Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_34P-56-2012.pdf
PDF · 86.2 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/56/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci navrhovateľky T. Y., L.. XX.X.XXXX, P. J. T., T.. I. Č.. X a maloletého P. Y., L.. X.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, proti odporcovi G. J., L.. XX.X.XXXX, J. G. Č.. XX, T. G. T., v konaní o určenie otcovstva takto
rozhodol:
U r č u j e , žR. G. J., L.. XX.X.XXXX, J. G. Č.. XX, T. G. T. j e otcom maloletého P. Y., L.. X.XX.XXXX C. T. Y., L.. XX.X.XXXX, P. J. T., T.. I. Č.. X.
Z v e r u j e maloletého P. Y., L.. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
Zo strany otca u r č u j e pre maloletého výživné vo výške 30,- Eur mesačne od 8.11.2011 do 31.3.2012 a od 1.4.2012 do budúcnosti vo výške 50,- Eur mesačne, ktoré je otec p o v i n n ý posielať matke vždy do 25. dňa v mesiaci vopred.
Dlžné výživné, ktoré vzniklo jeho u r č e n í m od 8.11.2011 do 31.12.2013 vo výške 593,- Eur, súd p o v o ľ u j e otcovi splácať spolu s bežným výživným v 20,- eurových mesačných splátkach až do zaplatenia.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Z výpovede matky maloletého súd zistil, že rodičia maloletého P. žili v spoločnej domácnosti v Anglicku. Matka dieťaťa si tam prácu nenašla, ale jej priateľ, pán J. sa tam zamestnal. Tam otehotnela a o dva mesiace na to sa vrátili na Slovensko. Začala brigádovať v stánku v OC Galéria a potom pracovala pár týždňov na Sídlisku Dargovských hrdinov v potravinách Fresh. Mala uzavretú pracovnú zmluvu len na dobu určitú. Po jej skončení si už prácu nenašla. Keď sa narodil P., bývala u svojich rodičov, ale na víkendy chodila k rodičom odporcu a tam spolu žili aj s jej priateľom. Opakovala mu, že je potrebné, aby išiel spolu s ňou na matriku aby uznal otcovstvo k synovi. Súhlasil s tým, ale len pod podmienkou, keď dá maloletému priezvisko po ňom. Navrhovateľka to nechcela urobiť, povedala mu, že nemá nič proti tomu, aby sa ich syn volal po ňom, ale až potom, keď budú manželia a bude mať aj ona také isté priezvisko ako oni. Povedala mu, že pokiaľ sa o syna stará sama a nie sú všetci spolu, tak by mal mať syn jej priezvisko. Toto sa jej priateľovi nepáčilo a preto povedal, že on nikam nepôjde.
Bývali spolu s prestávkami až do marca 2012, kedy ona zo spoločnej domácnosti odišla. Otec jej syna odišiel pracovať do zahraničia v januári 2013. Odkedy opustila svojho priateľa, odvtedy sa už o syna
nezaujímal a neposiela matke maloletého ani výživné. Ani predtým neprispieval na výživu syna. Raz mu kúpil pyžamo a jedno balenie Nutrilonu a to bolo všetko. Je pravdou, že kúpil aj kočík pre ich dieťa, ale bolo to v čase, keď žili u jeho rodičov. Keď pýtala kočík od jeho mamy, tak jej povedala, že ona jej ho nedá, lebo ho kúpil jej syn. Potom ju to asi mrzelo, núkala jej ho, ale matka už medzi tým kúpila synovi druhý kočík.
Navrhovateľka žiadala, aby súd určil, že otcom jej syna je pán G. J., L.. XX.X.XXXX. Opakovane uviedla, že spolu žili dlho predtým, než otehotnela, bývali spolu. Nemala okrem neho žiadneho iného partnera, ktorého by mohol podozrievať, že je otcom ich syna. V Anglicku žili štyri mesiace a z toho dva mesiace bola tehotná. Chcela, aby syn bol zverený do jej osobnej starostlivosti a aby súd určil výživné zo strany otca vo výške 150,- Eur mesačne.
Kolízna opatrovníčka uviedla, že otec maloletého P. bol na úrade práce vypočutý k návrhu. Nepopieral, že je otcom maloletého dieťaťa. Nezdalo sa mu len, že by mal platiť výživné odkedy sa dieťa narodilo z toho dôvodu, že tvrdil, že sa pár mesiacov o syna spoločne starali a že prispieval na jeho výživu a výchovu. Iné výhrady voči návrhu nemal.
Súd vo veci vypočul pani C. K., matku odporcu, ktorá uviedla, že pán J. je jej synom. Vie o tom, že jej syn s T. Y.A. žil a vie o tom, že sa im narodilo dieťa. Mali však dosť rozdielne povahy a nedokázali spolu zotrvať v spolužití. Z toho dôvodu sa rozišli, ale jej syn je si toho vedomý, že je otcom maloletého P. Y.. Keďže momentálne jej syn žije a pracuje v zahraničí v Nemecku, nemá možnosť prísť na Slovensko tak často, ako by chcel. O pojednávaní vo veci určenia otcovstva bol včas informovaný, ona je s ním v telefonickom kontakte. Súhlasil s tým, aby jeho matka na pojednávaní predniesla, že on je otcom maloletého P.. Nemôže však prísť na matriku a uznať tam otcovstvo a preto súhlasil s tým, aby bolo rozhodnuté rozsudkom o tom, že uznáva otcovstvo k maloletému P. Y., L.. X.XX.XXXX.
Matka odporcu na pojednávaní predložila synom podpísané priznanie otcovstva. Syn ju splnomocnil aj k tomu, aby ho na pojednávaní zastúpila.
Odporca je zamestnaný v Nemecku vo firme Johnson Horses GmbH.
Pracoval pri koňoch zarábal mesačne 400,- Eur až 500,- Eur mesačne, z týchto peňazí si hradí ubytovanie, stravu a cestovné ako aj ďalšie nevyhnutné osobné výdavky na hygienu a oblečenie.
Podľa ust. § 94 ods.1 a 2 zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Podľa ust. § 113 ods. 2 O.s.p., s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.
Podľa ust. § 28 ods.1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčí. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčia.
Na základe zistených skutočností, s prihliadnutím k uvedeným ustanoveniam zákona a písomnému prehláseniu otca súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Keďže nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, na základe vykonaného dokazovania súd určil, že odporca je otcom maloletého dieťaťa. Preukázalo sa, že otec s matkou maloletého v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa súložil, žili spolu aj po narodení dieťaťa a svoje otcovstvo spočiatku nepopieral. Odmietol však ísť s matkou maloletého na matriku, kde by svoje otcovstvo priznal a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tak ani nemieni v najbližšom čase urobiť. Preto súd návrhu matky maloletého vyhovel.
Keďže sa o dieťa dlhodobo riadne stará, súd jej zveril dieťa do osobnej starostlivosti a zo strany otca maloletého určil výživné s prihliadnutím k potrebám dieťaťa a možnostiam a schopnostiam otca.
Dlžné výživné určil v rôznej výške preto, že v čase, keď po narodení spolu žili, otec prispieval menšími čiastkami na zabezpečenie potrieb maloletého, do času, kým sa s matkou dieťaťa v marci 2012 nerozišli. Vzniklo ako násobok určenej sumy výživného a vzhľadom k pomerom na strane odporcu mu súd povolil dlžné výživné uhrádzať v splátkach (ust. § 160, ods. 1 O.s.p.).
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa ust. § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.