Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-108-2013.pdf
PDF · 85.76 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/108/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú F. A., Z.. XX.XX.XXXX, dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - F. A. L., Z.. XX.XX.XXXX, bytom L. Q., P. E. XXXX/X a otec - E. A., Z.. XX.XX.XXXX, bytom L. Q., V. XXXX/XX, o návrhu matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd maloletú F. A., Z.. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je p o v i n n ý platiť na výživu mal. F. sumu 70 eur mesačne, vždy do 15. dňa mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 29.10.2013.
Dlh na výživnom vznikol otcovi za obdobie od 29.10.203 do 15.01.2014 v sume 80,65 eur. Súd povoľuje otcovi dlh na zročnom výživnom splácať mesačne spolu s bežným výživným v splátkach po 15 eur pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 29.10.2013 sa matka maloletej domáhala úpravy výkonu práv a povinností rodičov k dieťaťu tak, aby súd maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude dieťa aj zastupovať a spravovať jej majetok a otca zaviazal k plateniu výživného sumou 250 eur mesačne spätne za tri roky. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej sú manželia od septembra 2005, otec na jej výživu od narodenia neprispieva, v súčasnosti je ich manželstvo nefunkčné, zo spoločnej domácnosti sa otec odsťahoval. Výdavky na starostlivosť o maloletú odhadla matka na 300 eur mesačne. V priebehu konania matka upravila návrh výživného na 150 eur mesačne. V súčasnosti na tunajšom súde prebieha konanie o rozvod manželstva rodičov maloletej, pod sp. zn 14P/64/2013.
K návrhu sa vyjadril otec maloletej s tým, že výživné navrhol určiť mu sumou 50 eur mesačne.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Matka vypovedala, že príjem má zo živnosti, minimálne 500 eur mesačne netto. Je nemajetná. Zvýšené výdavky na maloletú uviedla na stravnom do škôlky 30 eur mesačne. Dieťa je zdravé. Od podania návrhu otec zaplatil výživné za 2 mesiace po 50 eur. V návrhu určiť výživné spätne za obdobie pred podaním návrhu odôvodnila tým, že nevedela o možnosti domáhať sa výživného pre dieťa, pokiaľ rodičia žijú v manželstve.
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že je zamestnaný prostredníctvom pracovnej agentúry od 31. júla 2013. Podľa výkazu zamestnávateľa mal príjem do novembra 2013 v priemere 388 eur mesačne. V období od decembra 2012 do mája 2013 poberal dávku v nezamestnanosti v priemere 258,30 eur mesačne. Za január a február 2013 vykázal príjem vo výške 110,96 eur. Je vyučený strojný zámočník, vlastní polovicu rodinného domu z dedičstva po jeho otcovi. Svoj podiel na nehnuteľnosti má v úmysle predať svojej sestre, čím chce uchrániť svojou matku od vysťahovania, nakoľko voči otcovi maloletej prebieha výkon exekúcie za nesplatený úver poskytnutý nebankovou spoločnosťou. Z predaja spoluvlastníckeho podielu vyplatí svoje záväzky na viacerých úveroch. Býva na ubytovni. K predaju spoluvlastníckeho podielu otec predložil súdu len aktuálne podpísanú zmluvu o budúcej zmluve s odôvodnením, že zatiaľ nemôže dôjsť k prevodu, nakoľko na nehnuteľnosti viazne ťarcha z exekučného konania.
Kolízny opatrovník navrhol maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matke a otcovi určiť výživné podľa jeho schopností a možností a odôvodnených potrieb dieťaťa. Podľa správy zo šetrenia výchovného prostredia matka s dieťaťom býva u svojej matky, v domácnosti býva aj sestra matky. Matka s dieťaťom majú k dispozícii jednu izbu. Otec maloletej býva u svojich rodičov.
Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. (§ 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine)
Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (§ 65 ods.1 zák. o rodine)
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák. o rodine)
Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov
a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)
Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)
Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)
Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je potrebné pristúpiť k úprave výkonu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, nakoľko sa na nej sami rodičia nedohodli. V otázke zverenia dieťaťa jednému z rodičov, v danom prípade matke, nevznikol medzi rodičmi žiadny spor, nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by dieťa nemalo ostať v starostlivosti matky a preto súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa o dieťa riadne starala aj doposiaľ. Vyživovaciu povinnosť otca súd určil s prihliadnutím na vek dieťaťa a z neho vyplývajúce všeobecné (základné) odôvodnené potreby dieťaťa v danom veku. Dieťa má 6 rokov, zvýšené výdavky na jeho starostlivosť neboli preukázané. Za primeranú základným odôvodneným potrebám dieťaťa a bežným výdavkom na dieťa súd určil čiastku 70 eur mesačne (keďže v zhode s ustálenou rozhodovacou praxou na výživné možno počítať až s 20 až 25% čistého príjmu výživou povinného rodiča - z celkového príjmu v rozhodnom období - za posledných 12 mesiacov), určená čiastka postačuje na zabezpečenie potrieb dieťaťa a na pokrytie výdavkov potrebných v súvislosti so starostlivosťou o dieťa.
Výživné otcovi súd určil spätne - avšak od podania návrhu, matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali úpravu výživného aj pre čas pred podaním návrhu. Otcovi do dňa rozhodnutia takto na výživnom vznikol dlh v sume 2 mesiace x 70 eur + 3 dni za mesiac október 2013 (70 eur/31 dní x 3 dni) + 15 dní za mesiac január 2014 (70 eur/31 dní x 15 dní) po odpočítaní 2x 50 eur zaplatených od podania návrhu, ktorý dlh je povinný zaplatiť v splátkach splatiť v splátkach spolu s bežným výživným. Výšku splátok súd určil tak, aby boli zvládnuteľné otcom, ale dlh v záujme dieťaťa zároveň v čo najkratšom možnom čase uhradený.
Podľa § 160 ods. 1 O. s. p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Podľa ods. 2 ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995
Z. z. (Exekučný poriadok).