Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-363-2013.pdf
PDF · 88.11 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/363/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Romana Tichého v právnej veci navrhovateľov: 1/ M. N., rod. X., nar. XX.X.XXXX, bytom V. A. č. XXX, 2/ U. N., nar. X.X.XXXX, bytom V. A. č. XXX, v konaní zastúpený splnomocneným zástupcom Jozefom Maslákom, bytom V. A. č. XX, proti odporcom: 1/ U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. A. č. XXX, právne zastúpený JUDr. Petrom Machajom, advokátom, so sídlom v U. Z., R. XX, 2/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom v Bratislave, Búdková č. 36, IČO: 17 335 345, o určenie vlastníckeho práva a vydanie nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľov v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 8C/197/2012-78 zo dňa 20. marca 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovatelia v rade 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi v rade 1/ trovy odvolacieho konania vo výške 105,48 eur na účet JUDr. Petra Machaja, advokáta, vedený vo W. a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní.
Odporcovi v rade 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali určenia, že sú spoluvlastníkmi nimi označenej nehnuteľnosti a zároveň žiadali, aby odporcom v rade 1/ a 2/ bola uložená povinnosť tieto nehnuteľnosti im vydať (výrok I.). Navrhovateľom v rade 1/ a 2/ uložil povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne odporcovi v rade 1/ trovy právneho zastúpenia vo výške 383,46 Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Petra Machaja (výrok II.). Odporcovi v rade 2/ náhradu trov konania voči navrhovateľom v rade 1/ a 2/ nepriznal (výrok III.).
Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovatelia 1/ a 2/ nemajú naliehavý právny záujem na určení, že navrhovateľka v rade 1/ je podielovou spoluvlastníčkou o veľkosti 61/192 a navrhovateľ v rade 2/ o veľkosti 29/192 k pozemku vedenému na LV č. XXXX pre kat. územie V. A. ako EKN parc. č. 217 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 803 m2, lebo v týchto podieloch sú už obaja vedení na liste vlastníctva . Aj v prípade, že by sa po vecnej stránke zaoberal žalobným návrhom , výsledkom konania by mohlo byť iba také súdne rozhodnutie, ktoré by duplicitne deklarovalo veľkosť ich spoluvlastníckych podielov už zapísaných v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva. Zároveň poznamenal, že naliehavý právny záujem navrhovateľov nespočíva v nimi uvádzaných dôvodoch, a to v tvrdení navrhovateľky v rade 1/, že odporca v rade 1/ jej bráni v užívaní parcely č. 217 a navrhovateľa v rade 2/, že údaje na liste vlastníctva neplatia. Navrhovateľke v rade 1/ má za ňou tvrdenej situácie možnosť podať inú žalobu, ktorou by sa usporiadali užívacie vzťahy spoločnej veci. Navrhovateľovi v rade 2/ dal okresný súd do pozornosti znenie § 70 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona č. 162/1995 Z.z. v platnom znení, podľa ktorého sú údaje katastra záväzné a hodnoverné, dokým sa nepreukáže opak.
Navrhovatelia sa ďalej žalobným návrhom domáhali určenia, že sú každý v polovici podieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre kat. územie V. A. ako EKN parc. č. 220, 221 a 222. V tomto prípade prvostupňový súd konštatoval, že na strane navrhovateľov je naliehavý právny záujem na nimi požadovanom určení. Zápis na liste vlastníctva je ohľadne ich tvrdených spoluvlastníckych podielov odlišný a súdne rozhodnutie by bolo spôsobilým podkladom pre zosúladenie tvrdeného právneho stavu so zápisom v katastri nehnuteľností. Na základe vykonaného dokazovania však nemal preukázané tvrdenia navrhovateľov, že sú spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností v nimi žiadanom podiele. Darovacia zmluva V 1905/06 ich tvrdenia nepreukazuje. Na jej základe každému z nich boli darované spoluvlastnícke podiely 61/192 v sporných nehnuteľnostiach, v ktorých sú aj vedení na liste vlastníctva č. XXX. Navrhovateľ v rade 2/ svoj podiel odvodzoval od PK protokolu č. 60. Takýto zápis v niekdajších pozemnoknižných protokoloch však sám o sebe nezakladá vlastnícke právo. K nadobudnutiu vlastníckeho práva je potom potrebná určitá právna skutočnosť, s ktorou sa spája vznik vlastníckeho práva, ako to vyplýva z ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ v rade 2/ ale neoznačil okrem uvedeného PK protokolu žiadnu právnu skutočnosť, na základe ktorej by mal byť vlastníkom polovice týchto sporných nehnuteľností. Okresný súd tak ustálil, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno o tom, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených na LV č. XXX a ich žalobný návrh v tejto časti zamietol. Vzhľadom na dôvody, pre ktoré takto postupoval, nepovažoval už za potrebné vypočuť navrhovateľom v rade 2/ označených svedkov, žiadať notársku zápisnicu N 108/67, či vykonať bližšie nekonkretizovaný dôkaz „stavu pred ROEP a po ROEP“. Za nepotrebné považoval aj riešenie otázky, akým spôsobom nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel odporca v rade 1/ prípadne vykonávať ohliadku sporných nehnuteľností.
Navrhovatelia sa domáhali od odporcov aj vydania sporných nehnuteľností, avšak neuviedli, z akých dôvodov si tento nárok uplatňujú. Navrhovateľka v rade 1/ uviedla, že tým sleduje uvedenie do pôvodného stavu, ktorý bol pred ROEP a navrhovateľ v rade 2/ týmto spôsobom chcel dosiahnuť vrátenie sporných pozemkov. Vychádzajúc z takéhoto vymedzenia uplatneného nároku nemal okresný súd preukázanú konkrétnu povinnosť odporcov, na základe ktorej by mali vydať navrhovateľom ako podielovým spoluvlastníkom sporné nehnuteľnosti.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcovia v rade 1/ a 2/ ako účastníci v konaní úspešní, mali nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľom v rade 1/ a 2/. Trovy konania si uplatnil iba odporca v rade 1/, ktorému ich prvostupňový súd priznal. Odporca v rade 2/ si trovy konania riadne nevyčíslil, z obsahu spisu na jeho strane žiadne trovy konania prvostupňový súd nezistil, preto mu ich náhradu nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovatelia v rade 1/ a 2/ a žiadali, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietali, že pokiaľ okresný súd zamietol ich návrh na určenie, že sú podielovými spoluvlastníkmi parcely č. 217 pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, neprihliadal na to, že odporca v rade 1/ žiadnym spôsobom nepreukázal, ako prišiel k spoluvlastníckemu podielu na tejto nehnuteľnosti v rozsahu 8/96. Prvostupňový súd nezobral do úvahy listinné dôkazy o podvodom získaní spoluvlastníctva odporcom v rade 1/, ktorý bol členom komisie ROEP a spoluvlastníctvo si dal podvodným spôsobom zapísať do katastra nehnuteľností. Ďalej poukazovali na to, že okresný súd konštatoval neunesenie dôkazného bremena o veľkosti svojich spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam evidovaných na LV č. XXX, napriek tomu, že nevykonal nimi navrhnuté dôkazy, a to notárskou zápisnicou N 108/67 ani listinami o realizácii ROEP.
Odporca v rade 1/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania. S odôvodnením napadnutého rozsudku a so závermi prvostupňového súdu sa v celom rozsahu stotožnil. Podľa jeho názoru okresný súd rozhodnutie dostatočným a zákonným spôsobom odôvodnil a na vyslovenie uvedeného názoru nebolo potrebné vykonávať iné dôkazy, ako tie ktoré boli vykonané na pojednávaní. Ďalej uviedol, že svoj spoluvlastnícky podiel nadobudol darovacou zmluvou od svojej matky L. F., ktorá ho nadobudla od svojej matky N. F., rod. J. na základe osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva spísaného do notárskej zápisnice. Ďalej poukázal na to, že odporca v rade 2/ bez ďalšieho nie je pasívne vecne legitimovaným účastníkom v konaní. Pokiaľ sa navrhovatelia domáhali určenia vlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam, museli by byť žalovaní všetci podieloví spoluvlastníci.
Odporca v rade 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov toto označil za nedôvodné, stotožnil sa s právnym posúdením nároku prvostupňovým súdom a odvolanie žiadal v celom rozsahu „zamietnuť“.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
V prejednávanej veci sa navrhovatelia domáhali určenia, že sú podieloví spoluvlastníci nimi označených nehnuteľností. Úspešnosť takéhoto návrhu je z procesnoprávneho hľadiska podmienená tým, že navrhovatelia na nimi požadovanom určení preukážu naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/ O.s.p.). V prvom rade je pre existenciu naliehavého právneho záujmu nevyhnutné, aby rozhodnutie súdu bolo spôsobilé ovplyvniť právne postavenie navrhovateľov. Pokiaľ súdne rozhodnutie (výrok) priamo či nepriamo, pozitívne či negatívne, žiadnym spôsobom neovplyvní právne postavenie navrhovateľov, nemôže byť v takomto prípade daný naliehavý právny záujem.
Samotný navrhovatelia v podanom odvolaní nerozporovali závery okresného súdu, že sú vedení ako podieloví spoluvlastníci parc. č. 217 , zapísanej na LV č. XXXX pre kat. územie V. A. v rozsahu, v akom sa domáhajú určenia veľkosti spoluvlastníckych podielov. Súdne rozhodnutie by tak opätovne deklarovalo právo, ktoré im svedčí a vyplýva priamo z vyššie uvedeného listu vlastníctva. Takýmto rozhodnutím sa ich právne postavenie vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti nezmení. Nevyrieši sa ním situácia navrhovateľky v rade 1/, ktorá tvrdí, že jej odporca v rade 1/ bráni v užívaní tejto parcely, rovnako sa týmto rozhodnutím nezmenia údaje na liste vlastníctva, o ktorých navrhovateľ v rade 2/ tvrdil, že neplatia. V tomto prípade nie je dôvodná ani námietka odvolateľov, že okresný súd sa nevysporiadal so skutočnosťami, na základe ktorých je ako spoluvlastník tejto nehnuteľnosti vedený aj odporca v rade 1/. Predmetom konania nebolo určenie, že odporca nie je spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti v rozsahu, v akom je vedený na liste vlastníctva, nebol teda dôvod na strane prvostupňového súdu sa zisťovaním týchto okolností zaoberať. Pokiaľ by aj odporca v rade 1/ nemal byť vedený ako spoluvlastník na tejto nehnuteľnosti, pre posúdenie naliehavosti právneho záujmu na navrhovateľmi žiadanom určení by to vplyv nemalo.
Rovnako za nedôvodné považoval námietky navrhovateľov týkajúce sa nesprávnosti rozhodnutia okresného súdu, ktorým zamietol ich návrh na určenie, že sú spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených na LV č. XXX pre kat. územie V. A.. V tomto prípade sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje so závermi prvostupňového súdu a v podrobnostiach naň poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Zároveň zdôrazňuje, že navrhovatelia neuniesli bremeno tvrdenia skutočností, ktorými by preukazovali dôvodnosť uplatneného nároku na určenie ich spoluvlastníckeho podielu. Aj v tomto prípade platí, že nie je dostačujúce tvrdenie, že odporca v rade 1/ nemôže byť spoluvlastníkom týchto nehnuteľností na základe právneho titulu darovacej zmluvy. Táto skutočnosť, pokiaľ by aj bola preukázaná, nie je právne významná pre zistenie, že navrhovatelia v rade 1/ a 2/ sú podieloví spoluvlastníci, každý v rozsahu 1-ice nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX. V tomto prípade tu absentuje tvrdenie o existencii právnej skutočnosti, od ktorej by svoje spoluvlastníctvo v takomto rozsahu odôvodňovali. Títo mali tvrdiť a preukázať, na základe čoho konkrétne sa domáhajú určenia, že sú spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti v tomto rozsahu, napríklad či tento podiel nadobudli po svojich právnych predchodcoch, ak áno, na základe akej skutočnosti (darovanie, kúpa, vydržania a podobne). Z dôvodu absencie takýchto rozhodných tvrdení, okresný súd postupoval správne, pokiaľ nevykonával dôkazy navrhované navrhovateľmi a týkajúce sa preukazovania skutočností, že odporca v rade 1/ nemá byť vedený ako spoluvlastník týchto nehnuteľností.
Navrhovatelia v úvode svojho odvolania síce zhodne uviedli, že napádajú správnosť rozsudku okresného súdu v celom rozsahu, t.j. aj vo výroku, ktorým bol zamietnutý ich návrh na vypratanie uvedených nehnuteľností. Bližšie však správnosť rozhodnutia okresného súdu o tomto nároku v odvolaní nerozporovali. Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí tohto nároku je vecne správne. Okresný súd dostatočným a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie, krajský súd preto v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Okresný súd vecne správne rozhodol aj o trovách konania, krajský súd preto aj v tejto časti jeho rozhodnutie potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovatelia neboli v odvolacom konaní úspešní, preto im vznikla povinnosť zaplatiť trovy odvolacieho konania odporcom. Odporca v rade 1/ si uplatnil trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, a to podanie vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 26.3.2013 vo výške 80,09 Eur (§ 11 ods. 1 písm a/, § 13 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. ), režijný paušál k tomuto úkonu 7,81 Eur (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) a 20 % DPH 17,58 Eur (§18 ods. 3 vyhl.) .
Trovy právneho zastúpenia priznané odporcovi v rade 1/ predstavujú sumu 105,48 eur. O povinnosti navrhovateľov tieto zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcu v rade 1/ rozhodol odvolací súd podľa § 149 ods. 1 O.s.p. Krajský súd odporcovi v rade 1/ nepriznal náhradu za súdny poplatok za elektronické podanie odvolania. Pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia ( § 154 ods. 1 O.s.p.). V tomto čase nebol odporcovi v rade 1/ vyrubený takýto súdny poplatok, neexistovala tak jeho povinnosť zaplatenie, preto mu ako náhrada trov nemohla byť priznaná.
Keďže si odporca v rade 2/ trovy odvolacieho konania neuplatnil (§151 ods. 1 O.s.p.), odvolací súd mu ich náhradu nepriznal.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.