Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-5T/165/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Marcely Kosovej a prísediacich J.. F. Q. W.. a V.. P. E. v trestnej veci obžalovanej P. K. pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.01.2014 v Bratislave, takto

rozhodol:

Obžalovaná

P. K., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v W., trvale bytom W., M. Y. XX, t. č. vo väzbe v ÚVV A. od 28.06.2012,

sa uznáva vinnou, že

dňa 25.06.2012 v čase asi o 08,30 hod. v pobočke M. U.. v Bratislave na M. ulici č. XX predložia poškodenému žiadosť o úver - flexipôžičku - bezúčelovú č. XXXXXXXXXXXXXXX, ktorý v prípade poskytnutia mala splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach, pričom v procese podania žiadosti o úver poškodenej spoločnosti predložila pozmenený občiansky preukaz so sériovým číslom A. XXXXXX na meno P. K., rodená V., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom W., M. Y. XXXX/XX, údajne vydaný OR PZ Partizánske dňa 30.10.2009, platný do dňa 30.10.2019, ktorý bol sfalšovaný pozmenením údajov v kolónkach priezvisko, číslo OP, dátum narodenia, rodné číslo, trvalý pobyt, rodné priezvisko a vodičský preukaz so sériovým číslom W.-XXXXX-XX na meno P. K., nar. XX.XX.XXXX, W., údajne vydaný OR PZ PD VP v W., platný odo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol sfalšovaný pozmenením údajov v kolónkach priezvisko, číslo VP, dátum narodenia, tiež uviedla ako svojho zamestnávateľa spol. Lufthansa AG, Von - Gablenz - Strasse 2, 50679 Köln, BRD, kde však nikdy nepracovala a údaje o zamestnaní fingovala z dôvodu, aby jej bol úver poskytnutý, na základe čoho žiadala, aby jej bol poskytnutý úver vo výške 23.800,- Eur, pričom žiadosť o úver jej bola zamietnutá a k uzavretiu zmluvy o flexipôžičke nedošlo, ale v prípade, že by jej flexipôžička bola poskytnutá, vylákala by od bankového subjektu M. U.. úver so zmluvným navýšením v celkovej výške 35.412,74 Eur, čím by mu bola spôsobila škodu v uvedenom rozsahu.

teda

- dopustila sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, a ktorého sa dopustila v úmysle vylákať od iného úver tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie úveru, a tak mu spôsobí značnú škodu, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,

- verejnú listinu s podstatne pozmeneným obsahom použila ako pravú

tým spáchala

- zločin úverového podvodu podľa , v štádiu pokusu podľa ,

- v jednočinnom súbehu s prečinom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa .

Za to sa

odsudzuje:

Podľa § 222 ods. 4, § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 38 ods. 5, § 41 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovanú pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V podal na Okresný súd Bratislava V dňa 21.12.2012 pod sp. zn. obžalobu na obvinenú P. K. pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., v jednočinnom súbehu s prečinom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Tr. zák.

Na základe podanej obžaloby okresný súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní rozhodol rozsudkom zo dňa 08.04.2013 sp. zn. , ktorým uznal obžalovanú P. K. vinnou zo zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Tr. zák. a uložil jej trest odňatia slobody vo výmere dva roky so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Krajský súd Bratislava uznesením zo dňa 27.06.2013 sp. zn. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.

Okresný súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovanej P. K., svedka C. T., svedka V.. Q. D., prečítaním znaleckého posudku KEU PZ, odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz, prečítaním a oboznámením listinných dôkazov, správ a odpisu RT na obžalovanú.

Obžalovaná P. K. na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Tr. zák. uviedla, že od počiatku sa priznala k falšovaniu tých dokladov, keďže jej nič iné nezostávalo, nakoľko keby požiadala o úver pod svojím menom, tento by nedostala s poukazom na svoje predchádzajúce odsúdenie. Potrebovala si po návrate z väzby vyriešiť situáciu predovšetkým preto, lebo dcéra bývala s jej partnerom v Prahe a o syna sa jej starali rodičia. Na Slovensku nebolo možné sa zamestnať pre jej register trestov, preto sa zamestnala v zahraničí. Mala prenajatý byt, z ktorého musela zo dňa na deň odísť, o čo ju požiadal majiteľ bytu. Cíti sa byť v tomto vinná, ale nebolo jej úmyslom kohokoľvek poškodiť, úver mala v úmysle splácať, neskôr už oň ani nemala záujem. Obžalovaná k žalovanému zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. uviedla, že čo sa týka priebehu samotného skutku, keď prišla za tým pánom do banky, spýtala sa ho, či je zmluva zaväzujúca, či sa dajú dohodnúť splátky, aj dodatočne, či sa dá dohodnúť zmena splátok, či je možné úver predčasne splatiť. Povedali jej, že úver pošle na schválenie a potom ostatné veci doladia. Podotkla, že keby vedela, že ide o navýšenie úveru až o 12.500,- Eur,

túto zmluvu by nebola podpísala. Ona žiadala len predbežne banku o sumu 23.800,- Eur. Keď prišla druhý krát do banky, tak už úver, resp. zmluvu podpísať nestihla, lebo ju tam čakali policajti a hneď ju zobrali. Nestihla ani jednať o podmienkach samotného úveru. Keď jej telefonovali z banky, neoznámili jej, že žiadosť o úver bola schválená. V banke jej pôvodne povedali, že do dvoch dní sa ozvú, či ten úver je schválený alebo nie. Keďže sa v tomto termíne neozvali, tak ona už ani nerátala s tým, že úver bude schválený a sama by už banku nekontaktovala. Do ďalšieho konania bola teda vmanipulovaná pracovníkom banky, ktorý, ako sa dozvedela na pojednávaní, konal na pokyn polície. Keby niekedy do tej banky prišla dobrovoľne, tak len preto, aby si prišla pre doklady, lebo si uvedomila, do akých problémov sa môže dostať, aj preto chcela naspäť doklady, čo však nestihla, lebo bolo len pár sekúnd od momentu, keď prišla do banky do momentu, keď k nej pristúpila polícia. Vôbec nemala šancu rozprávať sa s pracovníkom banky.

Svedok V.. Q. D. uviedol, že osobne s obžalovanou nikdy nejednal. Je právny zástupca poškodenej spoločnosti - banky a môže len všeobecne uviesť, že pri návšteve s klientom, kedy tento deklaruje, že si chce zobrať nejaký úver sa dojednajú všeobecné možnosti a podmienky úveru s tým, že konkrétne percentuálne navýšenie úveru, ktorý sa prípadne ide poskytnúť sa dohodne až pri podpise samotnej úverovej zmluvy. Pri podpise zmluvy o úvere sa dajú ešte istina a príslušenstvo meniť. Väčšinou je to smerom dolu. Predmetného dňa sa do pobočky banky dostavila osoba, ktorá predložila doklady na meno P. K. a požiadal o flexipôžičku v sume 23.800,- Eur. Svedok sa dozvedel o tejto skutočnosti potom, ako pracovník banky pán T., manager obsluhy a riaditeľka poňali podozrenie, že občiansky preukaz predložený touto osobou vykazuje znaky pozmeňovania, čím vzniklo podozrenie na pokus úverového podvodu. Kontaktovali políciu a čakali na jej ďalšie pokyny. Pokyny boli v tom zmysle, že aby postupovali štandardným spôsobom, zavolali klientke, a keď príde, tak oni preveria jej totožnosť a doklady a v prípade potvrdenia podozrenia začnú konať. Chceli takto odhaliť pravdepodobného páchateľa. On sám v momente zadržania obžalovanej v banke prítomný nebol.

Svedok C. T. uviedol, že klientka - obžalovaná vedela výšku úveru o ktorý žiadala, on od nej preberal žiadosť o úver. Predložila občiansky preukaz, vodičský preukaz na meno P. K. a potvrdenie o zamestnaní v nemeckom jazyku, výplatné pásky. Ak banka zistí, že úver sa z nejakého dôvodu klientovi neposkytne, tejto osobe sa to oznámi telefonicky. V tomto prípade však postupoval podľa inštrukcií polície, ktoré boli také, že má kontaktovať klientku - obžalovanú, pozvať ju k nim. Nehovoril jej presné stanovisko, či je úver schválený alebo nie. Povedal jej, aby prišla, že ešte bude od nej potrebovať jedno tlačivo, nepovedala mu vtedy, že už nemá záujem o úver. Sama banku nekontaktovala, či jej bol úver schválený. Pokiaľ žiadateľ o úver nezmení výšku istiny, tak on má vplyv len na túto istinu, ostatné ako úroky a podobne je v réžii banky. Keď obžalovaná prišla do banky k stolíku, sadla si, vypýtal si od nej občiansky preukaz a doklad o prechodnom pobyte, ktorý chcela polícia, aby si od nej vyžiadal. Potom už pristúpila polícia.

Svedkyňa kpt. V.. F. X. uviedla, že asi dva dni pre skutkom bolo operatívnou činnosťou zistené, že je tu podozrenie na pokus úverového podvodu v banke. Druhý deň bolo vydané uznesenie o začatí trestného stíhania, na ďalší deň bolo dohodnuté predbežné zadržanie tejto osoby a na tretí deň ráno sa išlo do banky, do ktorej sa mala táto osoba dostaviť. Nevie uviesť, kto konkrétne z polície inštruoval pracovníkov banky, ako sa majú postaviť vo vzťahu k tejto osobe. Priamo v banke bola so svedkyňou kolegyňa z operatívy Bc. F. M.. Počkali pri vedľajšom stole, kolegyňa bola v banke už v momente, keď tam vošla obžalovaná, svedkyňa tam vošla až po jej príchode a sadla si ku kolegyni. Svedok T. komunikoval s obžalovanou, táto predložila dva doklady, ktoré následne zadržali. Nepamätá si, či k obžalovanej pristúpili hneď po predložení dokladov, alebo počkali 5-10 minút. Pristúpili k nej, spýtali sa jej ako sa volá, doklady ležali na stole. Uviedli jej, že majú súhlas od prokurátora na predbežné zadržanie, a že musí ísť s nimi. Osoba obžalovanej bola ešte pred ich vstupom do banky stotožnená operatívou.

Svedkyňa V. B. uviedla, že v tejto veci bola požiadaná o spoluprácu kolegyňou F. M.. Bolo jej a kolegovi priamym nadriadeným oznámené, že majú ísť k banke, kde sa má udiať nejaký podvod. Ona bola vonku pred bankou. Nevie presne, aký čas uplynul od príchodu obžalovanej do jej zadržania, možno 15-30 minút. Do banky vstúpila až keď kolegovia vykonávali úkony. Nepočula o čom komunikoval zamestnanec banky s obžalovanou.

Svedok C. A. uviedol, že o celej veci vie toľko, že obžalovaná prišla do banky, kde predložila nejaké pozmenené doklady. Jeho úlohou bolo to, že mal osobu, ktorá to príde spraviť, zadržať a eskortovať na oddelenie. S kolegyňou B. boli pred bankou, nevie presne, kedy sa presunuli do priestoru banky.

Svedkyňa A.. F. M. uviedla, že k tomuto prípadu sa dostala prostredníctvom operatívno-pátracej činnosti, pričom ide o proces v stupni „vyhradené“. Čo sa týka následného postupu, ona nebola v banke, prišla tam až po vstupe obžalovanej, komunikáciu svedka T. a obžalovanej nepočula. Nepamätá si, aký čas uplynul od momentu vstupu obžalovanej do banky do jej zadržania. Obžalovaná si sadla, predložila doklady, na základe čoho svedkyňa a vyšetrovateľka k nej pristúpili. Požiadal ju, aby jej predložila doklady, na základe čoho si všimla, že na občianskom preukaze sú vyškrabkané písmená. Konkrétne svedkyňa ju zadržala.

Svedkyňa R. K. uviedla, že ona videla len občiansky preukaz, ktorý jej ukázal kolega T., ktorému sa nezdali údaje na tomto preukaze. V banke majú predpisy na to, ako v takýchto situáciách postupovať. Ona osobne ešte takýto prípad nemala. V čase zadržania obžalovanej v banke nebola, prišla až na poobednú zmenu.

Z fotodokumentácie z kamerového záznamu vyplýva, že dňa 25.06.2012 bola obžalovaná v pobočne M. a.s. v Bratislave na M. XX, vstup o 08:11:03 h. - 08:11:04 h. V čase o 08:11:38 komunikovala s pracovníkom banky, v čase o 08:52:20 odchádza z banky.

Z kamerového záznamu zo dňa 28.06.2012 vyplýva, že obžalovaná v pobočne M. a.s. v Bratislave na M. XX, si sadla k stolu pracovníka banky, predložila dva doklady a čakala po dobu cca jednej minúty a pätnásť sekúnd. Pracovník banky pracoval na počítači, obžalovaná sedela, nekomunikovala s ním a čakala. Následne k stolíku pristúpili dve príslušníčky polície - svedkyne M. a X., komunikovali s obžalovanou a prezerali si ňou predložené doklady.

Zo správy Interpolu Wiesbaden zo dňa 27.11.2012 vyplýva, že spoločnosť Lufthansa AG informovala, že v databáze sa nachádzajú iba všetci aktívni zamestnanci, alebo zamestnanci, ktorí odišli zo spoločnosti do dôchodku. Údaje o bývalých zamestnancoch sú odstránené z databázy. Pracovná zmluva vyzerá ako štandardná pracovná zmluva spoločnosti Lufthansa. Nie je možné vylúčiť, že menovaná bola ich zamestnankyňou, ale potvrdenie o zamestnaní nevyzerá ako originál. Pani X. G. sa nenachádza na vnútornom adresári firmy, firemná pečiatka vyzerá zle, je možné, že sa jedná o falzifikát.

Zo žiadosti o flexipôžičku - bezúčelovú vyplýva, že dňa 25.06.2012 svedok T. ako poverený zamestnanec banky komunikoval s obžalovanou, ktorá požiadala o úver vo výške 23.800,- Eur s dobou splatnosti na 60 mesiacov. Navrhovaná úroková sadzba v percentách je 16,9 % p.a., typ splácania bol dohodnutý anuitný. Osoba, ktorá žiadala o úver má uvedené meno „P. K.“ s dátumom narodenia XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, bytom W., M. Y. XXXX/XX. Ako zamestnávateľ je uvedená spoločnosť Lufthansa AG, trvalý pracovný pomer. Čistý mesačný príjem za posledný mesiac je uvedená suma 2.753,96 Eur.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz, Bratislava vyplýva, že skúmaním bolo zistené, že tlačivá predložených dokladov - občiansky a vodičský preukaz, držiteľka P. K., nar. XX.XX.XXXX - vykazujú v porovnaní s adekvátnymi originálmi zhodné charakteristické znaky, na základe bolo konštatované, že tlačivá obidvoch predložených dokladov sú pravé. Obidve tlačivá boli sfalšované pozmenením údajov, a to v priezvisku, dátume narodenia, čísla preukazov a ďalších údajov, ako je napr. rodné číslo.

Okresný súd vyhodnotil takto vykonané dokazovanie podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, rešpektujúc pritom právny názor odvolacieho súdu a dospel k záveru, že obžalovaná ako trestne zodpovedný subjekt sa dopustila skutku uvedeného v skutkovej vete rozsudku, ktorým konaním naplnila zákonné znaky zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Tr. zák., tak po objektívnej ako i po stránke subjektívnej. Ako trestne zodpovedný subjekt sa dopustila konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, a ktorého sa dopustila v úmysle vylákať od iného úver tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie úveru, a tak mu spôsobí

značnú škodu, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo. V rámci tohto svojho konania verejnú listinu s podstatne pozmeneným obsahom použila ako pravú. Tieto skutočnosti vyplývajú jednak z výpovede samotnej obžalovanej, ktorá vo vzťahu k žalovanému prečinu uviedla, že si je vedomá, že pozmenila pravé doklady a k tomuto konaniu sa v plnom rozsahu priznala. Uviedla, že tak musela urobiť, lebo vedela, že na jej meno by jej žiadna banka úver neposkytla. Úver však mala v úmysle splácať. Vo vzťahu ku konaniu právne kvalifikovanému ako zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., uviedla, že žiadala banku o úver v sume 23.800,- Eur, pričom následne mala za to, že tento úver jej nebol schválený, keďže sa v dohodnutom termíne dvoch dní pracovník banky neozval. Uviedla ďalej, že keď jej telefonoval, stále jej nebolo zrejmé, či úver je alebo nie je schválený. Do banky šla len preto, aby si zobrala doklady, o úver už záujem nemala, a sama by do banky za účelom poskytnutia tohto úveru už nešla. Nevedela koľko bude musieť presne banke zaplatiť v prípade, že by úver schválený bol, keďže všetko bolo dohodnuté len predbežne, vrátane doby splácania. Trestná činnosť obžalovanej bola preukázaná aj ďalšími dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní, vrátane výpovede svedkov, listinných dôkazov ako i kamerových záznamov z predmetnej pobočky banky. Z týchto v súhrne vyplýva, že obžalovaná sfalšovala dva doklady totožnosti, ktoré predložila pri žiadosti o úver, v úmysle tento získať, ako pravé, zároveň deklarovala potvrdením, že pracuje na trvalý pracovný pomer v spoločnosti, ktorá túto skutočnosť nepotvrdila. Úver následne nezískala, nakoľko banka dospela k podozreniu, že ide o podozrenie o úverový podvod, pričom následne konala v súčinnosti s políciou.

Okresný súd na základe hore opísaného dokazovania ustálil skutkový stav veci, tak ako je uvedený v tomto rozsudku, keď vykonal všetky potrebné dôkazy nevyhnutné na spravodlivé rozhodnutie. Tieto dôkazy následne vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na veľmi starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne i v kontexte uznesenia Krajského súdu Bratislava zo dňa 27.06.2013 sp. zn. . Dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané také konanie obžalovanej, ktoré naplnilo zákonné znaky žalovaného zločinu podľa § 222 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. v štádiu pokusu, nakoľko obžalovaná sa snažila vylákať od bankového subjektu M. U. úver v celkovej sume 35.412,74 Eur. Škodou sa rozumie aj ujma na zisku, ktorý by bolo možné očakávať, že poškodený dosiahne, ak by nedošlo k danému trestnému činu. Vo vzťahu k prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Tr. zák. súd nemal pochybnosti o jej konaní a správnosti právnej kvalifikácie tohto konania, samotná obžalovaná vo vzťahu k tomuto prečinu sa v plnej miere priznala, oľutovala ho a jej konanie bolo preukázané aj ďalšími dôkazmi, predovšetkým znaleckým dokazovaním.

Čo sa týka obrany obžalovanej, že ona upustila dobrovoľne od svojho konania, nakoľko sama by banku už nekontaktovala, a teda nemohla spáchať žalovaný zločin v štádiu pokusu, do banky sa dostavila len preto, že ju tam vylákala polícia, pričom v telefonickom rozhovore jej pracovník banky neuviedol, že úver nebol schválený alebo bol schválený, súd uvádza nasledovné: -takúto obranu obžalovanej súd považuje za účelovú z viacerých dôvodov. Obžalovaná preukázateľne mala úmysel získať z banky úver. Za týmto účelom úmyselne sfalšovala dva svoje doklady, lebo vedela, že na jej meno by úver od žiadnej banky nedostala, a to pre svoje predchádzajúce odsúdenie. Už v tejto časti vedome porušila zákon, pričom toto jej protiprávne konanie smerovalo k tomu, aby úver získala, -takto sfalšované doklady predložila pracovníkovi banky a požiadala o úver s tým, že svoju žiadosť banke predložila a dohodla sa s pracovníkom banky, že ju bude o výsledku informovať, -napriek jej tvrdeniu, že v čase telefonátu pracovníka banky už nemala úmysel tento úver získať, teda podľa nej od svojho konania upustila, túto skutočnosť v rámci telefonického rozhovoru neuviedla, naopak, opätovne sa dostavila do banky, hoci podľa pracovníka banky jej bolo oznámené, že je potrebné, aby sa dostavila do banky a predložila ešte nejaké doklady (pokiaľ skutočne už o úver neusilovala, bolo namieste mu to povedať, pretože v takom prípade je nelogické, aby chodila do banky a predkladala ďalšie doklady), -podľa kamerového záznamu aj podľa výpovedí svedkov vyplýva, že obžalovaná dňa 28.06.2012 predložila pracovníkovi banky doklady bez toho, aby mu povedala, že už nechce úver, o ktorý pôvodne požiadala. Pri stolíku pritom sedela minimálne jednu minútu potom, ako dala doklady k dispozícii pracovníkovi banky a čakala, hoci stále mala možnosť uviesť, že už na úvere netrvá, -obžalovaná uviedla, že prišla do banky len preto, aby si odtiaľ vzala doklady, ale doklady mala pri sebe, banka mala len ich fotokópiu, ktorá je súčasťou spisu banky, s ktorým klient nedisponuje, a preto sa mu ani nevracia.

Okrem uvedených skutočností je potrebné uviesť vo vzťahu k trestnému činu úverového podvodu, že na poskytnutie úveru je podstatnou podmienkou pravdivé zistenia banky týkajúce sa jednak bonity žiadateľa o úver, pričom posudzuje tieto údaje z hľadiska niekoľkoročnej návratnosti finančných prostriedkov, keďže pre banku je podstatný pravidelne sa opakujúci reálny príjem, ktorý aktuálne stále trvá. Zároveň sa vyžaduje pravdivé preukazovanie totožnosti žiadateľa a to aspoň dvomi preukazmi totožnosti. Úmyselné porušenie týchto podmienok potom či už v súhrne, alebo samostatne, napĺňa formálne znaky trestného činu úverového podvodu. Či pôjde o dokonaný trestný čin, alebo o jeho pokus záleží na tom, či banka úver poskytne, alebo tieto porušenia zistí a úver neposkytne, teda neuzatvorí so žiadateľom úverovú zmluvu na podklade ktorej by vyplatila finančné prostriedky. Ide teda o okolnosti, ktoré nie sú závislé od vôle žiadateľa, ale od preverovacej činnosti banky, pretože žiadateľ pri predkladaní falošných údajov predpokladá, že sa tak stane a že banka nezistí skutočné pravé údaje. Žiadateľ o úver - v tomto prípade obžalovaná - už tak začala totiž napĺňať objektívnu stránku trestného činu a bezprostredne ohrozovala predmet svojho útoku, pričom toto konanie je v bezprostrednej časovej spojitosti s následkom, ktorý očakáva, že nastane, teda trestná činnosť už je tak rozvinutá, že možno očakávať dokonanie trestného činu. Inak povedané, už podnikla všetky kroky, ktoré boli nevyhnutné na spôsobenie následku. Opäť je potrebné aj v tejto súvislosti sa vrátiť k obrane obžalovanej, že už o úver nemala záujem, pričom opäť je potrebné zdôrazniť, že tento svoj úmysel nijako neprejavila. Keby tak bola následne urobila, minimálne pri telefonáte s pracovníkom banky, bolo by teoreticky na mieste preukazovať, či dobrovoľne upustila alebo nie od svojho konania.

V súvislosti s vyššie uvedeným preto okresný súd nie len že rešpektoval názor odvolacieho súdu a výške škody, ale si ho aj osvojil. Obžalovaná požiadala o úver aj s tým, ako jej bolo prezentované predpokladané jeho navýšenie. Keby sa pri podpise konkrétnej úverovej zmluvy tieto premenné boli zmenili, malo by to vplyv na výšku škody, avšak išlo by už o situáciu dokonaného trestného činu.

V tejto súvislosti je irelevantná snaha obžalovanej preukázať, že polícia pri jej zadržaní nepostupovala správne, vylákala ju do banky a tým vyvolala spáchanie žalovanej trestnej činnosti, keďže obžalovaná naplnila objektívnu stránku zločinu v štádiu pokusu už pri podaní žiadosti o úver. Nemožno vytknúť polícii, že po tom, ako bolo prostriedkami operatívno-pátracej činnosti (čo je legitímny postup polície) zistená táto skutočnosť, pristúpila k postupu opísaného svedkami - policajtmi a zadržala obžalovanú.

Čo sa týka osoby obžalovanej, táto v minulosti bola viac krát súdne trestaná, a to prevažne pre trestnú činnosť majetkového charakteru. Naposledy rozsudkom OS Dunajská Streda zo dňa 24.09.2008, sp. zn. kedy bolo u obžalovanej upustené od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k rozsudku OS Bratislava V zo dňa 09.06.2008 sp. zn. , kde jej bol uložený NEPO trest odňatia slobody vo výmere dva roky so zaradením do I. NVS. Z tohto trestu bola podmienečne prepustená dňa 29.10.2009 so stanovením skúšobnej doby v trvaní tri roky. Aktuálne je trestne stíhaná pre ďalšiu trestnú činnosť, keďže sú na ňu podané dve obžaloby pre obdobný charakter trestnej činnosti, a to na Okresnom súde Bratislava III a na Okresnom súde Bratislava V.

Vo vzťahu k uloženému trestu súd zhodnotil všetky zásady ukladania trestu, a pri zabezpečení individuálnej i generálnej prevencie, zohľadnení poľahčujúcich okolností (obžalovaná sa priznala a svoje konanie oľutovala vo vzťahu k jednému zo žalovaných trestných činov, čo súd nemohol ignorovať pri ukladaní trestu) priťažujúcich okolností (v minulosti už bola súdne trestaná a aktuálne sa dopustila dvoch trestným činov), motívu konania obžalovanej, jej pohnútky a spôsobený následok, má za to, že na nápravu obžalovanej bude potrebné pôsobiť trestom úhrnným nepodmienečným. Nakoľko obžalovaná opätovne spáchala zločin ani nie tri roky potom, ako bola z výkonu trestu pre takýto prepustená, hoci súd pri ukladaní trestu zistil prevahu priťažujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. avšak pri aplikovaní § 38 ods. 5 Tr. zák. zvýšil dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby pri prísnejšom trestnom čine - v tomto prípade zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. o jednu polovicu, teda nepoužil ustanovenie odseku 4 § 38 Tr. zák. V tejto súvislosti súd skúmal aj možnosť aplikovania § 41 ods. 2 Tr. zák., teda uloženie trestu asperovaného a dospel k záveru, že takýto druh trest u obžalovanej neprichádza do úvahy, keďže tak žalovaný prečin ako aj zločin spáchala v jednočinnom súbehu. Pre aplikáciu tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby boli tieto spáchané dvomi alebo viacerými skutkami. Súd teda uložil obžalovanej trest odňatia slobody vo výmere deväť rokov (spodná navýšená hranica je osem rokov a šesť mesiacov), ktorý

trest je pri dolnej hranici navýšenej trestnej sadzby. Pri určovaní takto uloženého trestu súd prihliadol i na osobu obžalovanej, jej rodinné pomery a možnosti jej nápravy vo všetkých súvislostiach.

Čo sa týka spôsobu výkonu trestu súd obžalovanú zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetného skutku bola vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave.