Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoE/240/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Česká republika, s.r.o., so sídlom Novodvorská 994, Praha, Česká republika, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: W. V., bytom M. Q. XXXX/X, R., o vymoženie 8.224 Kč s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. -17 zo dňa 25. februára 2013 jednomyseľne, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na , Ex. por., čl. 22 písm. c/, a Zmluvy medzi SR a ČR, a , ako aj Smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že oprávnený návrhom zo dňa 20.11.2012 navrhol vykonať exekúciu voči povinnému na podklade exekučného titulu, a to rozhodcovského nálezu vydaného rozhodcom JUDr. Janom Brožom pod sp. zn. zo dňa 24.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.01.2010 a vykonateľnosť dňa 16.02.2012. Predmetom exekúcie podľa návrhu oprávneného je vymoženie istiny vo výške 8.224 Kč s príslušenstvom. Posudzujúc žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a pripojený exekučný titul, dospel súd prvého stupňa k záveru, že poverenie nie je možné udeliť a žiadosť súdneho exekútora je nutné zamietnuť. Oprávnený je právnickou osobou iného štátu - Českej republiky a predložený exekučný titul je tzv. cudzím rozhodnutím (rozhodčí nález sp.zn. zo dňa 24.11.2011). Česká a slovenská republika sú viazané Dohovorom o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí z 10.06.1958, ktorý pre Československú republiku nadobudol účinnosť dňa 10.10.1959 a tento dohovor je záväzný aj pre Českú republiku. Dohovor v článkoch III. a IV. bližšie upravuje podmienky uznania a výkonu rozhodcovského rozhodnutia. Je zrejmé, že oprávnený, ktorý navrhuje vykonať takéto rozhodnutie nevyhnutne musí žiadať aj o uznanie a k žiadosti musí predložiť príslušné listiny, zabezpečiť preklad listín, preukázať splnenie podmienok pre uznanie. V predmetnej veci sa uznanie cudzieho majetkového rozhodnutia vydaného v Českej republike a jeho výkon spravuje bilaterálnou Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach č. , preto súd prvého stupňa návrh na uznanie rozhodcovského nálezu a na vykonanie exekúcie skúmal prednostne v súlade s čl. 24 ods. 3 Zmluvy medzi SR a ČR, teda či exekučný titul, ktorým je rozhodcovský nález vydaný v Českej republike spĺňa podmienky uvedené v čl. 22 a 23 uvedenej zmluvy na uznanie rozhodnutia na území Slovenskej republiky a je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Ďalej súd prvého stupňa skúmal v súlade s čl. 23 písm. e/ zmluvy súlad exekučného titulu - rozhodcovského nálezu s verejným poriadkom Slovenskej republiky, teda so zásadami právneho poriadku Slovenskej republiky, na ktorých je nutné bez výhrady trvať, prípadne či cudzí rozhodcovský rozsudok, ktorého uznanie sa žiada na území Slovenskej republiky neobchádza kogentné predpisy právneho poriadku Slovenskej republiky.

Z predloženého exekučného titulu - rozhodcovského nálezu vydaného v Českej republike zistil, že dňa 04.12.2007 uzatvoril právny predchodca oprávneného ako veriteľ s povinným ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 0027955657. V prvom rade skúmal samotnú Smlouvu o spotřebitelském úvěru zo dňa 04.12.2012, ktorá vytvára právny rámec vzťahu medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom a dospel k záveru, že tento právny vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú „Obchodní podmínky smlouvy o spotřebitelském úvěru“, ďalej len ako „Zmluvné dojednania.“ Preskúmaním predmetných Zmluvných dojednanú, konkrétne čl. 8 písm. e/ vzhliadol súd prvého stupňa v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. V danom prípade bola voľba rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcu na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým, ako k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinná strana vôbec pristúpila. Faktickým subjektom, ktorý definuje, kto je rozhodcom je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatváranie zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní podľa § 53 ods. 3 Obč. zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvoreniu zmluvy, ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvoreniu zmluvy. Preto súd prvého stupňa v súlade s § 44 ods. 1,2 Ex. por. a čl. 22 písm. c/, 23 a 24 písm. c/ Zmluvy medzi SR a ČR, s poukazom na jeho rozpor s verejným poriadkom Slovenskej republiky a teda so zásadami právneho poriadku Slovenskej republiky, na ktorých je nutné bez výhrady trvať a obchádzanie kogentných predpisov nášho právneho poriadku, ktorými sú aj ustanovenia a 54 implementujúceho smernicu Rady č. 93/13/EHS, ktorá zároveň ochranu spotrebiteľa považuje za základnú zásadu právneho poriadku členských štátov Európskej únie, tým aj Slovenskej republiky a preto rozhodcovský nález vydaný v Českej republike neuznal na území Slovenskej republiky a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý mal za to, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Ex. por. Uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. Pri výklade významu § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní treba mať na zreteli, že exekučný súd pri zastavení exekučného konania nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, a preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné. Dôvodom na zastavenie exekučného konania by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal povinnosť plniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom. Existencia, resp. neexistencia takéhoto dôvodu pre zastavenie exekučného konania je pritom priamo zistiteľná z výroku rozhodcovského rozsudku. Uvedené potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 30.10.2009. Poukázal na bod 37 rozhodnutie Súdneho dvora C-40/08. Podľa Súdneho dvora zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva, a taktiež, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Súdny dvor postavil svoj záver na zásade rovnocennosti, podľa ktorej ochrana garantovaná spotrebiteľovi pri posudzovaní právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v rámci exekučného konania musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou mu vnútroštátnym právom v rámci exekučnej fázy iných rozhodnutí. Z európskeho práva nemožno vyvodzovať za súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Rovnako podľa oprávneného z uvedeného vyplýva, že komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada

rovnocennosti. V období do 31.12.2007 bola zmluva o úvere upravená len v Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa v súlade s Obch. zákonníka upravujú Obch. zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov. Právna dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi môžu byť posudzované len podľa právnych predpisov platných v čase uzavretia zmluvy. Namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu, a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Cieľom Obč. zákonníka je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Oprávnený poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 26.09.2011. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 25,31 eur s DPH pozostávajúce z jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za úkon právnej služby vo výške 15,94 eur s DPH a režijného paušálu k úkonu právnej služby vo výške 9,37 eur (t.j. 7,81 eur + 20 % DPH), podanie odvolania.

Odvolací súd vec preskúmal podľa , bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa .

Preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa postupoval v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučný titul predtým, než rozhodol o udelení poverenia na vykonanie exekúcie.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval v zmysle zmluvy medzi Českou a Slovenskou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach zo dňa 29.10.1992 uverejnená v Zbierke a zaoberal sa otázkou uznania cudzieho rozhodcovského rozhodnutia a následne ho skúmal aj z pohľadu ako keby išlo o rozhodnutie slovenského orgánu a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Aj keď súd prvého stupňa správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, odvolací súd uvádza, že pokiaľ oprávnený navrhuje priamo vykonať cudzie rozhodnutie, ktoré je potrebné uznať v osobitnom uznávacom konaní, a len po tomto konaní je možné viesť exekúciu, pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mal súd prvého stupňa najprv postupovať tak, že zisí, či sú splnené podmienky na nostrifikačné konanie.

Odvolací súd uvádza, že vykonateľnosť, ako aj uznanie cudzích rozhodcovských rozsudkov na území SR upravuje o rozhodcovskom konaní. Upravuje v ust. , že cudzí rozhodcovský rozsudok je na účely tohto zákona rozhodcovské rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo v rozhodcovskom konaní vo veci samej a bolo vydané na území iného štátu ako SR. Podľa ods. 2 cudzí rozhodcovský rozsudok možno uznať a vykonať v SR za podmienok ustanovených zákonom.

V prejednávanej veci je nepochybné, že oprávnený navrhol vykonať exekúciu na základe rozhodcovského nálezu vydaného rozhodcom JUDr. Janom Brožom v Prahe, zo dňa 24.11.2011. Toto rozhodnutie bolo pripojené k zápisnici zo dňa 20.11.2012, ktorou bol spísaný návrh pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým v Bratislave, na vykonanie exekúcie, pre vymoženie sumy vo výške 8.224 Kč s prísl., a to na základe Rozhodčího nálezu č.k. , ktorý vydal rozhodca JUDr. Jan Brož, v sídle Společnosti pro rozhodčí řízení, a.s., Sokolovská tř. 60, Praha 2.

Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s rozhodcovským nálezom okresného súdu dňa 03.12.2012 spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, v ktorej uviedol, že v súlade s ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov žiada o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - Rozhodčí nález č.k. , ktorý vydala Společnosť pro rozhodčí řízení, a.s. dňa 24.11.2011 a ktorý sa stal právoplatným dňom 30.01.2012 a vykonateľným dňom 16.02.2012 pre vymoženie istiny 8.224 Kč a prísl..

Podmienky na uznanie a vykonanie cudzieho rozhodcovského rozsudku v SR sú upravené v a nasl. zák. .

V zmysle ust. § 47 cit. zákona účastník konania, ktorý žiada o uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku je povinný k písomnému návrhu na uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku podaného na súd pripojiť originál tohto cudzieho rozhodcovského rozsudku alebo jeho osvedčenú kópiu a originál rozhodcovskej zmluvy, alebo jej osvedčenú kópiu. V prípade, ak cudzí rozhodcovský rozsudok alebo rozhodcovská zmluva nie je vyhotovená v štátnom jazyku SR, účastník konania zabezpečí jej úradný preklad tohto jazyka. Podľa ust. § 49 citovaného zákona uznanie cudzieho rozhodcovského rozsudku sa nevyslovuje osobitným rozhodnutím a cudzí rozhodcovský rozsudok je uznaný tým, že súd, ktorý je príslušný na výkon rozhodnutia a na exekúciu naň prihliadne, ako keby išlo o rozhodcovský rozsudok a vykonáva sa v SR ako tuzemský rozhodcovský rozsudok. V § 50 citovaného zákona sú zároveň upravené podmienky, za ktorých uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku môže odoprieť súd na návrh účastníka konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje.

V prejednávanej veci je z obsahu spisu nepochybné, že oprávnený ako účastník konania, ktorý žiada o výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku zároveň nepožiadal o uznanie tohto cudzieho rozhodcovského rozsudku a nepripojil úradný preklad príslušných listín do slovenského jazyka. Neboli tak splnené podmienky ust. pre rozhodnutie súdu v zmysle ust. citovaného zákona. Súd prvého stupňa preto dôvodne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe cudzieho rozhodcovského rozsudku.

Na základe vyššie uvedeného nebol dôvod, aby súd prvého stupňa bližšie skúmal po obsahovej stránke Rozhodčí nález, rovnako ani podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, z dôvodu nezaplatenia ktorého bol Rozhodčí nález v rozhodcovskom konaní vydaný.

Krajský súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.