Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-405-2012.pdf
PDF · 131.94 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/405/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Lečkom, v právnej veci dospelej dcéry C. P., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko Ž., B. XX, občianky Slovenskej republiky, právne zastúpenej JUDr. Mariánom Kuckom, advokátom so sídlom v Žiline, Národná 7, dcéry rodičov - otca K. P., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bydlisko Ž.W., C.. O.. Š. XXX/XX, občana Slovenskej republiky, právne zastúpený: a/ k/z/a/ Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Žiline, Tajovského 5 a matky M.N. P., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko Ž.W., B. XX, občianky Slovenskej republiky, o návrhu otca na zníženie výživného na plnoleté dieťa, na pojednávaní, konanom na Okresnom súde Žilina dňa 15. 1. 2014, takto
rozhodol:
Súd z n i ž u j e výživné otca K. P., nar. XX. XX. XXXX, pre dospelú dcéru C. P., nar. XX. X. XXXX, zo sumy 100 (jednosto) EUR na sumu 50 (päťdesiat) EUR, s účinnosťou od 12. 12. 2012, ktoré je otec povinný platiť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám dospelého dieťaťa.
Vo zvyšnej časti súd návrh otca na zníženie výživného zo 11. 12. 2012, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 12. 12. 2012, z a m i e t a .
Týmto rozsudkom sa m e n í uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 14. 2. 2011, č. k. 7C 112/2010-76, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5. 3. 2011, ktorým bol schválený zmier, vo veci určenia výživného pre dospelú dcéru C. P..
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 11. 12. 2012, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 12. 12. 2012, doplnený podaním - doručeným súdu dňa 20. 12. 2012, domáhal, aby súd znížil výživné na dospelú dcéru zo sumy 100 EUR na sumu 26,65 EUR.
Doterajšia výška výživného bola určená uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 14. 2. 2011, č. k. 7C 112/2010-76, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5. 3. 2011.
Návrh odôvodnil tým, že od rozhodnutia súdu o výživnom sa u neho podstatne zmenili jeho schopnosti a možnosti, pretože od 22. 6. 2012 nie je schopný pracovať - utrpel komplikovanú zlomeninu dolnej končatiny v členku a nie je schopný chôdze bez pomoci dvoch francúzskych bariel. Je úplne odkázaný na
pomoc rodiny a priateľky. Pozastavil živnosť a je odkázaný aj na dávky v hmotnej núdzi, ktoré nepokryjú ani jeho základné životné potreby.
Dospelá dcéra sa k návrhu otca vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 24. 9. 2013, v ktorom uviedla, že žije s matkou v spoločnej domácnosti. Matka je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi v sume 108,30 EUR. Od 1. 9. 2013 je študentkou 1. ročníka dennej formy bakalárskeho štúdia Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave. Štúdium je spoplatnené na jeden semester sumou 290 EUR. Vo vyjadrení rozpísala svoje mesačné náklady. Nesúhlasila s navrhovanou úpravou výšky výživného.
Otec na pojednávaní zotrval na návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti, ktorú má voči už dospelej dcére. V čase predchádzajúceho určenia výživného mala dcéra 20 rokov a chodila na vysokú školu. Začal podnikať od r. 2002 ako živnostník automechanik. Z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu - úrazu, prerušil živnosť v r. 2012 až doteraz. Jeho príjem bol mesačne asi 250 EUR. Iný príjem nemal.
Je vyučený automechanik, prax má asi 25 rokov. V súvislosti s úrazom má tieto zdravotné problémy: musí používať barlu pri chodení, sústavné bolesti členka, predpísané lieky od bolesti. Zle vidí, jedno oko sa zachrániť nedá a s druhým plánuje ísť na operáciu. Nevidí na oči ostro. Iné zdravotné problémy nemá. Kvôli týmto zdravotným problémom nemôže podnikať a ani vykonávať inú prácu.
Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Je nemajetný. Po rozvode manželstva išiel bývať k rodičom do 3- izbového bytu, kde býva doteraz. Keď ešte podnikal, prispieval rodičom na bývanie mesačne asi 100 EUR, v súčasnosti asi 30 EUR. U rodičov má trvalý pobyt, ale býva niekedy aj u svojej priateľky.
Keď podnikal, mal nasledovné osobné výdavky: rodičom zaplatil 100 EUR za bývanie, na stravu vynaložil 100 EUR, na oblečenie 10 EUR mesačne, na hygienické a iné základné potreby 10 EUR mesačne. Nie vždy zaplatil výživné 100 EUR, ale priemerne zaplatil mesačne 30 EUR. Na pohonné hmoty mimo podnikania vynaložil mesačne 50 EUR. Iné osobné výdavky nemal.
Keď sa mu stal úraz (zlomil si členok pri výkone práce), tak zostal práceneschopný od 26. 10. 2012 až doteraz z dôvodu kvôli komplikovanej zlomenine členka a má aj poškodené očné pozadie. Po výsledku vyšetrení magnetickou rezonanciou sa rozhodne o tom, či si podá žiadosť o priznanie invalidného dôchodku. Nemocenské dávky nepoberal, lebo si platil minimálne odvody. Požiadal o priznanie dávky v hmotnej núdzi, tá mu bola vyplácaná od októbra alebo novembra 2012 vo výške 97 EUR až doteraz. Iný príjem v tomto období nemá.
Po začatí práceneschopnosti boli a sú jeho osobné výdavky nasledovné: rodičom prispieva za bývanie 30 EUR, na stravu 68 EUR, oblečenie si nekupuje, na hygienické a iné základné potreby 5 EUR, na pohonné hmoty mimo podnikania 10 EUR (prispieva priateľke na pohonné hmoty), ktorá má auto a výživné platí 26,65 EUR. Za lieky platí mesačne 21,85 EUR, ide o doplatky za lieky na predpis a vitamínové doplnky v hodnote 2,80 EUR.
Rozdiel medzi príjmami a výdavkami v čase, keď ešte podnikal a počas práceneschopnosti, vysvetlil otec tak, že mu finančne pomáhala priateľka, ktorá podniká. Pomáha mu už 5 rokov, až do súčasnosti. Kupuje mu stravu, niekedy mu dá peniaze, mesačne asi 30 EUR na výživné. Vozieva ho po lekároch a pre lieky.
Keďže sa jeho príjem znížil v dôsledku úrazu, žiada, aby súd znížil výživné zo 100 EUR na 28 EUR.
Právny zástupca otca na pojednávaní uviedol, že otec dňa 22. 6.2012 pri výkone svojho povolania utrpel úraz - ako automechanik, v dôsledku ktorého je v súčasnosti práceneschopný, pričom zdravotný stav je s vyhliadkou na možné priznanie čiastočného invalidného dôchodku, jednak v dôsledku tohto
úrazu a jednak aj v dôsledku poruchy zraku, ktorá v rámci komplexného lekárskeho vyšetrenia bola diagnostikovaná. Následkom spomínaného úrazu otec prestal vykonávať svoju podnikateľskú činnosť ako automechanik, nakoľko mu to zdravotný stav nedovoľoval.
Od 1. 10. 2012 prerušil výkon živnosti a bola mu priznaná dávka v hmotnej núdzi vo výške 97,19 EUR, ktorá predstavuje v podstate jediný jeho zdroj príjmu.
Bez zavinenia otca prišlo k podstatnej zmene okolností, ktorá značne zasiahla do jeho schopnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť vo výške 100 EUR mesačne k rukám dcéry. Nakoľko vyhliadka zdravotného stavu od 22. 6. 2012 až dodnes nevykazuje známky zlepšenia, práceneschopnosť otca naďalej pretrváva viac ako rok, je objednaný vo februári 2014 na magnetickú rezonanciu. Na základe tohto vyšetrenia má byť posúdená ďalšia prognóza vývoja zranenia a je teda dosť veľký predpoklad, že otec sa stane čiastočne invalidným. Konanie o priznaní čiastočnej invalidity sa ešte nezačalo.
Otec sa snaží plniť výživné v minimálnej zákonnej výške, nakoľko okolnosti mu nedovoľujú platiť výživné v pôvodnej výške, a preto podali návrh na zníženie výživného.
Dospelá dcéra na pojednávaní uviedla, že od roku 2010 do mája 2013 navštevovala Univerzitu Komenského v Bratislave, Fakultu filozofickú. Kvôli osobným problémom školu neukončila. Nezaevidovala sa na úrade práce a od septembra 2013 navštevuje Vysokú školu sv. Alžbety v Bratislave, odbor sociálny, ide o denné bakalárske štúdium. Má vyštudované gymnázium. Ešte nebola zamestnaná.
Jej matka je nezamestnaná od roku 2009, je evidovaná na úrade práce a poberá dávku v hmotnej núdzi 108 EUR, prídavok na dieťa. Inú vyživovaciu povinnosť matka nemá.
Je slobodná, nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. V roku 2013 poberala z úradu práce náhradné výživné od mája do septembra 2013, prečo jej náhradné výživné nevyplácajú aj teraz, nevedela uviesť.
Jej osobné výdavky boli vo februári 2011, keď navštevovala vysokú školu, asi 300 EUR, rovnaké výdavky mala v roku 2012. Na Univerzite Komenského školné neplatila, v súčasnosti sú jej výdavky tiež asi 300 EUR mesačne a školné 290 EUR na semester. Na štátnej škole by platila viac. Takže jej osobné výdavky sú mesačne asi 350 EUR.
Príjem nemá. Je nemajetná. Má alergiu, náklady mesačne na lieky sú 5 EUR. Iné ochorenie nemá. S matkou býva v 2-izbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve matky.
Rozdiel medzi príjmami a výdavkami uhrádza jej krstný otec a stará matka z matkinej strany, a to finančne, mesačne asi 200 EUR. V septembri minulého roku si zobrala pôžičku z banky vo výške 2000 EUR a mesačné splátky sú 54 EUR. Iný príjem nemá.
Otec platil výživné v r. 2012 sporadicky. Vždy platil výživné minimálne. Dlh na výživnom od júla 2012 do decembra 2013 je 447,75 EUR. Podala na otca 4 - krát trestné oznámenie, potom vždy výživné zaplatil. Naposledy bol právoplatne uznaný za vinného v roku 2009. Do júla 2012 jej platil otec výživné 100 EUR a od augusta 26,65 EUR.
Do školy chodí od pondelka do piatku. Čo sa týka prípadných brigád, brigáduje raz za dva týždne v soboty a nedele a jej príjem mesačne je takto 50 EUR.
Navrhla návrh otca zamietnuť, lebo jej výdavky sú také, že potrebuje, aby otec platil výživné 100 EUR mesačne.
Súd na pojednávaní vykonal nasledovné listinné dôkazy:
Súd zistil, že o vyživovacej povinnosti otca bolo naposledy rozhodnuté uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 14. 2. 2011, č. k. 7C 112/2010-76, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5. 3. 2011, ktorým bol schválený zmier medzi účastníkmi, pričom odporca bol zaviazaný platiť navrhovateľke výživné po 100 EUR mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky s účinnosťou od 26. 5. 2010.
V zdravotnej dokumentácii predloženej otcom sú presne popísané zranenia, ktoré otec utrpel.
Z potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti vyplýva, že otec je práceneschopný od 26. 10. 2012.
Otec má pozastavenú živnosť od 1. 10. 2012 do 30. 9. 2015.
Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 3. 12. 2012, č. ZA1/OPVHN/ SOC/2012/55559, vyplýva, že otcovi bola priznaná preddavkovo dávka a príspevky v hmotnej núdzi v sume 97,19 EUR mesačne od 1. 11. 2012.
Matka dospelej dcéry bola poberateľkou náhradného výživného za neplatené výživné na oprávnenú Moniku Tatarkovú - dospelú dcéru za obdobie od 01/2013 do 04/2013 celkom v sume 320,05 EUR.
Matka bola do 31. 5. 2013 poberateľkou prídavku na dieťa na dospelú dcéru Moniku.
Matka je v evidencii poberateľov dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke od 1. 2. 2010 ku dňu podania správy úradu práce dňa 24. 9. 2013.
Dospelá dcéra bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie od 24. 2. 2012 do 31. 8. 2012 - vyradená z dôvodu nástupu na sústavnú prípravu na povolanie a od 17. 6. 2013 do dňa 2. 9. 2013 z dôvodu nástupu na vysokú školu.
Z potvrdenia Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave zo dňa 23. 1. 2013 vyplýva, že dospelá dcéra je v školskom roku 2013/2014 študentkou 1. ročníka dennej formy bakalárskeho štúdiu v trvaní od 2. 9. 2013 do 31. 8. 2014.
Dospelej dcére bol rozhodnutím rektora vysokej školy zo dňa 6. 5. 2013 schválený splátkový kalendár za zimný semester - 1. splátka zápisné v sume 90 EUR (splatná ku dňu zápisu), 2. a 3. splátka v sume 145 EUR za školné za zimný semester (splatné k 30. 11. 2013 a k 31. 12. 2013).
______
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 125 OSP a dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Podľa § 154 ods. 1 OSP je pre rozsudok rozhodujúci právny stav, v čase jeho vyhlásenia.
______
Naposledy bolo o výživnom rozhodované uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 14. 2. 2011, č. k. 7C 112/2010-76, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5. 3. 2011, ktorým bol schválený zmier medzi účastníkmi, pričom odporca - otec bol zaviazaný platiť navrhovateľke - dcére výživné po 100 EUR mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky s účinnosťou od 26. 5. 2010.
Dospelá dcéra bola v čase rozhodnutia, v akademickom roku 2010/2011, prijatá na 3-ročné štúdium bakalárskeho študijného programu na Univerzite Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta. Sústavne sa teda štúdiom na vysokej škole pripravuje na budúce povolanie.
Bývala s matkou v spoločnej domácnosti. Matka dospelej dcéry bola v čase rozhodovania nezamestnaná a poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 165 EUR (spoločne posudzovanou osobou bola matka s dcérou.
Otec bol živnostníkom s tým, že uviedol výšku svojho mesačného príjmu od 300 do 400 EUR mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemal. Matka bola nezamestnaná.
------
Súd nebol oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného (zvýšeného) výživného v roku 2011, pretože by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného rozhodnutia.
Súd preto v rámci dokazovania najskôr skúmal, či došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania, t. j. otca, matky a dospelej dcéry, a to od predchádzajúcej úpravy výšky výživného,
do času rozhodovania o návrhu otca na zníženie výživného, teda či je vôbec oprávnený vec výšky výživného opätovne prejednať.
Vyživovacia povinnosť rodičov aj k dospelému dieťaťu (miera tejto povinnosti) má kvalitatívnu a kvantitatívnu stránku. Kvalitatívna stránka je u obidvoch rodičov v zásade rovnaká. Rozdiely v kvantite sú určované v závislosti od schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča, ktoré sa posudzujú individuálne. Tieto kritéria súd skúmal u obidvoch rodičov napriek tomu, že výživné sa určovalo len voči jednému z nich.
Napriek tomu, že právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov voči maloletým deťom nie je postavená na tzv. „objektivizácii výživného“, súd vychádzal pri určení výšky výživného (aj pri úprave výšky výživného) zo všeobecných kritérií, a to:
· odôvodnené potreby oprávneného (aj dospelého) dieťaťa,
· schopnosti, možnosti a majetkových pomery rodičov,
· práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni každého rodiča a súčasne
· prihliadol na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará,
ktoré posúdil a vyhodnotil na základe vykonaného dokazovania.
Zmena pomerov (ako hmotnoprávny základ pre nové rozhodnutie o výške výživného) nemusí byť podstatná. Na druhej strane, musí byť tak závažná (kvalifikovaná), aby bolo možné konštatovať, že pôvodné rozhodnutie pri takto zmenených pomeroch neobstojí. Je potrebné prihliadnuť na rozsah, časové trvanie ale aj všetky ostatné okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, v porovnaní s ich pomermi v čase skoršieho rozhodnutia.
Pri posudzovaní zmeny pomerov súd prihliadol aj na vývoj životných nákladov (objektívna okolnosť) od určenia výšky výživného skorším rozhodnutím, spolu s inými dôvodmi (subjektívnymi okolnosťami na strane účastníkov konania).
------
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav veci:
Súd zistil, že otec má pozastavenú živnosť, od 26. 10. 2012 je práceneschopný, a to až do dňa rozhodovania súdu o jeho návrhu. Je poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Inú vyživovaciu povinnosť okrem dospelej dcéry nemá.
Matka dospelej dcéry je stále nezamestnaná a poberá dávku v hmotnej núdzi.
Dospelá dcéra Monika bola od 17. 6. 2013 do dňa 2. 9. 2013 evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, vyradená z dôvodu nástupu na vysokú školu. V školskom roku 2013/2014 je študentkou 1. ročníka dennej formy bakalárskeho štúdiu v trvaní od 2. 9. 2013 do 31. 8. 2014. Výdavky má so stravou, ošatením, so školou. Býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá je nezamestnaná. Jej celkové mesačné výdavky predstavujú sumu 350 EUR. Brigáduje raz za dva týždne v soboty a nedele a takto si privyrobí mesačne 50 EUR.
Otec býva spolu so svojimi rodičmi, ktorým pred práceneschopnosťou prispieval sumou 100 EUR, v súčasnosti im na bývanie prispieva sumou 30 EUR. Občas býva aj u svojej priateľky, ktorá mu finančne pomáha. Jeho mesačné výdavky predstavujú sumu cca 165 EUR (otcom uvedené výdavky na pojednávaní), vrátane výživného na dospelú dcéru. Dlhodobo, od 26. 10. 2012, je práceneschopný. Nie
je poberateľom invalidného dôchodku, ani čiastočného, s tým, že takýto návrh si zatiaľ nepodal (podanie takéhoto návrhu zváži na základe výsledkov ďalších vyšetrení).
Možno konštatovať, že po poslednom určení výživného nepochybne došlo k podstatnej zmene v pomeroch, najmä na strane otca, ale aj na strane dospelej dcéry, taktiež došlo aj k zvýšeniu životných nákladov.
Dospelá dcéra sa pripravuje štúdiom na budúce povolanie a nie je schopná sa samostatne živiť bez toho, aby neohrozila prípravu na zamestnanie. Popri štúdiu má príjem z brigádnickej činnosti cca EUR mesačne.
Podľa ustálenej judikatúry, pokiaľ sa dieťa pripravuje na budúce povolanie štúdiom, ktoré znemožňuje výkon pravidelnej pracovnej činnosti, bez ohľadu na možnosť vykonávať prácu, nie je pre potreby určenia vyživovacej povinnosti sa schopné samo živiť, vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu zostáva zachovaná. Zánik vyživovacej povinnosti nemôže spôsobiť skutočnosť, že dieťa je schopné určitej zárobkovej činnosti, bez ohľadu na jeho odôvodnené záujmy, schopnosti, zdravotný stav a celkovú telesnú spôsobilosť, ako i bez ohľadu na spoločenskú potrebu takejto práce.
Čo sa týka otca, ten je od 26. 10. 2012 až do súčasnej doby práceneschopný, a to v dôsledku komplikovanej zlomeniny dolnej končatiny a problémov so zrakom. V danej súvislosti otec poberá dávku a príspevky v hmotnej núdzi v sume 97,19 EUR mesačne od 1. 11. 2012. Žije v spoločnej domácnosti u svojich rodičov, ktorým podľa jeho vyjadrenia prispieva na domácnosť sumou 30 EUR mesačne. Občas býva aj u svojej priateľky, ktorá mu finančne pomáha.
Objektívne teda došlo k podstatnému zníženiu príjmu otca. Naopak, určitý príjem dosahuje aj dospelá dcéra.
Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom otca, dospelej dcéry, dospel súd k záveru, že návrh otca na zníženie výživného je čiastočne dôvodný.
Keďže ide o konanie, kde oprávnenou osobou je už dospelá dcéra, treba ho právne kvalifikovať ako návrhové konanie. Takýmto návrhom je súd viazaný. Súd preto neposudzoval prípadný zánik
- resp. prerušenie vyživovacej povinnosti otca, počas evidencie dospelej dcéry medzi uchádzačmi o zamestnanie.
Súd po zhodnotení všetkých relevantných skutočností, najmä:
· dlhodobú dočasnú pracovnú neschopnosť otca,
· ktorá mu objektívne bráni v zárobkovej (podnikateľskej) činnosti,
· v dôsledku ktorej došlo u otca k podstatnému zníženiu príjmov (poberá len sociálnu dávku),
· už dospelá dcéra má pravidelný príjem (asi 50 EUR) mesačne,
dospel k záveru, že je dôvodné znížiť výšku výživného, ktoré poskytuje otec dospelej dcére, a to na sumu 50 EUR.
V dôsledku aktuálneho zdravotného stavu (objektívny stav) otca, nie je možné aplikovať princíp potencionality príjmu otca tak, ako to navrhoval právny zástupca dospelej dcéry.
Súd pri posudzovaní veci zobral do úvahy aj tú okolnosť, že nie len otec, ale aj matka dospelej dcéry má k nej vyživovaciu povinnosť, ale aj zároveň zohľadnil tú okolnosť, že pokiaľ je navrhovateľ schopný prispievať svojím rodičom sumou 30 EUR na domácnosť a je finančne podporovaný aj zo strany priateľky, nič mu nebráni v tom, aby z príjmu, ktorý má, platil výživné na dospelú dcéru aspoň v sume 50 EUR, a preto súd práve na túto sumu výživné znížil.
Súd vychádzal z dôvodnej domnienky (vyššie výdavky, ako príjmy), že otec má vyšší príjem, ako deklaroval. Týmto úvahám súdu nasvedčuje aj jeho právne zastúpenie na pojednávaní. Otec nepreukázal, že by išlo o právne zastupovanie „pro bono“ (bezplatná právna služba poskytovaná advokátmi dobrovoľne).
Otec túto domnienku súdu nevyvrátil. Podľa názoru súdu preto otec je schopný platiť výživné vo výške 50 EUR, a to ak tak, že upraví svoje nie nevyhnutné výdavky.
Súd poznamenáva, že keď sa dospelá dcéra rozhodla študovať na súkromnej vysokej škole, musela si byť vedomá vyšších nákladov. Zároveň musela zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery svojich rodičov, aj keď úraz otca je pochopiteľne nepredvídateľný. Správne si preto dcéra sama privyrába a na nákladoch na štúdiu sa podieľa aj najbližšia rodina.
Je len samozrejmé, že keď sa zmenia pomery na strane otca, dcéra má možnosť podať návrh, na úpravu výšku výživného.
Keďže súd nevyhovel návrhu otca v celom rozsahu, vo zvyšku jeho návrh zamietol.
Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Konanie o zníženie výživného pre dospelé dieťa je:
· nesporové konanie, ktoré
· možno začať iba na návrh oprávnenej osoby.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu konania podľa jeho výsledku, ak konanie možno začať i bez návrhu.
Vzhľadom na to, že OSP výslovne neupravuje náhradu trov konania v nesporových konaniach, ktoré možno začať len na návrh účastníka konania, súd analogicky aplikoval ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a) OSP.
Preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
Podľa § 163 ods. 2 OSP súd zmenil uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 14. 2. 2011, č. k. 7C 112/2010-76, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5. 3. 2011, ktorým bol schválený zmier medzi účastníkmi, pričom odporca - otec bol zaviazaný platiť navrhovateľke - dcére výživné po 100 EUR mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky s účinnosťou od 26. 5. 2010, pretože došlo k podstatnej zmene pomerov.
Rozsudok zaväzujúci na plnenie vyživovacej povinnosti je podľa § 162 ods. 2 OSP predbežne vykonateľný.
Podľa § 162 ods. 1 OSP, lehota na plnenie výživného plynie od doručenia rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné:
· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované,
· označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak:
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 OSP.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.