Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/86/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Veroniky Poláčkovej, v právnej veci žalobcu: Ľubomír Kolčák, s miestom podnikania Vážska 1544/3, Sučany, IČO: 33 928 312, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Igor Müller & Mgr. Martin Dikoš,

s. r. o., so sídlom Tolstého 20, Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. 1100308/1/142809/2013 zo dňa 18.03.2013, takto jednomyseľne

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Prvostupňovým rozhodnutím č.k. 9514401/5/2409968/2012/Glö zo dňa 04.09.2012 Daňový úrad Žilina vydal dodatočný platobný výmer podľa v nadväznosti na a vyrubil platiteľovi dane Ľubomírovi Kolčákovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2008 v sume 2.158,00 Eur. V odôvodnení uviedol, že daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr, na ktorých je ako dodávateľ uvedený platiteľ ABQ - drevo, G. G.. Išlo o faktúru zo dňa 11.07.2008 č. 6/08 na sumu 202.490,50 Sk za dodanie drevnej hmoty v množstve 47,05 m3 a 46,20 m3. Faktúra bola uhradená v hotovosti, na základe výdavkového pokladničného dokladu odberateľa č. 395 a príjmového pokladničného dokladu dodávateľa bez čísla dňa 11.07.2008. Ďalej faktúra zo dňa 21.07.2008 č. 7/08 na sumu 201.636,- Sk za dodanie drevnej hmoty v množstve 46,36 m3 a 45,26 m3, ktorá bola uhradená v hotovosti 21.07.2008. Podľa preukazu pôvodu dreva na prepravu a spracovanie si zabezpečoval prepravu drevnej hmoty odberateľ - daňový subjekt

- Ľubomír Kolčák nákladným vozidlom MAN MT 826 BM.

Miestnym zisťovaním bolo zistené, že Urbár Martin v r. 2008 nevykonával a ani nevykonáva žiadne podnikateľské aktivity s daňovým subjektom ABQ - drevo, G. G.. V r. 2008 uskutočňoval Urbár Martin predaj dreva len priamo pre daňový subjekt Ľubomír Kolčák.

Dodávateľ daňového subjektu G. G. bol vypočutý na ústnom pojednávaní, pričom sa vyjadril k spôsobu nadobudnutia dreva tak, že drevo bolo nakúpené, on nebol vlastníkom lesa, niektoré drevo kúpil za hotové, niektoré drevo vyťažil. Nevie, kde sa v súčasnosti nachádzajú doklady o nákupe dreva. Nevie uviesť mená osôb, ktoré by dosvedčili, že drevo skutočne dodal. Predávané drevo ciachoval daňový subjekt, pretože on vlastní ciachu. Nevie konkretizovať miesto nakládky dreva v Martine.

Svedok L. vypovedal, že bol vodičom na nákladnom vozidle MAN a vykonával odvoz dreva na určené miesto. V r. 2008 mu organizoval prácu zamestnávateľ Ľubomír Kolčák, ktorý mu určoval miesto, kde má ísť drevo naložiť a odviezť. Jeho pracovnou náplňou nebolo preberať drevo z hľadiska kvality. Pri nakladaní dreva bol vždy prítomný G. G. a niekedy Ľubomír Kolčák. G. G. vystupoval vždy ako vlastník dreva.

Svedok Mgr. F. L. uviedol, že v období medzi rokmi 2008 - 2010 videl daňový subjekt a p. G. pri navozenom dreve na panelovej ceste tankodromu v časti Martin - Stráne. Nevie, koho majetkom bolo toto drevo. Bolo odvážané nákladným autom prispôsobeným na prepravu dreva.

Daňový subjekt uviedol, že G. G. kupoval drevo od súkromníkov - Mgr. W., JUDr. H.. JUDr. H. potvrdil, že pozná G. G., že uvedenému subjektu predával drevo, ale nie ako súkromná osoba, ale ako konateľ firmy JHC, s. r. o., Bratislava. Jeho firma JHC, s. r. o. predala G. G. v r. 2006 drevo. V r. 2008 však žiadne drevo G. G. nepredala. Čo sa týka osoby Mgr. W., žiadna z osôb z týmto menom, ktoré sú uvedené v administratívnom systéme vedenom na Daňovom úrade Žilina, nepotvrdila, že by v r. 2008 predala drevo firme ABQ - drevo, G. G..

Základnou podmienkou uplatnenia odpočítania dane je vznik daňovej povinnosti ( ). Platiteľ je zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj po obsahovej stránke. Podmienkou uplatnenia práva na odpočítanie je povinnosť preukázať nárok na odpočítanie dane faktúrou vystavenou platiteľom, ktorý dodal tovar alebo službu. Daňový subjekt však predložil len faktúry, preukazy pôvodu dreva na prepravu a spracovanie a pokladničné doklady o hotovostných úhradách faktúr. Nepredložil také dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali, že tovar (drevná hmota a guľatina) bol dodaný platiteľom, ktorý je uvedený na faktúrach. Podmienkou pre priznanie nároku nie je len skutočnosť, že odberateľ tovar zaplatil, vrátane DPH. Daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, pretože dôkazná povinnosť nespočíval len v ústnych vyjadreniach, ale je spojená s povinnosťou svoje tvrdenia doložiť dôkazmi. Bolo teda jeho povinnosťou preukázať, že faktúry, na ktorých je ako dodávateľ uvedený platiteľ ABQ - drevo, G. G., boli vystavené na základe reálne dodaného tovaru práve uvedeným platiteľom. Aj bez súčinnosti s daňovým subjektom správca dane vykonal dôkazy, a to vypočutie svedkov - G. G., D. L., Mgr. F. L., z ktorých však vyplývajú len pochybnosti o reálnom obchode medzi daňovým subjektom a ABQ - drevo, G. G.. Výpovede svedkov sú všeobecné, bez poskytnutia konkrétnych informácií o dodávateľoch drevnej hmoty, bez možnosti overenia ich tvrdení. Aj všeobecné a ničím nepodložené tvrdenia daňového subjektu nie sú takými dôkazmi, ktoré by preukázali, že tovar dodala práve osoba uvedená na faktúrach. Správca dane preveril i daňovým subjektom poskytnuté ústne informácie ohľadne dodávateľov G. G., ktoré však nepreukázali tvrdenia daňového subjektu. Nebolo teda preukázané reálne dodanie tovaru odberateľovi - Ľubomír Kolčák zo strany G. G., t.j. k vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa G. G. na základe dodania tovaru nedošlo, najmä keď samotný daňový subjekt G. G. si nepodal daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie prvý štvrťrok 2008 až štvrtý štvrťrok 2008, teda do štátneho rozpočtu neodviedol DPH. Preto správca dane neuznal daňovému subjektu odpočítanie dane z uplatnených faktúr.

Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný - Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č.k. 1100308/1/142809/2013 zo dňa 18.03.2013, ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdilo. Stotožnil sa so skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci zo strany prvostupňového orgánu. Ťažiskovou bola najmä výpoveď svedka G., ktorý správcovi dane nevedel uviesť, kde drevo, ktorého predaj v r. 2008 vyfakturoval odvolávajúcemu sa, bolo nakladané a dodané p. Kolčákovi, nevedel konkretizovať osoby, ktoré mu zabezpečili prepravu tovaru, keďže nedisponoval žiadnym dopravným prostriedkom na prevoz predmetného dreva, ani od ktorých konkrétnych osôb drevo nakúpil resp. vyťažil. Obchodovať s drevom môžu právnické a fyzické osoby len v súlade so o lesoch a vykonávacej vyhlášky. U vyťaženého dreva, ktoré sa ďalej predáva a toto je prepravované, skladované alebo spracovávané nákupcom dreva, musí byť preukázaný jeho pôvod. G. G. ako dodávateľ nepreukázal nadobudnutie (pôvod) dreva od žiadneho súkromníka ani iného subjektu a preto nemohol drevo predať odvolávajúcemu sa. Tiež boli preverené osoby, ktoré odvolávajúci sa označil ako možných predajcov dreva G. G.. Nezistil však, od koho mal G. G. predmetné drevo nadobudnúť. Žiadna z preverovaných osôb nepotvrdila predaj dreva v r. 2008 G. G.. Ani svedkovia D. L. a Mgr. F. L. neposkytli správcovi dane informácie, ktoré by preukazovali oprávnenosť odpočítania dane z faktúr, t. j. preukázanie reálneho prevzatia tovaru od G. G. daňovému subjektu. Tiež hodnovernosť dôkazu - „kópia evidencie skladu z r.

2008", je obmedzená, pretože nie je v súlade s účtovným výkazom o majetku a záväzkoch k 31.12.2008, ktorý samotný daňový subjekt predložil správcovi dane ako prílohu k daňovému priznaniu na dani z príjmov fyzickej osoby za r. 2008. Stotožnil sa s názorom prvostupňového orgánu, že odvolávajúci sa dostatočne nepreukázal, že by sa medzi ním a G. G. uskutočnili zdaniteľné plnenia deklarované faktúrami č. 6/08 a 7/08. Neuniesol teda dôkazné bremeno v zmysle v znení neskorších predpisov.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca. Vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu ako žalobné body uviedol: Skutočnosť, že G. G. nevedel uviesť, od koho nadobudol drevo, ktoré predal žalobcovi, nemožno dávať na jeho ťarchu, predmetnú skutočnosť žalobca nie je pri kúpe dreva povinný preverovať, pričom ciachou bol drevo povinný označovať len žalobca ako nákupca dreva, ktorý v každom jednotlivom prípade tak uskutočnil. Žalobca za drevo G. G. zaplatil. Postupom žalovaného, ktorým sa snažil žalobcovi dokázať, že nemohol kúpiť drevo, ktoré následne predal, tento bránil žalobcovi v podnikaní, na jeho ujmu ho zaťažoval duplicitným plnením daňovej povinnosti nielen vlastnej, ale aj povinnosti iného daňového subjektu. Výpovede svedkov, ktorí nákup potvrdili, vyhodnotil tak, že neposkytli informácie, ktoré by preukazovali oprávnenosť odpočítania dane z faktúr. Svedkovia v tejto veci potvrdzovali len skutočnosti ohľadne reálneho dodania dreva v r. 2008, ktoré si vzhľadom na odstup štyroch rokov mohli pamätať. Žalobca v rámci možností nákup tovaru od dodávateľa preukázal. Pokiaľ žalovaný spochybnil dôkaz - „kópiu evidencie skladu z r. 2008", mohlo ísť o chybu, ktorú učinila účtovníčka žalobcu, o ktorej sa žalobca v čase podávania daňového priznania nemohol dozvedieť. Nesprávne vedenie účtovníctva F. T. i u iných daňových subjektov je predmetom jej trestného stíhania. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril padaním zo dňa 17.09.2013. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle a nasl. , pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa z týchto dôvodov:

Podľa , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa v znení účinnom ku dňu 31.07.2008, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 49 ods. 1 cit. zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) cit. zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa v znení neskorších predpisov, dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.

Podľa § 29 ods. 8 cit. zákona, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých

preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Krajský súd v Žiline sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že nebolo preukázané, že drevná hmota, ktorá mala byť dodaná žalobcovi G. G. a ktorý tovar bol uvedený na faktúrach č. 6/08 a č. 7/08, bola skutočne dodaná platiteľom uvedeným na týchto faktúrach. Nebol preukázaný pôvod tejto drevnej hmoty, najmä kde bolo drevo G. G. vyťažené alebo od koho bolo nakúpené. Z celého vykonaného dokazovania, ktoré vykonal správca dane v zmysle , pričom sa neobmedzil len na vykonanie dôkazov, ktoré predložil žalobca (vyššie uvedené faktúry, príjmové pokladničné doklady a preukazy pôvodu dreva na prepravu a spracovanie) vyplýva, že nebol preukázaný pôvod dreva od žiadnej fyzickej či právnickej osoby, ktorá by bola oprávnená túto drevnú hmotu predať dodávateľovi žalobcu - G. G. a preto tento nemohol drevo predať žalobcovi. Dodávateľ G. neoznačil vôbec žiadne osoby, od ktorých mal drevo nakúpiť resp. vyťažiť. Hoci správca dane preveril osoby, ktoré žalobca označil ako možných predajcov dreva G. G. (Urbár Martin, Mgr. W., JUDr. H.), nezistil, od koho G. G. predmetné drevo nadobudol. Žiadna z preverovaných osôb nepotvrdila predaj dreva G. G. v r. 2008. Keďže nebolo preukázané, že by medzi žalobcom a G. G. sa uskutočnili zdaniteľné plnenia deklarované faktúrami č. 6/08 a č. 7/08, nemohol si potom žalobca odpočítať daň podľa a

Čo sa týka konkrétnych žalobných námietok, k týmto súd uvádza nasledovné:

Čo sa týka námietky, že G. G., ktorý si neplní daňové povinnosti, nevedel uviesť, od koho nadobudol drevo, ktoré predal žalobcovi, nemožno dávať na ťarchu žalobcu, súd uvádza, že je to žalobca, ktorý má dôkazné bremeno na preukázanie skutočného uskutočnenia zdaniteľných obchodov. Takéto dôkazy však nepredložil. Že tieto skutočnosti nevedel uviesť svedok G., stavajú žalobcu do dôkaznej núdze, ktorú môže preklenúť, len ak navrhne vykonanie iných - relevantných dôkazov. Správca dane sám vykonal rozsiahle dokazovanie u subjektov, ktoré žalobca označil ako možných predajcov dreva svedkovi G., avšak obchody z ich strany neboli potvrdené, čo v konečnom dôsledku viedlo k neuneseniu dôkazného bremena zo strany žalobcu. Neplnenie daňovej povinnosti svedkom G. nebolo dôvodom na neuznanie odpočítania dane, lebo správca dane preveroval konkrétne obchodné prípady, ktoré sú uvedené na vyššie uvedených faktúrach za mesiac júl 2008, čo by inak nerealizoval, ak by ako dôvod neuznania odpočtu bola len skutočnosť, že G. G. neodviedol DPH.

Čo sa týka námietky, že žalobca svedkovi G. za nákup dreva riadne zaplatil, čo boli i nesporne preukázané, súd uvádza, že je irelevantné, či odberateľ dodávateľovi zaplatil určitú finančnú čiastku, ktorá mu mala byť zaplatená na základe dodania tovaru, keď nebolo preukázané konkrétne dodanie tovaru v konkrétnom obchodnom prípade od dodávateľa uvedeného na faktúre.

Ďalej žalobca uvádza, že žalovaný bránil žalobcovi v podnikaní a na jeho ujmu ho zaťažoval duplicitným plnením daňovej povinnosti tým, že sa snažil dokázať, že nemohol kúpiť drevo, ktoré následne predal. Zo správneho spisu nevyplývajú také procesné postupy žalovaného, ktoré by smerovali k tomu, aby žalobcovi preukazoval nemožnosť kúpy dreva od svedka G.. Naopak, správca dane vykonal komplexné dokazovanie ohľadne preukázania dodania dreva, pričom nevypočul len svedka G., ale viackrát vyzýval žalobcu na predloženie ďalších dôkazov, pričom vykonal i ďalšie dôkazy, ktoré navrhol vykonať žalobca na svoje tvrdenia ohľadne preukázania pozitívnej skutočnosti, že so svedkom G. obchodoval. Nie je teda na mieste tvrdenie žalobcu, že vykonával len dôkazy, ktoré by svedčili v jeho neprospech. Čo sa týka tvrdeného bránenia žalobcovi podnikať, právo podnikať žalobcovi nie je vydaním napadnutého rozhodnutia obmedzené. Žalobca je zaviazaný zaplatiť DPH, čo je jeho zákonná povinnosť, ktorú zákon stanovuje ako dôsledok podnikania pri splnení zákonom stanovených podmienok.

Súd sa tiež nestotožnil s tvrdením žalobcu, že nákup drevnej hmoty podľa vyššie uvedených faktúr bol žalobcom v rámci jeho možností preukázaný, pretože svedkovia nemohli preukázať oprávnenosť odpočtu DPH z faktúr. Súd uvádza, že svedkovia ani neboli vypočúvaní k oprávneniu žalobcu k odpočtu DPH z dodávateľských faktúr, ale boli vypočúvaní za účelom objasnenia skutkových okolností

pri možnom predaji drevnej hmoty z ich strany dodávateľovi žalobcu - G. G.. Správca dane všetky zhromaždené dôkazy vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach a následne vyvodil z nich záver, že dodanie drevnej hmoty v jednotlivých obchodných prípadoch podľa dodávateľských faktúr za júl 2008 nebolo preukázané. To, že sa právny záver žalovaného nezhoduje s právnym záverom žalobcu nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože tento právny záver žalovaného a správcu dane vychádza z vykonaného dokazovania a bol riadne odôvodnený. Nejednalo sa teda o svojvoľné rozhodnutie správcu dane o neuznaní nároku na odpočítanie dane. Samotná skutočnosť, že žalobca má inú predstavu ohľadne vyhodnotenia vykonaného dokazovania sama o sebe nie je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho nezákonnosti.

Aj námietku, podľa ktorej chybu vo Výkaze o majetku a záväzkoch k 31.12.2008 mohla urobiť účtovníčka a teda za takúto chybu žalobca nezodpovedá, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Ak by skutočne chybu vo Výkaze o majetku a záväzkoch k 31.12.2008, ktorý žalobca predložil správcovi dane ako prílohu k daňovému priznaniu na dani z príjmov fyzickej osoby za r. 2008 urobila účtovníčka žalobcu, podľa , o účtovníctve v znení k 31.12.2008, účtovná jednotka môže poveriť vedením svojho účtovníctva aj inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu. Poverením sa účtovná jednotka nezbavuje zodpovednosti za vedenie účtovníctva, zostavenie a predloženie účtovnej závierky a za preukázateľnosť účtovníctva podľa tohto zákona. Okrem toho samotný Výkaz o majetku a záväzkoch k 31.12.2008, z ktorého vyplýva, že daňový subjekt nevykázal k tomuto dňu žiadnu hodnotu zásob, podpísal samotný žalobca. Žalobca teda musel vedieť o tom, že k tomuto dňu nevykazuje žiadnu hodnotu zásob dreva. Uvedený dôkaz priamo spochybňuje Skladovú evidenciu zásob dreva z r. 2008, podľa ktorej daňový subjekt vykazoval stav zásob dreva k 31.12.2008 - 1.258,64 m3. Správne teda postupoval správca dane, keď na tento dôkaz ako na nevierohodný neprihliadol.

Na záver krajský súd uvádza, že ak by aj k predaju dreva došlo, tým že nebol preukázaný jeho pôvod pri kúpe od svedka G., neboli splnené osobitné požiadavky na prevod vlastníckeho práva vyťaženého a ďalej predávaného dreva podľa , o lesoch. Po vyťažení dreva (na základe písomného súhlasu odb. lesného hospodára) je povinný drevo nákupca označiť ciachou. To platí pre každého nákupcu dreva, t.j. nielen pre žalobcu, ale aj pre prípadného nákupcu svedka G.. Žalobca síce drevo svojou ciachou označil, neoznačil ho však jeho právny predchodca - svedok G. ako pôvodný nákupca dreva (ako sám G. uviedol, drevo nakupoval, len nevie od koho). Ak by aj drevo G. vyťažil (čo však žalobca poprel vo svojej výpovedi), aj vtedy mal povinnosť svedok G. drevo označiť ciachou. Toto neurobil, preto pôvod dreva sa nedá preukázať. Ide o dôležitý dôkaz o tom, že drevo tak, ako je uvedené na faktúrach č. 6/08 a č. 7/08 v skutočnosti nebolo obchodované a teda v zmysle zák. o DPH nebolo dodané.

Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa veta prvá a contrario. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania. Súd mu náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave písomne v dvoch vyhotoveniach.