Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Saz-67-2013.pdf
PDF · 87.87 KB
Case nature
Area
Subarea
9Saz/67/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána K. G., narodeného X.X.XXXX, štátneho príslušníka Ukrajiny, podľa vlastného udania v krajine pôvodu naposledy bytom X., Q. B. XXX, Y. F., aktuálne s miestom pobytu O. XX, S., zastúpeného pani Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou so sídlom pracoviska Brečtanová 21, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 15.10.2013 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-414-8/PO-Ž-2013 zo dňa 26.9.2013 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-414-8/PO-Ž-2013 zo dňa 26.9.2013 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-414-8/PO-Ž-2013 zo dňa 26.9.2013 odporca za použitia ust. § 12 ods. 1 písm. a), ods. 3 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovu žiadosť o azyl zamietol ako zjavne neopodstatnenú. Poukázal na dôvody podanej žiadosti (- navrhovateľ sa ako policajt v roku 1987 podieľala na zákroku voči páchateľom lúpeže, ktorí po prepustení v roku 1992 navrhovateľa napadli; - počas pobytu na Slovensku pred 3 rokmi ho dvaja Ukrajinci žiadali, aby podpísal dlžný úpis na 50 000.- eur čo odmietol; - žiadosťou o azyl si chcel legalizovať svoj nelegálny pobyt na Slovensku) a po ich vyhodnotení dospel k záveru, že tieto dôvody nie sú dôvodmi, ktoré sú obsiahnuté v ust. §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 15.10.2013, ktorým sa domáhal jeho zrušenia. Uviedol v ňom, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisu, resp. že konanie trpí vadou, ktorá mohla mať vplyv na jeho zákonnosť. Poukázal na skutočnosť, že na Ukrajine bol terčom násilia a že jeho problémy možno subsumovať pod pojem vážneho bezprávia. Poukázal na potrebu zváženia poskytnutia tzv. humanitárneho azylu. Navrhovateľ tiež namietal, že odporca nevykonal dokazovanie na otázku organizovaného zločinu na Ukrajine a tiež na otázku neschopnosti ukrajinských štátnych orgánov chrániť navrhovateľa.
Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 15.11.2013 k návrhu napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako správne a zákonné. Argumentoval, že pri vydaní rozhodnutia vychádzal z obsahu navrhovateľových
prednesov, uskutočnených v priebehu azylového konania, pričom ním prezentované dôvody žiadosti vyhodnotil ako dôvody, ktoré sú inými ako dôvody, uvedené v ust. §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle.
Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004Z.z. v platnom znení) na pojednávaní v neprítomnosti zástupkyne navrhovateľa, ktorá svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila, pričom súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti.
Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-414/PO-Ž-2013 z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ v priebehu vstupného pohovoru uviedol, že v rokoch 1984 - 1989 pracoval na Ukrajine ako policajt. V roku 1987 sa podieľal na zákroku proti páchateľom trestného činu. Títo boli následne odsúdení, pričom po ich prepustení z väzenia v roku 1992 prišli za navrhovateľom a zbili ho. V roku 1993 prišiel na Slovensko z jediného dôvodu - za prácou. Neskôr navrhovateľ uviedol, že dôvodom jeho odchodu bolo vyhrážanie sa mu zo strany spomenutých páchateľov trestného činu. Následne sa trikrát vrátil na Ukrajinu a opätovne pricestoval na Slovensko. V roku 1994 vycestoval na rok do Moldavska za prácou. Následne opakovane cestoval striedavo na Ukrajinu, na Slovensko a do Moldavska - za účelom práce. Tiež uviedol, že niekedy v roku 2010 v Senci prišli za ním dvaja Ukrajinci ktorí ho zbili a nútili ho podpísať dlžný úpis na sumu 50 000.- eur, čo však odmietol. Tiež sa mu vyhrážali, že inak ho zabijú. Ako ďalší dôvod žiadosti uviedol dôvod ekonomický - na Ukrajine sú nízke platy. V spise sa nachádzajú informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, obsahovo zamerané na návraty ukrajinských repatriantov. Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že navrhovateľ požiadal o azyl až potom, ako bol políciou kontrolovaný, pričom nevedel predložiť doklady, oprávňujúce ho k pobytu na Slovensku.
Podľa ust. § 12 ods. písm. a) zákona o azyle ministerstvo žiadosť o udelenie azylu zamietne ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b.
Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý
a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo
b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
§ 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.
Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.
§ 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.
Podľa ust. § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitárnych dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8.
Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku:
K námietke rozporu rozhodnutia s obsahom spisu:
Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná, pretože súd nezistil rozpor medzi obsahom rozhodnutia (zisteného stavu veci, opísaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia) a spisom. Odporca v odôvodnení uviedol obsah vykonaného vstupného pohovoru - osobitne aj dôvody navrhovateľovej žiadosti o azyl, pričom takto opísaný stav veci korešponduje s obsahom pohovoru, vykonaného s navrhovateľom. Pokiaľ právny názor odporcu, ktorý vyjadril v napadnutom rozhodnutí nie je totožný s právnym názorom navrhovateľa, túto skutočnosť nie je možné kvalifikovať ako rozpor rozhodnutia s obsahom spisu.
K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci že konanie trpí vadou, ktorá mohla mať vplyv na jeho zákonnosť, tiež že odporca nevykonal dokazovanie na otázku organizovaného zločinu na Ukrajine a tiež na otázku neschopnosti ukrajinských štátnych orgánov chrániť navrhovateľa:
Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Zamietnutie žiadosti o azyl ako zjavne neodôvodnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle je vo svojej podstate rozhodnutím procesného charakteru, ktorým sa nerozhoduje o dôvodnosti či nedôvodnosti podanej žiadosti o azyl, teda sa nerozhoduje v merite veci. Ide o typ rozhodnutia, ktorým sa rozhoduje iba o tom, ži žiadateľom o azyl prezentované dôvody (žiadosti o azyl) sú dôvodmi, relevantnými pre ich posúdenie z pohľadu zákona o azyle.
Ako to je zrejmé z obsahu azylového spisu odporcu, navrhovateľ sa rozhodol odísť z Ukrajiny za prácou. Následne uviedol že preto, lebo v súvislosti s výkonom jeho práce policajta mal byť páchateľmi trestného činu, na odhalení ktorého sa podieľal zbitý a títo sa mu tiež mali vyhrážať. O azyl požiadal tiež preto, lebo počas jeho pobytu na Slovensku ho mali neznámi Ukrajinci vydierať a vyhrážať sa mu zabitím a tiež z ekonomických dôvodov. Je teda zrejmé, že okrem ekonomického dôvodu bola dôvodom navrhovateľovej žiadosti o azyl obava pred konaním kriminálnych osôb. Žiaden z týchto dôvodov zjavne nie je dôvodom, ktorý je uvedený v ust. § 8 zákona o azyle, podľa ktorého dôvodom pre udelenie azylu je opodstatnená obava z prenasledovania z dôvodu rasy, národnosti, náboženstva, zastávania určitých politických názorov či príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Navrhovateľ nepožiadal o azyl z dôvodu zlúčenia rodiny v zmysle ust. §§ 10, 13b zákona o azyle. Teda možno bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že navrhovateľom prezentované dôvody nekorešpondujú s dôvodmi, uvedenými v týchto ustanoveniach zákona o azyle.
Navrhovateľ v návrhu dôvodil, že jeho dôvody žiadosti o azyl možno subsumovať pod pojem vážneho bezprávia. Podľa názoru súdu tomu tak nie je. Zákon o azyle v ust. § 2 písm. f) jednoznačne definuje, ako je potrebné vykladať pojem „vážne bezprávie“. Ak aj navrhovateľ bol v roku 1992 zbitý páchateľmi odhaleného trestného činu, takýto ich čin nie je mučením, neľudským alebo ponižujúcim zaobchádzaním alebo trestom, podobne ako ani navrhovateľom prezentované vyhrážky. V zmysle všeobecne uplatňovaného výkladu sa pod pojmom „mučenie“ rozumie neľudské zaobchádzanie spôsobujúce veľmi závažné a kruté utrpenie, ktorého cieľom je získanie informácií alebo priznania. „Neľudským alebo ponižujúcim zaobchádzaním alebo trestom“ spôsobenie intenzívneho duševného a fyzického utrpenia, ktoré má vzbudiť pocit podradenosti, potupenia, resp. poníženia. Súd, podobne ako aj odporca, dospel k názoru, že navrhovateľom uvedené vyhrážky zo strany zjavne kriminálnych osôb nie sú konaním, ktoré by bolo možné subsumovať pod niektorý z vyššie citovaných konaní. Pokiaľ ide
o údajné vyhrážky, ku ktorým malo dôjsť na slovenskom území v roku 2010, tento dôvod je absolútne irelevantným, práve preto, lebo ak aj k nemu došlo na slovenskom území.
Súd tiež poznamenáva, že nebolo povinnosťou odporcu vyhľadať informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, týkajúce sa organizovaného zločinu na Ukrajine a tiež na otázku neschopnosti ukrajinských štátnych orgánov chrániť navrhovateľa, pretože takáto povinnosť by mu prislúchala iba v prípade, ak by navrhovateľovu žiadosť o azyl prejednával v jej merite.
K nepriamo prezentovanerj námietke, týkajúcej sa neudelenia azylu podľa § 9 zákona o azyle (tzv. humanitárny azyl) súd poukazuje na skutočnosť, že jeho udelenie zákon umožňuje iba v prípade, ak sa nezistia dôvody jeho udelenia podľa § 8 zákona o azyle, teda iba vtedy, ak sa žiadosť o azyl prejedná v jej merite, čo nie je prípad navrhovateľa
Pretože námietky vznesené navrhovateľom neboli dôvodné súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správné a zákonné.
O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania.
Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).