Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51P-25-2013.pdf
PDF · 81.38 KB
Case nature
Area
Subarea
51P/25/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých: J. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Š. X, X., štátne občianstvo SR, v zastúpení kolízneho opatrovníka: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - T..B.I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Š.Á. X, X., štátne občianstvo SR a otec - G. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Š. X, X., štátne občianstvo SR, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu / bez úpravy styku/, takto
rozhodol:
Súd schvaľuje dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu nasledovného znenia:
Maloleté dieťa: J. Š., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude v bežných veciach zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec sa zaväzuje platiť výživné na maloleté dieťa: J. Š., nar. XX.XX.XXXX vo výške 60 eur mesačne v pravidelne sa opakujúcich plneniach splatných vždy najneskôr k 15 dňu v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od 22.03.2013.
Dlh otca na zročnom výživnom na maloleté dieťa: J. Š., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 22.03.2013 do 31.12.2013 vo výške celkom 560 eur súd povoľuje otcovi zaplatiť v pravidelne sa opakujúcich splátkach vo výške 15 eur mesačne spolu s bežným výživnom pod stratou výhody splátok, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka pôvodne podaným návrhom na začatie konania (§ 79 ods. 1, 2 OSP) zo dňa 22.03.2013, doručeným miestne príslušnému súdu na konanie podľa § 88 ods. 1, písm. c) OSP žiadala, aby súd určil otcovi výživné k maloletému dieťaťu podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine z dôvodu, že s otcom maloletého dieťaťa nie sú manželia, bývajú spoločne v byte, pričom otec si dobrovoľne neplní vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa. Za konania vo veci samej pripustením zmeny návrhu matka žiadala, aby súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu / okrem úpravy styku/ z dôvodu, že ukončila spolužitie s otcom maloletého dieťaťa a nedošlo k dohode o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Styk otca s maloletým dieťaťom navrhla súdom neupraviť aj keď k dohode rodičov o styku otca s maloletým dieťaťom nedošlo.
Na pojednávaní dňa 15.01.2014 rodičia uzavreli podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine dohodu o výkone rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorú pre jej vykonateľnosť žiadali súdom schváliť
tak, ako je dohoda uvedená vo výrokovej časti rozsudku. Pred vyhlásením rozsudku otec zhodne s návrhom matky žiadal neupravovať styk otca s maloletým dieťaťom rozhodnutím súdu. Prednes otca súd posúdil s prihliadnutím k návrhu matky ako zhodný návrh rodičov podľa § 25 ods.2, časť vety za bodkočiarkou v spojení s § 36 ods. 1, posledná veta Zákona o rodine, a preto styk otca s maloletým dieťaťom súd ponechal bez súdnej úpravy, vychádzajúc zo skutkového stavu, že na strane maloletého dieťaťa nie je potrebné v jeho záujme aj bez návrhu rodičov styk otcovi zakázať, resp. obmedziť., pričom prihliadal aj na stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý na základe šetrenia a po oboznámení sa s pomermi na strane maloletého dieťaťa vo svojom vyjadrení za maloleté dieťa žiadal schváliť dohodu rodičov, rovnako súhlasil, aby styk otca s maloletým dieťaťom pri absencii dohody rodičov bol ponechaný bez súdnej úpravy.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností .Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
- 3 - 51P/25/2013
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k ich maloletému dieťaťu mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že rodičia nie sú manželia, spolu nežijú, maloleté dieťa je vo faktickej starostlivosti matky, otec sa s dieťaťom stretáva pravidelne, keďže sa rodičia naďalej zdržujú na spoločnej adrese, otec dobrovoľne neprispieva na výživu dieťaťa v peňažnej a nepeňažnej forme. Preto súd schválil dohodu rodičov uzavretú dňa 15.01.2014 podľa § 36 ods. 1 analogicky k § 24 ods.3 Zákona o rodine tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené z dôvodu, že dohoda rodičov nie je v rozpore so Zákonom o rodine, svojim obsahom sa neprieči záujmom maloletého dieťaťa a stabilite výchovného prostredia maloletého dieťaťa, ktoré dovŕšilo vek 4 roky, rovnako sa neprieči odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, k úhrade ktorých je potrebná minimálne suma 91,- eur mesačne k úhrade nákladov MŠ, prihliada na zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov za skutkového stavu, že matka nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu , jej priemerný mesačný zárobok je 1 287,- eur, otec je rozvedený, má ďalšiu vyživovaciu povinnosti k maloletému dieťaťu: J. Š., nar. XX.X.XXXX,
- 4 - 51P/25/2013
určenú rozsudkom súdu vo výške 121,- eur mesačne., ktorú si neplní. Je nezamestnaný nepretržite od roku 2010 dodnes v evidencii uchádzačov o sprostredkovanie zamestnania, z výkonu krátkodobých prác má príjem 30-40 eur mesačne, vo zvyšku jeho potreby aktuálne uhrádzajú jeho rodičia, má ukončené SOU bez maturity, vyučený je v odbore mechanik. Matka potvrdila súdu v jej vyjadrení osobne, zárobkové a majetkové pomery na strane otca.
Na základe súdom schválenej dohody rodičov o výške výživného otca na maloleté dieťa, vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom za celkom 9 mesiacov a 10 dní vo výške 560,- eur, o ktorom súd rozhodol podľa § 160 ods. 1 OSP a povolil zročné výživné otcovi zaplatiť v splátkach, vo výške a za podmienok vymedzených vo výrokovej časti rozsudku.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a) veta OSP, keďže konanie mohlo začať aj bez návrhu.
O náležitostiach odôvodnenia rozsudku platí § 157 ods. 3 OSP.
Poučenie:
Účastník môže padnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním (§ 201 OSP)
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno dôvodiť len tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 od. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- 5 - 51P/25/2013
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).
Bez právnych účinkov podajú odvolanie všetci účastníci, ktorí sa vzdali odvolania, účinne voči súdu po vyhlásení rozsudku na pojednávaní. (§ 207 ods. 1 OSP).