Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8P-141-2012.pdf
PDF · 92 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/141/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci navrhovateľa V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom v X.. E., S.Š. XXX/X, proti odporkyni I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, H.-J. S., Č. V., v konaní o zvýšenie výživného, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou t a k t o
rozhodol:
Odporkyňa je povinná počnúc dňom 15.10.2012 platiť na výživu navrhovateľa k jeho rukám sumu 50 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Lipt. Mikuláš č. k. 6P/18/2005-27 zo dňa 28.06.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 6CoP/66/2006-48 zo dňa 29.11.2006 v časti výživného na V. V..
Zaostalé výživné za čas od 15.10.2012 do 15.01.2014 vo výške 327,46 eur sa odporkyni povoľuje splácať splátkami vo výške 5 eur mesačne, splatnými spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľovi sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu okresnému súdu 15.10.2012 sa navrhovateľ domáhal zvýšenia výživného voči odporkyni, ktorá je jeho matkou, na 100 eur mesačne od 01.10.2012.
Návrh odôvodnil tým, že naposledy bola vyživovacia povinnosť jeho matky určená rozsudkom tunajšieho okresného súdu v konaní zn. 6P/18/2005 rozsudkom z 28.06.2006 sumou 850,- Sk mesačne. V súčasnosti navrhovateľ študuje na strednej škole, všetky jeho náklady financuje jeho otec. Záľubou navrhovateľa je ping-pong, navštevuje počítačový krúžok a posilňovňu, za ktoré ako osoba v hmotnej núdzi neplatí. Má dvoch mladších súrodencov. Jeho otec pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti.
Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že jeho otec stále pracuje v Tesle Lipt. Hrádok na základe dohody o vykonaní práce. Bývajú v spoločnej domácnosti spolu s mladšími súrodencami navrhovateľa M., ktorý navštevuje 2. ročník strednej školy a O., ktorá je tiež stredoškoláčkou. Bývajú v rodinnom dome, vykurovanie je zabezpečené ústredným kúrením. Náklady na drevo sú 200 eur ročne a uhlie 400 eur ročne. Preddavok na elektrinu platia mesačne 72 eur, na vodu 145 eur polročne.. Navrhovateľ nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty, nemá ani žiadne dlhy. Učí sa za stolára, do školy chodí pešo. Obedy má zariadené v reštaurácii jeho otcom. Pôvodne študoval na Elektrotechnickej škole v Lipt. Hrádku, kde však v 2. ročníku učivo nezvládol. Z dôvodu potreby vyporiadania spoluvlastníckych podielov k
rodinnému domu bol jeho otec nútený čerpať úver. Navrhovateľ nemá zabezpečený príjem z brigád, jeho zdravotný stav je dobrý. Jeho matka ho nekontaktuje, výživné dlhodobo neplatí.
Odporkyňa na Okresnom súde v Karvinej dňa 02.11.2012 pri svojom výsluchu vo veci tunajšieho okresného súdu sp. zn. 10P/106/2012 o zvýšenie výživného na súrodencov navrhovateľa, maloletých M. M. O. V. vypovedala, že nemá zvýšené výživné z čoho platiť. Býva v spoločnej domácnosti s maloletou H. K., nar. XX.XX.XXXX, mal. M. K., nar. XX.XX.XXXX a mal. J. H., nar. XX.XX.XXXX. Matka v roku 2008 uzatvorila manželstvo so N. K., s ktorým žije v spoločnej domácnosti v byte 2+1; za bývanie jej manžel platí nájom a inkaso 8.500,- Kč. V čase výsluchu bola matka 3,5 roka na materskej dovolenke s maloletými deťmi K., predtým s maloletou J. H.. Otec maloletej J. na jej výživu neprispieva. Jej manžel má určené výživné na ich maloleté deti K. výživné po 1.000 Kč mesačne. Matka poberá rodičovský príspevok 3.800,- Kč a detské prídavky 1.610,- Kč, spolu 2.449,- Kč od roku 2011. Vo februári 2013 jej končí materská dovolenka. Vzhľadom na starostlivosť o 3 maloleté deti má obmedzenú schopnosť zamestnať sa, pýtala sa v škole aj v obchode. Je vyučená krajčírka. Pred nástupom na materskú dovolenku s maloletou J. H. bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. S maloletými M. a O. nie je v žiadnom kontakte, neplatí na nich výživné, neposiela im darčeky, neberie si ich na prázdniny, všetko počas doby niekoľkých rokov. Rovnako nie je v kontakte s ich otcom. Jej manžel pracuje so zárobkom asi 11.000,- Kč mesačne. Matka nemá žiadne pôžičky ani sporenie, nevlastní žiaden majetok. Ona aj deti sú zdravé. Navrhla zrušenie vyživovacej povinnosti na maloletého M. M. O. V. od 01.08.2009. Ako vyplýva z rozsudku tunajšieho okresného súdu č. k. 10P/106/2012-32 zo dňa 12.12.2012, právoplatného 26.03.2013, návrh matky na zrušenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom bol zamietnutý a matka bola zaviazaná platiť zvýšené výživné na maloletého M. V. vo výške 33 eur mesačne a na maloletú O. V. v rovnakej výške, od 31.07.2012, k rukám ich otca. Z dôvodov tohto rozsudku vyplýva, že otec maloletých bol zamestnaný v obchodnej spoločnosti TESLA, a.s. s priemerným mesačným príjmom 300-320 eur, mal tri vyživovacie povinnosti. Matka bola poberateľkou rodičovského príspevku 3.800 Kč a príspevku za živobytie 2.449 Kč a detských prídavkov 1.610 Kč. Súd vychádzal z jej príjmu 6.249,- Kč (3.800 Kč a 2.449 Kč), čo predstavovalo 246,06 eur. Mala 6 vyživovacích povinností.
Z pripojeného spisu tunajšieho okresného súdu sp. zn. 6P/18/2005 je z rodného listu V. V. zistené, že sa narodil XX.XX.XXXX z otca V. V., nar. XX.XX.XXXX a matky I. H., nar. XX.XX.XXXX. Rozsudkom z 28.06.2006, č. k. 6P/18/2005-27 súd matku I. H. zaviazal platením výživného na vtedy maloletého V. V. čiastkou 850,- Sk mesačne; rozsudok bol potvrdený Krajským súdom v Žiline rozsudkom č. k. 6CoP/66/2006-48 zo dňa 29.11.2006, právoplatným 15.03.2007. Z dôvodov tohto rozsudku vyplýva príjem matky, pozostávajúci zo sociálneho príplatku 724,- Kč mesačne, rodičovského príspevku 3.696,- Kč mesačne a prídavku na dieťa 560,- Kč mesačne, ako aj dávky sociálnej starostlivosti 484,- Kč mesačne. Matka mala v tom čase okrem 3 vyživovacích povinností k maloletým deťom V. aj vyživovaciu povinnosť k J. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorej otcovi výživné nebolo určené. Matka bývala u svojej sestry v 2-izbovom obecnom byte, prispievala jej na bývanie sumou 1.500,- Kč. Otec detí zarábal u zamestnávateľa Swedwood Slovakia, s.r.o. 16.416,- Sk, mal vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom V..
Z potvrdenia TESLA Lipt. Hrádok, a.s., zo 04.10.2012 je preukázané, že otec navrhovateľa V. V. pracuje na základe dohody o vykonaní práce od 03.09.2012 a jeho priemerný mesačný príjem za september 2012 bol vo výške 115,83 eur netto.
Z potvrdenia o návšteve Strednej odbornej školy drevárskej X.. E., vystaveného 16.12.2013 je preukázané, že navrhovateľ je v šk. roku 2013/2014 žiakom 2.A. triedy.
Okresný súd v Karvinej podaním doručeným súdu 23.12.2013 oznámil, že I. H. sa na výsluch k dožiadanému súdu nedostavila. Predvolanie na pojednávanie, určené na 15.01.2014, si odporkyňa v úložnej dobe nevyzdvihla.
Zo spisu tunajšieho okresného súdu sp. zn. 3C/6/2011 je preukázané, že rozsudkom č.k. 3C/6/2011 zo dňa 01.10.2012 bolo zrušené a vyporiadané podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam
v Lipt. Hrádku, a to aj rodinnému domu súp. číslo XXX s vedľajšími stavbami, pozemkom na ktorom je dom postavený a susediacimi pozemkami, ktoré boli prikázané do podielového spoluvlastníctva navrhovateľovho otca a jeho brata, každému s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1. Každý z nich bol zaviazaná vyplatiť odstupujúcich spoludedičov čiastkou 22.500 eur v lehotách od jedného do troch rokov od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozsudok sa stal v časti právoplatný 04.12.2012 a v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/140/2013 v zostávajúcej časti nadobudol právoplatnosť 05.11.2013.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa Zákona o životnom minime.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Spravujúc sa citovanou právnou úpravou súd návrhu vyhovel sčasti. Navrhovateľ preukázal, že sa sústavným štúdiom pripravuje na výkon svojho budúceho povolania. Skutočnosť, že zmenil v druhom ročníku strednú školu nie je možné vykladať výlučne v neprospech navrhovateľa. V súčasnosti v príprave na výkon povolania stolára navrhovateľ riadne pokračuje, o čom svedčí predložené potvrdenie o návšteve školy. Od posledného rozhodnutia o výživnom došlo u matky k osobnej zmene, spočívajúcej v pribudnutí ďalších dvoch vyživovacích povinností k maloletým dvojčatám. U otca navrhovateľa je počet vyživovacích povinností nezmenený, všetky jeho tri deti navštevujú stredné školy, s čím sú logicky spojené vyššie výdavky na výživu než u detí útleho veku, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť matka navrhovateľa. Navyše, výživu jej ďalších detí sú povinní zabezpečiť aj ich otcovia. Majetkové, osobné a zárobkové pomery odporkyne sa nepodarilo zistiť, lebo sa na výsluch na dožiadanom súde nedostavila. Zvýšenie výživného bolo zdôvodnené už len uplynutím časového úseku od posledného rozhodnutia. Navrhovateľ je vekovo starší, je dospelý a jeho výdavky na výživu zodpovedajú výdavkom dospelého človeka, ktoré sú štandardné. Navrhovateľ žije skromne, nemá zvýšené výdavky na výživu v spojitosti s jeho nepriaznivým zdravotným stavom, alebo s finančne náročnými voľno-časovými aktivitami. Má bežné výdavky na bývanie, ošatenie, obutie, hygienu, výdavky spojené so zakupovaním školských pomôcok a školských potrieb, ktoré platiť musí. Žiaden vlastný majetok navrhovateľ nevlastní. Jeho otec pracuje na základe dohody o vykonaní práce a svoju vyživovaciu povinnosť plní aj osobnou starostlivosťou o
navrhovateľa, aj keď jej rozsah je menší, než je rozsah osobnej starostlivosti o deti útleho veku. Súd však nemohol opomenúť, že navrhovateľ je dospelý a jeho súrodenci vo veku blízkom dospelosti, takže ich otec, ak netrpí žiadnym poškodením zdravia, by sa aj vzhľadom na existenciu povinnosti vyplatiť spoluvlastníkov z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva k domu, v ktorom s deťmi býva, mal usilovať zabezpečiť si príjem v pracovnom pomere na plný pracovný úväzok, alebo zabezpečiť si ďalší príjem z brigádnickej činnosti. Pri rozhodovaní o podanom návrhu preto súd u navrhovateľovho otca vychádzal z minimálnej mzdy, ktorú by si mohol zabezpečiť, a to z jej výšky určenej právnymi predpismi pre rok 2013 sumou 337,70 eur. Rovnako by sa mal navrhovateľ ako mladý, zdravý dospelý človek usilovať o zabezpečenie si príjmu z brigádnickej činnosti (existuje množstvo brigádnických pracovných ponúk zistiteľných prostredníctvom internetu, vrátane ponúk pracovných agentúr). Z výpovede matky pred dožiadaným Okresným súdom v Karvinej dňa 02.11.2012 vplýva, že vo februári 2013 by jej mala skončiť materská dovolenka. Sťaženú pozíciu pri hľadaní zamestnania z dôvodu starostlivosti o tri maloleté deti súd nemôže zohľadňovať ako dôvod neplnenia vyživovacej povinnosti k jej trom starším deťom, ktoré študujú. Matka sa so staršími deťmi viac rokov nestretla, neposkytla im svoju lásku a opateru, tak by sa mala usilovať tento nedostatok vyvážiť (lebo lásku matky nahradiť možné nie je) riadnym plnením vyživovacej povinnosti tak, aby jej deti nestrádali aspoň po stránke materiálnej. Preto súd vychádzal z toho, že priemerný čistý mesačný príjem krajčírky žijúcej v ČR (odporkyňa je vyučená krajčírka) je podľa údajov dostupných na internetovej sieti vo výške 11.056,- Kč, čo zodpovedá 402,90 eurám (prepočet podľa kurzu 27,441 ku dňu 15.01.2014) . Zohľadniac všetky vyššie uvedené skutočnosti súd zvýšil výživné matky na 50 eur mesačne a vo zvyšku návrh zamietol. Navrhovateľ sa domáhal zvýšeného výživného od 01.10.2012, návrh na súd však podal 15.10.2012. Hoci k podstatnej zmene pomerov na jeho strane došlo už skôr, nástupom na stredoškolské štúdium, súd mu mohol priznať zvýšené výživné len od 15.10.2012 a za čas od 01.10.2012 do 14.10.2012 musel návrh zamietnuť.
Vzhľadom na výšku zaostalého výživného súd umožnil odporkyni jeho splácanie splátkami vo výške 5 eur mesačne s tým, že pre nezaplatenie čo aj len jednej splátky sa stane splatný celý dlh. Dlh na zvýšenom výživnom je za 17 dní októbra 2012 vo výške 11,90 eur, za 15 dní januára 10,50 eur (denný dlh na výživnom je 0,70 eur, lebo výživné bolo zvýšené z 28,21 eur /850,- Sk/ na 50 eur, teda o 21,79 eur), za mesiace november 2012 - december 2013 je dlh vo výške 305,06 eur ( 21,79 eur mesačne x 14 mesiacov).
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. V konaní úspešný navrhovateľ nenavrhol prisúdenie náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 2 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí, ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Pokiaľ si povinná dobrovoľne nebude plniť povinnosť stanovenú týmto rozhodnutím, môže oprávnený navrhnúť exekúciu podľa osobitného zákona.