Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17C-292-2013.pdf
PDF · 95.93 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/292/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa: Telervis PLUS, a.s. so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO 35 717 769, zastúpeného JUDr. Alan Strelák, advokátom so sídlom Na Vŕšku 12, Bratislava, proti odporcovi: 1/ G. K., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX, štátny občan SR, 2/ Y. K., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX, štátny občan SR, o zaplatenie 545 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporcovia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 393 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 393 eur od 13.4.2012 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.9.2013 domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd v návrhu označených odporcov zaviazal k povinnosti zaplatiť spoločne a nerozdielne istinu 545 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 545 eur od 24.1.2012 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 92,40 eur a trovy konania. Návrh skutkovo odôvodnil s tým, že poskytol odporcovi 1/ ako dlžníkovi a odporcovi 2/ spoludlžníkovi peňažný úver Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 320111684 v sume 400 eur, za odplatu vo výške 152 eur, splatných v 13 mesačných splátkach po 54,60 eur. Odporcovia do dňa podania návrhu uhradili časť svojho záväzku z úverovej zmluvy vo výške 7 eur, neuhradené doposiaľ zostalo 545 eur (552-7). Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 4.4.2012 vyhlásil úver v jeho zostatku za predčasne splatným ku dňu 23.1.2012. Navrhovateľ si zároveň uplatnil nárok na zákonnú sankciu na úrok z omeškania zo sumy istiny dlhu počnúc dňom nasledujúcom po dni, v ktorom sa zostatok úveru stal splatným v celom zvyšku, t.j od 24.1.2012 a zmluvnú pokutu vo výške 92,40 eur (tj. mesačná zmluvná pokuta vo výške 13,20 x 7 mesiacov omeškania od januára 2012 do júla 2012).
Odporca 1/ sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním 18.11.2013 a žiadal splátky pre nepriaznivú finančnú situáciu (dôkazy k tvrdenej skutočnosti nepredložil).
Podľa § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o „drobný spor“, nakoľko predmet konania v čase začatia neprevyšuje 1000,- eur (§ 200ea O.s.p. ods. 1, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor) súd na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli dňa 10.12.2013.
Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa so spisovým materiálom zistil nasledovný skutkový stav:
Zo zmluvy o spotrebiteľskom úveru č. 320111684 zo dňa 13.7.2011 uzavretej medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom 1/ ako dlžníkom a odporcom 2/ ako spoludlžníkom mal súd preukázané, že veriteľ poskytol odporcovi úver vo výške 400 eur pri výške odplaty 152 eur na 13 mesiacov čo predstavuje 38 % z poskytnutého úveru. Celková dlžná suma predstavovala 552 eur, pričom splácanie bolo dohodnuté v 13 mesačných splátkach vo výške 2 eur v prvých troch mesačných splátkach a ďalej 54,60 eur splatných 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky v mesiaci. Úver bol poskytnutý za odplatu (úrok vo výške 20% z istiny a odmena 18% z istiny). Priemerná ročná percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve 46,56 %.
Upomienkou zo dňa 4.4.2012 navrhovateľ vyzval odporcu 1/ a 2/ na úhradu dlžnej čiastky a vzhľadom k tomu, že boli v omeškaní s úhradou splátok ku dňu 23.1.2012 zosplatnil celý úver a to celkovej dlžnej sumy 545 eur (istina, vrátane úroku a zmluvnej odmeny); so zmluvnou pokutou vo výške 39,60 eur a náhradou nákladov 80 eur; spolu dlžná suma 664,60 eur.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSU) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. d) ZoSU, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSU, § 9, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSU, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
Navrhovateľ ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti navrhovateľa je okrem iného aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom. Odporcovia zmluvu uzatvárali ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako tzv. typovú zmluvu, je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd zistil, že v zmluve nebola jasne a určite vymedzená sadzba úroku, od ktorého sa mali odvíjať jednotlivé splátky, bola len uvedená výška úroku 20%, odmena 18% pričom celá suma 152 eur bola označená ako odplata. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. a to základné náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. k), podľa ktorých zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V danom prípade v zmluve bola stanovená len výška celkovej odplaty. Preto pri aplikácii ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona pri nesplnení podmienok poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania na základe zmluvy uzavretej dňa 13.7.2011 je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe takto dojednanej zmluvy navrhovateľ poskytol odporcom peňažnú pôžičku vo výške 400 eur, ktorú sa zaviazali zaplatiť v 13 mesačných splátkach. V konaní nebolo sporné, že odporcovia uhradili celkom sumu 7 eur. Preto súd považoval nárok navrhovateľa za právne dôvodný len v časti o zaplatenie sumy 393 eur. Túto zistil súd odpočítaním sumy realizovaných úhrad odporcami od navrhovateľom poskytnutej sumy 400 eur a keďže v konaní nebolo preukázané, že by odporcovia ďalšie splátky uhradili, preto súd zaviazal odporcov 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne na úhradu istiny vo výške 393 eur.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995Zb. (účinnosť do 31.1.2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Navrhovateľ si zároveň uplatnil i úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od 24.1.2012 do zaplatenia, pričom oznámenie o zosplatnení záväzku vyhláseného k 23.1.2012 doručoval prostredníctvom pošty až 10.4.2012 a preto súd je toho názoru, že až nasledujúcim dňom po doručení sa dostali odporcovia do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu a preto zaviazal aj k zaplateniu úrokov z omeškania z dlžnej sumy od 13.4.2012 do zaplatenia podľa §517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Navrhovateľ si zároveň uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 92,40 eur (13,20 eur za každý začatý mesiac od januára 2012 do júla 2012), pričom poukázal na to, že táto bola dohodnutá. Dohoda o zmluvnej pokute a jej výške je zásadne vecou vzájomnej dohody strán zmluvy. Neznamená to však, že by mohla byť v každom jednotlivom prípade zmluvná pokuta dohodnutá v neobmedzenej výške. Zákon výšku zmluvnej pokuty výslovne neupravuje. Súd však posúdil platnosť dohody o zmluvnej pokute z hľadiska súladu s dobrými mravmi. Výška dohodnutej zmluvnej pokuty predstavuje 39,60 % ročne a ide totiž o neprimeranú sankciu, ktorú znáša spotrebiteľ. V danom prípade za to isté porušenie právnej povinnosti (omeškanie so splátkami) bol dohodnutý niekoľkonásobný postih - úroky z omeškania, zmluvná pokuta, náhrada škody, ale dokonca aj poplatky za upomienku. Ak spotrebiteľ sa omešká s viacerými splátkami, zmluvná pokuta môže dosiahnuť výšku celej splátky a nepochybne ide o hrubú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach. Súd preto dojednanie o zmluvnej pokute považoval za právny úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom a teda za právny úkon neplatný. Z uvedených dôvodov súd žalobný návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty ako skutkovo a právne nedôvodný zamietol.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Pokiaľ ide o žiadosť odporcu 1/ o povolenie splátok súd poznamenáva, že v konaní sociálna situácia preukázaná nebola a odporca ako dlžník mal už pri uzatváraní zmluvy veriteľom možnosť splátok istiny a mal teda svoju platobnú povinnosť riadne dodržiavať.
Preto súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia odporcom 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 393 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 393 eur od 13.4.2012 až do zaplatenia, tak ako vyplýva z výrokovej časti rozhodnutia a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Súd navrhovateľovi priznal istinu 393 eur a podľa procesného výsledku v konaní priznaná suma predstavuje úspech navrhovateľa a v časti nepriznaných 244,40 eur predstavuje v danej veci táto suma neúspech navrhovateľa a úspech odporcu. V percentuálnom vyjadrení potom predstavuje úspech navrhovateľa 61 % (tento výsledok súd vypočítal pomerom medzi sumou požadovanou a sumou priznanou); neúspech navrhovateľa predstavuje 39 % a predstavuje úspech odporcu. Čistý úspech navrhovateľa teda predstavuje 22 % (ako rozdiel v %- tuálnom vyjadrení jeho úspechu a úspechu navrhovateľa) a pre pomer úspechu a neúspechu, preto súd žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).