Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23To-94-2013.pdf
PDF · 75.69 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/94/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Gáboríka a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Františka Kováča na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. januára 2014 prejednal odvolania poškodeného Q. Q. a obžalovaného
P. E.
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. č. XX,
ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 3T/85/2013-114 zo dňa 28.06.2013 a takto
rozhodol:
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. f), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa v napadnutom rozsudku výrok o náhrade škody.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný zaväzuje podľa § 287 ods. 1 Tr. por. nahradiť poškodenému Q. Q., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom V. č. XXX, škodu vo výške 35,65 € (tridsaťpäť € a šesťdesiatpäť centov).
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd so zvyškom nároku na náhradu škody poškodeného odkazuje na občianske súdne konanie.
II. Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi č.k. 3T/85/2013-114 zo dňa 28.06.2013 bol obžalovaný P. E. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., pretože dňa 19.10.2012 okolo 17:15 hod. vo dvore rodinného domu č. XX v E., okres Prievidza, pri slovnom nedorozumení so Q. Q. chytil poškodeného pod krkom a päsťou pravej ruky ho opakovane najmenej trikrát udrel do tvárovej časti hlavy a opakovane ho poudieral do hrudníka, pritlačil ho o zábradlie, v dôsledku čoho poškodený utrpel pomliaždenie mäkkých tkanív tváre v oboch lícnych oblastiach, okolo-očnicový podkožný krvný výron, pomliaždenie chrbtice, v oblasti prechodu hrudnej a bedrovej chrbtice, čo si vyžiadalo narušenie obvyklého spôsobu života v trvaní 10 - 14 dní.
Bol za to odsúdený podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 20 mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por.
bol poškodený Q. Q., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom V. č. XXX, s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.
Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný a smerovalo proti výroku o vine. V písomných dôvodoch prostredníctvom obhajcu poukazoval na lekárske správy z 19.10.2012, traumatologické vyšetrenie NsP B., ktoré potvrdilo len poranenie mäkkých tkanív hlavy a poškodený sa sťažoval na bolesti tváre, ako aj na ďalšie kontrolné traumatologické vyšetrenie zo dňa 22.10.2012, kde predmetom vyšetrenia bola aj chrbtica poškodeného, pričom u poškodeného po rtg. vyšetrení boli konštatované degeneratívne zmeny na stavcoch chrbtice, bez hematómu s diagnózou vertebrogénny algický syndróm, čo znalec vysvetlil na hlavnom pojednávaní, že sa jedná o sekundárny starecký syndróm. Ďalej poukázal na výpoveď svedkyne K. E., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by poškodený mal nejaké obmedzenia. Preto navrhol vec postúpiť na priestupkové konanie, nakoľko skutok v napadnutom rozhodnutí nenapĺňa znaky prečinu podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.
Odvolanie proti rozsudku hneď do zápisnice o hlavnom pojednávaní proti výroku o náhrade škody podal aj poškodený Q. Q.. K odvolaniu priložil aj potvrdenie o cestovnom a žiadal uhradiť obžalovaným aj škodu za poškodenú košeľu. Teda celkom 39.05 €.
Prokurátorka krajskej prokuratúry v konaní o odvolaní poukázala na to, že výrok o vine ako aj ostatné výroky napadnutého rozsudku sú v súlade so zákonom, preto navrhla odvolanie obžalovaného ako aj poškodeného podľa § 319 Tr. por. zamietnuť ako nedôvodné.
Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, zatiaľ čo odvolanie poškodeného je čiastočne dôvodné.
Odvolací súd po preskúmaní zistil, že súd prvého stupňa vykonal všetky potrebné a dostupné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na zistenie skutkového stavu veci, pričom tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, tak ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel k správnym skutkovým zisteniam a právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel o výpoveď svedka a poškodeného Q. Q., výpoveď K. E., závery odborného vyjadrenia a ďalšie listinné dôkazy. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať, avšak vo výpovedi z prípravného konania pripustil, že poškodeného trikrát udrel päsťou do tváre. Poškodený uviedol, že v kritický deň išiel k priateľke K. E. a na rukách mal jej vnučku. Potvrdil, že obžalovaný mu ju strhol z rúk, chytil ho pod krkom a začal ho biť. Bil ho päsťou do hlavy a udrel ho asi šesťkrát. Búchal ho do oblasti hrudníka a o zábradlie mu narazil chrbát, ale i hlavu. Vznikli mu zranenia, pre ktoré vyhľadal aj lekárske ošetrenie. Pokiaľ ide o ďalšie výpovede K. E. a D. E., vo výpovediach týchto svedkýň a výpoveďou samotného obžalovaného boli rozpory, pretože svedkyne vypovedali len o úderoch dlaňou a obžalovaný doznal tri údery päsťou a svedkyňa D. E. menila výpovede. Preto správne súd prvého stupňa tieto svedecké výpovede vyhodnotil ako účelové a nedôveryhodné v snahe pomôcť obžalovanému zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Okresný súd svoje skutkové zistenia aj správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku.
Čo sa týka námietok obhajobného tvrdenia, že skutok nenapĺňa znaky prečinu podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., a že vec je potrebné postúpiť na priestupkové konanie, s týmto záverom sa odvolací súd nestotožnil.
V zmysle § 123 ods. 2 Tr. zák., ublížením na zdraví sa rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Podľa odborného vyjadrenia a výsluchu F. J. F. poškodený Q. utrpel v dôsledku napadnutia zranenia: opuch a bolesti v okolí očí, okoloočnicový hematóm, ktorý sa znázornil až následné dni, pomliaždenie chrbtice v rozsahu Th-L prechodu v mieste hrudnej a bedrovej chrbtice, išlo o sekundárny bolestivý syndróm chrbtice - narazenie stareckej chrbtice, pričom zranenie si vyžiadalo liečenie a PN 10 -14 dní. Zranenia mohli byť spôsobené poškodenému tak ako uvádza poškodený. Pokiaľ ide o sťaženie obvyklého spôsobu života u poškodeného v dôsledku predmetných zranení, toto trvalo 10-14 dní a spočívalo u poškodeného v
bolestiach hlavy a chrbta, pre ktoré poškodený musel užívať lieky tlmiace bolesť. Na dĺžku liečenia nemalo vplyv nejaké degeneratívne poškodenie chrbtice u poškodeného. Ani okolnosť, že poškodený v nasledujúcich dňoch viedol motorové vozidlo, nemôže viesť k záveru, že nejde o ublíženie na zdraví. Preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď konanie obžalovaného po právnej stránke posúdil ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.
Pochybenie zo strany súdu prvého stupňa nezistil odvolací súd ani vo výroku o treste. Uložený trest obžalovanému podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., vo výmere 7 mesiacov, výkon ktorého bol obžalovanému podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 20 mesiacov, zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, stupeň závažnosti spáchaného trestného činu ako aj pomery obžalovaného, tak ako na ne poukázal v napadnutom rozsudku súd prvého stupňa.
Poškodený Q. Q. pri podaní odvolania proti výroku o náhrade škody predložil odvolaciemu súdu potvrdenia o zaplatení cestovného a žiadal tiež nahradiť škodu za poškodenú košeľu vo výške 39,05 €. Keďže uvedené náklady vznikli poškodenému v súvislosti s trestným konaním, preto bolo potrebné poškodenému uplatnený nárok na náhradu škody v upravenej výške priznať.
Odvolací súd preto podľa § 321 ods. 1 písm. f), ods. 2 Tr. por. zrušil v napadnutom rozsudku výrok o náhrade škody a keďže mal splnené podmienky podľa § 322 ods. 3 Tr. por., rozhodol vo vecí sám, a to tak, že uložil obžalovanému povinnosť, aby poškodenému Q. Q. nahradil škodu vo výške 35,65 € a so zvyškom jeho nároku poškodeného odkázal na občianske súdne konanie.
Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.