Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/106/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Jozefa Janíka v trestnej veci proti obžalovanej A. K. pre obzvlášť závažný zločin podvodu sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 221 ods. 1, 4 písm. a/ Tr. zák. na neverejnom zasadnutí 15. januára 2014 prejednal sťažnosti prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza a poškodeného B. proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 21. augusta 2013, sp. zn. a takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosti prokurátora a poškodeného B. Z. z a m i e t a j ú, pretože nie sú dôvodné.

odôvodnenie:

Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 21. augusta 2013, sp. zn. , podľa s použitím zastavil trestné stíhanie proti obžalovanej A. K. vedené pre obzvlášť závažný zločin podvodu v štádiu pokusu podľa , , Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

ako zastupujúca osoba B. Z. a D. Z., trvale bytom C., O. XXX/XX, uzatvorila dňa 28.9.2007 v Prievidzi kúpnu zmluvu s kupujúcim spol. Group 168 a.s., Peterská 8, Bratislava, ktorej predmetom bol predaj nehnuteľností - administratívnej budovy súpisné číslo XXX a pozemkov na parcelách č. 1357/17, 1436, 1437 zapísaných na LV č. 1909 v katastrálnom území N. C. za kúpnu cenu 82.982,87 Eur (2.500.000 Sk) a to aj napriek tomu, že dohodnutá kúpna cena bola 232.357,43 Eur (7.000.000 Sk) a že splnomocnenie podpísané manželmi Z. bolo dňa 28.9.2007 odvolané, o čom v čase spracovania a podpísania kúpnej zmluvy vedomosť mala a ktoré akceptovala, čím by vkladom vlastníckeho práva podľa kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností manželom Z. vznikla škoda v celkovej výške 149.372,63 Eur (4.500.000 Sk).

Podľa poškodený B. Z., nar. X.X.XXXX, bytom C., O. č. XXX/XX a poškodená T. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom S., M. C. č. XXXX/X boli s nárokom na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie.

Svoje rozhodnutie samosudca okresného súdu odôvodnil tým, že v predmetnej trestnej veci boli splnené všetky zákonné podmienky pre zastavenie trestného stíhania, pretože skoršie trestné stíhanie proti obžalovanej A. K. pre ten istý skutok skončilo jej odsúdením právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany zo dňa 29.7.2009, sp. zn. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 4 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu s probačným dohľadom na skúšobnú dobu 4 roky, pričom toto odsúdenie, vzhľadom na uznesenie Okresného súdu Piešťany zo dňa 22.2.2013, sp. zn. , ktorým bolo vyslovené, že odsúdená A. K. je účastná amnestie prezidenta SR a podľa článku I. Rozhodnutia prezidenta SR zo dňa 2.1.2013 o amnestii č. jej bol odpustený vyššie uvedený súhrnný podmienečný trest odňatia

slobody vo výmere 2 roky a 4 mesiace s účinkom, že sa na ňu hľadí, ako keby nebola odsúdená, je v zmysle Tr. zák. a Tr. zák. Tr. zák. nielen zahladené, ale nebolo ani v predpísanom konaní zrušené a preto je trestné stíhanie podľa neprípustné. Skutok, pre ktorý bola na obžalovanú A. K. podaná obžaloba a ktorého sa týka zastavenie trestného stíhania v uznesení Okresného súdu Prievidza zo dňa 21. augusta 2013, sp. zn. , vzhľadom na objektívnu súvislosť v čase, spôsobe spáchania, v jednotiacom zámere páchateľa a tým i subjektívnu súvislosť so skutkom uvedeným trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany zo dňa 29.7.2009, sp. zn. , tvorí totiž jeden pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu sčasti v štádiu pokusu podľa , , Tr. zák..

Proti tomuto uzneseniu podali prokurátor a poškodený B. Z. v zákonnej trojdňovej lehote sťažnosti v neprospech obžalovanej A. K..

Prokurátor v písomnom odôvodnení sťažnosti namietal správnosť napadnutého uznesenia z dôvodu, že ho považoval za nezákonné. Skutočnosť, že v posudzovanom prípade ide o pokračovací trestný čin je síce nespochybniteľná, avšak za nesprávny považoval záver okresného súdu, že nie je možné pokračovať v trestnom stíhaní obvineného za ďalší skutok pokračovacieho trestného činu. Poukazoval na ustanovenie , podľa ktorého, ak sa týka dôvod uvedený v odseku 1 len niektorého z čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu, nebráni to, aby sa vo zvyšnej časti takého činu viedlo trestné stíhanie. Podľa účinného od 1.1.2006 zastavenie trestného stíhania, ktoré bolo vedené proti konkrétnej osobe pre jeden z viacerých čiastkových útokov (skutkov - ) pokračovacieho trestného činu, netvorí prekážku veci rozhodnutej (res iudicata) vo vzťahu k ostatným čiastkovým útokom tohto pokračovacieho trestného činu a teda vo zvyšnej časti ohľadom ostatných čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu je ďalej potrebné a oprávnené viesť trestné konanie proti obvinenému. Skutočnosť, že od 1.1.2006 sa z procesného hľadiska považujú jednotlivé čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu za samostatné skutky, sa podľa názoru prokurátora odráža aj v tom, že za každý jeden čiastkový útok musí byť vznesené obvinenie, podaná obžaloba a súd musí rozhodnúť o všetkých čiastkových útokoch, ktoré sa kladú obvinenému za vinu. Primerane právnej úprave zodpovedá podľa prokurátora hmotnoprávne ustanovenie Tr. zák., podľa ktorého, ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine o pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu, celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad a pri viazanosti skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku súd znova rozhodne o vine za pokračovací trestný čin vrátane nového čiastkového útoku, prípadne za trestné činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu, ako aj o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý nesmie byť miernejší než trest uložený skorším rozsudkom, pričom ak je ukladaný trest za viac trestných činov, ustanovenie odsekov 1 a 2 a Tr. zák. sa použijú primerane. Podľa názoru prokurátora je v posudzovanej veci podstatné, že na rozdiel od ustanovenia Tr. zák., podľa ktorého ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený alebo ak skorší rozsudok bol vydaný súdom iného členského štátu Európskej únie, nevylučuje, aby bol spoločný trest za pokračovanie v trestnom čine podľa Tr. zák. uložený aj v prípade, keď predchádzajúce odsúdenie za inú časť pokračovacieho trestného činu je už zahladené (priamo zo zákona, osvedčením v skúšobnej dobe, na základe amnestie alebo milosti prezidenta republiky, či žiadosti odsúdeného), pričom sa na páchateľa hľadí, akoby nebol súdne trestaný. Zahladením alebo inak vzniknutou fikciou neodsúdenia nezaniká samotný fakt, že páchateľ spáchal pokračovací trestný čin. Vzhľadom na skutočnosť, že v prípade ukladania spoločného trestu podľa Tr. zák. dochádza, na rozdiel od súhrnného trestu v zmysle , Tr. zák., aj k zrušeniu výroku o vine, ako aj všetkých výrokov na tento výrok naviazaných a nielen k zrušeniu výroku o treste, nemožno podľa prokurátora ustanovenie Tr. zák. použiť na spoločný trest analogicky. Poukázal na to, že obdobne bol právny stav riešený aj odbornou praxou a justíciou v Českej republike, pričom znenie Tr. zák. je podľa prokurátora doslovným opisom znenia Tr. zák. Českej republiky aj s chybami vytýkanými tomuto ustanoveniu odbornou verejnosťou v Českej republike. Podľa názoru prokurátora zastavenie trestného stíhania postupom uvedeným v napadnutom uznesení je aj protiústavný v zmysle článku 12 ods. 1, 2 týkajúceho sa rovnosti s poukazom na to, že v prípade pripustenia možnosti zastavenia trestného stíhania (nepotrestania)

vo vzťahu k páchateľovi za čiastkový útok pokračovacieho trestného činu vo vzťahu k odsúdeniu za čiastkový útok, pri ktorom už došlo k uplatneniu fikcie neodsúdenia, by došlo k jeho neprimeranému zvýhodneniu vo vzťahu k páchateľovi, ktorého pokračovacia trestná činnosť bola odhalená skôr, ako nastúpila fikcia neodsúdenia, v dôsledku čoho môže páchateľ z prvej skupiny obísť z podstatne miernejším trestom, čo je jednoznačne neprípustné. Je pritom nepochybné, že páchateľ, u ktorého sú splnené podmienky na uloženie súhrnného trestu, avšak z dôvodu zahladenia tohto odsúdenia takáto situácia neprichádza do úvahy, sa trestu nevyhne a je mu uložený trest samostatný. Poukázal ďalej na to, že spravidla je trestná činnosť páchaná skryte, pričom je v záujme páchateľa nebyť pristihnutý a nebyť potrestaný, pričom niektoré trestné činy, prípadne čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu, môžu byť odhalené aj so značným časovým odstupom od ich spáchania. Práve táto skutočnosť podľa prokurátora viedla zákonodarcu k zavedeniu overeného inštitútu prevzatého z českej republiky, aby bolo možné páchateľov pokračovacej trestnej činnosti postihovať jedným rozsudkom o vine a spoločnom treste bez potreby podávania návrhu na obnovu konania v už právoplatne skončenej veci pre už odsúdenú časť pokračovacej trestnej činnosti. Podľa názoru prokurátora napadnutým uznesením išiel okresný súd proti logike a zmyslu ustanovenia Tr. zák., ako aj či Pripustením právneho názoru vysloveného v napadnutom uznesení by podľa názoru prokurátora mohla nastať veľmi nebezpečná situácia, keď páchateľ v záujme vyhnúť sa potrestaniu za závažný pokračovací trestný čin urobí kroky k odhaleniu marginálneho čiastkového útoku s reálnym predpokladom uloženia krátkeho podmienečného trestu, pričom v dôsledku nástupu fikcie neodsúdenia (zaplatenie peňažného trestu, vykonaním trestu povinnej práce či osvedčením sa v skúšobnej dobe alebo možným upustením od potrestania) sa vyhne možnému potrestaniu za ostatnú časť pokračovacieho trestného činu majúceho povahu napríklad obzvlášť závažného zločinu, ako je to v posudzovanej veci. Obdobná situácia môže nastať aj vykonávaním úmyselných obštrukcií v rámci trestného konania, ktoré zvolila obžalovaná K. tým, že sa nedostavovala na súdne pojednávania. Právny názor vyslovený okresným súdom v napadnutom uznesení je preto podľa názoru prokurátora v hrubom rozpore s účelom nielen , ale aj samotnými funkciami trestného práva ako takého. Napokon poukázal aj na to, že obnova konania v neprospech obvineného je vylúčená, ak sa na trest vzťahuje amnestia prezidenta republiky a tiež v prípade zahladenia odsúdenia je dôvodom na zamietnutie návrhu na obnovu konania v neprospech obvineného, v dôsledku čoho je vlastne postihnutie páchateľa v prípade zahladenia odsúdenia, vo vzťahu ku ktorému by sa mal ukladať spoločný trest, za celú pokračovaciu trestnú činnosť vylúčené. Na základe uvedených dôvodov preto navrhol, aby krajský súd podľa napadnuté uznesenie zrušil a okresnému súdu uložil, aby vo veci znova konal a rozhodol.

Poškodený B. Z. podanú sťažnosť do rozhodnutia krajského súdu bližšie písomne sám a ani prostredníctvom splnomocnenca neodôvodnil.

Krajský súd na podklade podaných sťažností, ktoré mu spolu so spisom boli predložené až dňa 9. decembra 2013, preskúmal v zmysle správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a dospel k záveru, že sťažnosti prokurátora a poškodeného B. Z. nie sú dôvodné.

V posudzovanej veci okresný súd postupoval správne, keď napadnutým uznesením podľa s použitím zastavil trestné stíhanie proti obžalovanej A. K. vedené pre obzvlášť závažný zločin podvodu v štádiu pokusu podľa , , Tr. zák., pretože trestné stíhanie je neprípustné, keďže skoršie stíhanie proti obžalovanej pre ten istý skutok sa skončilo odsudzujúcim trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany zo dňa 29.7.2009, sp. zn. , právoplatným dňa 4.11.2009 a pritom toto skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Podľa súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí, že je tu niektorá z okolností uvedených v .

Podľa nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom.

Podľa trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak ide o osobu, proti ktorej sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným rozsudkom súdu alebo bolo právoplatne zastavené, podmienečne zastavené a obvinený sa osvedčil alebo sa skončilo schválením zmieru a zastavením trestného stíhania, ak rozhodnutie nebolo v predpísanom konaní zrušené. Podľa ak sa týka dôvod uvedený v odseku 1 len niektorého z čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu, nebráni to, aby sa vo zvyšnej časti takého činu viedlo trestné stíhanie.

Trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany zo dňa 29.7.2009, sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.11.2009, bola obžalovaná A. K. uznaná za vinnú z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák. na skutkovom základe, že dňa 21.2.2008 v Piešťanoch vylákala splnomocnenie od T. Z., ktoré získala pod zámienkou zakúpenia nehnuteľností, chalupy č. XXX v E. doline, list vlastníctva č. XXX, ktoré boli vo vlastníctve T. Z., o čom spísali dohodu 21.1.2008 v Piešťanoch, ktorou sa zaviazala vyplatiť 2.300.000 Sk (76.346 Eur) do 31.3.2008, toto však nemala v úmysle, následne na základe takto vylákaného splnomocnenia bez súhlasu T. Z. uvedené nehnuteľnosti predala aj s okolitými pozemkami za 200.000 Sk (6.638,78 Eur), čím zabezpečila povolenie vkladu do katastra nehnuteľností Katastrálneho úradu v Trenčíne, Správy katastra Myjava pre nového vlastníka, takto získané peniaze použila pre svoje osobné účely a svojím konaním T. Z. spôsobila škodu vo výške 543.000 Sk (18.024 Eur). Za tento prečin bola odsúdená na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 4 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu s probačným dohľadom na skúšobnú dobu 4 roky za súčasného zrušenia výroku o treste, ktorý bol obžalovanej uložený rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 19.12.2008, sp. zn. . Skutok, pre ktorý bola obžalovaná A. K. trestne stíhaná v teraz posudzovanej veci a ktorý spáchala dňa 28.9.2007, spolu so skutkom spáchaným dňa 21.2.2008 v právoplatne rozhodnutej veci Okresného súdu Piešťany sp. zn. , spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať trestný čin, preto v zmysle Tr. zák., Tr. zák., a s prihliadnutím na výšku škody obidva čiastkové útoky vykazujú zákonné znaky jedného pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podvodu v štádiu pokusu podľa , , Tr. zák.. Vzhľadom na ustanovenie samotné právoplatné odsúdenie obžalovanej za jeden čiastkový útok tohto pokračovacieho trestného činu podvodu už citovaným trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany zo dňa 29.7.2009, sp. zn. , nebolo prekážkou, aby sa vo zvyšnej časti viedlo trestné stíhanie pre ďalší čiastkový útok tohto pokračovacieho trestného činu v teraz posudzovanej veci a mohol preto prichádzať do úvahy nielen postup podľa Tr. zák., ale aj podľa , Tr. zák., t. j. ukladanie nielen spoločného, ale súčasne aj súhrnného trestu. Už trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany zo dňa 29.7.2009, sp. zn. , bol totiž obžalovanej ukladaný súhrnný trest za súčasného zrušenia rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 19.12.2008, sp. zn. vo výroku o treste a na taký postup, teda na uloženie súhrnného trestu boli splnené podmienky aj v posudzovanej veci, keďže ustanovenie Tr. zák. explicitne počíta s tým, že spoločný trest môže byť zároveň aj úhrnným alebo súhrnným trestom. Vzhľadom na uznesenie Okresného súdu Piešťany zo dňa 22.2.2013, sp. zn. , ktorým bolo vyslovené, že odsúdená A. K. je účastná amnestie prezidenta SR a podľa článku I. Rozhodnutia prezidenta SR zo dňa 2.1.2013 o amnestii č. jej bol odpustený vyššie uvedený súhrnný podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 4 mesiace s účinkom, že sa na ňu hľadí, ako keby nebola odsúdená, je však v zmysle Tr. zák. a Tr. zák. toto odsúdenie zahladené. Vzhľadom na účinky vyplývajúce z ustanovenia Tr. zák. a spojené so zahladením tohto odsúdenia, ktoré nebolo v predpísanom konaní zrušené, je však ukladanie spoločného súhrnného trestu postupom podľa Tr. zák. vylúčené. Zo znenia ustanovenia Tr. zák. je totiž zrejmé, že umožňuje uloženie spoločného trestu len v prípade, ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, avšak nie aj v prípade, ak toto odsúdenie je už zahladené. Citované ustanovenie nemá totiž také znenie, ktoré by výslovne stanovovalo, že ustanovenie o spoločnom treste za pokračovanie v trestnom čine sa použije aj vtedy, ak je skoršie odsúdenie takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený (na rozdiel od ustanovenia Trestného zákonníka Českej republiky z 8.1.2009 č. 40/2009, podľa ktorého ustanovenie o spoločnom treste za pokračovanie v trestnom čine sa použije i vtedy, ak je skoršie odsúdenie takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený, na ktoré poukazoval v sťažnosti prokurátor a ktoré v posudzovanej veci nemožno aplikovať), navyše v prípade, ak by mal byť za

viac trestných činov ukladaný spoločný súhrnný trest, je použitie tohto ustanovenia vylúčené, ak skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby odsúdený nebol.

Vzhľadom na základnú zásadu „ne bis in idem“, teda právo nebyť súdený alebo potrestaný dvakrát za ten istý skutok, vyplývajúcu z , z čl. 40 ods. 5 Listiny základných práv a slobôd, z čl. 4 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie č. ). a vyjadrenú v ustanoveniach a , bolo preto v posudzovanej veci v terajšom štádiu trestného konania vylúčené pokračovanie v trestnom stíhaní a odsúdenie obžalovanej A. s možnosťou uloženia spoločného súhrnného trestu podľa Tr. zák. Napadnuté uznesenie je vecne správne a náležite odôvodnené. V uvedenom smere námietky prokurátora a ním uplatnené argumenty v odôvodnení podanej sťažnosti neboli preto dôvodné a nebolo možné ich akceptovať.

Krajský súd vzhľadom na uvedené dôvody nepovažoval sťažnosti prokurátora a poškodeného B. Z. za dôvodné, preto ich podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.