Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/105/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: M. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, O. X., zastúpený splnomocnencom: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Špitálska 10, Bratislava, proti odporkyni: H. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, A., zastúpená: JUDr. Alena Arbetová, advokátka, Námestie sv. Martina 3A, Holíč, o zmenu výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 16. júla 2013, č.k. -203, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa znížil výživné navrhovateľa voči odporkyni zo sumy 180 eur mesačne na sumu 160 eur mesačne s účinnosťou od 06.12.2012, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. -68 zo dňa 01.02.2012 v časti stanovenia výšky výživného na H. Q. a návrh odporkyne na zvýšenie výživného zamietol. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 62 ods. 1,2,3,4 a 5, § 63 ods. 1, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že od ostatnej úpravy výživného v roku 2011 nedošlo k podstatnej zmene pomerov na strane odporkyne, ktorá naďalej študuje na vysokej škole a jej náklady sú fakticky rovnako vysoké a opodstatnené. Na strane navrhovateľa došlo ku zmene pomerov, keď mu pribudla vyživovacia povinnosť k dcére M., respektíve aj k manželke Mgr. H. Q., ktorá je na materskej dovolenke a celodenne sa stará o dieťa. U navrhovateľa súčasne došlo k zvýšeniu príjmu zo sumy 1.433,22 eur na sumu 1.895 eur, t.j. o 438 eur. U manželky navrhovateľa sa príjem znížil zo sumy 270 eur na sumu 196 eur. Príjem matky odporkyne sa zvýšil zo sumy 1.034 eur na sumu 1.294 eur, t.j. o 260 eur. Na základe uvedeného dospel prvostupňový súd k záveru, že je potrebné upraviť výšku výživného, a to jeho znížením. Pri určení novej výšky výživného súd prihliadol na skutočnosť, že samotný zárobok otca sa výrazne zvýšil a pribudli mu dve vyživovacie povinnosti k manželke, ktorá teraz nemôže pracovať a k dcére M.. Zvýšením zárobku o 438 eur (v tom nie sú započítané prémie vyplatené v máji 2013) má navrhovateľ finančné prostriedky na kompenzovanie zvýšených nákladov na stravu a starostlivosť o dcéru M. a manželku. Navyše príjem jeho manželky v dôsledku materskej dovolenky sa znížil o čiastku 74 eur a táto si neuplatnila na súde zvýšenie výživného na jej maloletú dcéru X. v súvislosti s pribudnutím vyživovacej povinnosti k dcére M.. Výdavky na úvery resp. na náklady za bývanie v dome sa od posledného rozhodovania súdu nezmenili. Výživné má

prednosť pred inými výdavkami rodiča, a preto výdavky na splácanie úverov neboli pre rozhodovanie súdu rozhodujúce. Platenie určeného výživného zodpovedá možnostiam a schopnostiam navrhovateľa. Navyše navrhovateľovi sa v súvislosti s jeho podanými návrhmi zníži celková výška výživného na tri deti z prvého manželstva o 60 eur mesačne po právoplatnosti vyššie uvádzaných rozsudkov. Na strane matky odporkyne došlo ku zvýšeniu príjmu o sumu 260 eur, čo jej pomôže v uhrádzaní zvyšujúcich sa nákladov na tri študujúce deti. Prihliadajúc na všetky uvedené skutočnosti súd znížil výšku výživného na odporkyňu o 20 eur mesačne fakticky na obdobie, pokým manželka navrhovateľa nebude mať možnosť zamestnať sa (teraz je na materskej dovolenke) a kým náklady na výživu manželky a mal. M. musia byť kryté len zo strany navrhovateľa. Životný štandard navrhovateľa, jeho manželky a ich dcéry M. je naďalej vysoký (vlastný rodinný dom, osobné motorové vozidlo). Súd neprihliadal na jednorazové náklady navrhovateľa súvisiace s narodením jeho dcéry M. (výbavička, kočík, postieľka atď.) nakoľko navrhovateľ podal návrh v decembri 2012, a jednorazové výdavky boli vynaložené v auguste 2012. Tieto výdavky už nemôžu mať vplyv na určovanie výživného na obdobie od podania návrhu. Takto určeným výživným bude mať odporkyňa právo podieľať sa na životnej úrovni svojho otca a budú ním zabezpečené odôvodnené potreby a záujmy dieťaťa študujúceho na vysokej škole. Na základe uvedeného, keďže súd rozhodol že je na mieste znížiť výšku výživného, súd zároveň z uvedených dôvodov zamietol návrh odporkyne na zvýšenie výživného. O trovách súd rozhodol v zmysle a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko obaja účastníci mali vo veci len čiastočný úspech.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti zníženia výživného podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a výživné znížiť na sumu 100 eur mesačne. Uviedol, že jeho príjem sa oproti ostatnej úprave výživného zvýšil, avšak v nemalej výške sa zvýšil i príjem matky odporkyne, pričom na druhej strane, kým jeho výdavky sa zvýšili, výdavky odporkyne sa nezmenili a výdavky matky odporkyne klesli, nakoľko táto býva spolu so svojimi deťmi u svojho priateľa, ktorý podľa slov matky odporkyne hradí všetky náklady súvisiace s bývaním, okrem inkasa vo výške 158 eur mesačne. Mal za to, že matka odporkyne a jej priateľ spoločne hospodária na príjem priateľa matky odporkyne je potrebné dostatočne prihliadať. Pripustil, že jeho manželka si nepodala na súde návrh na zvýšenie výživného na jej maloletú dcéru X. K. v súvislosti s pribudnutím vyživovacej povinnosti k dcére M., nakoľko rodičia maloletej X. sa vedia spolu dohodnúť mimosúdne. Poukázal na to, že všetky tri deti pochádzajúce z jeho predchádzajúceho vzťahu ho žiadnym spôsobom nevyhľadávajú a nepriznávajú sa k nemu. Uviedol, že v ďalšej obdobnej veci zníženia výživného pre plnoletú dcéru N. vedenej na súde prvého stupňa pod sp. zn. nepodal odvolanie proti rozsudku, ktorým došlo k zníženiu jeho výživného zo sumy 150 eur na sumu 130 eur z toho dôvodu, že nielen na jeho strane, ale i na strane dcéry N. nastala podstatná zmena pomerov (prechod zo strednej na vysokú školu). Pripustil, že so svojou súčasnou manželkou nadobudli nehnuteľný majetok, zdôraznil však, že na jeho nadobudnutie boli nútení zobrať si úvery, ktoré mesačne splácajú v nemalej výške. Poukázal tiež na to, že podľa jemu dostupných informácií bola odporkyňa spolu s matkou, jej priateľom a sestrami na dovolenke v Tunisku, čím nechce túto skutočnosť odporkyni vyčítať, len vykresľuje finančnú situáciu rodiny, v ktorej odporkyňa žije.

Proti zamietajúcej časti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá navrhla výživné navrhovateľa zvýšiť zo sumy 180 eur mesačne na sumu 210 eur mesačne s účinnosťou od 14.05.2013, alternatívne rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietla, že prvostupňový súd v rozpore so zabehnutou súdnou praxou bral v úvahu výhradne záujem navrhovateľa, jej záujem bezdôvodne potlačil a svojim rozhodnutím jej de facto bráni v ďalšom rozvoji osobnosti. Poukázala na to, že manželka navrhovateľa nepodala návrh na zvýšenie výživného na svoje prvé dieťa, pričom sám navrhovateľ uvádza, že nie je schopný hradiť výživné, nakoľko majú nedostatok finančných prostriedkov. Uviedla, že pri určení výživného musí byť vždy dosiahnutá zásada úmernosti životnej úrovne detí, životnej úrovne rodičov, aby všetky možné potreby, ktoré možno deťom poskytnúť, boli zabezpečené výživným. Taktiež za nesprávnu považovala skutočnosť, že by sa napriek zvýšeniu životnej úrovne navrhovateľa (vozidlo, lukratívna nehnuteľnosť a nárast príjmu) nemala podieľať na jeho životnej úrovni viac ako doteraz, t.j. po zlepšení jeho majetkových pomerov. Uviedla, že štát a jeho zákonodarstvo (ale aj ESĽP) uprednostňujú vyživovaciu povinnosť, preto situácia, keď je znížená vyživovacia povinnosť, pretože povinnému nezostávajú na konci mesiaca peniaze na splátky neprimerane vysokej hypotéky, je v rozpore so zákonmi SR. Uviedla, že prišlo k zvýšeniu životnej úrovne navrhovateľa a rozšíreniu jeho majetku (nadobudnutie a zrekonštruovanie rodinného domu v hodnote viac ako 200.000 eur,

vozidlo) a predovšetkým u navrhovateľa oproti pôvodnému rozhodnutiu prišlo k nárastu zárobku o vyše 438 eur mesačne. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa je zákonná povinnosť a neznamená, že sa jej navrhovateľ môže zbaviť tým, že sa mu bude zvyšovať počet vyživovacích povinností bez preukázania ďalších výrazných zmien pomerov odôvodňujúcich zníženie výživného. Prvostupňový súd napadnutým rozhodnutím v rozpore so zmyslom zákona znížil jej životnú úroveň a naopak, výrazne zvýšil životnú úroveň navrhovateľa.

Tak navrhovateľ, ako aj odporkyňa sa vyjadrili k podaným odvolaniam s tým, že navrhli rozhodnúť v zmysle podaných odvolaní.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby - účastníci konania ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), na nariadenom odvolacom pojednávaní ( ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní ( ) a dospel k záveru, že odvolania účastníkov nie sú dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je zmena výživného navrhovateľa voči odporkyni.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým znížil výživné navrhovateľa voči odporkyni zo sumy 180 eur mesačne na sumu 160 eur mesačne s účinnosťou od 06.12.2012, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. -68 zo dňa 01.02.2012 v časti stanovenia výšky výživného na H. Q. a návrh odporkyne na zvýšenie výživného zamietol. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje ( ).

Správny bol postup súdu prvého stupňa, ktorý porovnal pomery a okolnosti, z ktorých sa vychádzalo pri ostatnej úprave výživného, s pomermi a okolnosťami v čase nového rozhodovania o výživnom, na základe čoho dospel k správnemu záveru, že došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu predchádzajúceho rozhodnutia. Súd prvého stupňa sa vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami rodičov dieťaťa a vzhľadom na to, že títo ani v odvolacom konaní neuviedli žiadne podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a vzhľadom na to, že v odvolacom konaní nebol úspešný v celom rozsahu žiaden z účastníkov, rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.