Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32P-192-2022.pdf
PDF · 84.7 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/192/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci navrhovateľky Ing. A. G., rodenej P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Banská Bystrica, Tr. W. XX, toho času bytom Banská Bystrica, S. 2, proti manželovi Ing. Y. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. Bystrica, I. XX, toho času bytom Banská Bystrica, Q. XX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej W. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľky Ing. A. G., rodenej P., nar. XX.XX.XXXX a manžela Ing. Y. G., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Poprade - Spišská Sobota, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Poprad, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a .
II. Súd schvaľuje dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej W. G., nar. XX.XX.XXXX v tomto znení:
Maloletá W. G. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky s tým, že každý z rodičov je oprávnený maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach samostatne.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej W. G. výživným vo výške 350 eur mesačne, vždy do 16. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Styk otca s maloletou sa n e u p r a v u j e .
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom podaným dňa 30.12.2022 sa domáhala rozvodu manželstva z dôvodu rozvratu ich manželstva pre časté manželské nezhody, ktoré sa spočiatku začali rôznymi menšími hádkami pre rozdielnosť názorov na bežné otázky spolužitia v manželstve, ktoré prerástli do čoraz častejších nezhôd a hádok, ktoré viedli postupne k tomu, že ich vzťah upadol, citovo sa odcudzili, z ich manželstva sa vytratila láska a vzájomná dôvera. Navrhovateľka k návrhu pripojila dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode uzavretú dňa 29.12.2022.
2. Manžel navrhovateľky súhlasil s rozvodom manželstva z dôvodu, že s navrhovateľkou sa vzdialili a ich ďalšie spolužitie nebolo možné.
3. Zo zhodného vyjadrenia manželov vplynulo, že po dobu 2 rokov nežijú v spoločnej domácnosti a od tohto obdobia spoločne nerozhodujú vo veciach rodiny, domácnosti, spoločne nerealizujú výchovu, výživu maloletej, ako manželia si nepomáhajú, intímne spolu nežijú. Manželia rovnako skonštatovali,
že nedokázali po narodení ich dcéry zosúladiť partnerský a rodičovský vzťah. Manžel navrhovateľky potvrdil, že má známosť s inou ženou, ktorá trvá 9 mesiacov, považuje ju za vážnu a žije s ňou v spoločnej domácnosti.
4. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
5. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky, ale najmä intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií, a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. Obnova riadneho manželského spolužitia vzhľadom na intenzitu narušenia partnerského vzťahu, vzájomnej citovej náklonnosti, nadviazanie mimomanželského vzťahu manželom navrhovateľky nie je reálna. Rozvod manželstva vzhľadom na skutočnosť, že manželia už po dobu 2 rokov nežijú v spoločnej domácnosti, nebude ani v rozpore so záujmami maloletej. Súd tak mal splnené podmienky v zmysle § 23 Zákona o rodine, preto manželstvo účastníkov konania rozviedol.
6. Rodičia na pojednávaní navrhli súdu schváliť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode tak, že maloletá sa zverí do osobnej starostlivosti matky s tým, že každý z rodičov bude oprávnený maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach samostatne, otec sa zaviaže prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 350 eur mesačne, vždy do 16. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a styk otca s maloletou sa neupraví.
7. Opatrovník rodičmi navrhnutú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode doporučil súdu schváliť s odôvodnením, že je v záujme maloletej, pretože maloletá je na ňu zvyknutá, vyhovuje jej a neodporuje zákonu. Zároveň uviedol, že v rámci sociálneho zisťovania neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloletú. Maloletá má vytvorené vhodné a podnetné podmienky pre svoj zdravý fyzický a psychický vývoj. Komunikácia medzi rodičmi je na dobrej úrovni, rodičia sa vedia ohľadne maloletej dohodnúť vo všetkých veciach.
8. Podľa § 24 ods. 1, 4, 5 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
9. Podľa § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
10. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
12. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že osobnú starostlivosť, odkedy rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, zabezpečuje matka. Otec sa podieľa na starostlivosti o maloletú v čase stretávania sa s ňou, a to každý pondelok, utorok, stredu, kedy maloletú vyzdvihuje z materskej škôlky a maloletú matke odovzdá večer medzi 19.00 - 19.30 h z dôvodu plnenia pracovných povinností matky a každý druhý víkend od soboty 10.00 h do nedele zhruba 16.00 h. Otec súhlasil so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky z dôvodu, že v súčasnosti nemá vytvorené bytové podmienky pre výchovu maloletej (býva v 1-izbovom byte vo vlastníctve jeho súčasnej partnerky). Otec nespochybňoval riadnu starostlivosť matky o maloletú, maloletá podľa sociálneho šetrenia má v domácnosti vytvorené podmienky pre svoj všestranný rozvoj, vývoj, v starostlivosti matky opatrovníkom neboli zistené žiadne nedostatky. Keďže súd mal preukázanú riadnu starostlivosť matky o maloletú, aktuálne nevytvorenie bytových podmienok pre výchovu maloletej zo strany otca mal za to, že rodičovská dohoda v časti úpravy výchovného prostredia maloletej je v súlade so zákonom. Rodičovská dohoda v tejto časti je aj v záujme maloletej, nakoľko maloletá aj po rozvode svojich rodičov zotrvá v domácnosti, kde má vytvorené svoje sociálne, citové väzby, zaužívaný režim. Súd preto rodičovskú dohodu o úprave výchovného prostredia maloletej, t. j. jej zverenia na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky schválil.
13. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádza z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, t. j. veku, odôvodnených potrieb maloletej a možností, schopností, majetkových pomerov otca. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletá má 4 roky, navštevuje materskú škôlku, do ktorej sa uhrádza mesačný poplatok 32 eur a stravné mesačne 30 eur. Maloletá navštevuje tanečnú školu K-P. za polročný poplatok 100 eur, na ktorom sa otec podieľal v jednej polovici. Maloletá trpí atopickým ekzémom, v súvislosti s čím sú zvýšené výdavky na lieky a premasťovanie pokožky v sume 10 eur. Matka má inak bežné výdavky spojené so zabezpečením osobných potrieb maloletej. Obaja rodičia inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemajú, sú riadne zamestnaní. Matka, podľa potvrdenia zamestnávateľa, dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 1.310,19 eura a otec vo výške 3.218,14 eura. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav mal za to, že rodičmi navrhnutá výška výživného otcovi na maloletú v sume 350 eur zodpovedá vyššie uvedeným zákonným kritériám, a preto rodičovskú dohodu v tejto časti schválil. Pri schvaľovaní rodičovskej dohody súd zohľadnil osobnú starostlivosť otca každý pondelok, utorok, stredu, jeho podieľanie sa na jednorazových zvýšených výdavkoch (poplatok za tanečnú školu K-P.) a poberanie rodinných prídavkov vo výške 60 eur mesačne, uplatňovania daňového bonusu mesačne v sume 150 eur matkou.
14. Rodičia žiadali neupraviť styk otca s maloletou. Súd aj v tejto časti rodičovskú dohodu schválil z dôvodu, že otec sa s maloletou stretáva, čomu matka nebráni.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné písomné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých, rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie.
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia účastníci zhodne uviedli, že sa vzdávajú práva podať vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.