Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7S-62-2011.pdf
PDF · 94.97 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/62/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr .Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu S.. X.. J. K., D. K. X., I. Č.. XX, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, AK so sídlom Košice, Štúrova č. 20, proti žalovanému Daňovému úradu Košice, so sídlom v Košiciach, Tomášikova č. 35, v konaní o preskúmanie rozhodnutia Daňového úradu Košice I zo dňa 26. 04. 2011 č. 695/231/30954/11, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Rozhodnutím zo dňa 26. 04. 2011 č. 695/231/30954/11 žalovaný podľa § 30 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmene v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov priznal žalobcovi právo na vrátenie zaplatenej pokuty uloženej mu rozhodnutím zo dňa 09. 11. 2009 č. j. 695/231/88645/09 vo výške 353,50 eur z rozdielu dane určenej správcom dane podľa pomôcok platobným výmerom Daňového úradu Košice V zo dňa 03. 11. 2006 č. j. 709/230/36927/06/ ZIM na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2001.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 08. 04. 2011 mu bol doručený rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13. 01. 2011 č. k. 6S/1969/12010-81, ktorým podľa § 250j ods.2 písm. e) O. s. p. bolo zrušené rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR zo dňa 16. 04. 2010 č. I/223/7524-45095/2010/992517- r, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice I zo dňa 09. 11. 2009 č. j. 695/231/88645/09, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta podľa § 35 ods. 1 písm. c) citovaného zákona vo výške 353,50 eur z rozdielu dane určenej správcom dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie júl 2002 a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Žalobca zaplatil pokutu dňa 28. 05. 2010 a žalovaný zaplatenú pokutu vrátil žalobcovi na jeho účet.
Včas podanou žalobou zo dňa 29. 06. 2011, doručenou krajskému súdu dňa 01. 07. 2011 sa žalobca domáhal preskúmania tohto rozhodnutia a navrhol, aby ho súd v súlade s ustanovením § 250j ods. 3 O. s. p., § 250j ods. 2 písm. a) a d) O. s. p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a priznal mu náhradu trov konania.
V žalobe poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané bez tohto, aby žalovanému zo zákona č. 511/1992 Zb. vyplývalo oprávnenie takéto rozhodnutie vydať. Poukázal na to, že napadnuté
rozhodnutie nespĺňa ani formálne náležitosti, stanovené v § 30 cit. zákona. Skutočnosť, že žalovaný nemohol a nedokázal nájsť ustanovenie zákona, z ktorého by mu vyplývalo oprávnenie na vydanie takéhoto rozhodnutia, vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutia napadnutého žalobou, v ktorom žalovaný neuviedol, na základe akých právnych predpisov a ktorých ustanovení rozhodol. Žalobca konštatoval, že správca dane mu priznal právo na vrátenie zaplatenej pokuty v snahe obísť svoju povinnosť rozhodnúť o žiadosti žalobcu o vrátenie preplatku zákonným spôsobom, teda vyhovieť mu. Vrátenie preplatku žalobcovi by totiž zároveň znamenalo, že žalobca má právo na sankčný úrok z preplatku. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný v rozpore s ustanovením § 1a v spojení s ustanovením § 63 ods.1 citovaného zákona sa vyhýba termínu preplatok. Zastáva názor, že z porovnaní a obsahu týchto dvoch ustanovení zákona, keďže daňou sa rozumejú aj pokuty, ktoré spracuje správca dane a daňovým preplatkom je suma platby, ktorá prevyšuje splatnú daň, je nepochybné, že žalobcovi vznikol zaplatením pokuty daňový preplatok. Z rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach z 13. 01. 2011 č. k. 6S/19687/2010-41, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o vyrubení pokuty ako nezákonné, pokuta žalobcovi vyrubená byť nemala a žalobca teda nikdy pokutu zaplatiť nemal. Vznikol mu teda preplatok už samotným zaplatením pokuty. O vrátení preplatku správca dane rozhoduje na základe žiadosti daňového subjektu a zákon neustanovuje, resp. neumožňuje vrátiť preplatok daňovému subjektu bez jeho žiadosti, ani vydávať akési deklaratórne rozhodnutia, ktorým správca dane deklaruje, že ním vrátená suma je zaplatenou pokutou. Tým, že v zákone o správe daní a poplatkov nie je upravený spôsob vracania neoprávnene zaplatenej pokuty, a tým, že zákonodarca definoval pokutu ako daň, je nepochybné, že ak žalobca zaplatil pokutu, ktorú zaplatiť nemal, vznikol mu preplatok, o vrátení ktorého mal žalovaný rozhodnúť na základe žiadosti žalobcu. Žalovaný teda nemal oprávnenie vydať žalobcom napadnuté rozhodnutie.
Žalobca v žalobe tiež uviedol, že o vrátenie preplatkov dane (nezákonne uložených pokút) podal žalovanému žiadosť dňa 21. 03. 2011, o ktorej žalovaný rozhodol tak, že jeho žiadosti nevyhovel.
Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 15. 08. 2011 uviedol, že Daňový úrad Košice V vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2001, o výsledku ktorej vyhotovil protokol zo dňa 04. 09. 2006 č. 709/320/29604/2006. Pretože žalobca neumožnil správcovi dane vykonať daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2001, správca dane bol podľa § 15ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov oprávnený zistiť základ dane a určiť daň v zmysle § 29 ods. 6 cit. zákona, t. j. podľa pomôcok.
Na základe protokolu správca dane dňa 03. 11. 2006 pod č. j. 709/230/36927/06/ZIM vydal platobný výmer, ktorým určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2001 v sume 74.734,-- Sk, t. j. 2.480,71 eur. Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica svojím rozhodnutím zo dňa 12. 10. 2007 č. j. I/223/3970-77380/2007/991545-r potvrdilo platobný výmer Daňového úradu Košice V. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 11. 2007 a splatnosť dňa 19. 11. 2007. Žalobca určený rozdiel dane uhradil dňa 22. 11. 2007.
Daňový úrad Košice I. rozhodnutím z 09. 11. 2009 č. j. 695/231/88645/09 uložil žalobcovi podľa § 35 ods. 1 písm. c) zákona pokutu vo výške 353,50 eur z rozdielu dane určenej správcom dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie júl 2001. Žalobca sa proti rozhodnutiu o uložení pokuty odvolal a odvolací orgán svojím rozhodnutím zo 16.04.2010 č. j. I/223/7524-45095/2010/992517-r rozhodnutie Daňového úradu Košice I. potvrdil. Rozhodnutie o uložení pokuty nadobudlo právoplatnosť 14. 05. 2010, pokuta bola splatná 31. 05. 2010 a uhradená dňa 29. 05. 2010.
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 13. 01. 2011 č. k. 6S/19691/2010-81 podľa § 250j ods. 2 písm. e) O. s. p. na základe žaloby žalobcu zrušil rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR č. I/223/7524-45095/2010/992517-r zo dňa 16. 04. 2010, a tiež rozhodnutie Daňového úradu Košice I zo dňa 09. 11. 2009 č. j. 695/231/88645/09, ktorým bola uložená pokuta vo výške 353,50 eur z rozdielu dane určenej správcom dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie júl 2001 a vrátil vec na ďalšie konanie žalovanému. Žalovaný rozsudok Krajského súdu v Košiciach obdržal dňa 08. 04. 2011.
Daňovému úradu Košice I bolo doručené podanie žalobcu, v ktorom žiadal zaplatené preplatky dane (pokuty) vrátiť, pretože boli uložené nezákonným rozhodnutím. Zároveň žiadal zaplatiť úrok z preplatku podľa § 63 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov a tiež upozorňoval na § 35b ods. 7 cit. zákona v spojení s ods. 5 a 6 na poukázanie sankčného úroku za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky. Žalovaný poukázal na to, že zaplatené pokuty nespĺňajú definíciu podľa § 63 ods. 1 cit. zákona, nejedná sa o daňový preplatok, preto daňovému subjektu nevznikol ani nárok na úrok podľa § 63 ods. 6 cit. zákona. V danom prípade sa nejedná o neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky, preto daňovému subjektu neprináleží ani sankčný úrok, o čom správca dane dňa 28. 04. 2011 vydal oznámenie.
Správca dane po obdržaní rozsudku NS SR zo dňa 13. 01. 2011, vydaného vo veci 6S 19691/2010-81, dňa 26. 04. 2011 pod č. j.: 695/231/30954/11 vydal rozhodnutie, ktorým podľa § 30 ods. 1 cit. zákona priznal právo na vrátenie zaplatenej pokuty a túto vrátil z úradnej moci na účet daňového subjektu. Proti tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie, o ktorom, keďže podľa § 46 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov proti tomuto rozhodnutie odvolanie prípustné nie je, bolo podľa § 47 ods. 6 tohto zákona dňa 02. 06. 2011 vydané oznámenie o zamietnutí odvolania.
To, v akej výške v ďalšom konaní bude uložená pokuta, nie je toho času známe, pretože rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR o odvolaní, ako aj rozhodnutie správcu dane, ktorým bola uložená pokuta, boli rozhodnutím súdu zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Vo veci uloženia pokuty sa teda má ďalej konať. Pretože v danom prípade bolo súdom zrušené nielen rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR ako odvolacieho orgánu, ale aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane, právny podklad, na základe ktorého bola uhradená pokuta, zanikol. Z toho dôvodu bolo nutné pokutu vrátiť. Žalovaný poukázal na to, že od 01. 09. 2007 v zákone nie je právna úprava daňového preplatku zapríčineného správcom dane. Z toho dôvodu nebolo možné zaplatenú sumu pokuty vrátiť ako preplatok zapríčinený správcom dane. Zákon o správe daní nemá právnu úpravu postupu správcu dane na vrátenie takejto sumy, preto bol správca dane oprávnený ju aj bez žiadosti daňového subjektu vrátiť. Žalovaný vychádzal pritom zo skutočností, že právny titul, na základe ktorého vznikla žalobcovi povinnosť zaplatiť pokutu, bol zrušený, t. j. právny dôvod, na základe ktorého žalobca plnil, odpadol.
Žalovaný ďalej uviedol, že pokuta, ktorá bola zaplatená v správnej výške na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správcov dane a následne bola rozsudkom súdu zrušená, nie je takou platbou, ktorú je možné vrátiť len na základe žiadosti daňového subjektu tak, ako to tvrdí žalobca, ale ide o platbu, ktorú je správca dane povinný vrátiť bez žiadosti. Správca dane sa o povinnosti vrátiť zaplatenú pokutu, dozvedel doručením rozsudku Krajského súdu v Košiciach, t. j. deň 08. 04. 2011 a jeho povinnosťou bolo zaplatenú pokutu vo výške 353,50 eur vrátiť, a to bez žiadosti žalobcu, keďže rozhodnutie o uložení pokuty na základe ktorého bola pokuta zaplatená v lehote jej splatnosti a v správnej výške, nie navyše, bolo zrušené. Podľa názoru žalovaného ustanovenia § 1a, § 30 ods.1 - 4 a § 63 ods. 1 - 10 zákona o správe daní a poplatkov nie je možné interpretovať iba podľa dikcie, ale podľa systému ďalších ustanovení, v ktorom pôsobia, v ktorom sa navzájom právne normy obmedzujú, v záujme ratia legis. Pojem „nové rozhodnutia“ Krajského súdu v Košiciach, v ktorých správca dane uvádza v odôvodnení rozhodnutia napadnutého žalobou, sa v skutočnosti vzťahuje k rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, ktorými boli zrušené prvostupňové a druhostupňové rozhodnutia daňových orgánov o uložení pokút, a tieto majú za následok povinnosť správcu dane vrátiť zaplatené pokuty bez žiadosti daňového subjektu, t. j. žalobcu.
Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s administratívnym spisom žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa a dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je.
Súd postupuje podľa druhej hlavy piatej časti O. s. p. v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu.
Podľa § 30 ods.1 prvá veta zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov v daňovom konaní možno ukladať daňovú povinnosť, alebo priznávať práva len rozhodnutím.
Podľa § 35 ods.1 písm. c) cit. zákona správca dane uložení daňovému subjektu pokutu v sume rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a dane alebo rozdielu dane určenej správcom dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6).
Podľa § 35 ods. 19 cit. zákona bola právoplatným rozhodnutím daň alebo vlastná daňová povinnosť znížená alebo nadmerný odpočet zvýšený, zníži sa z úradnej moci v pomernej výške alebo zruší sa z úradnej moci aj pokuta, ktorá bola pôvodne uložená podľa odseku 1, a to aj po uplynutí lehoty podľa odseku 21.
Podľa § 63 ods. 1 cit. zákona daňový preplatok je suma platby, ktorá prevyšuje splatnú daň.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Košice I a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že správny orgán postupoval správne a v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Rozhodnutie zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke.
Na základe dokazovania, vykonaného v správnom konaní, vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti považoval súd správnym orgánom zistený a v napadnutom rozhodnutí prezentovaný skutkový stav za nesporný, čo nenamietal ani žalobca. Sporným je právne posúdenie veci.
Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného, ktorým bolo žalobcovi priznané právo na vrátenie pokuty podľa § 35 ods. 1 písm. c) cit. zákona vo výške 353,50 eur z rozdielu dane určenej správcom dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie júl 2001, ako to bolo už vyššie uvedené. Rozhodnutie o uložení predmetnej pokuty bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13. 01. 2011 č. k. 6S/19691/2010-81, ktorý vrátil vec na ďalšie konanie a bolo vydané v nadväznosti na predchádzajúce zrušenie rozhodnutia správcu dane, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť uhradiť rozdiel dane.
Pokuta v sume 353,50 eur bola žalobcovi uložená v súlade s ust. § 35 ods. 1 písm. c) cit. zákona, preto podľa názoru súdu platba pokuty nepredstavovala daňový preplatok podľa § 63 ods. 1 cit. zákona, lebo neprevyšovala splatnú daň. Po zrušení rozhodnutia, ktorým bola sankcia žalobcovi uložená a následne žalobcom aj uhradená odpadol právny dôvod na jej zaplatenie, a preto bolo povinnosťou správcu dane žalobcom zaplatenú pokutu tomuto vrátiť. Žalovaný teda preskúmavaným rozhodnutím priznal právo na vrátenie zaplatenej pokuty, lebo v čase jeho vydania už neexistoval právny dôvod na jej zaplatenie.
Žalovaný týmto rozhodnutím nerozhodoval o žiadosti žalobcu na vrátenie daňového preplatku, preto jeho žalobné námietky, týkajúce sa poukazu na ust. § 1a a § 63 ods. 1 cit. zákona nie sú podľa názoru súdu pre tento prípad právne významné.
Zo žaloby a z pripojených príloh vyplýva, že žalobca žiadosťou zo dňa 20. 03. 2011 požiadal Daňový úrad Košice I o vrátenie zaplatených pokút a o tejto žiadosti právny predchodca žalovaného rozhodoval v inom konaní, v ktorom mal žalobca právo a možnosť uplatniť svoje námietky, týkajúce sa posudzovania pokút, ako daňového preplatku.
Rozhodnutie, ktorým žalovaný priznal žalobcovi právo na vrátenie sumy rovnajúcej sa zaplatenej pokute neukrátilo žalobcu na jeho právach, pretože po odpadnutí dôvodu na jej zaplatenie mu táto bola vrátená.
Námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje dôvody podľa § 30 zákona o správe daní a poplatkov nepovažoval súd za dôvodnú. Z napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že správny
orgán rozhodoval podľa § 30 ods. 1 citovaného zákona a v odôvodnení uviedol, z akého dôvodu rozhodol o priznaní práva na vrátenie pokuty. Pretože nerozhodoval o žiadosti žalobcu o vrátenie preplatku, nebol dôvod na to, aby v odôvodnení uvádzal, prečo nepostupuje podľa § 63 cit. zákona.
Vrátenie preplatku dane upravoval zákon o správe daní a poplatkov osobitným spôsobom, pričom predmetom žalobou napadnutého rozhodnutia nebolo rozhodovanie o vrátení preplatku na dani. Preto súd považoval tieto žalobné námietky vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu za právne irelevantné.
Žalovaný preto neporušil zákon, keď podľa § 30 ods.1 cit. zákona rozhodol o priznaní práva žalobcu na vrátenie pokuty.
Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 250j ods. 1 O. s. p. žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
Toto rozhodnutie prijal senát jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. 05. 2011), pričom za splnenia podmienok uvedených v § 250f O. s. p vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.