Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/137/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. januára 2014, prejednal odvolanie obžalovaného I.. T. D., proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 11.09.2013 sp.zn. a takto

rozhodol:

Podľa odvolanie obžalovaného I.. T. D. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný I.. T. D. uznaný za vinného z jednočinného súbehu prečinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zák. a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Za to bol odsúdený podľa § 183 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov. Výkon tohto trestu mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložený s tým, že podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba vo výmere jedného roka.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. bolo obžalovanému uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívať alkoholické nápoje počas skúšobnej doby.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal obžalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, a to do zápisnice o hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku, ktoré bližšie neodôvodnil, len na verejnom zasadnutí sa vyjadril v tom smere, že len čiastočne uznáva svoje správanie, popisované poškodeným, ale pritom ide o iný prípad, poškodený u neho nebol nikdy sám. Myslel na nejaký vzťah medzi obžalovaným a poškodeným, ale inak je to tiež vymyslené zo strany poškodeného a svedkov na jeho strane a domáhal sa oslobodenia spod obžaloby.

Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ust. zákonnosť napadnutého rozsudku a konanie rozsudku predchádzajúce, pritom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazné prostriedky v záujme ustálenia skutočného stavu veci, a to pri plnom rešpektovaní všetkých základných zásad trestného konania pri vykonávaní dôkazov. V dôvodovej časti rozsudku vysvetlil, ktoré skutočnosti mal za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové a právne závery a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov v zmysle a

Súhrn dôkazov nasvedčuje tomu, že tento bol vyhodnotený na základe zásad správneho myslenia a vnútorného presvedčenia v zmysle a vedie aj odvolací súd k záveru, že vina obžalovaného v zmysle výrokovej časti napadnutého rozsudku bola nesporne preukázaná.

Súd prvého stupňa dostatočne obsiahlo a zrozumiteľne v dôvodovej časti napadnutého rozsudku vysvetlil, ako postupoval pri dokazovaní a hodnotení dôkazov nazhromaždených do vynesenia rozsudku. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa nemal dôvod neveriť výpovediam poškodeného U. B. a svedkom na jeho strane, keď sám obžalovaný v rámci konfrontácie s poškodeným pripustil správanie v zmysle výpovedi poškodeného a pritom uviedol niečo v tom smere, že veril v určitý vzťah medzi ním a poškodeným, aspoň on cítil takýto vzťah.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku, resp. príčetnosť obžalovaného, bolo vykonané dokazovanie skúmaním zdravotného stavu znalcami z odboru psychiatrie, pritom nebolo zistené, že by obžalovaný v minulosti a v čase spáchania skutku trpel poruchami duševnej poruchy, ktorá by mala vplyv na rozpoznávaciu alebo ovládaciu zložku jeho myslenia a konania, v rámci spáchaného skutku.

Rovnako bol podrobený takémuto skúmaniu aj samotný poškodený, u ktorého okrem ľahkej duševnej zaostalosti neboli zistené sklony ku klamstvu a konfabulácii, skresľovaniu výpovedí alebo uvádzanie vedomej nepravdy.

Teda dôkazy rozvedené v napadnutom rozsudku a uvedené úvahy a dôkazy vedú odvolací súd k záveru, že okresný súd ustálil zákonným spôsobom skutkový stav v predmetnej veci a správne konanie obžalovaného posúdil ako súbeh prečinov obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zák. a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák.

Odvolací súd nezistil pochybenie ani vo výroku o treste, pretože obžalovanému bol uložený primeraný výchovný trest zodpovedajúci všetkým kritériám ukladania trestu v zmysle § 34 ods. 1,4 Tr. zák., pritom ide o trest, ktorý zodpovedá aj hľadiskám individuálnej a generálnej prevencie.

Súd prvého stupňa postupoval zákonne aj v časti uloženia obmedzenia obžalovanému v zmysle zákazu požívať alkoholické nápoje počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, vychádzajúc zo zistení znaleckého dokazovania z odboru psychiatrie, že obžalovaný v nadmernej miere požíva alkoholické nápoje a je preukázané, že trestnej činnosti sa dopustil pod vplyvom alkoholických nápojov.

Tieto dôkazy a úvahy o nich viedli odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je v celom rozsahu zákonný, a preto odvolanie odvolateľa ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.