Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoE-391-2012.pdf
PDF · 75.67 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/391/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: ZDRUŽENA, výrobné družstvo Spišská Nová Ves, IČO: 00 168 416, sídlom Zimná 94, Spišská Nová Ves, proti povinnému: IDARA, s.r.o., IČO: 31 706 371, naposledy sídlom Markušovská cesta 1, Spišská Nová Ves, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Borisom Gerberym, sídlom Starosaská 3, Spišská Nová Ves, pod sp.zn. EX 79/2001, o vymoženie pohľadávky vo výške 513,17 Eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 0Er/2375/2001-13 zo dňa 01.10.2012, takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách exekúcie a v rozsahu zrušenia mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 0Er/2375/2001-13 zo dňa 01.10.2012 súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekúcie.
Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení uviedol, že súdny exekútor dňa 19.09.2012 podal súdu podnet na zastavenie exekúcie v predmetnej veci z dôvodu, že rozhodnutím súdu bola zrušená obchodná spoločnosť bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. c/ Obchodného zákonníka z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka.
Následne súd prvého stupňa citoval ustanovenie § 37 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1, § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 2, § 203 zák. č. 233/1995 Z.z. a uviedol, že z výpisu z Obchodného registra mal za preukázané, že povinný bol dňa 23.10.2009 vymazaný z obchodného registra na základe uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. 72/2008-25 zo dňa 22.06.2009.
Súd prvého stupňa z takto zisteného stavu mal za preukázané, že povinný bol vymazaný z obchodného registra po začatí konania, teda nemôže mať právnu subjektivitu ani spôsobilosť na právne úkony. Nedostatok právnej subjektivity v zmysle § 19 Občianskeho súdneho poriadku je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Nemožno ho odstrániť ani opravou podľa § 44 Exekučného poriadku, pretože nejde o vadu podania, ktorá by spočívala v jeho nesprávnosti alebo neúplnosti. Neprichádza do úvahy ani zámena alebo zmena účastníkov konania podľa § 37 Exekučného poriadku. Súd preto na základe vyššie uvedených skutočností vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil.
Súd prvého stupňa ďalej poukázal na to, že exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, pretože tu bol iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, a to že povinný bol vymazaný z obchodného registra, že nemá právnu subjektivitu ani spôsobilosť na právne úkony. Je potrebné vziať do úvahy, že oprávnený pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie nemohol ani pri náležitej starostlivosti predvídať, že povinný bude vymazaný z obchodného registra. Z § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý je výnimkou zo zásady ustanovenej v § 197 ods. 1 Exekučného
poriadku vyplýva, že v prípade zastavenia exekúcie môže súd uložiť oprávnenému povinnosť uhradiť trovy exekúcie výlučne vtedy, ak zastavenie exekúcie procesne zavinil. Povinnosť oprávneného nahradiť trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku prichádza do úvahy len v prípade, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Jediným dôvodom zastavenia exekúcie je v tomto prípade výmaz povinného z obchodného registra. Oprávnenému trovy exekúcie nevznikli a na zaviazanie oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v zmysle § 203 ods. 1 alebo 2 Exekučného poriadku nie sú splnené zákonné podmienky, súd preto o trovách exekúcie rozhodol tak, že ich náhradu žiadnemu z účastníkov nepriznal.
Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o trovách exekúcie, podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor a žiadal, aby odvolací súd napadnutý výrok uznesenia zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Súdny exekútor mal za to, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vec nesprávne právne posúdil, a teda nesprávne aplikoval právnu normu na skutkový stav. Povinná osoba v priebehu exekučného konania zanikla výmazom z Obchodného registra bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. c/ Obchodného zákonníka z dôvodu podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka. Predpokladom výmazu z obchodného registra v zmysle uvedených ustanovení je nedostatok majetku dlžníka. Keďže sa tak stalo v priebehu exekučného konania za týchto skutkových okolností mal exekučný súd zastaviť konanie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a následne zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného. Súd prvého stupňa teda nevenoval pozornosť tomu, z akého dôvodu došlo ex offo k výmazu povinného z obchodného registra, pretože táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následnému rozhodnutiu o trovách exekúcie. Zániku povinného a jeho strate spôsobilosti na právne úkony teda predchádzala skutočnosť, že povinný ako dlžník bol nemajetný a preto práve nedostatok jeho majetku bol v príčinnej súvislosti s jeho zánikom.
Oprávnený sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „O.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods.1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora je dôvodné.
Odvolaním neboli napadnuté výroky uznesenia súdu prvého stupňa o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení, preto odvolací súd v tejto časti uznesenie nepreskúmaval z dôvodu právoplatnosti týchto výrokov (ust. § 206 ods. 2 O.s.p.).
Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa ust. § 197 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ust. § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 20.06.2001 na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1Ro 502/01, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.06.2001 a vykonateľnosť dňa 13.06.2001. Súdnemu exekútorovi bolo poverenie na vykonanie exekúcie udelené dňa 12.07.2001.
Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že povinný bol zrušený odo dňa 21.07.2009, pričom právnym dôvodom zrušenia bolo rozhodnutie Okresného súdu Košice I sp. zn. 72/2008-25 zo dňa 22. júna 2009 o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. c) Obchodného zákonníka z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka. Následne bol dňa 23.10.2009 povinný ex offo vymazaný z Obchodného registra.
Odvolací súd zdôrazňuje, že v každom jednotlivom prípade je potrebné náležite sa zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z Obchodného registra, keďže uvedená skutočnosť má podstatný vplyv na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle ust. § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Uvedený právny názor je v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (Uznesenie sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24.11.2011).
Podľa ust. § 68 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len Obchodný zákonník) predchádza zániku spoločnosti jej zrušenie s likvidáciu alebo bez likvidácie. K zrušeniu spoločnosti bez likvidácie dochádza pri dobrovoľnom zrušení spoločnosti, ak spoločníci, resp. príslušný orgán spoločnosti súčasne rozhodne, že spoločnosť sa zlúči alebo splynie s inou spoločnosťou, alebo že sa rozdelí (§ 69). V takomto prípade celé obchodné imanie zrušenej spoločnosti prechádza na jej právneho nástupcu.
K zrušeniu spoločnosti bez likvidácie, ak obchodné imanie zrušenej spoločnosti neprechádza na právneho nástupcu, dochádza vtedy, ak
- súd rozhodol o zrušení spoločnosti a spoločnosť nemá žiadny majetok (§ 68 ods. 9),
- súd zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku (§ 202 ZKR),
- súd zrušil konkurz pre nedostatok majetku (§ 102 ZKR),
- po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiadny majetok.
V danom prípade došlo k zrušeniu povinného právoplatnosťou rozhodnutia súdu o zrušení spoločnosti bez likvidácie podľa ust. § 68 ods. 3 písm. c/ Obchodného zákonníka z dôvodov podľa ust. § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka. Následne povinný zanikol výmazom z Obchodného registra dňa 23.10.2009. Ust. § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka pritom upravuje dôvody, pre ktoré súd zruší spoločnosť s likvidáciou alebo bez likvidácie. Predpokladom súčasného nariadenia likvidácie v rámci zrušovacieho rozhodnutia súdu je zistenie súdu, že spoločnosť má obchodný majetok, ktorý postačuje minimálne na náhradu hotových výdavkov a odmenu za výkon funkcie likvidátora. Ak súd konštatuje "nemajetnosť" spoločnosti, rozhodne o zrušení spoločnosti bez likvidácie.
Ak bol teda povinný zrušený bez likvidácie z dôvodu, že spoločnosť nemá obchodný majetok, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Súd prvého stupňa sa však uvedenými skutočnosťami nezaoberal, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie o trovách exekúcie.
Na základe uvedeného a z dôvodu zachovania zásady dvojinštančnosti konania odvolací súd zrušil uznesenie vo výroku o trovách exekúcie v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (ust. § 221 ods. 2 O.s.p.).
V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o trovách exekúcie a súdnemu exekútorovi priznať náhradu trov exekúcie, ktoré boli účelne vynaložené na vykonanie exekúcie.
Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.