Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-357-2005.pdf
PDF · 73.71 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/357/2005
Uznesenie
Okresný súd Senica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s., so sídlom Drieňová 24, Bratislava, IČO: 35 914 921 proti povinnému: Akciová spoločnosť APOS, so sídlom Štefánikova 1282, Kúty, IČO: 00 587 311, za účasti súdneho exekútora František Radzo, so sídlom exekútorského úradu Radlinského 1728/47, Dolný Kubín, pod č.k. T. XXX/ XXXX, o vymoženie 1.659,70 € s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi Františkovi Radzovi náhradu trov exekúcie v sume 131,66 € do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
Súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu v Senici zo dňa 18.8.2005 bol súdny exekútor František Radzo poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku) vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu v Senici, č.k. XCb/XX/XXXX-XX zo dňa 11.8.2004.
Dňa 4.12.2013 bol tunajšiemu súdu doručený návrh exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. h) z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko povinný nevlastní žiadny majetok, nemá vedené účty v bankách a v mieste svojho sídla sa nezdržiava. K podnetu doložil doklady preukazujúce nemajetnosť povinného.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
O trovách konania súd rozhodoval v zmysle § 200 ods. 2 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 131,66 € pozostávajúcu zo sumy pozostávajúcu zo sumy 39,84 € podľa § 14 ods. 1, písm. a) vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. (účinnosť do 30.4.2008)
za 6 hod. á 6,64 €, zo sumy 23,24 € podľa § 14 ods. 1, písm. b) vyhlášky za 7 úkonov á 3,32 € (písm. a) - 1 úkon, písm. b) - 1 úkon, písm. c) - 1 úkon, písm. d) - 1 úkon, písm. i - 2 úkony, písm. j) - 1 úkon), poštovné vo výške 11,76 €, cestovné vo výške 31,00 € (cesta Dolný Kubín - Kúty a späť, t.j. 492 km, spotreba 6,7 l/100km), náhrada za stratu času vo výške 13,20 € (10 hod., 0,5 hod. á 0,66 €) + 20 % DPH zo sumy 63,08 € vo výške 12,62 €.
S poukazom na rozhodnutie NS SR č. 1M-Cdo 7/2006 zo dňa 28.5.2007, kde bolo konštatované, že z logického a gramatického výkladu ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. Tomuto výkladu zodpovedá aj znenie § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky, ktoré odmenu určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (taxatívne vymenované v § 15 ods. 1 vyhlášky). Ak by zákonodarca vychádzal z toho, že základná hodinová sadzba 6,64 € (200,- SK) patrí za každú aj začatú hodinu úkonu exekučnej činnosti, bol by použil v § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky formuláciu ako v písm. b) tohto ustanovenia. Ak to však zákonodarca neučinil, potom nie je v rozpore s § 14 písm. a) sčítavanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti nepresahujúcich 1 hod. a na základe toho určenie odmeny vo výške podľa ust. § 14 ods. 2 prvej vety vyhlášky, vzhľadom k tomu súd priznal exekútorovi odmenu za 6 hod.
Najvyšší súd navyše konštatoval, že nemožno akceptovať námietku exekútorov o neprípustnosti skúmania účelnosti vynaloženého času na jednotlivé úkony exekučnej činnosti súdom. Práve účelnosť hodín vynaložených na exekúciu je predpokladom na priznanie odmeny exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky.
V zmysle § 196 Exekučného poriadku (s účinnosťou do 1.1.2012) sa o daň z pridanej hodnoty zvyšuje iba odmena súdneho exekútora, vzhľadom k tomu priznal súd trovy konania vo výške ako je uvedená vo výroku rozhodnutia. Takéto odôvodnenie možno oprieť tiež o stanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu SR sp.zn. Tpj 42/2007 zo dňa 20.5.2008, ako aj stanovisko občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Trnave zo dňa 1.12.2010.
Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 146 ods. 1, písm. c) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v zmysle § 146 ods. 1, písm. c) O.s.p., pretože konanie bolo zastavené.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.