Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/27/2007

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľa: S. Z., G. S. Č.. XX, H. proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava o ochranu osobnosti takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a . Súd odporcovi náhradu trov n e p r i z n á v a . Súd o náhrade trov konania štátu rozhodne samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 05.02.2007 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného odporcu na zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 19.916,35 € / 600.000,-Sk/ na tom skutkovom základe, že personálnym rozkazom Ministra vnútra Slovenskej republiky zo dňa 12.12.2003 pod číslom 616 bol v zmysle ustanovenia písmeno e/ prepustený zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru, nakoľko mal porušiť hrubým spôsobom služobnú prísahu a služobnú povinnosť a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Navrhovateľ bol zo služobného pomeru prepustený nedôvodne, nakoľko sa skutok ktorého sa mal dopustiť nestal a trestné stíhanie voči navrhovateľovi bolo zastavené. Nedôvodné prepustenie navrhovateľa zo služobného pomeru zasiahlo vo vysokej miere do jeho osobnej integrity tak, že sa narušili jeho osobné vzťahy s rodinnými príslušníkmi, s priateľmi, pracovné vzťahy, značne sa zhoršil zdravotný stav navrhovateľa, bola poškodená vážnosť, česť a dôstojnosť navrhovateľa .Súčasný stav vyvolaný konaním odporcu sa podľa názoru navrhovateľa nedá uviesť do pôvodného stavu pred jeho prepustením zo služobného pomeru a prípadné ospravedlnenie odporcu nie je postačujúce.

Odporca žiadal predmetný návrh ako nedôvodný zamietnuť, nakoľko navrhovateľ nepredložil žiadne relevantné dôkazy na základe ktorých by sa dalo jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Odporca uviedol, že poskytnutie príslušnej morálnej satisfakcie je potrebné uprednostniť a len v prípadoch, kde došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere a kde intenzita tohto zásahu nie je primerane napraviteľná inými právnymi prostriedkami, treba považovať za opodstatnené a spravodlivé priznanie zadosťučinenia v peniazoch. Priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch je možné len vtedy , ak by sa ospravedlnenie javilo ako nepostačujúce. Súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 24.06.2009 tak, že návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Rozsudok súdu prvého stupňa bol zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -153 zo dňa 30.09.2001 s tým, že výrok súdu nemal dostatočnú oporu v odôvodnení rozsudku. Odporca po zrušení rozsudku na pojednávaní konanom dňa 26.09.2012 vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku navrhovateľom z dôvodu, že personálny rozkaz o prepustení navrhovateľa zo služobného pomeru zo dňa 12.12.2003 pod číslom 616 bol navrhovateľovi doručený dňa 17.12.2003 a žalobný návrh bol súdu doručený dňa 05.02.2007, zároveň vzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného odporcu. V konaní podľa názoru odporcu mal byť správne zažalovaný subjekt - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktorý má samostatnú právnu subjektivitu v zmysle , nakoľko navrhovateľ sa v konaní domáha vyplatenia nemajetkovej ujmy titulom ochrany jeho osobnosti v zmysle a nie Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, ktorá by bola za splnenia zákonných predpokladov pasívne vecne legitimovaným subjektom len v prípade, ak by si navrhovateľ nárok uplatnil v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov avšak tento zákon v prejednávanej veci nemohol byť uplatnený, nakoľko navrhovateľ bol prepustený zo služobného pomeru personálnym rozkazom zo dňa 12.12.2003 za účinnosti o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, avšak tento zákon neupravuje priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd v prejednávanej veci po vznesenej námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaným odporcom musel skúmať, kto bol vo vzťahu k navrhovateľovi subjektom zásahu do jeho osobnostných práv upravených v zmysle a nasl. v zmysle ktorého si navrhovateľ nárok uplatnil. Súd musel skúmať, či žalovaný odporca sa dopustil konania, ktoré navrhovateľ považoval za zásah do jeho chránených osobnostných práv a z ktorého vyvodzoval svoje právo na ochranu osobnosti. Vecnou legitimáciou v konaní sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jeden z účastníkov konania nositeľom oprávnenia - je aktívne vecne legitimovaným subjektom a druhý účastník je nositeľom právnej povinnosti - či je pasívne vecne legitimovaný subjekt. Nedostatok vecnej legitimácie tak aktívnej - na stane navrhovateľa alebo pasívnej - na strane žalovaného odporcu vedie vždy k zamietnutiu návrhu na začatie konania meritórnym rozhodnutím čiže rozsudkom. Navrhovateľ počas konania tvrdil, že k zásahu do jeho osobnostných práv došlo postupom a rozhodnutím jeho služobného úradu, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Žalovaný odporca - Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky vo vzťahu k navrhovateľovi nevydala žiadne z namietaných rozhodnutí na základe, ktorých si navrhovateľ nárok uplatnil, preto z hľadiska návrhom uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nemôže byť považovaná za subjekt zásahu do osobnostných práv navrhovateľa. Návrh, ktorým sa navrhovateľ domáha náhrady nemajetkovej ujmy podľa ustanovenia nesmeroval voči tomu, kto je pasívne vecne legitimovaný subjekt, nakoľko žalovaná Slovenská republika sa nedopustila konania respektíve nevydala rozhodnutie, ktoré podľa navrhovateľom tvrdených skutkových okolností zasiahlo do jeho osobnosti. Z hľadiska určenia subjektu zásahu do osobnostných práv nemožno štát

- Slovenskú republiku stotožniť s odlišným subjektom - služobným úradom navrhovateľa, ktorý má samostatnú právnu subjektivitu a nesie vlastnú zodpovednosť za prípadné zásahy do osobnostných práv navrhovateľa. Súd návrh navrhovateľa zamietol, nakoľko tak ako súd uviedol vyššie žalovaný odporca v konaní nie pasívne vecne legitimovaným subjektom. Vecne legitimovaným subjektom by bol služobný úrad navrhovateľa, ktorým je v čase rozhodnutia súdu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, voči ktorému však návrh vo veci samej nesperoval. Navrhovateľ si nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odvodzuje od vydania personálneho rozkazu Ministra vnútra Slovenskej republiky zo dňa 12.12.2003 pod číslom 616, v zmysle ktorého bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru. Navrhovateľ sa náhrady nemajetkovej ujmy domáha, tak ako súd uviedol vyššie v zmysle ustanovení . Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je podľa ustálenej rozhodovacej činnosti súdov nárokom satisfakčnej povahy vyjadriteľný v peniazoch, ktorý podlieha premlčaniu podľa , v zmysle ktorého pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V citovanom ustanovení je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej lehoty od slova "mohlo" a nie od slova "mohol". Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve. Ak sa účastník občianskoprávneho súdneho konania dovolá premlčania, nemôže súd premlčané právo priznať /nárok/ priznať. Návrh na začatie konania v takom prípade súd zamietne. Odporca po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa na pojednávaní konanom dňa 26.09.2012 vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku a to z dôvodu, že navrhovateľ si svoj nárok odvodzuje od personálneho rozkazu, ktorý bol vydaný dňa 12.12.2003 a doručený navrhovateľovi dňa 17.12.2003 .Návrh bol súdu doručený až dňa 05.02.2007, to je po uplynutí premlčacej lehoty, ktorá uplynula dňa 17.12.2006. Súd návrh navrhovateľa zamietol aj z dôvodu premlčania uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch , nakoľko odporca sa premlčania uplatneného nároku počas konania dovolal. Navrhovateľ si nárok na priznanie nemajetkovej ujmy uplatňuje v rámci , ktorý samostatne upravuje plynutie času v ustanovení a nasledujúcich. Navrhovateľ uviedol v návrhu, že k zásahu do jeho osobnostných práv došlo vydaním personálneho rozkazu dňa 12.12.2003, ktorý mu bol doručený dňa 17.12.2003, čím sám vymedzil začiatok vzniku protiprávneho stavu a teda aj začiatok plynutia premlčacej lehoty na uplatnenie si nároku na priznanie nemajetkovej ujmy, ktorej zaplatenia sa mohol domáhať za splnenia ďalších zákonných podmienok najneskôr do 18.12.2006, nakoľko deň 17.12.2006, ktorý sa zhoduje s označením dňa začiatku plynutia premlčacej lehoty bol nedeľa / /. Navrhovateľ však návrh súdu doručil až dňa 05.02.2007, to je po uplynutí hmotnoprávnej premlčacej lehoty. Súd na záver dodáva, že uplatnený nárok navrhovateľom voči žalovanému odporcovi nemohol navrhovateľovi priznať podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, nakoľko tento zákon neupravoval nárok oprávnenej osoby na priznanie nemajetkovej ujmy v súvislosti s neprávnym úradným postupom respektíve v súvislosti s rozhodnutím, ktoré bolo pre ne o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť až dňom 01.07.2014 a navrhovateľ sa domáha ochrany osobnostných práv vydaním Personálneho rozkazu už dňa 12.12.2003, to je pred účinnosťou uvedeného Súd o náhrade trov konania rozhodol v súlade s ustanovením, v zmysle zásady úspechu účastníka v konaní, avšak úspešný odporca si v konaní náhradu trov konania voči navrhovateľovi, ktorý v konaní úspech nemal neuplatnil, nakoľko mu trovy konania v súvislosti s prejednávanou vecou nevznikli. Preto súd rozhodol tak, že nepriznáva odporcovi náhradu trov konania.

Súd o náhrade trov štátu podľa ustanovenia rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha / /. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / /