Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Cb-83-2012.pdf
PDF · 129.78 KB
Case nature
Area
Subarea
24Cb/83/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudcom JUDr. Monikou Školníkovou v právnej veci žalobcu: PALOMA PLUS, s.r.o., E. Belluša 6936/12 Piešťany, IČO: 34 107 436, zastúpeného advokátom JUDr. Margitou Málikovou proti žalovaným: I. Diligentia R.C., s.r.o., Stromová 16 Bratislava, IČO: 46 008 616, zastúpenému advokátom JUDr. Evou Nováčkovou, II. Vilová, s.r.o. "v likvidácii", Ipeľská 2 Bratislava, IČO: 35 796 481 o zaplatenie istiny 482,37 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný v II. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 482,37 eura istiny, 0,025%-ný denný úrok z omeškania zo sumy 126,36 eura od 27.5.2011 do zaplatenia,
zo sumy 99,37 eura od 15.6.2011 do zaplatenia,
zo sumy 107,36 eura od 30.7.2011 do zaplatenia,
zo sumy 149,28 eura od 17.8.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 0,8% za každých začatých 30 dní omeškania zo sumy 126,36 eura od 27.8.2011 do zaplatenia,
zo sumy 99,37 eura od 15.7.2011 do zaplatenia,
zo sumy 107,36 eura od 30.8.2011 do zaplatenia,
zo sumy 149,28 eura od 17.9.2011 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Voči žalovanému v I. rade súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaný v II. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.175,04 eura titulom náhrady trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku v sume 28,50 eura a z trov právneho zastúpenia v sume 1.146,54 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne žalobcu.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v I. rade sumu 293,74 eura titulom náhrady trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku za podaný odpor proti platobnému rozkazu v sume 28,50 eura a z trov právneho zastúpenia v sume 265,24 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne žalovaného v I. rade.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 29.2.2012 sa žalobca domáhal, aby súd určil povinnosť žalovaných v I. a II. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu 482,37 eura s príslušenstvom, t.j. úrokom z
omeškania vo výške 0,025% denne zo sumy 126,36 eura od 27.5.2011 do zaplatenia, zo sumy 99,37 eura od 15.6.2011 do zaplatenia, zo sumy 107,36 eura od 30.7.2011 do zaplatenia, zo sumy 149,28 eura od 17.8.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 0,8% za každých začatých 30 dní omeškania, ak omeškanie trvá dlhšie ako 30 dní zo sumy 126,36 eura od 27.8.2011 do zaplatenia, zo sumy 99,37 eura od 15.7.2011 do zaplatenia, zo sumy 107,36 eura od 30.8.2011 do zaplatenia, zo sumy 149,28 eura od 17.9.2011 do zaplatenia z titulu kúpnej zmluvy.
Žalovaný v I. rade nárok uplatnený žalobou neuznal, pričom v odpore proti platobnému rozkazu namietal skutkovú a právnu opodstatnenosť uplatňovaných nárokov.
Žalovaný v II. rade nepredložil súdu písomné vyjadrenie k žalobe a na pojednávania nariadené vo veci sa bez ospravedlnenia nedostavil, pričom rovnopis žaloby žalovaný riadne prevzal dňa 8.3.2012 spolu s platobným rozkazom.
Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím žalobcu a jeho právnej zástupkyne, právnej zástupkyne žalovaného v I. rade, svedkov O.. C. J. a S. J., oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom.
Na preukázanie opodstatnenosti uplatňovaných nárokov na zaplatenie kúpnej ceny žalobca predložil súdu faktúru č. 1111326 splatnú dňa 26.5.2011, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému v II. rade kúpnu cenu vo výške 126,36 eura, faktúru č. 1111510 splatnú dňa 14.6.2011, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému v II. rade kúpnu cenu vo výške 99,37 eura, faktúru č. 1112082 splatnú dňa 29.7.2011, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému v II. rade kúpnu cenu vo výške 107,36 eura a faktúru č. 1112264 splatnú dňa 16.8.2011, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému v II. rade kúpnu cenu vo výške 149,28 eura. Súčasne žalobca predložil súdu k predmetným faktúram objednávky zo dňa 18.4.2011, zo dňa 9.5.2011, zo dňa 21.6.2011 a zo dňa 8.7.2011.
Taktiež žalobca predložil súdu doklad zo dňa 17.10.2011 nadpísaný ako "Inventarizácia pohľadávok" potvrdený žalobcom a podpisom konateľky žalovaného v II. rade, v ktorom sú taxatívne uvedené faktúry č. 1111326, č. 1111510, č. 1112082 a č. 1112264 spolu s ich dátumami splatnosťami a výškami fakturovaných súm, pričom potvrdením tohto dokladu žalovaný v II. rade jednak potvrdil správnosť zostatkov a súčasne uznal uvedené pohľadávky v celkovej výške 482,37 eura podľa § 323 Obchodného zákonníka.
V priebehu konania nebola sporná skutočnosť, že tovar bol objednaný žalovaným v II. rade a taktiež bol žalovaným v II. rade aj prevzatý. Žalobca v danom konaní však neuplatňoval svoje nároky len voči žalovanému v II. rade, ale z titulu solidárnej zodpovednosti voči žalovaným v I. a v II. rade, pričom solidárnu zodpovednosť žalovaných žalobca odôvodňoval rámcovou kúpnou zmluvou o obchodných podmienkach dodávok tovarov do obchodnej siete skupiny REMA 1000 zo dňa 5.12.2006 a v zmysle tejto zmluvy žalobca tiež uplatňoval nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zmluvne dohodnutej výške.
Z predloženej rámcovej kúpnej zmluvy o obchodných podmienkach dodávok tovarov do obchodnej siete skupiny REMA 1000 súd zistil, že bola uzavretá dňa 5.12.2006 medzi žalobcom ako predávajúcim, právnym predchodcom žalovaného v I. rade - obchodnou spoločnosťou SAMOŠKA, a.s. Bratislava, IČO: 31 375 651 ako franchisorom a kupujúcim a franchisantmi - kupujúcimi uvedenými v prílohe č. 1 tejto zmluvy, ktorá bola jej neoddeliteľnou súčasťou, zastúpenými franchisorom, t.j. právnym predchodcom žalovaného v I. rade. Z prílohy k predmetnej rámcovej zmluve, ktorá obsahovala zoznam predajní siete REMA 1000, súd zistil, že medzi nimi je uvedený aj žalovaný v II. rade, a to pod poradovým číslom 12.
Podľa článku II., bod 1. predmetnej zmluvy v prípade, ak sa v tejto zmluve používa pojem franchisor, ide vždy o právnickú osobu - právneho predchodcu žalovaného v I. rade, ktorá disponuje s oprávnením na podnikanie, bola založená v zmysle platných právnych predpisov a na základe MASTER FRANCHISE AGREEMENT uzatvorenej s nórskou spoločnosťou REMA 1000 International Ltd. získala výhradné
právo na rozširovanie koncepcie maloobchodného diskontného predaja potravín na území Slovenskej republiky pod obchodným označením REMA 1000.
Podľa článku II., bod 3. predmetnej zmluvy v prípade, ak sa v tejto zmluve používa pojem franchisanti, ide vždy o právnické osoby, ktorých identifikačné údaje sú uvedené v prílohe č. 1 k tejto zmluve. Franchisanti sú podľa franchisingovej zmluvy uzatvorenej franchisorom oprávnení používať obchodné označenie REMA 1000, využívať systém predaja franchisingovej siete REMA 1000 a dodržiavať práva a povinnosti vyplývajúce z akýchkoľvek dohôd uzatvorených franchisorom s jeho zmluvnými - obchodnými partnermi. Franchisanti vo veciach zmluvných konajú vždy prostredníctvom franchisora. Prílohu č. 3 k tejto zmluve tvoria výpisy z obchodného registra jednotlivých franchisantov.
Podľa článku II., bod 4. predmetnej zmluvy v prípade, ak sa v tejto zmluve používa pojem zmluvné strany, ide vždy o predávajúceho, franchisora a franchisantov, pričom ustanovenia tejto zmluvy sú pre všetky zmluvné strany záväzné.
Podľa článku II., bod 5. predmetnej zmluvy v prípade, ak sa v tejto zmluve používa pojem kupujúci, ide vždy o franchisantov a franchisora.
Zo znenia článku III., bod 1. predmetnej zmluvy vyplýva, že jej predmetom sú práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré v budúcnosti vzniknú v dôsledku realizácie jednotlivých ustanovení tejto zmluvy, najmä, ale nie len pri objednávke, dodávke a preberaní tovaru od predávajúceho kupujúcim, ako i pri podpore predaja tovaru predávajúceho.
Podľa článku III., bod 2. predmetnej zmluvy predávajúci na základe tejto zmluvy je oprávnený priebežne zásobovať predajne kupujúcich v súlade s ich požiadavkami uplatnenými v zmysle ustanovení tejto zmluvy.
Podľa článku III., bod 3. predmetnej zmluvy kupujúci sú na základe tejto zmluvy oprávnení objednávať dohodnutý tovar od predávajúceho, pričom sa zaväzujú dodržiavať ustanovenia tejto zmluvy a ďalej sa zaväzujú za dodaný a prevzatý tovar zaplatiť.
Podľa článku V., bod 7. predmetnej zmluvy predávajúci sa zaväzuje zabezpečiť požadovanú dodávku objednaného tovaru vyjadrenú v objednávke množstvom, sortimentnou skladbou a termínom dodávky vyplývajúcim z rozvozného plánu predajcu pri zohľadnení zmluvných dojednaní uvedených v tejto zmluve. Kupujúci sa zaväzuje objednaný tovar od predajcu prevziať, včas a riadne zaplatiť kúpnu cenu v zmysle dohodnutých platobných podmienok, s výnimkou chybného plnenia dodávky tovaru, ktorý kupujúci včas a riadne preukázal.
Podľa článku VII., bod 1. predmetnej zmluvy právo na zaplatenie ceny vzniká predávajúcemu riadnym splnením jeho záväzku voči kupujúcemu v zmysle tejto zmluvy.
Podľa článku VII., bod 6. predmetnej zmluvy predávajúci po splnení dodávky tovaru, resp. čiastkovom plnení dodávky, vystaví kupujúcemu, na základe potvrdeného dodacieho listu, faktúru za dodaný tovar v súlade s §§ 71 a nasl. zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, pričom dodrží platobné podmienky dohodnuté v tejto zmluve. Takto vystavenú faktúru zašle na adresu účtovného strediska kupujúcich, ktoré je na adrese sídla franchisora, v dvoch vyhotoveniach. Pri nesprávnom vyplnení faktúry si kupujúci vyhradzuje právo ju neuhradiť a vrátiť faktúru na prepracovanie. Predávajúci v tomto prípade vystaví novú faktúru s novým termínom splatnosti. V prípade, ak predávajúci nevystaví faktúru podľa tohto bodu, franchisor nezabezpečuje včasnosť platby predávajúcemu.
Podľa článku VII., bod 7. predmetnej zmluvy ak kupujúci mešká s úhradou ceny dodávky po dohodnutej dobe splatnosti, predávajúci bez zbytočných odkladov informuje o tejto skutočnosti franchisora.
Podľa článku VII., bod 8. predmetnej zmluvy franchisor na základe písomnej informácie o neplnení finančných záväzkov jednotlivých kupujúcich voči predávajúcemu, zabezpečí preverenie nespornosti záväzkov a ich úhradu.
Podľa článku X., bod 2. predmetnej zmluvy ak neuhradí kupujúci riadne a včas platbu za dodávku tovaru bez vád, je predávajúci oprávnený účtovať úrok z omeškania vo výške 0,025% z neuhradenej čiastky za každý deň omeškania. V prípade, že je omeškanie úhrady dlhšie než 30 dní, je predávajúci oprávnený účtovať naviac 0,8% z dlžnej čiastky za každých ďalších započatých 30 dní omeškania. Kupujúci sa zaväzuje v tomto bode dohodnuté úroky z omeškania zaplatiť predávajúcemu do 14 dní od doručenia faktúry.
Predmetná zmluva bola podľa článku XI., bod 1. uzavretá na dobu neurčitú.
Žalovaný v I. rade v odpore proti platobnému rozkazu namietal nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaného v I. rade, nakoľko žalovaný v I. rade dodávky tovarov, ktoré sú predmetom žaloby neprevzal, nemôže byť ani nositeľom povinnosti zaplatiť za ich dodávku kúpnu cenu s príslušenstvom v zmysle § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súčasne žalovaný v I. rade v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že ustanovenia § 293 Obchodného zákonníka a § 511 Občianskeho zákonníka nemožno v danom prípade jednoznačne použiť, nakoľko účastníkmi nebolo dohodnuté spoločné a nerozdielne plnenie, čo priamo vyplýva i z predloženej rámcovej kúpnej zmluvy. Žalovaný v I. rade namietal, že z povahy právneho vzťahu medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným v II. rade ako kupujúcim išlo o kúpnu zmluvu medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným v II. rade ako kupujúcim. Rámcová kúpna zmluva nemá žiadne ustanovenie o tom, že by žalovaný v I. rade ručil spoločne a nerozdielne so žalovaným v II. rade za záväzky žalovaného v II. rade. Dôkazom toho je podľa žalovaného v I. rade aj tá skutočnosť, že všetky faktúry, ktoré sú predmetom žaloby, sú žalobcom vystavené a doručené na žalovaného v II. rade, nie na žalovaného v I. rade, čo jednoznačne osvedčuje ten fakt, že zaviazaný z nich je len žalovaný v II. rade. Veď už len podľa bodu 7 čl. V. rámcovej kúpnej zmluvy o obchodných podmienkach je zmluvne dohodnuté, že kupujúci sa zaväzuje objednaný tovar od predajcu prevziať, včas a riadne zaplatiť kúpnu cenu v zmysle dohodnutých platobných podmienok.
Právna zástupkyňa žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 23.4.2012, doručenom súdu dňa 25.4.2012, k odporu proti platobnému rozkazu uviedla, že žalobca si svoj právny nárok odvodzuje od Rámcovej kúpnej zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 a § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Účastníkmi tejto zmluvy boli žalobca a žalovaný v I. rade a podľa prílohy č. 1 tejto zmluvy žalovaný v II. rade. V čl. II. bode 1 bolo definované postavenie žalovaného v I. a II. rade, v čl. VI. bode 11 bola dohodnutá výhrada vlastníctva k tovaru a v čl. VII. platobné podmienky. Faktúry - daňové doklady sa zasielali na adresu účtovného strediska, ktorým bolo sídlo žalovaného v I. rade a ktorý podľa bodu 8 tohto článku mal zabezpečiť úhradu kúpnej ceny, ak ju nezaplatí žalovaný v II. rade. Vychádzajúc z citovaných ustanovení Obchodného zákonníka a Rámcovej kúpnej zmluvy žalobca pri uplatnení svojho práva postupoval v súlade s platne uzavretou zmluvou.
Konateľ žalobcu na pojednávaní konanom dňa 15.1.2013 uviedol, že plnenia boli poskytované na základe rámcovej kúpnej zmluvy, pričom nároky sú uplatnené voči obidvom žalovaným spoločne a nerozdielne, a to s odkazom na čl. VII., ods. 8 predmetnej zmluvy, v zmysle ktorého žalovaný v I. rade podľa názoru žalobcu ručí za záväzky žalovaného v II. rade. Súčasne konateľ žalobcu poukázal aj na čl. VI., ods. 11 predmetnej zmluvy, podľa ktorého vlastníctvo k tovaru prechádza na kupujúceho dňom uhradenia faktúry. Na otázku súdu konateľ žalobcu uviedol, že momentálne nevie uviesť, či žalobca disponuje k jednotlivým faktúram riadne potvrdenými dodacími listami v zmysle čl. VI., ods. 7 predmetnej zmluvy, ale bežná prax bola taká, že objednávka súčasne plnila funkciu dodacieho listu a na jej základe bola vystavená faktúra.
Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 15.1.2013 uviedla, že predkladá súdu elektronickú korešpondenciu, z ktorej vyplývajú zmeny v činnosti žalovaného v I. rade a jednotlivých
spoločností podliehajúcich pod žalovaného v I. rade. Faktom je, že prax medzi stranami bola taká, že namiesto dodacieho listu sa potvrdzovala pri prevzatí tovaru len objednávka, v súlade s ktorou sa následne fakturovalo.
Právna zástupkyňa žalovaného v I. rade na pojednávaní konanom dňa 15.1.2013 uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava odporu proti platobnému rozkazu s tým, že žalovaný v I. rade namieta nedostatok pasívnej legitimácie, nakoľko predmetný tovar neprevzal a teda mu nevznikla povinnosť uhradiť kúpnu cenu.
Svedok O.. C. J. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 14.1.2014 uviedol, že bol predsedom predstavenstva právneho predchodcu žalovaného v I. rade, ktorý so žalobcom uzatváral rámcovú kúpnu zmluvu. Právny predchodca žalovaného v I. rade ako franchisor zastrešoval jednotlivé prevádzkové jednotky, ktoré boli samostatnými subjektmi a v ich mene uzatváral rámcové kúpne zmluvy s jednotlivými dodávateľmi, s ktorými boli dohodnuté konkrétne zmluvné podmienky. Jednotliví dodávatelia dodávali tovar konkrétnym prevádzkovým jednotkám na základe ich objednávok, ktorým aj fakturovali kúpne ceny s tým, že faktúry boli zasielané na účtovné stredisko právneho predchodcu žalovaného v I. rade, ktorý faktúry spracoval a mal dispozičné právo k účtom jednotlivých prevádzkových jednotiek a z účtov tej ktorej odberateľskej prevádzkovej jednotky potom realizoval právny predchodca žalovaného v I. rade úhradu dodávateľských faktúr. V prípade, ak nedošlo k úhrade faktúry, čakali na výzvu dodávateľa o neuhradenej faktúre a potom právny predchodca žalovaného v I. rade dôvody neuhradenia preveroval a v prípade dostatku platobných prostriedkov úhradu zrealizoval z účtu konkrétnej prevádzkovej jednotky. Dôvodom neuhradenia faktúry mohla byť skutočnosť, že faktúra nebola účtovnému stredisku doručená alebo prevádzková jednotka nemala dostatok finančných prostriedkov na účte, čo bolo spôsobené jej zlým prevádzkovým hospodárením. Svedok pôsobil vo funkcii predsedu predstavenstva, kontrolu a úhradu faktúr podľa vyjadrenia svedka zastrešoval S.T. J., ktorý bol ekonomickým manažérom právneho predchodcu žalovaného v I. rade. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu svedok uviedol, že pri predaji obchodnej spoločnosti právnym predchodcom žalovaného v I. rade súčasnému žalovanému v I. rade boli predávané akcie spoločnosti, pričom právny nástupca nemal záujem o franchisingovú spoločnosť a z toho dôvodu boli ukončované franchisingové zmluvy s jednotlivými prevádzkovými jednotkami, od ktorých právny predchodca žalovaného v I. rade odkúpil po vykonanej inventúre ich tovarové zásoby, ktoré boli vo vlastníctve jednotlivých prevádzkových jednotiek a za tieto tovarové zásoby právny predchodca žalovaného v I. rade uhradil jednotlivým prevádzkovým jednotkám ich ceny. Na otázky konateľa žalobcu svedok uviedol, že zlé hospodárenie prevádzkovej jednotky nemohlo byť spôsobené vysokými poplatkami, ktoré bola prevádzková jednotka povinná platiť franchisorovi, nakoľko do hospodárenia prevádzkovej jednotky patria aj ďalšie položky, ako sú mzdové náklady, prevádzkové náklady, nájomné zmluvy, škoda za odcudzený a znehodnotený tovar, atď.. Poplatok z titulu franchisingovej zmluvy predstavoval 8% z objemu tržieb, z čoho je zrejmé, že len časť zo zisku prevádzkovej jednotky bola vyčlenená na poplatok franchisorovi. Na otázky právnej zástupkyne žalovaného v I. rade svedok uviedol, že 92% z objemu tržieb zostávalo prevádzkovej jednotke. K predaju akcií došlo niekedy v roku 2010 alebo 2011, to si už svedok presne nepamätal s tým, že k tomu ale existujú podklady.
Svedok S. J. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 14.1.2014 uviedol, že u právneho predchodcu žalovaného v I. rade mal na starosti ekonomickú oblasť, pričom uviedol, že vie o rámcových zmluvách, ktoré právny predchodca žalovaného v I. rade uzatváral ako franchisor s jednotlivými dodávateľmi tovarov, medzi ktorými bol aj žalobca. V prípade neuhradenia faktúr dodávateľov to bolo spôsobené nedostatkom finančných prostriedkov na účtoch jednotlivých spoločností, ktoré prevádzkovali jednotlivé prevádzky a v takom prípade právny predchodca žalovaného v I. rade kontaktoval štatutárnych zástupcov týchto spoločností s výzvou, aby upravili svoje hospodárenie a zabezpečili dostatok finančných prostriedkov na svojich účtoch, aby bola možná úhrada dodávateľských faktúr. Na otázku súdu svedok uviedol, že právny predchodca žalovaného v I. rade ako franchisor nezabezpečoval úhradu dodávateľských faktúr zo svojich vlastných finančných prostriedkov, ale len z finančných prostriedkov jednotlivých spoločností, pričom franchisor poskytoval jednotlivým spoločnostiam služby spočívajúce v spracovaní účtovníctva, ekonomickej a marketingovej pomoci, školiacich činností a pod. včítane právneho poradenstva. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu svedok uviedol, že vlastníkom účtu boli jednotlivé samostatné obchodné spoločnosti, právny predchodca
žalovaného v I. rade mal len podpisové právo k týmto účtom, aby bola zabezpečená kontrola toho, že finančné prostriedky budú využívané len na úhradu platieb za dodané tovary a služby s tým, že platobné príkazy na úhradu faktúr vždy realizovali až po ich potvrdení konateľom príslušnej obchodnej spoločnosti. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného v I. rade svedok uviedol, že bol aj majiteľom akcií právneho predchodcu žalovaného v I. rade, pričom k ich predaju došlo v auguste 2010 alebo 2011, svedok si to nepamätal presne, ale domnieval sa, že to bol rok 2010. Na otázky konateľa žalobcu svedok uviedol, že konateľ tej ktorej spoločnosti fyzicky nepodpisoval príkaz na úhradu, ale po doručení faktúry do účtovného strediska bola táto zavedená do účtovníctva a do systému v elektronickej forme, pričom konateľ tej ktorej konkrétnej obchodnej spoločnosti alebo ním splnomocnený zástupca v tomto systéme elektronicky faktúru odsúhlasil a následne bola franchisorom zaradená do splátkového kalendára. Dispozičné právo právneho predchodcu žalovaného v I. rade k účtom jednotlivých spoločností znamenalo, že franchisor mohol elektronicky zadať príkaz na úhradu a jednotlivé spoločnosti nemohli bez súhlasu franchisora vyberať prostriedky z účtu. Svedok tiež uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o konkrétnych faktúrach, ktoré sú predmetom daného sporu a ani o ich blokáciách.
Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 14.1.2014 uviedla, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Pre žalobcu by bola podstatná výpoveď konateľky a likvidátorky žalovaného v II. rade pani S., ktorá sa však opakovane na nariadené pojednávania nedostavila a preto aj vzhľadom na výšku predmetu sporu a dĺžku jeho trvania strana žalobcu netrvá na jej vypočutí. Právna zástupkyňa žalobcu navrhla, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel s tým, že poukázala na čl. VII., bod 8 a čl. VI., bod 11 Rámcovej kúpnej zmluvy a tiež na skutočnosť, že konateľka žalovaného v II. rade nároky uplatnené žalobcom v danom konaní písomne uznala. Súčasne právna zástupkyňa žalobcu poukázala aj na výhradu vlastníctva zakotvenú v predmetnej kúpnej zmluve. Pri zmenách na strane žalovaného v I. rade bolo žalobcovi oznamované, že bude rozpustený garančný fond a odkupované tovarové zásoby a dodávatelia budú uspokojení, avšak napriek tomu k uspokojeniu žalobcu ako dodávateľa nedošlo. Zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že právny predchodca žalovaného v I. rade mal dispozičné právo k účtom jednotlivých prevádzkových jednotiek a z výpovede svedka S. J. nepriamo vyplynulo, že toto dispozičné právo k účtu mal v podstate výhradne právny predchodca žalovaného v I. rade. Z uvedených dôvodov právna zástupkyňa žalobcu navrhla, aby súd zaviazal žalovaných v I. a II. rade spoločne a nerozdielne.
Konateľ žalobcu na pojednávaní konanom dňa 14.1.2014 uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava výpovede právnej zástupkyne žalobcu a dodáva, že pokiaľ by v rámcovej kúpnej zmluve nebola zahrnutá povinnosť franchisora zabezpečiť úhradu faktúr a výhrada vlastníctva, takúto zmluvu by žalobca nikdy nepodpísal. Z výpovedí svedkov vyplynulo, že právny predchodca žalovaného v I. rade ako franchisor mal dispozičné právo k účtom jednotlivých prevádzkových jednotiek, ktoré nemohli so svojimi účtami samostatne disponovať, čo vyplynulo aj z výpovede svedka pána Vargu v inom súdnom konaní.
Právna zástupkyňa žalovaného v I. rade na pojednávaní konanom dňa 14.1.2014 uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava odporu proti platobnému rozkazu s tým, že navrhuje žalobu voči žalovanému v I. rade zamietnuť v celom rozsahu. Skutočnosť, že právny predchodca žalovaného v I. rade mal dispozičné právo k účtom jednotlivých prevádzkových jednotiek neznamená, že tieto účty blokoval a žalobca opomenul uviesť skutočnosť, že jednotlivé spoločnosti prevádzkujúce konkrétne jednotky disponovali tržbami ako hotovými peniazmi, ktoré nie vždy všetky odvádzali na účet spoločnosti. Podľa právnej zástupkyne žalovaného v I. rade žalobca v danom konaní neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdenej solidárnej zodpovednosti žalovaných v I. a II. rade.
Zo znenia § 409 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej len OZ) vyplýva, že kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
Podľa § 411 OZ je predávajúci povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
Podľa § 443 ods. 1 OZ kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu dodaný tovar odovzdaný.
Podľa § 447 OZ je kupujúci povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
Podľa § 448 ods. 1 OZ je kupujúci povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
Podľa § 450 ods. 1 OZ ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.
Podľa § 365 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej rámcovej kúpnej zmluvy) je dlžník v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej rámcovej kúpnej zmluvy) ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, sa použije počas celého tohto polroka.
Podľa § 323 ods. 1, ods. 2 OZ ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
Podľa § 293 OZ ak je na to isté plnenie spoločne zaviazaných niekoľko osôb, pri pochybnostiach sa predpokladá, že sú zaviazané spoločne a nerozdielne. Veriteľ môže požadovať plnenie od ktorejkoľvek z nich, ale plnenie ponúknuté iným spoločným dlžníkom je povinný prijať.
Zo znenia § 303 OZ vyplýva, že kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
Zo znenia § 1 ods. 1, ods. 2 OZ vyplýva, že tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v danom prípade bola uzavretá platná rámcová kúpna zmluva, ktorú na strane kupujúcich ako franchisor uzatváral žalovaný v I rade ako zástupca jednotlivých kupujúcich - franchisantov uvedených v prílohe č. 1 k predmetnej rámcovej kúpnej zmluve. Rámcová kúpna zmluva jednoznačne predpokladala uzatváranie samostatných kúpnych zmlúv na základe objednávok jednotlivých kupujúcich - franchisantov, ktorí mali objednaný tovar aj prevziať a zaplatiť za prevzatý tovar kúpnu cenu, a to v súlade so zmluvnými podmienkami dohodnutými v rámcovej kúpnej zmluve. V danom prípade došlo k dodaniu tovaru na základe objednávok žalovaného v II. rade, ktorý tovar prevzal a bola mu zo strany žalobcu fakturovaná kúpna cena, keďže faktúry boli jednoznačne vystavené len na žalovaného v II. rade a boli iba doručované na adresu účtovného strediska totožnú s adresou sídla právneho predchodcu žalovaného v I. rade, ktorý na základe franchisingovej zmluvy poskytoval žalovanému v II. rade služby spočívajúce okrem iného vo vedení účtovníctva, čo vyplynulo z výpovedí svedkov O.. C. J. a S. J.. Zo strany žalovaného v II. rade došlo aj k písomnému uznaniu záväzkov predstavujúcich predmet daného sporu. Zo žiadneho z ustanovení predmetnej rámcovej kúpnej zmluvy jednoznačne nevyplýva solidárna zodpovednosť žalovaného v I. rade ako franchisora a žalovaného v II. rade ako franchisanta v súvislosti so záväzkami žalovaného v II. rade predstavujúcimi povinnosť zaplatiť kúpnu cenu za dodaný tovar. Žalovaný v II. rade ani neprevzal predmetnou rámcovou kúpnou zmluvou žiadny záväzok zodpovedajúci ručeniu za záväzky žalovaného v II. rade, ktoré by mali v budúcnosti vzniknúť na základe čiastkových kúpnych zmlúv. Formuláciu obsiahnutú v článku VII., bod 8. predmetnej rámcovej kúpnej zmluvy nie je možné kvalifikovať ako jednoznačnú dohodu zmluvných strán o solidárnej zodpovednosti žalovaných v I. a II. rade, keďže "zabezpečenie preverenia nespornosti záväzkov a ich úhrady" nemožno stotožniť s prijatím záväzku žalovaného v I. rade ako franchisora vykonať úhradu kúpnej ceny za kupujúceho - franchisanta a už vôbec nejde o platné ručiteľské vyhlásenie v zmysle Obchodného zákonníka. Aj z výpovedí svedkov vypočutých v danom konaní jednoznačne vyplynulo, že právny predchodca žalovaného v I. rade mal síce dispozičné právo k účtom jednotlivých obchodných spoločností prevádzkujúcich jednotlivé obchodné jednotky, avšak úhrady dodávateľských faktúr boli právnym predchodcom žalovaného v I. rade realizované výlučne z finančných prostriedkov jednotlivých franchisantov. Z uvedených dôvodov súd vyhodnotil obranu žalovaného v I. rade spočívajúcu v námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie ako skutkovo i právne opodstatnenú.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, t.j. určil povinnosť žalovaného v II. rade zaplatiť žalobcovi istinu 482,37 eura spolu s príslušenstvom predstavujúcim úroky z omeškania v zmluvne výške odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti jednotlivých faktúr do zaplatenia a voči žalovanému v I. rade súd žalobu zamietol v celom rozsahu.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalobca mal plný úspech voči žalovanému v II. rade a z toho dôvodu súd v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. určil povinnosť žalovaného v II. rade nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 1.175,04 eura pozostávajúce zo súdneho poplatku v sume 28,50 eura a z trov právneho zastúpenia v sume 1.146,54 eura za päť úkonov právnej pomoci po 33,20 eura (prevzatie a príprava veci, podanie žaloby na súd, písomné vyjadrenie k odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 23.4.2012, zastupovanie na pojednávaniach konaných v dňoch 15.1.2013 a 14.1.2014), tri úkony právnej pomoci po 8,30 eura (? odmeny za zastupovanie na pojednávaniach konaných v dňoch 27.3.2013, 5.6.2013 a 5.11.2013, ktoré boli odročené bez prejednania veci), jedenkrát režijný paušál po 7,41 eura, dvakrát režijný paušál po 7,63 eura, štyrikrát režijný paušál po 7,81 eura, jedenkrát režijný paušál po 8,04 eura, náhrada za stratu času v súvislosti s cestami na pojednávania konané v dňoch 15.1.2013, 27.3.2013, 5.6.2013 a 5.11.2013 na trase Nitra - Bratislava a späť v celkovej sume 312,24 eura (24 polhodín po 13,01 eura), náhrada za stratu času v súvislosti s cestou na pojednávanie konané dňa 14.1.2014 na trase Nitra - Bratislava a späť v celkovej sume 80,40 eura (6 polhodín po 13,40 eura), náhrada cestovného osobným
motorovým vozidlom v súvislosti s cestami na pojednávania konané v dňoch 15.1.2013, 27.3.2013, 5.6.2013, 5.11.2013 a 14.1.2014 na trase Nitra - Bratislava a späť v celkovej sume 309,96 eura (62,37 eura + 62,37 eura + 61,95 eura + 61,74 eura + 61,53 eura) a daň z pridanej hodnoty v sadzbe 20% zo sumy 955,45 eura v celkovej výške 191,09 eura.
Žalovaný v I. rade mal v danej veci plných úspech voči žalobcovi, v dôsledku čoho súd v súlade so znením § 142 ods. 1 O.s.p. určil povinnosť žalobcu nahradiť žalovanému v I. rade trovy konania v sume 293,74 eura pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor proti platobnému rozkazu v sume 28,50 eura a z trov právneho zastúpenia v sume 265,24 eura za päť úkonov právnej pomoci po 33,20 eura (prevzatie a príprava veci, podanie odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 20.3.2012, písomné podanie zo dňa 30.9.2013, zastupovanie na pojednávaniach konaných v dňoch 15.1.2013 a 14.1.2014), jeden úkon právnej pomoci po 8,30 eura (1/4 odmeny za zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 5.6.2013, ktoré bolo odročené bez prejednania veci), dvakrát režijný paušál po 7,63 eura, trikrát režijný paušál po 7,81 eura, jedenkrát režijný paušál po 8,04 eura a daň z pridanej hodnoty v sadzbe 20% zo sumy 221,03 eura v celkovej výške 44,21 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.