Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_29Cb-229-2011.pdf
PDF · 88.9 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-29Cb/229/2011
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Janou Tamášiovou v obchodno-právnej veci navrhovateľa: N.. K. J., T. lekáreň, I. XXX/XXX, XXX XX T. T., X.: XX XXX XXX, zast. Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., Jilemnického 30, Martin, proti odporcovi: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874, o návrhu na obnovu konania vedeného na tunajšom súde pod sp. Zn. 15C 147/2007, takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľky na obnovu konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 15C 147/2007 sa z a m i e t a .
Navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 28,85 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 29.06.2011 proti odporkyni domáhala obnovy konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 15C 147/2007 o zaplatenie 83.713,85 Sk ( 2.878,37 Eur po prepočítaní konverzným kurzom 1,- EUR = 30,1260 SKK ).
Návrh na obnovu konania odôvodnila tým, že Okresný súd Bratislava V vo veci sp. zn. 15C 147/2007 v rozsudku zo dňa 05.02.2008 zamietol nárok navrhovateľky na zaplatenie žalovanej istiny vo výške 83.713,85 Sk ( 2,878,37 Eur ), ktorý si nárokovala z titulu doplatenia poplatku z omeškania. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. Zn. 2 Cob 123/2008 zo dňa 18.12.2008 rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V zrušil a konanie zastavil. Najvyšší súd SR svojim uznesením 4Cdo 133/2009 zo dňa 28.07.2009 uznesenie krajského súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Krajský súd rozsudkom sp. Zn. 2Cob 318/2009 zo dňa 08.02.2010 potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava V. V odôvodnení rozsudku, ktorým došlo k zamietnutiu navrhovateľkinho nároku na Okresnom súde Bratislava V, sa súd stotožnil s právnym názorom, že vzťah medzi navrhovateľkou a odporkyňou je občianskoprávnym záväzkovým vzťahom, a teda žalovaný nárok podlieha do režimu všeobecného predpisu a teda platí premlčacia lehota v trvaní troch rokov. Vzhľadom na to súd konštatoval, že došlo k premlčaniu navrhovateľkinho nároku a žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom a rozsudok veci sp. zn. 15C 147/2007 Okresného súdu Bratislava V ako vecne správny potvrdil.
Nálezom ÚS SR sp. zn. II. ÚS 10/2011 zo dňa 10.03.2011 sa konštatuje, že vzťah medzi zdravotnou poisťovňou a lekárnikom resp. lekárňou je obchodno-právnym záväzkovým vzťahom a označenie takéhoto vzťahu za občianskoprávny je záverom, ktorý sa náležite a dôveryhodným spôsobom nevysporiadava zo znením ustanovenia § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ústavný súd vo svojom náleze taktiež konštatuje, že takýto vzťah je vzťahom obchodno-právnym, a preto je nutné ho náležite posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka.
Pretože Nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 10/2011 vyšiel dňa 10.03.2011 a doručený bol k rukám právneho zástupcu navrhovateľky dňa 16.05.2011, je celkom evidentné, že sa jedná o rozhodnutie, ktoré bez vlastnej viny navrhovateľka nemohla použiť v pôvodnom konaní. V pôvodnom konaní Okresný súd Bratislava V posúdil vzťah účastníkov podľa Občianskeho zákonníka z čoho vyvodil premlčanie nároku navrhovateľky. V kontexte s nálezom ÚS sp. zn. II. ÚS 10/2011 je možné konštatovať, že takýmto právnym posúdením veci došlo k porušeniu navrhovateľkinho práva na spravodlivé súdne konanie, pretože nebolo dodržané jej právo aby sa vo veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy.
Na základe uvedených skutočností sa navrhovateľka domáha zjednania nápravy a dovoláva sa aby došlo k opätovnému prejednaniu jej veci a tým ostalo zachované jej základné právo na spravodlivé súdne konanie.
Odporkyňa sa k návrhu na obnovu konania, písomne nevyjadrila.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla že má táto za to, že bola splnená zákonom požadovaná náležitosť pre povolenie obnovy konania, nakoľko sú tu nové skutočnosti a dôkazy, ktoré v čase prejednávania veci neexistovali. Nález Ústavného súdu konštatuje, že výklad vzťahu medzi odporcom a navrhovateľkou, ako vzťahu občianskoprávneho je v rozpore s princípom právneho štátu vyjadreného v článku 1 ods. 2 Ústavy SR a tento vzťah má byť posudzovaný ako obchodnoprávny vzťah, a to aj za predpokladu, že k vzniku tohto vzťahu došlo v roku 2003. Posudzovanie vzťahu ako občianskoprávneho vzťahu je teda v rozpore s princípom právneho štátu. V prípade povolenia obnovy konania má navrhovateľka za to, že pri posudzovaní vzťahu ako obchodnoprávneho vzťahu podľa noriem obchodného práva, by jej prinieslo priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej. Zároveň ďalším dôvodom, pre ktorý navrhovateľka žiada povolenie obnovy konania je rešpektovanie základného princípu práva na súdnu ochranu, nakoľko v pôvodnom konaní bolo rozhodované v rozpore s jej právom na spravodlivé súdne konanie a preto by jej mala byť daná možnosť spravodlivého súdneho konania. Na základe uvedených skutočností má navrhovateľka za to, že v danom prípade sú splnené podmienky pre povolenie obnovy konania, tak ako ich vyžaduje § 228 O. s. p.
Odporkyňa uviedla, nálezom Ústavného súdu, ktorým argumentuje navrhovateľka bolo rozhodnuté v inej právnej veci, než ktorá je predmetom tohto konania. Podľa názoru odporkyne, ktorý je vyjadrený aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu 2Cdo 185/1996 právny názor vyslovený Ústavným súdom v inej právnej veci nie je dôvodom na povolenie obnovy konania v inom konaní. Takýto nález nie je dôkazom, ktorý by mohol použiť účastník v inom konaní a ktorý by mu mohol privodiť priaznivejšie rozhodnutie a súd nie je v inom konaní ani takýmto nálezom viazaný. Navrhovateľka v pôvodnom konaní nevyužila všetky možnosti mimoriadnych opravných prostriedkov, ktorými mohla dosiahnuť zmenu rozhodnutia.
Podľa názoru odporkyne navrhovateľka nepodala návrh na obnovu konania v zákonom stanovenej trojmesačnej lehote. Pôvodné rozhodnutie veci sp. zn. 15C 147/2007 nadobudlo právoplatnosť dňa 10.03.2010 a návrh na obnovu konania bol podaný dňa 29.06.2011. Odporkyňa ďalej uviedla, že právny nárok , ktorý bol predmetom pôvodného konania bol nárokom vyplývajúcim z občianskoprávneho vzťahu, nebol založený zmluvou, ale len reálnym poskytnutím liekov za úhradu faktúr. Z tohto dôvodu je odporkyňa toho názoru, že je potrebné považovať vzťah navrhovateľky a odporkyne za občianskoprávny vzťah, nie je preto splnená podmienka pre povolenie obnovy konania, nakoľko jej povolenie by neprinieslo navrhovateľke priaznivejší výsledok konania. Na základe týchto skutočností žiadala, aby súd návrh zamietol.
Podľa § 228 ods. 1 písm. a) O. s. p., právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Podľa § 230 ods. 1 a 3 O. s. p., návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.
Navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15C 147/2007 vo veci účastníkov konania súd zistil, že navrhovateľka prevádzkovala lekáreň a bola z tohto titulu poskytovateľom zdravotnej lekárenskej starostlivosti, nakoľko vydávala lieky poistencom odporkyne v zmysle § 2 ods. 3 a § 2a ods. 2 písm. c) zák. č. 277/1994 Z. z. Právny vzťah účastníkov nebol založený na zmluvnom vzťahu. Odporkyňa však bola povinná uhradiť lekárni cenu vydaných liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín do 30 dní od doručenia faktúry. Navrhovateľka ako majiteľka lekárne vyúčtovala odporkyni výkony zdravotnej starostlivosti, resp. výdaj liekov pre jej poistencov a to : faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 01.10.2003, splatnou dňa 01.11.2003 na sumu 1. 823.467,90 Sk, ktorá bola započítaním znížená na sumu 1.765.770,46 Sk, faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 01.10.2003, splatnou dňa 01.11.2003 na sumu 201.502,- Sk, ktorá bola započítaním znížená na sumu 198.948,- Sk, faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 03.11.2003, splatnou dňa 03.12.2003 na sumu 178.450,60 Sk, ktorá bola započítaním znížená na sumu 175.930,60 Sk, faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 05.12.2003, splatnou dňa 04.01.2004 na sumu 1.816.299,- Sk, ktorá bola započítaním znížená na sumu 1.764.558,20 Sk, faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 05.12.2003, splatnou dňa 04.01.2004 na sumu 207.911,80 Sk, ktorá bola započítaním znížená na sumu 205.451,80 Sk, faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 30.12.2003, splatnou dňa 01.02.2004 na sumu 1.851.653,60 Sk, ktorá bola započítaním znížená na sumu 1.787.132,- Sk, faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 30.12.2003, splatnou dňa 01.02.2004 na sumu 241.793,- Sk, ktorá bola započítaním znížená na sumu 1.764.558,20 Sk. Odporkyňa zaplatila predmetné faktúry v omeškaní. Celková suma omeškania bola podľa navrhovateľky 131.244,44 Sk.
Za dobu omeškania si navrhovateľka uplatnila žalobou na Okresnom súde v Martine poplatok z omeškania spolu vo výške 44.530,59 Sk. Okresný súd v Martine v konaní pod sp. zn. 6C 215/20047 uplatnený poplatok z omeškania navrhovateľke priznal.
Novým návrhom podaným na Okresnom súde Bratislava V sp. zn. 15C 147/2007 si navrhovateľka dňa 05.03.2007 uplatnila proti odporkyni doplatok k poplatku z omeškania v zmysle § 38 ods. 4 zák. č. 273/1994 Z. z., vo výške 86.713,85 Sk.
Odporkyňa v tomto konaní vzniesla námietku premlčania, na ktorú súd prihliadol a žalobu navrhovateľky z tohto dôvodu zamietol rozsudkom č. k. 15C 147/2007 zo dňa 05.02.2007. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. 6Cob/318/2009-111 zo dňa 09.02.2010 bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený. V odôvodnení odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku navrhovateľky. Nakoľko navrhovateľka nepreukázala, že by medzi účastníkmi bol zmluvný vzťah s odborom na režim spadajúci pod ustanovenia Obchodného zákonníka, odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa. Keďže odporkyňa priamo zdravotnú starostlivosť sama neposkytovala a vo vzťahu k lekárni nezabezpečovala verejné potreby ani neprevádzkovala vlastnú prevádzku, nemožno vzťah medzi účastníkmi posudzovať ako vzťah obchodnoprávny. Preto zamietajúci rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Oba rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 10.03.2010.
Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn 15C 147/2007 mal súd nepochybne preukázané, že právny záväzkový vzťah medzi navrhovateľkou a odporkyňou vznikol v roku 2003.
Podľa § 261 ods. 2 Obch. zák. v znení platnom od 01.03.2003 do 31.01.2004, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, ... alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb ... a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb.
Podľa § 261 ods. 1 Obch. zák. pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
Z citovaných ustanovení nepochybne vyplýva, že vzhľadom na povahu účastníkov konania v roku 2003 (súkromná lekáreň - zdravotná poisťovňa zriadená štátom), sa ich zmluvný vzťah súvisiaci s poskytovaním zdravotnej starostlivosti podľa osobitného zákona, v súlade s § 261 ods. 2 a 5 Obch. zák. spravoval Obchodným zákonníkom. Táto skutočnosť teda vyplývala zo zákona, preto to bola skutočnosť všeobecne známa.
Podľa § 261 ods. 6 veta prvá Obch. zák., v znení platnom v období od 01.03.2003 do 31.01.2004, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, sa spravujú iba ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
Osobitný zákon o poskytovaní zdravotnej starostlivosti č. 273/1994 Z. z., je občianskoprávnym predpisom. Z toho vyplýva, že napriek tomu, že z hľadiska povahy účastníkov záväzkového vzťahu sa jednalo o vzťah obchodno-právny (§ 261 ods. 2 a 5 Obch. zák.), zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania, ktorý bol upravený ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku resp. osobitnom občianskoprávnom predpise, sa v súlade s § 261 ods. 6 Obch. zák. spravoval iba ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
Podľa § 262 ods. 1 a 2 Obch. zák., strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.
Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.
Účastníci konania nemali uzavretú písomnú zmluvu, ktorou by upravili podmienky svojho záväzkového vzťahu, súčasťou ktorej by bola i dohoda podľa § 262 ods. 1 a 2 Obch. zák. Ich záväzkový vzťah vznikol reálnym plnením účastníkov konania, teda bez písomnej zmluvy. Na ich záväzkový vzťah sa preto vzťahovalo ustanovenie § 261 ods. 6 Obch. zák.
Podľa § 263 Obch. zák., strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2,....
Zo znenia § 263 Obch. zák. vyplýva, že sa jedná v prípade ustanovení § 261 a § 262 o kogentné ustanovenia, od ktorých sa účastníci konania nemohli odchýliť.
Podľa § 763a Obch. zák. (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. februára 2004) v znení platnom od 01.02.2004, práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spravujú podľa doterajších predpisov.
Z tohto prechodného ustanovenia k novele Obch. zák. účinnej od 01.02.2004 nesporne vyplýva, že záväzkový vzťah účastníkov konania, ktorý vznikol v roku 2003, sa bude aj po účinnosti tejto novely spravovať podľa doterajších predpisov, teda znením § 261 a 262 účinným do 31.01.2004.
Konanie vedené pod sp. zn 15C 147/2007 bolo začaté podaním žaloby na súd dňa 26.04.2007. V období od 01.02.2004 do 28.02.2007 aj v období od 01.03.2007 do 31.12.2007 sa Obchodný zákonník v ustanoveniach § 261 ods. 1, 2 a 5, § 262 a § 263 nezmenil.
Zmenilo sa ustanovenie § 261 ods. 6 Obch. zák. s účinnosťou od 01.03.2007 takto: Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
Zrejme táto novela Obchodného zákonníka, účinná od 01.03.2007 viedla navrhovateľku k podaniu žaloby na súde až dňa 26.04.2007 o doplatenie poplatku z omeškania vo výške 86.713,85 Sk.
Podľa § 763 ods. 1 veta prvá a druhá Obch. zák., v znení platnom od 01.03.2007, týmto zákonom sa spravujú právne vzťahy, ktoré vznikli odo dňa jeho účinnosti. Právne vzťahy vzniknuté pred dňom účinnosti tohto zákona a práva z nich vzniknuté, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov
z hospodárskych a iných zmlúv uzavretých pred dňom účinnosti tohto zákona sa spravujú doterajšími predpismi.
Podľa § 763 ods. 2 Obch. zák., v znení platnom od 01.03.2007, podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú všetky lehoty, ktoré začali plynúť predo dňom účinnosti tohto zákona, ako aj lehoty pre uplatnenie práv, ktoré sa podľa predchádzajúceho odseku spravujú doterajšími predpismi, aj keď začnú plynúť po účinnosti tohto zákona.
Z citovaných ustanovení § 763 ods. 1 a 2 a § 763a Obch. zák., nepochybne vyplýva, že právny vzťah účastníkov konania, ktorý vznikol v roku 2003, sa aj po zmene znenia § 261 ods. 6 Obch. zák., stále spravuje doterajšími predpismi, teda v znení aké bolo platné a účinné v čase vzniku záväzkového vzťahu účastníkov, a to aj pokiaľ ide o uplatňovanie práv na príslušenstvo pohľadávky. Z vyššie cit. ustanovení teda nepochybne vyplýva, že právny vzťah subjektov obchodného práva vzhľadom na charakter zmluvy, sa aj v roku 2007 spravuje podľa ustanovení Obč. zák. na ktoré odkazoval § 261 Ods. 6 Obch. zák. v znení platnom v roku 2003.
Súd oboznámením sa s obsahom Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 10/2011-28 zo dňa 10.03.2011 ako aj s obsahom Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 185/96 zo dňa 21.08.1997 a tiež pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn .16C 27/2008 dospel k záveru, že na strane navrhovateľky uvádzaný dôvod podľa § 228 ods. 1 písm. a) O. s. p. nie je daný. Súd sa plne stotožnil s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR v Rozsudku č. 2Cdo 185/96 zo dňa 21.08.1997, a teda aj s tvrdením odporkyne vo vyjadrení k návrhu navrhovateľky. Preto návrh navrhovateľky zamietol ako nedôvodný.
Treba poznamenať, že ak by aj úvahou súd pripustil, že je daný dôvod obnovy konania v zmysle návrhu navrhovateľky, s čím sa však súd nestotožnil, tak by takýto dôvod vzhľadom na vyššie cit. prechodné ustanovenia Obch. zák., nemohol privodiť pre navrhovateľku priaznivejšie rozhodnutie vo veci, nakoľko zmluvný vzťah vznikol v roku 2003, a teda sa spravuje aj čo do plynutia premlčacej doby ustanoveniami Obč. zák., lebo sa riadi doterajšími predpismi.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., t.j. podľa úspešnosti účastníkov v konaní. Odporkyňa bola v konaní plne úspešná a súd jej preto priznal náhradu trov konania , spočívajúcu v náhrade cestovných výdavkov na cestu na pojednávanie konané dňa 15. 01. 2014 osobným motorovým vozidlom Škoda Octavia Žilina - Bratislava - Žilina, spolu 400 km pri priemernej spotrebe 7,2 l/100 km, cene PHM 1,465 Eur/l a základnej sadzbe 0,183 Eur/km. Celková náhrada predstavuje sumu 115,392 Eur. Vzhľadom k tomu, že dňa 15. 01. 2014 sa odporkyňa zúčastnila štyroch pojednávaní s totožným predmetom avšak rozdielnymi navrhovateľmi, priznal súd odporkyni v každom konaní 1 uplatnených nákladov vo výške 28,85 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O. s.p ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.