Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_3To-137-2013.pdf
PDF · 63.43 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/137/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. januára 2014, prejednal odvolanie obžalovaného I.. T. D., proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 11.09.2013 sp.zn. 8T 58/2013 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného I.. T. D. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný I.. T. D. uznaný za vinného z jednočinného súbehu prečinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zák. a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.
Za to bol odsúdený podľa § 183 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov. Výkon tohto trestu mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložený s tým, že podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba vo výmere jedného roka.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. bolo obžalovanému uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívať alkoholické nápoje počas skúšobnej doby.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal obžalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, a to do zápisnice o hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku, ktoré bližšie neodôvodnil, len na verejnom zasadnutí sa vyjadril v tom smere, že len čiastočne uznáva svoje správanie, popisované poškodeným, ale pritom ide o iný prípad, poškodený u neho nebol nikdy sám. Myslel na nejaký vzťah medzi obžalovaným a poškodeným, ale inak je to tiež vymyslené zo strany poškodeného a svedkov na jeho strane a domáhal sa oslobodenia spod obžaloby.
Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť napadnutého rozsudku a konanie rozsudku predchádzajúce, pritom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazné prostriedky v záujme ustálenia skutočného stavu veci, a to pri plnom rešpektovaní všetkých základných zásad trestného konania pri vykonávaní dôkazov. V dôvodovej časti rozsudku vysvetlil, ktoré skutočnosti mal za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové a právne závery a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 a § 168 ods. 1 Tr. por.
Súhrn dôkazov nasvedčuje tomu, že tento bol vyhodnotený na základe zásad správneho myslenia a vnútorného presvedčenia v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. a vedie aj odvolací súd k záveru, že vina obžalovaného v zmysle výrokovej časti napadnutého rozsudku bola nesporne preukázaná.
Súd prvého stupňa dostatočne obsiahlo a zrozumiteľne v dôvodovej časti napadnutého rozsudku vysvetlil, ako postupoval pri dokazovaní a hodnotení dôkazov nazhromaždených do vynesenia rozsudku. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa nemal dôvod neveriť výpovediam poškodeného U. B. a svedkom na jeho strane, keď sám obžalovaný v rámci konfrontácie s poškodeným pripustil správanie v zmysle výpovedi poškodeného a pritom uviedol niečo v tom smere, že veril v určitý vzťah medzi ním a poškodeným, aspoň on cítil takýto vzťah.
Pokiaľ ide o subjektívnu stránku, resp. príčetnosť obžalovaného, bolo vykonané dokazovanie skúmaním zdravotného stavu znalcami z odboru psychiatrie, pritom nebolo zistené, že by obžalovaný v minulosti a v čase spáchania skutku trpel poruchami duševnej poruchy, ktorá by mala vplyv na rozpoznávaciu alebo ovládaciu zložku jeho myslenia a konania, v rámci spáchaného skutku.
Rovnako bol podrobený takémuto skúmaniu aj samotný poškodený, u ktorého okrem ľahkej duševnej zaostalosti neboli zistené sklony ku klamstvu a konfabulácii, skresľovaniu výpovedí alebo uvádzanie vedomej nepravdy.
Teda dôkazy rozvedené v napadnutom rozsudku a uvedené úvahy a dôkazy vedú odvolací súd k záveru, že okresný súd ustálil zákonným spôsobom skutkový stav v predmetnej veci a správne konanie obžalovaného posúdil ako súbeh prečinov obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zák. a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák.
Odvolací súd nezistil pochybenie ani vo výroku o treste, pretože obžalovanému bol uložený primeraný výchovný trest zodpovedajúci všetkým kritériám ukladania trestu v zmysle § 34 ods. 1,4 Tr. zák., pritom ide o trest, ktorý zodpovedá aj hľadiskám individuálnej a generálnej prevencie.
Súd prvého stupňa postupoval zákonne aj v časti uloženia obmedzenia obžalovanému v zmysle zákazu požívať alkoholické nápoje počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, vychádzajúc zo zistení znaleckého dokazovania z odboru psychiatrie, že obžalovaný v nadmernej miere požíva alkoholické nápoje a je preukázané, že trestnej činnosti sa dopustil pod vplyvom alkoholických nápojov.
Tieto dôkazy a úvahy o nich viedli odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je v celom rozsahu zákonný, a preto odvolanie odvolateľa ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.