Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-264-2011.pdf
PDF · 97.62 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/264/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
F. súd v L. v senáte zloženom z predsedníčky E.. F. E. a členov E.. H. H. a H.. L. L. v právnej veci navrhovateľa: H. Y., bytom H. R. E. XXX, zastúpený: E.. V. X., advokát, so sídlom O. XX, L., proti odporcovi: R. republika zastúpená H. spravodlivosti R. republiky, so sídlom B. námestie XX, L., o zaplatenie 103 090,05 eura, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku S. súdu L. I v L. č.k. XXC XXX/ XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX, pomerom hlasov 3:0 takto
rozhodol:
F. súd v L. rozsudok S. súdu L. I v L. č.k. XXC XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Odporcovi súd nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu v sume 995,82 eura. Vo zvyšku súd návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa XX.X.XXXX domáhal zaplatenia 103 090,05 eura odporcom titulom náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Návrh odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX bol podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku stíhaný ako obvinený za trestný čin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 181c ods. 2 písm. b/, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona. Uznesením vyšetrovateľa zo dňa X.XX.XXXX bolo podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie a súčasne podľa § 163 ods. 3 Trestného poriadku bol navrhovateľ stíhaný ako obvinený za trestný čin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 181c ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona. Na základe výzvy vyšetrovateľa navrhovateľ dobrovoľne vydal exotické vtáctvo zápisnicou o vydaní veci zo dňa XX.XX.XXXX (12 ks exotických vtákov) a následne po vykonaní domovej prehliadky na základe príkazu S. súdu R. zo dňa X.XX.XXXX a zápisnicou o vydaní veci zo dňa X.XX.XXXX (ďalších 18 ks exotických vtákov). Dňa X.X.XXXX bol navrhovateľ trestným rozkazom S. súdu R. uznaný vinným zo spáchania skutkov obžaloby. Proti tomuto trestnému rozkazu dňa XX.X.XXXX podal navrhovateľ odpor. Okresný súd R. vo veci rozhodol rozsudkom sp.zn. 1T XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX a navrhovateľa uznal vinným zo spáchania trestného činu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 181c ods. 2 písm. b/, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona a uložil mu peňažný trest 1 659,70 eura. Zároveň mu bol uložený trest prepadnutia veci - exotického vtáctva. Proti tomuto rozsudku navrhovateľ podal dňa X.X.XXXX odvolanie. Dňa XX.XX.XXXX Krajský súd v V. uznesením sp.zn. XTo XX/XX zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil Okresnému súdu R. na nové konanie a rozhodnutie. Dňa XX.X.XXXX Okresný súd R. rozsudkom sp.zn. 1T XXX/XX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa X.X.XXXX, vo veci rozhodol a oslobodil navrhovateľa spod obžaloby. Výška škody, ktorú si navrhovateľ uplatňoval pozostávala z hodnoty vtáctva, o ktorú následkom trestného konania prišiel a z trov obhajoby vynaložených v trestnom konaní.
Odporca sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa XX.X.XXXX, v ktorom namietol premlčanie nároku navrhovateľa a navrhol návrh zamietnuť. Súčasne spochybnil svoju pasívnu legitimáciu v konaní. Domnieval sa, že zástupcom štátu v tomto konaní malo byť uvedené H. životného prostredia, ktoré zodpovedá za škodu spôsobenú navrhovateľovi v súvislosti s nekvalitnou starostlivosťou o exotické vtáctvo a nesprávnym úradným postupom B. centra v B. záhrade v L., ktoré je v správe H. životného prostredia SR.
Po vykonanom dokazovaní prvostupňový súd poukázal na ustanovenie § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, podľa ktorého zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. V zmysle tohto ustanovenia sa na prejednávaný prípad vzťahuje právna úprava zákona číslo 58/1969 Z.z. a poukázal na jeho ustanovenia v §§ 1 ods. 1, 2; 5 ods. 1; 9 ods. 1; 10; 18 ods. 1; 20 a 22 ods. 1, 3. Konštatoval, že navrhovateľ sa domáhal nahradenia škody odporcom, ktorá mu vznikla v súvislosti s nekvalitnou starostlivosťou o exotické vtáctvo odňaté navrhovateľovi v priebehu trestného stíhania a škody pozostávajúcej z trov obhajoby počas trestného stíhania. Navrhovateľ bol po začatí trestného stíhania v konečnom dôsledku spod obžaloby oslobodený z dôvodu, že skutok, ktorý sa mu kládol za vinu nebol trestným činom. Na daný prípad je potrebné aplikovať ustanovenia citovaného zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Pri posudzovaní náhrady škody vo výške trov obhajoby je potrebné vychádzať z ustanovení upravujúcich následky vydania nezákonného rozhodnutia. V danom prípade trestné stíhanie vo veci začalo uznesením zo dňa XX.XX.XXXX a trestné stíhanie voči navrhovateľovi začalo uznesením zo dňa XX.XX.XXXX. Pri posudzovaní škody súvisiacej s nekvalitnou starostlivosťou o odňaté vtáctvo je potrebné vychádzať z ustanovení upravujúcich následky nesprávneho úradného postupu. K nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť v čase odkedy boli navrhovateľovi vtáky odňaté, t.j. od XX.XX.XXXX (odňatých 12 ks vtákov), resp. od X.XX.XXXX (odňatých 18 ks vtákov), do ich vrátenia, t.j. do X.X.XXXX, teda za účinnosti zákona č. 58/1969 Z.z.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že uznesením zo dňa XX.XX.XXXX bolo začaté trestné stíhanie vo veci za trestný čin porušovania ochrany rastlín a živočíchov a za trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery, pretože neznámy páchateľ od presne nezisteného času do XX.XX.XXXX v obci H. svätý E. v bytových aj nebytových priestoroch rodinného domu na X. ulici, ktorého je majiteľom je navrhovateľ, v rozpore s predpismi na ochranu prírody držal a choval chránené živočíchy a papagáje špecifikované v uznesení, ktorých spoločenská hodnota je sume 2.000.000,- Sk; a neznámy páchateľ v nezistenom čase a na nezistenom mieste sfalšoval 4 ks preukazov o pôvode chránených živočíchov. Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX sa začalo voči navrhovateľovi trestné stíhanie z týchto skutkov podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku. Uznesením zo dňa X.XX.XXXX sa začalo voči navrhovateľovi ďalšie trestné stíhanie podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku za trestný čin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 181c ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona z dôvodu, že navrhovateľ od presne nezisteného času do X.XX.XXXX v obci H. R. E. v nebytových priestoroch - voliérach rodinného domu svojho otca Y. Y. v rozpore s predpismi na ochranu prírody a krajiny držal a choval chránené živočíchy a to 3 ks Amazona aestiva, 5 ks Amazona autumnális, ktorých spoločenská hodnota bola vyčíslená sumou 280.000,- Sk. Po podaní obžaloby, po vydaní trestného rozkazu, napokon S. súd v R. rozsudkom č.k. 1T XXX/XX-XXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa X.X.XXXX, navrhovateľa spod obžaloby oslobodil. V odôvodnení konštatoval, že skutok, pre ktorý bol navrhovateľ stíhaný, nie je trestným činom, nakoľko na trestnoprávnu zodpovednosť navrhovateľa nestačilo len to, aby konal v rozpore s predpismi na ochranu prírody a získal alebo prechovával chránené živočíchy, ale súčasne týmto konaním musel spôsobiť škodu minimálne nie nepatrnú alebo ohroziť chránený živočíšny druh. Za škodu by sa považovalo najmä to, ak by prišlo k usmrteniu vtákov, ich poraneniu resp. iným zlým zaobchádzaním. Vykonaným dokazovaním v trestnom konaní však bolo preukázané, že navrhovateľ sa o vtáky riadne staral, prípadný úhyn hlásil, pri kontrolách neboli u neho zistené nedostatky, práve naopak, dosahoval výnimočné výsledky pri odchove jednotlivých druhov papagájov. V odôvodnení rozsudku sa ďalej uvádza, že nebolo preukázané, že by navrhovateľ vtáky choval v rozpore s predpismi na ochranu prírody, pretože na chov papagájov mal riadne povolenie.
Súd ďalej konštatoval, že navrhovateľ preukázal, že mu vznikol nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla vynaložením nákladov na obhajobu v dôsledku uznesenia o vznesení obvinenia, a následného oslobodenia spod obžaloby z dôvodu, že skutok kladený navrhovateľovi za vinu nebol trestným činom.
Náklady vynaložené na úkony obhajoby navrhovateľa boli v príčinnej súvislosti s uznesením o vznesení obvinenia alebo boli ním vyvolané. Z tohto titulu súd preto priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie 995,82 eura (30.000,- Sk), pretože túto sumu navrhovateľ zaplatil obhajcovi, čo vyplynulo z vystavených príjmových pokladničných dokladov obhajcu. Tento nárok navrhovateľa nie je premlčaný, pretože navrhovateľ sa o nároku na náhradu škody (vo výške trov obhajoby) dozvedel dňom právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku, t.j. dňom X.X.XXXX. Nárok na náhradu škody si mohol uplatniť v trojročnej premlčacej lehote, t.j. do X.X.XXXX, a podal návrh na začatie konania včas, dňa XX.X.XXXX.
V ďalšej časti návrhu sa navrhovateľ domáhal nároku na náhradu škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s nekvalitnou starostlivosťou o odňaté exotické vtáctvo v B. centre v B. v L.. Ak chcel byť navrhovateľ v konaní úspešný, musel v danom prípade súčasne preukázať, že existujú základné predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody, ktorými sú vznik škody, nesprávny úradný postup (protiprávne konanie) a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom. Vzhľadom ku skutočnosti, že odporca vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa, súd sa v prvom rade zaoberal touto námietkou a dospel k záveru, že je opodstatnená. Preto v tejto časti súd navrhovateľa zamietol. Podľa citovaného ustanovenia § 22 ods. 1 zákona 58/1969 Zb. právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, kedy sa poškodený dozvedel o škode. Táto lehota sa v danom prípade predĺži o dobu pol roka, pretože navrhovateľ podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku a počas doby pol roka mu v súlade s ustanovením § 22 ods. 3 premlčacia lehota neplynula. Z výpovede samotného navrhovateľa vyplynulo, že výška škody pozostáva z hodnoty 3 uhynutých vtákov, ktoré uhynuli v B. v L.. O tejto škode sa navrhovateľ dozvedel X.X.XXXX pri preberaní vtákov, o čom bol spísaný záznam. Premlčacia lehota navrhovateľovi v tejto časti nároku uplynula X.X.XXXX.
Ďalšia časť nároku navrhovateľa pozostávala z hodnoty 3 uhynutých vtákov po ich vrátení dňa X.X.XXXX, konkrétne 2 jedince Amazona leucocephala, čip XXXXXXDOXA, čip XXXFFB, 1 jedinec Amazona ochrophala oratrix, čip XXXXXXXECC. Z druhových kariet uvedených vtákov, ktoré súd vyžiadal z S. úradu životného prostredia v R. vyplynulo, že prvý z papagájov uhynul XX.XX.XXXX, druhý papagáj X.XX.XXXX a tretí v poradí uvedený papagáj uhynul XX.XX.XXXX. O tejto škode sa navrhovateľ dozvedel najneskôr uhynutím posledného papagája, t.j. X.XX.XXXX. Premlčacia lehota navrhovateľovi v tejto časti nároku uplynula X.X.XXXX. Škoda na strane navrhovateľa pozostávala tiež z hodnoty za znemožnené odchovy za druh Amazona leucocephala za obdobie 3 rokov - roky 2003, 2004 a 2005 v počte 6 kusov, za druh Amazona tucumana za obdobie 3 rokov - roky 2003, 2004 a 2005 v počte 6 kusov, za druh Amazona viridigenalis za obdobie 3 rokov - roky 2003, 2004, 2005 v počte 9 kusov, za druh Amazona aestiva za rok 2005 v počte 3 kusov, za druh Amazona autumnalis za obdobie 2 rokov
- roky 2004 a 2005 v počte 6 kusov, a za druh Amazona ochrocephala oratrix za obdobie 3 rokov - roky 2003, 2004 a 2005 v počte 6 kusov. Z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že vtáctvo hniezdilo v období marca až mája každého roka, v tomto období sa liahli mláďatá. O tejto škode sa navrhovateľ dozvedel najneskôr XX.X.XXXX. Premlčacia lehota na uplatnenie tohto nároku navrhovateľovi uplynula XX.XX.XXXX.
Ďalšia škoda navrhovateľovi vznikla v súvislosti s hospitalizáciou vtákov na Y. klinike v L. v roku XXXX, pretože vtáky mu boli vrátené v zlom zdravotnom stave, a z nákladov na vypracovanie znaleckého posudku súvisiaceho so zdravotným stavom vtákov, ktorý vypracovala H.. P. XX.XX.XXXX. O tejto škode sa navrhovateľ dozvedel najneskôr XX.XX.XXXX, a premlčacia lehota v tejto časti nároku mu uplynula XX.X.XXXX.
Ďalšia časť škody vznikla navrhovateľovi pri domovej prehliadke dňa X.XX.XXXX, keď inšpektorka chcela vidieť jedince, ktoré v tom čase hniezdili. Inšpektorka vtáky z klietky vybrala, následne vtáky opustili hniezdo a 4 vajíčka s mláďatami boli znehodnotené. O tejto škode sa navrhovateľ dozvedel X.XX.XXXX, premlčacia lehota mu uplynula X.X.XXXX.
Ďalšou položkou predstavujúcou škodu spôsobenú navrhovateľovi bola výmena druhu Amazona cucumana samice za samca. Navrhovateľ odovzdal samca, dňa X.X.XXXX mu bola mu vrátená samica. Výmenou jedincov bol navrhovateľovi znemožnený ďalší chov potomkov, pretože nemal na to potrebný pár jedincov. Škoda na strane navrhovateľ vznikla aj za cestovné z miesta jeho bydliska do L. a späť, keď bol vyzvaný, aby sa dostavil do L. a prevzal si svoje vtáctvo. O tejto časti škody sa navrhovateľ dozvedel najneskôr X.X.XXXX, premlčacia lehota mu uplynula X.X.XXXX. Navrhovateľ podal návrh XX.X.XXXX, t.j. po uplynutí premlčacích lehôt.
Z dôvodu, že súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v uvedených častiach premlčaný, nevykonal dokazovanie zamerané na zistenie výšky škody a príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom. Preto v tom to smere nenariadil ani znalecké dokazovanie. Pre úplnosť súd dodal, že len znaleckým dokazovaním by bolo možné ustáliť výšku škody, ktorá navrhovateľovi vznikla, pretože podľa názoru súdu výšku škody nemožno odvodzovať od spoločenskej hodnoty vtáctva, ale od trhovej hodnoty vtáctva, ktorá je nižšia ako spoločenská hodnota a o trhovú hodnotu vtáctva sa zmenšil majetok navrhovateľa. Tiež posúdenie skutočnosti, či ku vzniku škody na strane navrhovateľa došlo nedostatočnou starostlivosťou o vtáctvo v B. centre v B. v L. je otázkou odbornou, preto aj v tejto časti by bolo možné vyvodiť právne závery len po vykonanom znaleckom dokazovaní. Podľa názoru súdu o nesprávny úradný postup v danom prípade išlo, pretože ustanovenia Trestného poriadku účinného v čase, kedy malo dôjsť k vzniku škody na strane navrhovateľa v rokoch XXXX-XXXX v znení zákona č. XXX/XXXX Z.z., sa v treťom oddiely v ustanovení § 78 - §80 upravuje vydanie, odňatie a prevzatie veci počas trestného stíhania. Ak boli navrhovateľovi exotické vtáky odňaté, mali mu byť vrátené v takom zdravotnom stave, v akom boli odňaté aj s prihliadnutím ku skutočnosti, na ktorú poukazoval navrhovateľ, že v súlade s ustanovením § 33 ods. 8 zák.č. 7/2002 o obchode s ohrozenými druhmi žijúcich živočíchov, mohlo byť vtáctvo počas trestného stíhania ponechané navrhovateľovi, a za ďalších podmienok stanovených zákonom a nemuselo mu byť odňaté.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. , úspešnému odporcovi trovy konania nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal. Navrhovateľ bol v konaní úspešný len v minimálnej časti nároku, na čo súd neprihliadol.
Proti tomuto rozsudku, do jeho zamietajúcej časti, podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu, podaním z XX.X.XXXX. Nesúhlasí s právnym názorom prvostupňového súdu ohľadom plynutia premlčacej lehoty. Poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa XX.X.XXXX, v ktorom uviedol, že nárok na náhradu škody uplatňuje podľa § 1 ods. 1 zák. č. 58/1969 Z.z. a žiadal previesť dokazovanie za účelom vzniku a výšky škody. Odporca na toto podanie nereagoval. S poukazom na listinné dôkazy, ktoré navrhovateľ založil do spisu a pripojený trestný spis má za to, že premlčacia lehota začala plynúť až od X.X.XXXX, kedy nadobudol právoplatnosť oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu v R. sp. zn. 1T XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX. Až vtedy sa navrhovateľ dozvedel, že mu nezákonným postupom orgánov štátu bola spôsobená škody. Žiada preto, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd v L. ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p. ) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania, postupom podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že nie je dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa a ani jeho zmenu. Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.), a s uvedeným odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd plne stotožňuje a odkazuje naň (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Vo vzťahu k zamietajúcej časti rozsudku, týkajúcej sa náhrady škody v hodnote uhynutého a nevyliahnutého vtáctva, je z výpovede navrhovateľa na pojednávaní pred prvostupňovým súdom zrejmé, že si škodu uplatňuje z titulu zlej starostlivosti o vtáctvo v záchytnom centre v L., kam boli vtáky umiestnené po tom, ako boli navrhovateľovi odňaté na základe rozhodnutia v trestnom konaní. Ide o jediné záchytné centrum na Slovensku, ktoré sa zriadilo na základe zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, podľa ktorého záchytné strediská sú zariadenia určené na umiestnenie zhabaných, prepadnutých alebo zaistených chránených rastlín a chránených živočíchov, ako aj na umiestnenie ostatných chránených rastlín a chránených živočíchov, ktoré sa stali vlastníctvom štátu. Záchytné strediská určuje ministerstvo po dohode s ich vlastníkom.
V tomto prípade preto nemožno dospieť k záveru o príčinnej súvislosti medzi rozhodnutím v trestnom konaní, resp. nesprávnym úradným postupom v trestnom konaní, pretože v rámci trestného konania boli vtáky zaistené a odobraté, a boli prevezené do záchytného centra, ktoré bolo zriadené práve na tento účel. Ku vzniku škody malo dôjsť až konaním pracovníkov a zamestnancov centra, ktorí mali zanedbať alebo nevykonávať riadnu starostlivosť o zvieratá, v dôsledku čoho tieto zahynuli už v centre, alebo po ich vrátení. Za konanie a postup záchytného strediska pri chove a starostlivosti o zvieratá však nezodpovedá
H. spravodlivosti SR, ale ústredným orgánom je H. životného prostredia SR. Ministerstvo spravodlivosti vo vzťahu k tomuto nároku tak nie je pasívne legitimovaným subjektom v konaní. Týmito skutočnosťami sa súd nezaoberal preto, že nárok navrhovateľa vyhodnotil ako premlčaný.
Prvostupňový súd správne konštatoval, že na toto konanie sa vzťahuje zákon č. 58/1969 Z.z., pretože všetky rozhodnutia, ktoré boli následne zrušené ako nezákonné, boli vydané v čase účinnosti tohto zákona. Škoda, ktorej vznik navrhovateľ v tomto konaní deklaruje, nemala byť spôsobená samotným faktom, že vtáky boli navrhovateľovi odňaté na účely trestného stíhania (nesprávny úradný postup), ale tým, že vtákom nebola poskytnutá primeraná starostlivosť. Práve táto skutočnosť by bola predmetom dokazovania, napríklad aj znaleckým posudkom. Vtáky boli navrhovateľovi odňaté na základe procesného rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní, pričom v priebehu trestného konania boli vtáky vrátené na základe rozhodnutia súdu z dôvodu, že boli odňaté navrhovateľovi v rozpore so zákonom. Z toho sa dá vyvodiť záver, že náhrady škody sa domáha navrhovateľ za uhynuté vtáctvo, v dôsledku nesprávneho úradného postupu, tak ako to ustálil aj súd prvého stupňa. Po ustálení právneho posúdenia veci je možné následne preskúmať námietku premlčania, resp. skúmať okamih, kedy došlo k začatiu plynutia trojročnej premlčacej doby.
Podľa § 22 ods. 1 citovaného zákona sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia ( oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia.
Keďže v danom prípade ide o nesprávny úradný postup, nie je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia. Súd prvého stupňa správne zisťoval kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody a vo svojom rozsudku to aj náležite odôvodnil. Navrhovateľ v odvolaní namieta, že lehota sa mala počítať od doručenia oslobodzujúceho rozsudku. V tomto prípade to však nemožno aplikovať, nakoľko vtáctvo bolo navrhovateľovi vrátené ešte v priebehu trestného konania a samotný oslobodzujúci rozsudok nemal žiadny vplyv na nesprávny úradný postup, ktorý mal byť príčinou vzniku navrhovateľom uplatnenej škody.
Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
Odporcovi, úspešnému aj v odvolacom konaní, trovy odvolacieho konania neboli priznané, pretože návrh na ich priznanie nepodal, resp. žiadne trovy mu v odvolacom konaní nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.