tohto článku sa v prípade potreby primerane použijú. (11) Každá Strana uplatní v rámci svojho vnútroštátneho práva, a to v možnom a primeranom rozsahu, ustanovenia tohto článku v rozhodnutiach týkajúcich sa povoľovania zámerného uvoľňovania geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia.
87. Podľa § 1 ods. 1 ZOPK tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom dlhodobo zabezpečiť zachovanie prírodnej rovnováhy a ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie
ekosystémových služieb, berúc do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne potreby, ako aj regionálne a miestne pomery.
88. Podľa § 9 ods. 1 písm. m) ZOPK je orgán ochrany prírody vo veciach ochrany prírody a krajiny, dotknutým orgánom v konaní o schválení alebo zmene PSoL podľa zákona o lesoch.
89. Podľa § 28 ods. 3 ZOPK využívanie území európskej sústavy chránených území je podriadené zachovaniu alebo zlepšeniu stavu druhov a biotopov, na ochranu ktorých boli tieto územia zaradené do národného zoznamu alebo vyhlásené za chránené územia.
90. Podľa § 28 ods. 5 ZOPK akýkoľvek plán, program alebo projekt (ďalej len „plán alebo projekt"), ktorý môže mať pravdepodobne samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom na územie európskej sústavy chránených území významný vplyv, nemožno podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov schváliť, povoliť alebo odsúhlasiť (ďalej len „schváliť alebo povoliť"), ak nebol predmetom primeraného hodnotenia vplyvov na územie európskej sústavy chránených území z hľadiska cieľov jeho ochrany (ďalej len „primerané hodnotenie vplyvov") a nebolo preukázané, že nebude mať nepriaznivý vplyv na integritu tohto územia z hľadiska cieľov jeho ochrany (ďalej len „nepriaznivý vplyv na integritu územia"); ustanovenie odseku 11 týmto nie je dotknuté.
91. Podľa § 28 ods. 6 ZOPK každý, kto obstaráva alebo zamýšľa uskutočniť plán alebo projekt podľa odseku 5, je povinný predložiť návrh plánu alebo projektu na posúdenie orgánu ochrany prírody; návrh plánu alebo projektu možno predložiť spolu so žiadosťou o vydanie rozhodnutia alebo záväzného stanoviska, ak sa ich vydanie k návrhu plánu alebo projektu podľa tohto zákona vyžaduje.
92. Podľa § 28 ods. 7 ZOPK orgán ochrany prírody posudzuje návrh plánu alebo projektu z hľadiska možnosti jeho významného vplyvu na územie európskej sústavy chránených území a vydáva k nemu odborné stanovisko. Orgán ochrany prírody vydáva odborné stanovisko k návrhu plánu alebo projektu z vlastného podnetu alebo na základe žiadosti navrhovateľa. Ak orgán ochrany prírody vydáva záväzné stanovisko k návrhu PSoL podľa § 9 ods. 1 písm. m), ktorý sa vzťahuje na územie európskej sústavy chránených území, odborné stanovisko je jeho súčasťou.
93. Podľa § 28 ods. 8 ZOPK ak podľa odborného stanoviska orgánu ochrany prírody nemožno vylúčiť pravdepodobnosť významného vplyvu plánu alebo projektu na územie európskej sústavy chránených území, či už samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom, návrh plánu alebo projektu podlieha primeranému hodnoteniu vplyvov v konaní podľa osobitného predpisu.
94. Podľa § 28 ods. 9 ZOPK na účely primeraného hodnoteniu vplyvov je navrhovateľ povinný vypracovať alternatívne riešenia návrhu plánu alebo projektu a opatrenia s cieľom vylúčiť nepriaznivý vplyv návrhu plánu alebo projektu na územie európskej sústavy chránených území alebo v čo možno najväčšej miere takýto vplyv zmierniť, ak jeho vylúčenie nemožno dosiahnuť.
95. Podľa § 54 ods. 1 ZOPK Dokumentácia ochrany prírody a krajiny najmä a) určuje strategické ciele ochrany prírody a krajiny a opatrenia na ich dosiahnutie, b) vymedzuje chránené územia a ich ochranné pásma vrátane zón a stupňov ich ochrany, biotopy chránené týmto zákonom, chránené druhy a územia medzinárodného významu, stanovuje zásady ich vývoja vo vzťahu k činnostiam jednotlivých odvetví, c) posudzuje dôsledky zásahov do ekosystémov, ich zložiek a prvkov alebo do biotopov a navrhuje ich optimálne využitie a spôsob ochrany, d) obsahuje návrh asanačných, rekonštrukčných, regulačných alebo iných zásahov do územia a ďalších preventívnych alebo nápravných opatrení v územnej ochrane, druhovej ochrane a ochrane drevín, e) určuje programové zámery a opatrenia na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja a územného systému ekologickej stability, f) poskytuje súhrn poznatkov o základných prírodných zložkách ekosystémov chránených území, ich ochranných pásiem a zón, g) určuje vzácnosť, zriedkavosť a ohrozenosť chránených druhov vrátane prioritných druhov a prioritných biotopov.
96. Podľa § 54 ods. 2 Dokumentáciu ochrany prírody a krajiny tvoria: a) koncepcia ochrany prírody, biodiverzity a krajiny, b) dokumenty starostlivosti o osobitne chránené časti prírody a krajiny (ďalej len "dokumenty starostlivosti"), c) dokumenty územného systému ekologickej stability, d) dokumenty
osobitne chránených častí prírody a krajiny, e) dokumenty starostlivosti o dreviny, f) dokumenty starostlivosti o lesy.
97. Podľa § 54 ods. 4 Dokumenty starostlivosti sa vyhotovujú najmä na účel uvedený v odseku 1 písm. b) až d) a tvoria ich a) programy starostlivosti o chránené územia, územia medzinárodného významu a chránené stromy, b) zásady starostlivosti o biotopy európskeho významu a biotopy druhov európskeho významu v územiach európskeho významu, c) programy starostlivosti o chránené druhy a vybrané druhy rastlín a živočíchov, d) programy záchrany osobitne chránených častí prírody a krajiny, e) programy starostlivosti o lesy.
98. Podľa § 54 ods. 20 ZOPK Koncepciu ochrany prírody, biodiverzity a krajiny, programy starostlivosti o chránené územia okrem programu starostlivosti o prírodnú pamiatku, národnú prírodnú pamiatku, prírodnú rezerváciu, národnú prírodnú rezerváciu a chránený areál a Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability Slovenskej republiky obstaráva ministerstvo a schvaľuje vláda, dokumenty podľa odsekov 15, 16 a 18 vedie ministerstvom poverená organizácia ochrany prírody. Ostatnú dokumentáciu obstaráva a schvaľuje príslušný orgán ochrany prírody po prerokovaní s dotknutými orgánmi štátnej správy, v prípade programov starostlivosti o chránené druhy a vybrané druhy rastlín a živočíchov a programov záchrany chránených druhov rastlín a živočíchov po prerokovaní s ministerstvom pôdohospodárstva; to neplatí pre programy starostlivosti o lesy, ktoré sa vyhotovujú postupom podľa osobitného predpisu.83b)
99. Podľa § 41 ods. 8 zákona o lesoch orgán štátnej správy lesného hospodárstva bezodkladne oznámi právnickej osobe podľa § 38 ods. 2, dotknutým orgánom štátnej správy,57) právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých práva môžu byť vyhotovením programu starostlivosti dotknuté, že do správy o hospodárení môžu nahliadnuť a zároveň ich vyzve na predloženie pripomienok k správe o hospodárení a požiadaviek na vypracovanie pokynov na vyhotovenie programu starostlivosti v lehote do 15 dní od doručenia oznamu, ak odsek 16 neustanovuje inak; na pripomienky a požiadavky, ktoré neboli predložené v určenej lehote, sa neprihliada. V ozname uvedie dátum prerokovania správy o hospodárení a predložených pripomienok a požiadaviek, ktoré sa uskutoční najneskôr do siedmich dní od posledného dňa lehoty, určenej na ich predloženie. Vyjadrením orgánu ochrany prírody je orgán štátnej správy lesného hospodárstva v rozsahu podľa osobitného predpisu viazaný.57a)
100. Podľa § 41 ods. 9 zákona o lesoch o výsledkoch prerokovania správy o hospodárení a pripomienok a požiadaviek podľa odseku 8 sa vyhotoví protokol, ktorý obsahuje pokyny na vyhotovenie programu starostlivosti a termín predloženia návrhu programu starostlivosti orgánu štátnej správy lesného hospodárstva najneskôr do 15. decembra posledného roku platnosti programu starostlivosti. Ak vyhotovený protokol neobsahuje pripomienky a požiadavky orgánu ochrany prírody podľa odseku 8, môže orgán ochrany prírody podať námietku ministerstvu alebo Ministerstvu obrany Slovenskej republiky, ak sa protokol týka územia vojenského obvodu, ktoré po prerokovaní s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky do 30 dní od doručenia námietky a vyjadrenia príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva určí, či tieto budú do protokolu podľa prvej vety doplnené; do určenia ministerstva alebo Ministerstva obrany Slovenskej republiky sa protokol podľa prvej vety považuje za záväzný. Postup podľa druhej vety sa primerane použije aj vtedy, ak pripomienky a požiadavky orgánu ochrany prírody podľa odseku 8 vzťahujúce sa k územiu európskej sústavy chránených území boli doručené po lehote podľa odsekov 8 alebo 16.
101. Podľa § 41 ods. 13 zákona o lesoch návrh programu starostlivosti schvaľuje orgán štátnej správy lesného hospodárstva rozhodnutím, ktorého prílohou je program starostlivosti, po vydaní potvrdenia správcom informačného systému lesného hospodárstva (§ 45) o správnosti a súlade väzieb medzi číselnými a grafickými údajmi návrhu programu starostlivosti a po záväznom vyjadrení57) dotknutých orgánov štátnej správy, ktorým kontrolujú splnenie pripomienok a požiadaviek uplatnených podľa odseku 8; ak ide o územia európskej sústavy chránených území, orgán štátnej správy lesného hospodárstva rozhodne aj na základe posúdenia podľa osobitného predpisu,57aa), ktorého súčasťou je aj návrh opatrení, ktorými sa zabezpečí, že vykonanie programu starostlivosti nebude mať negatívny vplyv na tieto územia. Ak predložený návrh obsahuje nedostatky, ktoré zabraňujú jeho schváleniu, vráti ho vyhotovovateľovi programu starostlivosti a určí požiadavky alebo podmienky, po splnení ktorých možno plán predložiť na jeho schválenie. O schválení programu starostlivosti rozhodne najneskôr do jedného roka od začatia konania o vyhotovení plánu; ministerstvo môže v odôvodnených prípadoch túto lehotu
predĺžiť. Účastníkom konania a zúčastneným osobám sa doručuje len oznámenie o schválení programu starostlivosti. Odvolanie proti rozhodnutiu o schválení programu starostlivosti nemá odkladný účinok; účastník konania sa môže odvolať len v tej časti, ktorá sa ho týka. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na nové konanie, v rozhodnutí určí, ktorú súčasť programu starostlivosti alebo jej časť nemožno vykonávať do vydania nového rozhodnutia; tým nie je dotknutá vykonateľnosť ostatných častí programu starostlivosti.
102. Žalobca v rámci žalobných bodov namietal, že prvostupňový správny orgán v konaní o schválení návrhu Programu starostlivosti o lesy pre lesný celok Lesy na LHC Starina na obdobie platnosti 2020-2029 nepostupoval v súlade so znením § 28 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 7 a ods. 8 ZOPK. Orgán ochrany prírody vo svojom záväznom stanovisku k návrhu PSoL podľa § 9 ods. 1 písm. m) ZOPK, ktoré je zároveň odborným stanoviskom podľa § 28 ods. 7 ZOPK, nevylúčil pravdepodobnosť významného vplyvu predloženého návrhu PSoL na územie európskej sústavy chránených území NATURA 2000, čo malo mať v zmysle § 28 ods. 8 ZOPK za následok predloženie návrhu PSoL do procesu primeraného hodnotenia vplyvov podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Postup, pri ktorom prvostupňový správny orgán namiesto toho, aby postupoval podľa § 28 ods. 8 ZOPK vyzval na odstránenie nedostatkov návrhu PSoL, ktoré zabraňovali jeho schváleniu a následne opätovne predložil návrh PSoL orgánu ochrany prírody za účelom zaujatia odborného stanoviska s následným schválením návrhu PSoL považuje žalobca za nezákonný, obchádzajúci proces hodnotenia vplyvov podľa zákona č. 24/2006 Z. z. a odporujúci účelu právnej úpravy § 28 ZOPK v znení účinnom odo dňa 01.01.2020. Nerealizácia postupu podľa § 28 ods. 8 ZOPK s následným hodnotením vplyvov podľa zákona č. 24/2006 Z. z. má podľa žalobcu za následok aj nedostatočné zistenie skutkového stavu.
103. Vo vzťahu k žalovanému namieta, že tento nesprávne právne posúdil vec, keď nereflektoval odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa vyššie uvedených postupov, pričom svoje závery dostatočne neodôvodnil, nepoukázal na právne predpisy, z ktorých by viacero jeho pre vec podstatných záverov vyplývalo a neodstránil vytýkané nedostatky v postupe prvostupňového správneho orgánu, čím aj rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľným, vychádzajúcim z nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu a nezákonného procesného postupu.
104. Na posúdenie veci aplikoval správny súd znenie ZOPK platné a účinné ku dňu vydania napadnutých rozhodnutí, teda v znení účinnom od 01.01.2020. Z prechodných ustanovení k úpravám, účinným od 01.01.2020 (§ 104g ZOPK) vyplýva, že v prípade začatých a neukončených konaní do 31.12.2019 sa tieto dokončia podľa úprav účinných od 01. januára 2020, okrem konaní podľa § 47 a 48, ktoré sa dokončia podľa ZOPK v znení účinnom do 31. decembra 2019. Posudzované konanie medzi uvedené výnimky nepatrí.
105. Správny súd na základe preskúmania a posúdenia skutkového a právneho stavu veci dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
106. K argumentácii žalovaného, rekapitulovanej v časti II a časti IV tohto rozsudku správny súd považuje v prvom rade za potrebné uviesť, že sa nestotožňuje s výkladom právnych predpisov, na ktorom žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán založili svoje rozhodnutia.
107. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí tvrdí, že PSoL, ako dokumentácia ochrany prírody sa v súlade s § 54 ods. 20 ZOPK vyhotovuje postupom podľa osobitného predpisu s odkazom na § 41 zákona o lesoch, čo v praxi znamená, že aj keď je PSoL dokumentáciou ochrany prírody, nevyhotovuje sa postupmi podľa zákona o ochrane prírody, ale osobitným postupom podľa § 41 zákona o lesoch.
108. S uvedeným záverom žalovaného je možné súhlasiť, správny súd však v tejto súvislosti zdôrazňuje, že samotná táto skutočnosť neznamená, že by sa na proces schválenia návrhu PSoL nevzťahovali ustanovenia ZOPK, osobitne v prípade, pokiaľ sa navrhovaný PSoL týka území európskej sústavy chránených území. Ustanovenie § 14 zákona o lesoch, upravujúce podrobne postup vyhotovenia PSoL je všeobecnou procedurálnou normou, upravujúcou postup vo všetkých prípadoch vyhotovovania PSoL, teda aj v tých prípadoch, ak sa pripravovaný PSoL nedotýka území spadajúcich pod osobitnú ochranu ako územia európskej sústavy chránených území. Potreba osobitného prístupu, a teda aj osobitného procesného postupu v prípadoch, ak v návrhu PSoL ide aj o územia európskej sústavy chránených území, jednoznačne vyplýva zo znenia § 41 ods. 13 zákona o lesoch, veta za bodkočiarkou, kde je
stanovené, že ak ide o územia európskej sústavy chránených území, orgán štátneho hospodárstva rozhodne aj na základe posúdenia podľa osobitného predpisu, pričom tomu prislúchajúci odkaz č. 57aa) odkazuje na postup podľa § 28 ZOPK.
109. Podľa názoru správneho súdu je v tomto prípade potrebné postup upravený v § 28 ZOPK vnímať ako osobitnú právnu úpravu, ktorú je potrebné aplikovať v konaní o návrhu PSoL ako vnútorne konzistentný celok sledujúci účel spočívajúci v posilnení ochrany územia spadajúceho do sústavy NATURA 2000, a to vždy v prípadoch, keď sa proces vyhotovenia PSoL týka týchto území.
110. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí tvrdí, že orgán ochrany prírody vo svojom odbornom stanovisku zo dňa 08.06.2020 uviedol požiadavky vo vzťahu k návrhu PSoL nad rámec svojich kompetencií, keďže všetky pripomienky mal realizovať postupom podľa § 41 ods. 9 zákona o lesoch v rámci jeho oprávnenia podať návrh na zmenu a doplnenie protokolu, správny súd konštatuje, že v postupe orgánu ochrany prírody žiadne prekročenie kompetencií či postup v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nevidí.
111. Správny súd opätovne pripomína, že ustanovenie § 41 ods. 9 zákona o lesoch, obdobne ako aj ďalšie odseky tohto ustanovenia majú charakter všeobecne použiteľnej úpravy pri vyhotovení PSoL, pričom v prípade území spadajúcich do sústavy NATURA 2000 má prednosť uplatňovanie postupu podľa § 28 ZOPK, ktoré postupy podľa § 41 zákona o lesoch dopĺňa a konkretizuje.
112. Z ustanovenia § 28 ods. 7 ZOPK jednoznačne vyplýva, že orgán ochrany prírody posudzuje návrh plánu alebo projektu, ku ktorému následne podáva odborné stanovisko. Ak vydáva záväzné stanovisko k návrhu PSoL podľa § 9 ods. 1 písm. m) ZOPK ktorý sa vzťahuje na územie európskej sústavy chránených území, odborné stanovisko je jeho súčasťou.
113. Z uvedeného je zrejmé, že v prípade územia európskej sústavy chránených území je v právomoci orgánov ochrany prírody vyjadrovať sa k návrhu PSoL, teda nie len k správe o hospodárení či protokolu, pričom zákonodarca žiadnym spôsobom rozsah či obsah odborného stanoviska nelimitoval pokiaľ ide o prípadné predošlé záväzné stanoviská podané podľa § 41 ods. 8 zákona o lesoch k správe o hospodárení či podľa § 41 ods. 9 zákona o lesoch. Odborné stanovisko podľa § 28 ZOPK a jeho obsah nie je limitovaný ani tým, či orgán ochrany prírody podal alebo nepodal námietky voči protokolu alebo návrh na jeho doplnenie či zmenu. Z dotknutých ustanovení § 28 ZOPK tiež nie je možné vyvodiť, že by odborné stanovisko k návrhu PSoL malo slúžiť iba na kontrolu splnenia pripomienok a požiadaviek uplatnených podľa § 41 ods. 8 zákona o lesoch, ako je to v iných prípadoch záväzných stanovísk podľa § 41 ods. 13 zákona o lesoch.
114. Zo žiadneho z dotknutých ustanovení teda nevyplýva, že by súčasťou odborného stanoviska podľa § 28 ods. 7 ZOPK nemohli byť aj námietky nad rámec požiadaviek a pripomienok uplatnených v protokole.
115. Na právnu úpravu § 28 ods. 7 ZOPK nadväzuje osobitný postup podľa § 28 ods. 8 ZOPK, z ktorého jednoznačne vyplýva, že v prípade, ak podľa vyššie uvedeného odborného stanoviska, ktoré je zároveň záväzným stanoviskom podľa § 9 ods. 1 písm. m) ZOPK nemožno vylúčiť pravdepodobnosť významného vplyvu plánu alebo projektu na územie európskej sústavy chránených území, návrh plánu podlieha primeranému hodnoteniu vplyvov v konaní podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 24/2006 Z. z.
116. Pred realizáciou postupu podľa § 28 ods. 8 ZOPK nemôže mať prednosť odstraňovanie nedostatkov v rámci konania o schválení PSoL podľa § 41 zákona o lesoch. Pokiaľ totiž z už citovanej časti § 41 ods. 13 zákona o lesoch vyplýva povinnosť orgánov štátnej správy lesného hospodárstva v prípade území európskej sústavy chránených území rozhodovať aj na základe posúdenia podľa § 28 ZOPK, potom je potrebné pred rozhodnutím podľa § 41 ods. 13 zákona o lesoch zabezpečiť dôslednú realizáciu postupu podľa § 28 ZOPK. Tento postup sa nevyčerpáva iba podaním odborného stanoviska ako súčasti záväzného stanoviska podľa § 28 ods. 7 ZOPK, ale v prípade záveru o nemožnosti vylúčenia pravdepodobnosti významného vplyvu plánu alebo projektu na územie sústavy NATURA 2000 až realizáciou postupov podľa § 28 ods. 8 a § 28 ods. 9 ZOPK.
117. Pokiaľ žalovaný argumentuje tým, že prvostupňový správny orgán postupoval podľa § 41 ods. 13 zákona o lesoch, keď po doručení záväzného stanoviska s odborným stanoviskom orgánu ochrany prírody vrátil návrh PSoL vyhotovovateľovi a určil požiadavky a podmienky, po splnení ktorých možno plán predložiť na jeho schválenie, správny súd konštatuje, že tento postup, vyplývajúci z druhej vety § 41 ods. 13 je postupom aplikovateľným všeobecne, vo vzťahu k akémukoľvek návrhu PSoL, avšak v prípade PSoL týkajúceho sa územia európskej sústavy chránených území má pred týmto postupom prednosť už popísaný postup podľa § 28 ods. 8, ods. 9 ZOPK.
118. Iba takýto postup totiž môže zabezpečiť priorizáciu zachovania alebo zlepšenia stavu druhov a biotopov, na ochranu ktorých boli tieto územia zaradené do národného zoznamu alebo vyhlásené za chránené územia, ktorému je akékoľvek iné využívanie území európskej sústavy chránených území podriadené, ako to explicitne vyplýva z § 28 ods. 3 ZOPK, ale tiež z ustanovení čl. 6 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 Smernice o biotopoch, čl. 4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES a čl. 6 Aarhurského dohovoru.
119. Postup podľa § 28 ods. 8, 9 ZOPK podľa správneho súdu nijak neodporuje postupu podľa § 41 zákona o lesoch, iba tento postup osobitne upravuje pre prípady území európskej sústavy chránených území a je potrebné ho v takýchto prípadoch uprednostniť pred všeobecnou procesnou úpravou zákona o lesoch, resp. je potrebné postup podľa zákona o lesoch doplniť o postupy vyplývajúce z § 28 ods. 7 ZOPK a v nadväznosti na odborné stanovisko prípadne aj o postup podľa § 28 ods. 8 a ods. 9 ZOPK.
120. Žalovaný poukázal na to, že napadnuté rozhodnutia ako aj postup, ktorý im predchádzal sú zákonné, keďže záujem na ochrane území sústavy NATURA 2000 bol naplnený už súhlasným záväzným stanoviskom orgánu ochrany prírody zo dňa 11.11.2020, ktoré bolo vydané po zapracovaní požiadaviek vyplývajúcich zo stanoviska orgánu ochrany prírody zo dňa 08.06.2020.
121. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že striktná viazanosť správnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, na ktorú poukazoval aj žalovaný, nedáva v prípade explicitnej procesnoprávnej úpravy správnym orgánom priestor pre arbitrárne úvahy o tom, či by v danom prípade realizácia postupu podľa § 28 ods. 8 a ods. 9 ZOPK s následným postupom podľa zákona č. 24/2006 Z. z. viedla k zabezpečeniu rovnakej ochrany, ako bola poskytnutá postupom podľa § 41 ods. 13 zákona o lesoch, ktorý zvolili konajúce správne orgány, a ktorý viedol k novému - súhlasnému stanovisku orgánu ochrany prírody. Dotknuté ustanovenia právnych predpisov nedávajú správnym orgánom možnosť zvoliť si medzi dvoma rovnocennými postupmi.
122. Uvedený záver má svoju oporu aj v dôvodovej správe k zákonu č. 356/2019 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, z ktorej vyplýva, že účelom právnej úpravy obsiahnutej v súčasnom znení § 28 ZOPK bolo zabezpečiť náležitú transpozíciu ustanovení čl. 6 ods. 1 a 2 smernice o ochrane biotopov a čl. 4 ods. 4 smernice o ochrane vtáctva prijatím potrebných ochranných opatrení pre zabezpečenie priaznivého stavu druhov a biotopov európskeho významu, ktoré sú predmetom ochrany v územiach sústavy NATURA 2000, ako aj zabezpečenie ich ochrany pred poškodením, zničením alebo vyrušovaním. Ďalej sa v súlade s čl. 6 ods. 3 a 4 smernice o ochrane biotopov spresňuje postup zisťovacieho konania, v rámci ktorého sa posudzuje možnosť významného vplyvu plánov alebo projektov na územia sústavy NATURA 2000.
123. Pokiaľ teda zámerom zákonodarcu bolo prostredníctvom právnej úpravy § 28 ZOPK prijať potrebné ochranné opatrenia pre zabezpečenie priaznivého stavu druhov a biotopov v územiach sústavy NATURA 2000, ktoré v predošlej právnej úprave dostatočne zabezpečené neboli, potom nie je akceptovateľným taký výklad právnych predpisov zo strany konajúcich správnych orgánov, ktorého dôsledkom je postup, ktorý opatrenia vyplývajúce z § 28 ZOPK nahrádza inými procesnými postupmi, nijak sa nelíšiacimi od postupov aplikovaných pred prijatím novej právnej úpravy a od postupov uplatňovaných v prípade území, ktoré do sústavy NATURA 2000 nepatria.
124. Správny súd tu pripomína, že výklad každej právnej normy musí byť najmä teleologický (výklad e ratione legis, vychádzajúci zo zmyslu zákona), teda prihliadajúci najmä na účel a ciele právnej úpravy (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/60/2020 zo dňa 24.03.2021).
125. Správny súd sa tiež stotožnil so žalobnou námietkou, podľa ktorej z právnej úpravy nevyplýva osobitná úprava obsahu PSoL, v zmysle ktorej by sa na jeho obsah nevzťahovali ustanovenia § 54 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 ZOPK. To, že obsah PSoL primárne upravuje zákon o lesoch v § 40 ods. 2 a ods. 3 (pričom výpočet obsahových súčastí PSoL je demonštratívny) nebráni tomu, aby súčasťou obsahu PSoL boli aj skutočnosti navrhované žalobcom, čo vyplýva aj z obsahu § 40 ods. 8 zákona o lesoch. Pokiaľ teda žalovaný dospel k názoru, že žalobcom navrhované skutočnosti súčasťou PSoL byť nemajú z dôvodu, že by to nezodpovedalo právnej úprave obsahu PSoL v zákone o lesoch, nie je táto jeho argumentácia právne udržateľná.
126. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného prednesené na pojednávaní dňa 25.04.2023 o tom, že záväzné stanovisko a odborné stanovisko orgánu ochrany prírody zo dňa 08.06.2021 bolo iba predbežným stanoviskom podľa § 9 ods. 2 ZOPK, správny súd uvádza, že táto argumentácia sa neobjavila ani v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ani vo vyjadrení žalovaného k správnej žalobe. Správny súd by teda na toto vyjadrenie nemusel v zmysle § 106 ods. 2 SSP prihliadať. S ohľadom na možný presah uvedenej argumentácie aj do iných, skutkovo a právne podobných konaní vedených žalovaným, správny súd považuje za potrebné zaujať k prednesenej argumentácia žalobcu stanovisko aj v odôvodnení tohto rozsudku.
127. Na pojednávaní prezentovaná argumentácia žalovaného nemá oporu ani v právnom predpise, ani v obsahu administratívneho spisu. Z označenia podania orgánu ochrany prírody číslo: OU-PO- OSZP1-2020/026531-4/KM zo dňa 08.06.2020 jednoznačne a opakovane vyplýva, že ide o záväzné stanovisko podľa § 9 ods. 1 písm. m) a odborné stanovisko podľa § 28 ods. 7 ZOPK. Tejto skutočnosti jednoznačne zodpovedá aj obsah tohto stanoviska, z ktorého nijak nevyplýva, že by si mal byť orgán ochrany prírody vedomý toho, že jeho stanovisko je iba „predbežné“. Ani vo výzve žalovaného na č. l. 31 administratívneho spisu sa nikde neuvádza, že by mal orgány ochrany prírody podávať bližšie nešpecifikované „predbežné“ stanovisko.
128. Tvrdenie žalovaného nemá oporu ani v právnom predpise, keďže zo žalovaným odkazovaného ustanovenia § 9 ods. 2 ZOPK nijak nevyplýva, že by mali existovať viaceré druhy stanovísk, ako to naznačuje žalovaný. Uvedené ustanovenie iba konštatuje možnosť orgánov ochrany prírody uplatňovať záujmy ochrany prírody a krajiny najmä formou vyjadrenia alebo stanoviska, avšak už nasledujúci odsek § 9 ods. 3 ZOPK explicitne uvádza, že v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a) až w), teda aj v prípade podľa § 9 ods. 1 písm. m) ZOPK sa vyžaduje záväzné stanovisko orgánu ochrany prírody. Žiadna možnosť podania „predbežného záväzného stanoviska“ nevyplýva ani z ustanovenia § 41 zákona o lesoch a už vôbec nie je možné dovodiť existenciu „predbežného odborného stanoviska“ z § 28 ZOPK. Rozširujúci výklad uplatnený žalovaným nemá teda oporu v právnej úprave a vedie k možnému obchádzaniu zrozumiteľnej a z hľadiska sledovaného účelu nesporne aj logicky odôvodniteľnej právnej úpravy § 28 ods. 7, ods. 8 ZOPK. Žalovaným prezentovaný výklad bez jasnej procedurálnej opory v zákone by bol v príkrom rozpore so zásadou legality v činnosti správnych orgánov a viedol by k potenciálnej svojvôli správnych orgánov, ktoré by mohli každé stanovisko so záverom o možnom nepriaznivom vplyve na integritu území sústavy NATURA 2000 označiť aj „ex post“ za „predbežné“ a iba stanoviská umožňujúce schválenie PSoL bez realizácie postupov podľa § 28 ods. 8 ZOPK a zákona č. 24/2006 Z. z. by boli posúdené ako „riadne“ záväzné stanoviská podľa § 9 ods. 1 písm. m) ZOPK.
129. Uvedené závery viedli správny súd ku konštatovaniu, že žalovaný nesprávne právne posúdil odvolacie námietky žalovaného, konajúce správne orgány nesprávne právne posúdili potrebu realizácie postupu podľa § 28 ods. 8, ods. 9 ZOPK, čo malo za následok podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy a nedostatočné zistenie skutkového stavu a nevysporiadanie sa s viacerými odvolacími námietkami žalobcu.
130. Správny súd preto zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. sp.: 7585/2021-720, číslo záznamu 5327/2021 zo dňa 25.03.2021, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. OU-PO-OOP4-2020/003598/54-MOP zo dňa 14.12.2020 z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) e) a g) SSP.
131. Úlohou žalovaného po vrátení veci bude opätovne posúdiť zákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu v intenciách právneho názoru správneho súdu vysloveného v tomto rozhodnutí, posúdiť v tejto súvislosti zákonnosť a vzájomný vzťah podkladov pre rozhodnutie, ktorými sú záväzné
a odborné stanovisko orgánu ochrany prírody zo dňa 08.06.2020 a zo dňa 11.11.2020 a zabezpečiť v novom konaní zákonný postup príslušných správnych orgánov zodpovedajúci právnej úprave obsiahnutej v § 28 ods. 3, ods. 7, ods. 8 a ods. 9 ZOPK.
132. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému právo na plnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, keďže žalobca mal vo veci plný úspech.
133. Z ďalších účastníkov konania si náhradu trov konania uplatnili iba ďalší účastník konania v 6. rade, ktorý na pojednávaní dňa 25.04.2023 požiadal o úhradu nákladov spojených s účasťou na pojednávaní, a ďalší účastník v 21. rade. Keďže správny súd v predvolaní na pojednávanie konané dňa 25.04.2021 účastníkov konania informoval, že považuje za potrebné ich vypočuť a poučil ich o možných následkoch nedostavenia sa v podobe možnosti predvedenia a poriadkovej pokuty, je možné účasť na pojednávaní považovať za plnenie povinnosti uloženej súdom, za čo ďalším účastníkom konania patrí podľa § 169 SSP náhrada trov konania voči žalovanému.
134. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
135. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 SSP).