Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32Cb-3-2023.pdf
PDF · 80.94 KB
Case nature
Subarea
32Cb/3/2023
Uznesenie
Okresný súd Malacky v právnej veci navrhovateľa: Govanija, s.r.o., IČO: 51 155 028, Chalúpkova 7, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, zast.: V., proti odporcovi: ELMIE s.r.o., IČO: 54 560 772, Školská 806/9, 900 67 Láb, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručený Okresnému súdu Malacky dňa 03.04.2023 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ dňa 03.04.2023 doručil súdu návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiadal, aby súd zriadil záložné právo v prospech navrhovateľa ako veriteľa na právo na vyplatenie peňažných prostriedkov odporcu ako dlžníka vedených na podnikateľskom účte odporcu IBAN: SKXX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to do výšky 9.000,19 Eur, ktoré sú pohľadávkou odporcu voči spoločnosti G.., a to na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi vo výške istiny 9.000,19 Eur, ktorá vznikla z titulu neuhradených faktúr - kúpnej ceny za dodaný tovar. Na odôvodnenie návrhu uviedol navrhovateľ, že medzi ním a odporcom bol založený dodávateľsko- odberateľský obchodnoprávny vzťah, na ktorého počiatku bolo prenechanie prevádzky predajne krmiva pre psov v M. navrhovateľom odporcovi, pričom odporca túto prevádzku predajne ďalej prevádzkuje. V rámci tejto prevádzky navrhovateľ pre odporcu zabezpečoval dodávku tovaru - krmiva pre psov, čo navrhovateľ preukázal ilustratívne faktúrou č. XXXXXXX v sume 1.800,75 Eur, ktorá bola odporcom uhradená dňa 07.06.2022. Navrhovateľ v rámci vyššie uvedeného obchodného vzťahu dodal odporcovi od januára 2023 titulom kúpnej zmluvy tovar v súhrnnej hodnote 9.000,19 Eur, za ktorý navrhovateľ vystavil v návrhu uvedené faktúry. Odporca si svoj peňažný záväzok zaplatiť kúpnu cenu za dodaný tovar nesplnil ani čiastočne, a to napriek predžalobnej výzve právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 24.03.2023. Navrhovateľ tak dňa 03.04.2023 podal návrh na vydanie platobného rozkazu voči odporcovi, ktorým si svoju pohľadávku uplatnil súdne. Podaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha zriadenia záložného práva k peňažným prostriedkom, ktoré sú vo vlastníctve odporcu na jeho účte vedeného v G., a.s., v prospech navrhovateľa vo výške 9.000,19 Eur, a to za účelom zabezpečenia navrhovateľovej peňažnej pohľadávky ako veriteľa, nakoľko existuje dôvodná obava, že exekúcia rozhodnutia v danej veci bude ohrozená. Obava navrhovateľa vyplýva z ústneho vyjadrenia konateľky odporcu, ktorá pri osobnej návšteve konateľky navrhovateľa uviedla, že „firmu zlikviduje“. Rovnako tak konateľka a jediná spoločníčka odporcu na svojom súkromnom profile rozpredáva zariadenie prevádzky predajne krmiva pre psov, ktorá bola miestom dodania neuhradeného tovaru zo strany navrhovateľa. Z vyššie uvedeného správania sa odporcu je evidentná snaha vyhnúť sa plneniu svojich záväzkov a navrhovateľ má obavu, že kým získa exekučný titul a prebehne exekúcia, odporca uskutoční úkony vedúce k zániku odporcu, alebo k podstatnému zmenšeniu majetku vo vlastníctve odporcu postihnuteľného exekúciou. Navyše odporca má dlh voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni v sume 304,06 Eur a dlh voči Sociálnej poisťovni v sume 699,55 Eur. Vzhľadom na to, že odporca si svoju povinnosť zaplatiť navrhovateľovi za dodaný tovar faktúry v úhrnnej výške 9.000,19 Eur s prísl. nesplnil do 02.04.2023 a zo správania odporcu resp. jeho konateľky jasne vyplýva, že sa
splneniu bude vyhýbať, je podanie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia jediná možnosť navrhovateľa, ako zabrániť odporcovi zmariť exekúciu, predtým ako rozhodne Okresný súd Banská Bystrica o nároku navrhovateľa v upomínacom konaní.
2. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
3. Podľa § 324 ods. 3 CSP súd neodkladné opatrenie nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
4. Podľa § 325 ods. 1 CSP môže neodkladné opatrenie súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
6. Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
7. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 CSP, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
8. Podľa § 329 ods. 1 CSP môže súd rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
10. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Podľa ods. 3 cit.ust. môže výkon záložného práva nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
12. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
13. Neodkladné a zabezpečovacie opatrenia sú ich charakterom výnimočnými a mimoriadnymi prostriedkami súdnej ochrany smerujúcimi k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním odporcu, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy na strane navrhovateľa. Neodkladné a zabezpečovacie opatrenia sa považujú za výnimočné prostriedky najmä preto, lebo pri ich nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred ich nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného či zabezpečovacieho opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.
14. Základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je obava veriteľa, že exekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená. Účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia preto je zvýšiť pravdepodobnosť vymoženia peňažnej pohľadávky veriteľa a obmedziť priestor dlžníka na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou postihnúť. Zmyslom a účelom zabezpečovacieho opatrenia nariadeného na návrh veriteľa je zabrániť v prevode majetku odporcu na iného alebo v zaťažení takého majetku právami iných osôb, inak povedané dosiahnuť, aby majetok odporcu nenadobudla tretia osoba bez toho, aby bol dlh odporcu voči navrhovateľovi uspokojený.
15. Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho či neodkladného opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle Civilného sporového poriadku predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho či neodkladného opatrenia. V prípade zabezpečovacieho opatrenia ide najmä o osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a tiež o existenciu predpokladu, že exekúcia bude ohrozená. Pre vyhovenie návrhu musí jeho navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj potrebu zásahu zo strany súdu v podobe zriadenia záložného práva z dôvodu možného ohrozenia výkonu exekúcie. Dôkazné bremeno osvedčenia týchto predpokladov spočíva výlučne na navrhovateľovi a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Existencia pohľadávky veriteľa a dôvodnosť obavy z ohrozenia exekúcie sú podmienky vydania zabezpečovacieho opatrenia, ktoré sú ustanovené kumulatívne. Je teda nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o existencii pohľadávky veriteľa a tiež o existencii skutočností objektívne odôvodňujúcich obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).
16. Po preskúmaní návrhu a listinných dôkazov predložených navrhovateľom (návrh na vydanie platobného rozkazu adresovaný Okresnému súdu Banská Bystrica bez potvrdenia o podaní, výpis z obchodného registra žalovaného, faktúry č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, potvrdenie o zrealizovaní transakcie zo dňa 07.06.2022, Výzva na zaplatenie pohľadávky vo výške 9.000,19 Eur s prísl. zo dňa 24.03.2023 s potvrdením o doručení, inzerát B. na Bazáár z 24.03., výstup zo stránky finstat.sk ohľadom záznamov o dlhoch spoločnosti žalovaného) súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Navrhovateľ síce osvedčil existenciu pohľadávky voči odporcovi, neosvedčil však druhú zo zákonom stanovených podmienok, t.j. obavu z ohrozenia budúcej exekúcie. Otázka ohrozenia exekúcie je otázkou objektívnou. Z pohľadu jazykového výkladu obavu z ohrozenia exekúcie môže vyvolať akákoľvek skutočnosť, nasvedčujúca tomu, že navrhovateľ nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť priznaný nárok. Ustanovenie § 343 CSP ani iný právny predpis nenasvedčuje tomu, že by „obava“ musela spočívať výhradne v už začatom zbavovaní sa majetku odporcom na úkor navrhovateľa. Môže ísť o akúkoľvek skutočnosť svedčiacu o tom, že navrhovateľ nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči odporcovi. V prípade úmyselného zbavovania majetku na úkor veriteľa je takéto konanie postihované aj v rovine trestného práva, avšak v rovine efektívnej preventívnej ochrany veriteľa v civilnom sporovom konaní je dôvodný zásah súdu už v skoršej fáze, a to ak vzhľadom na objektívne skutočnosti hrozí, že vo fáze exekúcie nebude mať povinný relevantné aktíva na uspokojenie oprávneného. Navrhovateľ však neosvedčil, že by sa odporca svojho majetku zbavoval v rozsahu odôvodňujúcom vznik obavy z ohrozenia exekúcie. Z jediného inzerátu ohľadom predaja jedného kusu zariadenia jeho obchodu nemožno ešte vyvodiť, že by sa odporca zbavoval svojho majetku. Navrhovateľ nijakým spôsobom neosvedčil, že by sa v dôsledku tohto konania odporcu mal jeho majetok zmenšiť natoľko, aby nepostačoval na úhradu ním uplatňovanej pohľadávky. Tvrdenia o plánovanej likvidácii spoločnosti odporcu nie sú v návrhu nijakým spôsobom osvedčené a nevyplývajú ani z verejných registrov. Sama skutočnosť, že odporca je vedený v zoznamoch dlžníkov Sociálnej poisťovne a Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ešte taktiež neumožňuje prijať záver, že by mala byť exekúcia pohľadávky navrhovateľa v budúcnosti konaním odporcu akokoľvek ohrozená. Vzhľadom na uvedené musel súd konštatovať, že obava navrhovateľa z úspešnosti exekúcie jeho pohľadávky voči odporcovi nie je dostatočne osvedčená a teda že podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie sú kumulatívne splnené. Návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia preto súd v celosti zamietol.
17. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Rozhodnutím o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa konanie 32Cb/3/2023 končí, súd teda pristúpil aj k rozhodnutiu o trovách konania. Návrh navrhovateľa bol v celosti zamietnutý, preto by nárok na náhradu trov konania prislúchal odporcovi. Keďže odporcovi žiadne trovy zo spisu nevyplývajú, rozhodol súd tak, že mu nárok na náhradu (neexistujúcich) trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.