Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Co-30-2013.pdf
PDF · 87.93 KB
Case nature
Subarea
24Co/30/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcov: 1/ Lekris, s.r.o., Hlavná 29, Trnava, IČO: 36 663 481, 2/ Lebin Consulting, s.r.o., Hlavná 2, Trnava, IČO: 36 666 394, 3/ ML-catering, s.r.o., Hlavná 2, Trnava, IČO: 36 280 089, zastúpení advokátom: JUDr. Jozef Polák, Radlinského 1718, Dolný Kubín, proti žalovanému: Ing. G. P., nar. XX.XX. XXXX, O. XX/XXX, J., zastúpený advokátkou: JUDr. Dagmar Kubovičová, Nám. Biely Kríž 3, P.O.Box 39, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 8C 39/2012-95 zo dňa 31. októbra 2012 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 8C 39/2012-103 zo dňa 26. novembra 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením v napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e .
Žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Uznesením napadnutým odvolaním prvostupňový súd výrokom I. konanie zastavil, výrokom II. žalobcom v rade 1, 2, 3 uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške k rukám právnej zástupkyne žalovaného JUDr. Dagmer Kubovičovej do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, výrokmi III. - VI. súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi 1/ vo výške 144,30 eur, žalobcovi 2/ vo výške 66,80 eur, žalobcovi 3/ vo výške 11,30 eur a žalovanému vo výške 235,80 eur cestou príslušného daňového úradu po právoplatnosti rozhodnutia.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 96 ods. 1 a 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., § 11 ods. 3 prvá veta, § 11 ods. 4 prvá veta a § 12 ods. 1 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov vecne odôvodnil tým, že vzhľadom k tomu, že žalobcovia zobrali svoj návrh v celom rozsahu účinne späť, súd podľa § 96 O.s.p. konanie vo veci zastavil. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., keď zavinenie zastavenia konania súd posúdil z procesného hľadiska a mal za to, že síce sa javí, že návrh bol dňa 5. 4. 2012 daný dôvodne, avšak zastavenie zavinili samotný žalobcovia, ktorí zobrali svoj návrh v celom rozsahu späť, preto bol v konaní úspešný žalovaný, ktorý si aj náhradu trov konania uplatnil. Súd žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 318,42 eur za 2 úkony právnej pomoci: príprava a prevzatie zo dňa 1. 8. 2012, písomné podanie - odpor zo dňa 2. 8. 2012, 2 x á 125,04 Sk, 2 x á 25,01 DPH ( 20 % DPH z 125,04 eur), 2 x á 7,63 eur, 2 x á 1,53 eur DPH, (20 % DPH z 7,63) v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1, § 13 ods. 3, § 14, § 15, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z, ktorú zaviazal podľa ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnej zástupkyni žalovaného JUDr. Dagmar Kubičovej. Súd nepriznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej pomoci zo dňa 18. 5. 2012, nakoľko predmetný úkon nie je uvedený vo výpočte úkonov v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a tento úkon nebol vykonaný v rámci tohto súdneho konania. Pri určení výšky hodnoty úkonu právnej pomoci súd vychádzal z ustanovenia § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. V čase podania návrhu na začatie konania t.j. dňa 5. 4. 2012 bol žalovaný podľa informácie zverejnenej na internetovej stránke F. vyčiarknutý zo zoznamu znalcov ku dňu 2. 11. 2009. Žalobcovia ešte pred podaním návrhu predžalobnou výzvou vyzvali žalovaného listom zo dňa 7. 2. 2012 na vrátenie bezdôvodného obohatenia /výzvu však prevzala matka žalovaného/. Žalovaný reagoval na výzvu PROSMAN A PARTNERI advokátska kancelária, s.r.o. zo dňa 13. 4. 2012 a to listom svojej právnej zástupkyne zo dňa 18. 5. 2012, v ktorom okrem iného uviedol, že Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 31. 8. 2009 rozhodlo o vyčiarknutí žalovaného zo zoznamu znalcov, žalovaný podal voči rozhodnutiu o vyčiarknutí riadne a včas rozklad, o rozklade rozhodovalo Ministerstvo spravodlivosti SR ďalších viac ako dva roky, následne, považujúc rozklad za nedôvodný, Ministerstvo spravodlivosti vyčiarklo žalovaného zo zoznamu znalcov, a to so spätným dátumom tj. s dátumom viac ako dva roky dozadu, čo však už bolo po podaní návrhu na začatie konania. Z rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 17. 7. 2012 vyplýva, že rozklad účastníka konania proti rozhodnutiu Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 31. 8. 2009 sa zamieta a toto rozhodnutie sa potvrdzuje /právoplatné dňa 25. 7. 2012/. Zo žiadosti o informáciu Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 24. 9. 2012 vyplýva, že žalobcovia po podaní odporu žalovaným požiadali o poskytnutie informácie Ministerstvo spravodlivosti SR so žiadosťou zo dňa 7. 9. 2012, z ktorej vyplýva, že žalovaný bol na výkon znaleckej činnosti oprávnený do 25. 7. 2012. Súd rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku žalobcovi v rade 1 cestou Daňového úradu Trnava v zmysle ustanovení § 11 ods. 3, 4, § 12 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení vo výške 144,30 eur, keď zaplatený súdny poplatok 151 eur krátil o sumu 6,70 eur, žalobcovi v rade 2 cestou Daňového úradu Trnava v zmysle ustanovení § 11 ods. 3, 4, § 12 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení vo výške 66,80 eur, keď zaplatený súdny poplatok 73,50 eur krátil o sumu 6,70 eur, žalobcovi v rade 3 cestou Daňového úradu Trnava v zmysle ustanovení § 11 ods. 3, 4, § 12 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení vo výške 11,30 eur, keď zaplatený súdny poplatok 18 eur krátil o sumu 6,70 eur, žalovanému cestou Daňového úradu Trnava v zmysle ustanovení § 11 ods. 3, 4, § 12 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení vo výške 235,80 eur, keď zaplatený súdny poplatok 242,50 eur krátil o sumu 6,70 eur.
Opravným uznesením prvostupňový súd opravil druhú výrokovú vetu napadnutého uznesenia, ktorá správne znie, že žalobcovia v rade 1, v rade 2 a v rade 3 sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 318,42 eur k rukám právnej zástupkyne žalovaného JUDr. Dagmar Kubovičovej do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Uznesenie súd odôvodnil po citácií § 164 O.s.p. vecne tým, že v písomnom vyhotovení rozhodnutia došlo k chybe v písaní, pretože nebola uvedená výška náhrady trov konania a nebolo správne uvedené meno právnej zástupkyne žalovaného.
Proti tomuto uzneseniu ako aj proti opravnému uzneseniu podali odvolanie žalobcovia 1/ až 3/ výlučne proti výroku II. Dôvodili, že rozhodnutie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Prvostupňový súd na jednej strane uviedol, že návrh žalobcovia podali dôvodne, avšak na druhej strane zodpovednosť za zastavenie konania pričítal na ťarchu žalobcom. Zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žaloby možno pričítať na ťarchu žalobcu len v prípade, ak k späťvzatiu žaloby došlo bezdôvodne. V danom prípade však bolo preukázané, že žalobcovia uskutočnili späťvzatie žaloby, nakoľko v priebehu konania došlo k zmene rozhodujúcich skutočností a to spätnými účinkami (zmena dátumu vyčiarknutia znalca zo zoznamu). Túto skutkovú okolnosť nemožno pričítať na ťarchu žalobcom, ktorí nemohli tento údaj nijako ovplyvniť a v čase podania návrhu vychádzali z oficiálneho údaju zverejneného cca 2 roky pred jeho podaním. V prípade, ak bol návrh podaný dôvodne a v dôsledku správania žalovaných bolo konanie zastavené, jedná sa o situáciu, ktorú je možné subsumovať pod ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Žalobcovia v čase podania návrhu konali dôvodne a len v dôsledku správania žalovaného, ktorý v priebehu konania dosiahol zmenu zápisu v zozname znalcov, sa žaloba stala nedôvodná. V danom prípade však vzhľadom na špecifickosť situácie okrem aplikácie § 146 ods. 2 O.s.p. by prichádzala do úvahy aj aplikácia § 150 O.s.p. Žalobcovia majú za to, že vzhľadom na dôvody pre ktoré uskutočnili späťvzatie, zakladá sa dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov žalovanému. Žalobcovia zdôraznili, že konali v dôvere v zápis uvedený na oficiálnom webovom sídle Ministerstva spravodlivosti, ktorý však bol dodatočne zmenený. Táto zmena dátumu vyčiarknutia žalovaného zo zoznamu znalcov však bola realizovaná až po podaní žaloby a po podaní platobného rozkazu a žalobcovia nemohli mať vedomosť o tom, že pôvodný údaj o vyčiarknutie zo zoznamu znalcov bude zmenený. Zmena zápisu bola uskutočnená na základe konania žalovaného. Od žalobcov totiž bolo žiadané dodanie iných znaleckých posudkov vyhotovených znalcom, ktorý je kvalifikovaný, zapísaný v zozname znalcov a preto si žalobcovia uplatnili predmetný nárok. Keďže dodatočne vyšlo najavo, že údaj z ktorého žalobcovia vychádzali bol dodatočne zmenený v dôsledku konania žalovaného, musí zohľadniť okolnosti konkrétneho prípad a to aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva v konaní a ich postoj v konaní. Z týchto skutkových okolností je nepochybné, že žalobcovia v čase uplatnenia nároku konali dôvodne a len dodatočná zmena údajov, ktorú žalobcovia nezavinili, viedla žalobcov k späťvzatiu žaloby. Preto priznanie náhrady trov konania žalovanému je v rozpore so zisteným skutkovým stavom a súd aplikoval na skutkový stav nesprávnu právnu normu. Navrhujú, aby odvolací súd v napadnutej časti uznesenie zmenil tak, že náhradu trov konania žalovanému neprizná.
Žalovaný odvolací návrh nepodal. K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadril a uviedol, že sa pridržiava svojho písomného podania vo veci a trvá na tom, že súd správne rozhodol o náhrade trov konania tak, že zastavenie konania v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. zavinili žalobcovia. Žalovaný v konaní preukázal, že žalobcovia prostredníctvom advokátskej kancelárie Prosman a Partneri mali vedomosť o tom, že žalovaný podal voči rozhodnutiu MS SR o jeho vyčiarknutí zo zoznamu znalcov rozklad, o ktorom nebolo právoplatne rozhodnuté. Žalobcovia teda mali možnosť ešte pred vydaním platobného rozkazu žiadať MS SR informáciu o stave konania o vyčiarknutí a zobrať návrh späť ešte pred tým, ako vzniknú žalovanému trovy konania. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcov, že návrh podali z dôvodu, že žalovaným vypracované posudky neboli bankami akceptované, pretože tieto tvrdenia preukázané neboli.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - účastníkmi konania (§ 201 O. s. p.), v zákonom ustanovenej lehote včas (§ 204 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 202 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že uznesenie v spojení s opravným uznesením je potrebné v napadnutom výroku o náhrade trov konania potvrdiť.
Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu v preskúmavanom uznesení a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia uznesenia. Nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od právnych záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom.
Podľa ust. § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Citované ustanovenie ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Preto, ak vzal navrhovateľ návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že konanie muselo byť zastavené v dôsledku zavinenia navrhovateľa, ktorý je preto povinný nahradiť trovy konania odporcu. Osobitne je ustanovený prípad, ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, aj keď bol podaný dôvodne. V tomto prípade je povinný nahradiť trovy konania odporca.
Je potrebné si uvedomiť, že nie každé správanie žalovaného po podaní návrhu na začatie konania vyvoláva objektívne nedôvodnosť podaného návrhu. Správanie žalovaného po podaní dôvodného návrhu musí byť takého charakteru, aby viedlo k uspokojeniu žalobcom uplatneného práva návrhom na začatie konania. Nestačí len subjektívne presvedčenie žalobcu o uspokojení jeho nároku uplatneného návrhom na začatie konania, ale musí ísť o právne relevantné správanie žalovaného, t.j. o správanie vyvolávajúce relevantný právny následok - zmenu dôvodne podaného návrhu na bezdôvodný. Aplikácia § 146 ods. 2 vety druhej prichádza do úvahy iba vtedy, ak príčinou späťvzatia je výlučne iba správanie žalovaného. Ak bolo touto príčinou správanie osoby odlišnej, napríklad ak navrhovateľov nárok uspokojil niekto iný alebo správanie obidvoch, prípadne viac strán v konaní, ak došlo k dohode o sporných nárokov, použitie tohto pravidla neprichádza do úvahy. V týchto prípadoch o trovách konania sa rozhodne podľa § 146 ods. 2 veta prvá.
Odvolací súd dospel k totožnému záveru ako prvostupňový súd, že zastavenie konania zavinili žalobcovia, ktorí zobrali svoj návrh v celom rozsahu späť, dôvodom späťvzatia návrhu však nebolo správanie žalovaného po začatí konania a preto žalobcovia sú povinní nahradiť uplatnené trovy konania žalovaného. Žalobcovia pred podaním návrhu predžalobnou výzvou vyzvali žalovaného listom zo dňa 7. 2. 2012 na vrátenie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný reagoval na výzvu PROSMAN A PARTNERI advokátska kancelária, s.r.o. zo dňa 13. 4. 2012 listom svojej právnej zástupkyne zo dňa 18. 5. 2012, v ktorom uviedol, že Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 31. 8. 2009 rozhodlo o vyčiarknutí žalovaného zo zoznamu znalcov, žalovaný podal voči rozhodnutiu o vyčiarknutí včas rozklad. V konaní bolo preukázané, že žalobcovia prostredníctvom advokátskej kancelárie mali pred podaním návrhu na začatie konania vedomosť o tom, že žalovaný podal voči rozhodnutiu MS SR o jeho vyčiarknutí zo zoznamu znalcov rozklad, o ktorom nebolo v tom čase právoplatne rozhodnuté
V danom prípade bolo potrebné zaoberať sa tiež otázkou prípadného naplnenia podmienok cit. ust. § 150 O.s.p. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípady hodné osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane účastníkov konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdení všetkých okolností konkrétnej veci. Týmito okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne pomery účastníkov konania, dôvody uplatnenia nároku na súde, či postup účastníka v konaní. Obyčajnú nesolventnosť účastníka konania bez ďalšieho, pritom nemožno považovať za dostatočný dôvod, k uplatneniu § 150 O.s.p. Pri posudzovaní výnimočnosti dôvodov hodných osobitného zreteľa, je potrebné prihliadnuť k pomerom oboch strán konania.
Posúdiac otázku náhrady trov konania v danej veci podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení a uvedených kritérií, odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené podmienky v zmysle cit. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. pre to, aby boli žalobcovia, ktorí procesne zavinili zastavenie konania, zaviazaní na náhradu trov, pričom neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo dôvodné žalovanému náhradu trov konania nepriznať.
S poukazom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku II. potvrdil postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p.
O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní plne procesne úspešnému žalovanému nebola náhrada trov odvolacieho konania priznaná, nakoľko si žiadne neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne nevznikli.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.