Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17CoP-124-2013.pdf
PDF · 83.41 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/124/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Ivana Kubínyiho vo veci starostlivosti súdu o mal. C. K., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: matky, neb. H. K. rod. D., nar. XX.XX.XXXX a zomrelej XX.XX.XXXX a otca R. K., bytom J. B. XXXX/XX, V., za účasti osobitnej opatrovníčky maloletej pre dedičské konanie Y. Y. rod. D., bytom R. XXXX/XX, V., o schválenie právneho úkonu urobeného v mene mal. dieťa, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 20. septembra 2013, č.k. 34P/67/2013-18, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa schválil právny úkon dohody o vyporiadaní dedičstva zo dňa 06.03.2013, urobený za maloletú C. K. nar. XX.XX.XXXX v jej mene ustanovenou opatrovníčkou pre dedičské konanie Y. Y. rod. D., na Notárskom úrade súdnej komisárky JUDr. Denisy Adamkovičovej so sídlom v V., v dedičskej veci po poručiteľke H. K. rod. D., nar. XX.XX.XXXX a zomr. XX.XX.XXXX, ktorá dedičská vec je vedená Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 21D/39/2013, D not 6/2013. Zároveň žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku súd s poukazom na § 31 ods. 1, 2 Zákona o rodine a § 179 O.s.p. uviedol, že predmetnom preskúmavania súdu v danej veci bol právny úkon dohody o vyporiadaní dedičstva zo dňa 06.03.2013, ktorý v mene maloletej C. urobila ustanovená opatrovníčka maloletej pre dedičské konanie a skutočnosť, či dedičská dohoda bola urobená v záujme tohto maloletého dieťaťa a nie skúmanie či vyhovuje alebo je v záujme ostatných účastníkov dedičského konania, čo v podstate požadoval otec maloletej ako ďalší účastník dedičskej dohody. Súd mal po preskúmaní veci za preukázané, že tento právny úkon bol urobený v súlade so zákonom a v záujme maloletého dieťaťa. Z dedičského spisu bolo zistené, že v danej veci čistá hodnota dedičstva predstavuje majetok v hodnote 102.921,45 eur. Zákonný dedičský podiel maloletej predstavuje 1/2 z dedičstva. Týmto právnym úkonom maloletá nadobúda v zmysle uzatvorenej dohody o vyporiadaní dedičstva nehnuteľný majetok v podiele 1/1 v hodnote 91.000 eur, ktorý dokonca presahuje hodnotu jej zákonného dedičského podielu, preto súd konštatoval, že je zrejmé, že dedičská dohoda bola uzavretá v záujme maloletej. Neskorší nesúhlas otca s dohodou o vyporiadaní dedičstva, ktorý otec vyjadril na pojednávaní dňa 20.09.2013, súd nebral do úvahy, pretože je to jeho nesúhlas s obsahom dedičskej dohody, ktorú uzavrel on sám za seba ako dedič a úlohou súdu v tomto konaní nie je skúmať záujem otca maloletej ako ďalšieho účastníka dedičskej dohody, ale skúmať záujem maloletého dieťaťa. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a právny úkon urobený v mene maloletého dieťaťa schválil. Súd v súvislosti s obavami otca maloletej týkajúcich sa jeho práva bývania v dome poukázal na to, že jeho záujmy sú chránené zriadeným vecným bremenom a on je zákonným zástupcom maloletého dieťaťa, ktoré sa stalo vlastníkom nehnuteľnosti, so všetkými právami a povinnosťami z toho vyplývajúcimi.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že právny úkon dohody o vyporiadaní dedičstva zo dňa 06.03.2013 neschváli. V odvolaní uviedol, že súd rozhodol o schválení predmetnej dohody napriek tomu, že otec na pojednávaní dňa 20.09.2013 výslovne vyhlásil, že uzavretú dohodu o vyporiadaní dedičstva považuje za nesúladnú s jeho vôľou a uzavretú z jeho strany neslobodne a zároveň v omyle, do ktorého bol zámerne uvedený zo strany opatrovníčky maloletej. Otec sa v čase vzniku posudzovanej dohody o vyporiadaní dedičstva nachádzal vo veľmi zlom psychickom stave v dôsledku úmrtia manželky a tento stav zneužili sestry zomretej manželky, ktoré sa za každú cenu snažia dosiahnuť, aby otec nemal žiadny vlastnícky vzťah k rodinnému domu, ktorý bol vo výlučnom vlastníctve jeho manželky. Dohodu o vyporiadaní dedičstva v znení v akom bola uzavretá nenavrhol otec, ale otec bol do takejto dohody dotlačený súrodencami zomretej manželky a najmä osobitnou opatrovníčkou maloletej. Ich zámer dostať otca z predmetných nehnuteľností preč a všemožne ho obmedzovať sa prejavil tak, že sestry zomretej manželky ho chodia kontrolovať do týchto nehnuteľností a vytýkajú mu, ak má na návšteve iné osoby a hrozia privolaním policajtov. Takto vytvárajú konfliktné situácie, ktoré nie sú ani na prospech maloletej. Sústavne otcovi vytýkajú, že tam nič nie je jeho, je to dom ich rodičov a on má ísť bývať ku svojim rodičom do F.. Mal za to, že pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na schválenie právneho úkonu urobeného za maloletého opatrovníkom je povinnosťou súdu skúmať aj okolnosti vzniku právneho úkonu a jeho platnosť. Okolnosti vzniku dohody nasvedčujú tomu, že dohoda bola uzavretá zo strany otca neslobodne a tiež v omyle, do ktorého bol úmyselne uvedený opatrovníčkou maloletej. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že jeho obavy zo zabezpečenia bývania sú zbytočné, pretože otec má zabezpečené bývanie formou vecného bremena. Vzhľadom na právny vzťah z vecného bremena by otec nemohol pri riešení akýchkoľvek vecí súvisiacich s týmto právnym vzťahom zastupovať maloletú a tá by musela byť zastúpená opatrovníkom, ktorý by mohol v záujme maloletej zužovať alebo rušiť vecné bremeno a ak by sa tak stalo, otec dieťaťa by zostal bez vlastného bývania. Súd sa tak vôbec nezaoberal posúdením platnosti dedičskej dohody, a to z hľadiska okolnosti jej vzniku ako aj z hľadiska zákonnej prípustnosti zastúpenia maloletej osobou majúcou majetkové vzťahy a záujmy k rozhodujúcej časti predmetu dedičstva, k predmetným nehnuteľnostiam.
K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila Viera Y., osobitná opatrovníčka maloletej C. K. pre dedičské konanie. Uviedla, že nie je pravdou, že dohodu o vyporiadaní uzatvoril otec neslobodne a v omyle. Pred uskutočnením konania u notárky sa spolu s otcom o vyporiadaní nerozprávali a nemohla ho tak zavádzať do omylu. Keď k predmetnej dohode dospeli, sama opatrovníčka navrhla, aby sa zabezpečilo doživotné užívanie otca formou vecného bremena. Otec sám požiadal opatrovníčku, aby zastupovala maloletú. Nie je pravdou, že opatrovníčka má majetkový záujem na veci, a ani nemá z právneho hľadiska žiaden pomer k predmetnému dedičskému konaniu, ale naopak zastupuje záujem maloletej pred osobnými záujmami jej otca. Nezhody s otcom nastali až po smrti matky maloletej, keď opatrovníčka zistila, že polroka od smrti matky sa otec stretáva s inou ženou, ktorá chodila priamo do domu, ktorý je predmetnom dedičského konania. Opatrovníčka a ani jej sestry s tým nesúhlasili, nakoľko to bolo skoro po smrti matky maloletej. Sestra opatrovníčky v rozčúlení povedala navrhovateľovi, že predmetný dom je ich rodičovský a nech si svoju priateľku vodí do F. k svojim rodičom. Opatrovníčka ani jej sestry nemajú záujem dostať otca z predmetnej nehnuteľnosti preč, ani ho pri užívaní obmedzovať, kontrolovať, či vyháňať jeho návštevy. Otec je ten, ktorý vymenil zámok a obmedzuje tetám maloletej prístup a stretnutia s maloletou. Opatrovníčka bola názoru, že rozhodnutie otca vzdať sa zákonného podielu v prospech maloletej bolo jeho slobodné rozhodnutie z vlastnej vôle a práve naopak napadnutie dohody uzavretej pred notárskym úradom učinil pod nátlakom svojej priateľky, ktorá nemá vlastné bývanie, a jeho rodičov. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok a schválil právny úkon dohody o vyporiadaní dedičstva po zomretej matke maloletej.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v nadväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje a len pre zdôraznenie správnosti uvádza nasledovné:
Podľa § 28 Občianskeho zákonníka, ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.
Podľa § 31 ods. 1, 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé. Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi, zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len "kolízny opatrovník").
Podľa § 179 O.s.p., ak je pre platnosť právneho úkonu, ktorý urobil zákonný zástupca za maloletého, potrebné schválenie súdu, súd ho schváli, ak je to v záujme maloletého.
Odvolací súd preskúmal správnosť rozsudku súdu prvého stupňa a dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil v súlade s citovanými právnymi ustanoveniami. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi súdu prvého stupňa ohľadne jeho zistení, rozhodných pre posúdenie záujmu maloletej na schválení právneho úkonu dohody o vyporiadaní dedičstva zo dňa 06.03.2013, urobeného za maloletú osobitnou opatrovníčkou pre dedičské konanie, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku. Odvolací súd po preskúmaní obsahu predloženej dohody o vyporiadaní dedičstva po poručiteľke, matke maloletej, H. K. zomretej dňa XX.XX.XXXX, uzatvorenej dňa 06.03.2013 má za to, že predmetný právny úkon bol urobený v súlade so zákonom a v záujme maloletej.
Námietky otca v odvolaní, že sa súd prvého stupňa nezaoberal posúdením platnosti dedičskej dohody z hľadiska okolnosti jej vzniku a z hľadiska zákonnej prípustnosti zastúpenia maloletej osobou majúcou majetkové vzťahy a záujmy k rozhodujúcej časti predmetu dedičstva odvolací súd považuje za neopodstatnené v súvislosti s predmetom konania. Odvolací súd zhodne s konštatovaním súdu prvého stupňa zdôrazňuje, že predmetom konania o schválení právneho úkonu urobeného za maloleté dieťa je skúmanie, či predmetný úkon (teda úkon, ktorý urobil ustanovený opatrovník maloletého dieťaťa) bol urobený v záujme maloletého dieťaťa a nie skúmanie okolností súvisiacich so vznikom dohody alebo iných okolností týkajúcich sa iných účastníkov dedičského konania ako maloletej. Zákonný podiel maloletej z dedičstva predstavuje 1 dedičstva. V zmysle predmetnej dohody o vyporiadaní dedičstva maloletá nadobúda nehnuteľný majetok v podiele 1/1 v hodnote 91.000 eur a presahuje tak hodnotu zákonného dedičského podielu maloletej po poručiteľke. Právny úkon dohody o vyporiadaní dedičstva zo dňa 06.03.2013 bol tak urobený v súlade so záujmami maloletej, nakoľko maloletá na jeho základe nadobúda väčšiu hodnotu ako je jej zákonný dedičský podiel po poručiteľke.
Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa je v zásade vždy v jeho prospech, ak má nadobudnúť majetok. Pri posudzovaní konkrétneho prípadu je však potrebné brať do úvahy všetky okolnosti prípadu z hľadiska konkrétnych práv a povinností, spojených s nadobudnutím majetku a skúmať, či povinnosti s tým spojené neprevážia práva, plynúce z jeho nadobudnutia. V danom prípade sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že nadobudnutie nehnuteľného majetku v podiele 1/1, ktorý je súčasťou dedičstva po poručiteľke, je v záujme maloletej. Odvolací súd dodáva, že maloletá nie je vzhľadom na svoj vek spôsobilá vykonávať zodpovedne vlastnícke práva k predmetu svojho vlastníctva, pričom vlastníctvo zaväzuje aj k výkonu povinností. Preto, v súvislosti so skutočnosťou, že zastupovanie maloletých detí a správa majetku maloletých detí je jedna zo zákonných rodičovských povinností, ktorú rodičia musia vykonávať voči deťom bezodplatne, otec maloletej ako jej zákonný zástupca je i zákonným správcom majetku maloletej.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu, keďže v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p. v danom prípade ide o takéto konanie.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .