Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2Cob-60-2013.pdf
PDF · 82.65 KB
Case nature
Subarea
2Cob/60/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: HANT BA, a.s., Považské Podhradie 77, Považská Bystrica, IČO: 36 328 375, zastúpeného Advokátskou kanceláriou KZ partners, s.r.o., Slnečná 4, Senec, IČO: 47 236 477, proti žalovanému: SAKMONT s.r.o. Snina, Komenského 2659/9, Snina, IČO: 36 499 196, zastúpeného Advokátskou kanceláriou KRAJŇÁK & PARTNERS, s.r.o., Záhradnícka 25, Bratislava, IČO: 47 233 427, o zaplatenie 2.668,12 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k. 12Cb/44/2012-115 zo 17.7.2013, zhodou hlasov členov senátu takto
rozhodol:
M e n í uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti o náhrade trov konania tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 392, 31 eur a iné trovy vo výške 160,- eur, všetko na účet zástupcu žalovaného Advokátska kancelária KRAJŇÁK & PARTNERS, s. r. o. v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým uznesením konanie zastavil a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa v konaní domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 2.668,12 eur s prísl. titulom zaplatenia zmluvnej pokuty. Proti vydanému platobnému rozkazu žalovaný podal odpor, v ktorom namietal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Žiadal žalobný návrh zamietnuť. Podaním z 10.6.2013 žalobca zobral žalobný návrh v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Žalovaný so zastavením konania súhlasil, preto podľa § 96 ods. 1, 2 O. s. p. súd konanie vo veci zastavil.
Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. s tým, že konanie vo veci bolo zastavené po vzájomnej dohode účastníkov konania. Zároveň súd prvého stupňa uviedol aj to, že žalobca nemá nárok na vrátenie zaplateného súdneho poplatku, pretože k späťvzatiu žaloby došlo až po prvom pojednávaní.
Proti tomuto uzneseniu, proti výroku o nepriznaní náhrady trov konania, podal včas odvolanie žalovaný. Poukazuje na to, že procesné zavinenie na zastavení konania je na strane žalobcu, ktorý zobral žalobný návrh späť. Späťvzatie žalobného návrhu nebolo dôsledkom správania žalovaného, ktoré by bolo realizované po podaní žalobného návrhu. Nesúhlasí so súdom prvého stupňa, že k späťvzatiu návrhu došlo po uzatvorení dohody medzi účastníkmi konania. Žiadna dohoda o urovnaní, či iná písomná alebo ústna dohoda medzi účastníkmi konania ohľadom uplatneného nároku uzavretá nebola. Na pojednávaní 5.6.2013 zástupca žalovaného vyjadril súhlas so zastavením konania pre späťvzatie žalobného návrhu žalobcom a zároveň aj uplatnil nárok na náhradu trov konania. Tieto trovy aj riadne
vyčíslil. Pre rozhodnutie o náhrade trov konania nemalo byť aplikované ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., ale malo byť aplikované ust. § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p.. Aj súdna prax zdôraznila, že z procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca, ak zobral žalobný návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 veta druhá O. s. p.. Preto žalobca je povinný nahradiť žalovanému aj trovy konania. Navrhuje preto, aby odvolací súd zmenil v napadnutom výroku rozhodnutie súdu prvého stupňa a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor vo výške 160,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 675,23 eur s povinnosťou zaplatiť tieto trovy na účet zástupcu žalovaného. Alternatívne navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
Žalobca vyjadrenie k podanému odvolaniu nepodal, napriek tomu, že mu podané odvolanie bolo doručené ešte 7.8.2013.
Odvolací súd prejednal podané odvolanie podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania. Riadil sa pri tom zásadami vyplývajúcimi z ust. § 212 ods. 1, 3 O. s. p., v zmysle ktorých bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. V tejto súvislosti treba uviesť, že výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa o zastavení konania nebol napadnutý opravným prostriedkom. Uznesenie súdu prvého stupňa v tomto výroku nadobudlo právoplatnosť a nebolo v právomoci odvolacieho súdu v tomto odvolaním nenapadnutom výroku rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať (§ 159 ods. 1, 2, § 167 ods. 2, § 206 ods. 2 O. s. p.). Po preskúmaní napadnutého výroku uznesenia súdu prvého stupňa, aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu je možné čiastočne vyhovieť.
Z obsahu žalobného návrhu vyplýva, že žalobca v konaní proti žalovanému uplatňoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v súvislosti s tvrdeným meškaním s odovzdaním diela podľa uzavretej zmluvy o dielo č. BA-007/099-2008 z 5.6.2008. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobný návrh žalobca zobral späť, a to písomným podaním zo 4.6.2013, doručeným súdu prvého stupňa 10.6.2013 (č. l.111,112 spisu). Obsah späťvzatia podaného návrhu neobsahuje to, že by dôvodom späťvzatia žalobného návrhu bolo správanie sa žalovaného, ktoré by potvrdilo dôvodnosť podanej žaloby. Obsah spisu svedčí aj tomu, že boli pokusy o mimosúdne usporiadanie veci, ale k takémuto usporiadaniu nárokov medzi žalobcom a žalovaným v priebehu tohto konania nedošlo. Dôvodom zastavenia konania bolo bez akýchkoľvek pochybností späťvzatie návrhu žalobcom.
Podľa § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Aj z tohto citovaného ustanovenia vyplýva, že úprava rozhodovania súdu o náhrade trov konania v prípade zastavenia konania neumožňuje súdu rozhodnúť v takom prípade bez ďalšieho (automaticky), tak že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z previazanosti § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. (ktoré citoval v dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa) s § 146 ods. 2 O. s. p. vyplýva, že ak zastavuje súd konanie, zaoberá sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania najprv otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie je potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska, teda podľa procesného výsledku. Tam, kde zastavenie konania bolo účastníkom zavinené, platí zásada, že súd prizná ostatným účastníkom (druhej strane) náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložil na uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie návrhu, platí výnimka v zmysle ust. § 146 ods. 2 veta druhá O. s. p., podľa ktorej žalobca nezavinil zastavenie konania, ak vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne pre správanie žalovaného. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného práva, ale z práva procesného, to, aby išlo o dôvodne podanú žalobu, je nutné posudzovať z procesného hľadiska (z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu). Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku, či nie.
V predmetnej veci bez akýchkoľvek pochybností neišlo o takúto situáciu, že by sa žalobca domohol uplatňovaného nároku. Tak, ako je už uvedené vyššie, žalobca ani v späťvzatí žalobného návrhu neuvádza správanie žalovaného, ktoré bolo podnetom, či dôvodom realizácie jeho procesného úkonu o späťvzatí žalobného návrhu. Za takéhoto stavu je aj podľa názoru odvolacieho súdu splnená podmienka vyplývajúca z ust. § 146 ods. 2 veta prvá O. s . p. pre priznanie náhrady trov konania žalovanému. Žalovaný aj v zmysle aplikácie ust. § 151 ods. 1 O. s .p. návrh na priznanie náhrady trov konania podal písomným podaním zo 7.6.2013 (č. l. 91, 92) požadoval priznanie náhrady trov za zaplatený súdny poplatok vo výške 160,- eur, náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 675,23 eur i náhrady cestovných výdavkov štatutárneho zástupcu na pojednávania z T. do U. a späť vo výške 208,34 eur s DPH.
Tak ako je už uvedené vyššie, podaným odvolaním žalobca žiadal o priznanie náhrady trov pozostávajúcich z náhrady zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške 160,- eur i náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 675,23 eur. Podané odvolanie, ktorého dôvodmi i rozsahom je odvolací súd viazaný, už nepožaduje náhradu cestovných výdavkov štatutárneho zástupcu žalovaného vzniknutých s účasťou na nariadených pojednávaniach.
Aj pri aplikácii ust. § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. je relevantným to, že pri priznávaní náhrady trov konania musí ísť o trovy, ktoré spĺňajú podmienku ich účelnosti vynaloženia v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva. Účelnosť vzniknutých nákladov konania skúma súd či už vo vzťahu k hotovým výdavkom účastníka, tak aj vo vzťahu k nákladom spojeným s právnym zastúpením.
Z tohto hľadiska niet žiadnych pochybností o tom, že súdny poplatok za podaný odpor vo výške 160,- eur takúto podmienku účelnosti spĺňa. Žalovaný podal vo veci odpor proti platobnému rozkazu a podľa vydaného uznesenia súdu prvého stupňa tento aj súdny poplatok vo výške 160,- eur kolkovými známkami zaplatil (č. l. 56 spisu).
Vo vzťahu k náhrade nákladov s právnym zastúpením treba v prvom rade uviesť, že odmena za zastupovanie advokátom je sama o sebe vždy nákladom potrebným na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku. Nevyhnutné sú len tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov a pod.. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo obranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok, ale pre trovy právnej pomoci platí zásada, že každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. Nie všetky jednotlivé úkony právnej služby totiž musia spĺňať podmienku účelného vynaloženia pre uplatňovanie alebo bránenie práva. Vychádzajúc z podaného návrhu na priznanie náhrady trov konania (č. l. 91, 92 spisu) vyššie uvedenú podmienku účelnosti spĺňajú úkony právnej služby a to: prevzatie a príprava zastúpenia dňa 12.10.2012, písomné podanie odporu proti vydanému platobnému rozkazu z 12.10.2012, zastúpenie na pojednávaní 7.1.2013 a zastúpenie na pojednávaní 5.6.2013. Žalovaný uplatňuje aj odmenu advokáta za písomné vyjadrenie zo 7.1.2013. Realizácia tohto písomného vyjadrenia nespĺňa však podmienky účelnosti vynaložených nákladov súvisiacich s právnym zastúpením. Obsah zápisnice z pojednávania z toho istého dňa totiž svedčí tomu, že to isté vyjadrenie, s tým istým obsahom, bolo realizované zástupcom žalovaného na tomto pojednávaní. V porovnaní s ústnym prednesom zástupcu žalovaného na pojednávaní, písomné vyjadrenie neobsahuje žiadne iné okolnosti, než to, ktoré bolo pojaté do zápisnice o pojednávaní. Aj zápisnica o pojednávaní svedčí tomu, že písomné vyjadrenie bolo doslovne citované na pojednávaní.
Podmienke účelnosti nákladov spojených s právnym zastúpením nezodpovedá ani účtovaná náhrada za poradu s klientom zo 7.1.2013, či ďalšia porada s klientom z 20.3.2013. Obsah spisu nesvedčí potrebe realizácie týchto ďalších porád s klientom za účelom kvalifikovanej obrany advokáta proti podanej žalobe. Ani obsah úradných záznamov predložených žalovaným o týchto poradách zo 7.1.2013 a 20.3.2013 (č. l. 94 a č. l. 103 spisu) nesvedčí tomu, že by na týchto poradách mali byť prejednané nové skutočnosti, ktoré by si vyžiadal postup v súdnom konaní a obsah týchto porád v konečnom dôsledku ani nemal vplyv na meritórne rozhodnutie vo veci. Niet teda priamej príčinnej súvislosti medzi týmito
poradami a procesným postojom žalovaného k predmetu konania. Za tieto úkony právnej služby preto nemohla byť žalovanému ani priznaná náhrada trov konania.
V zmysle ust. § 10 ods.1 a § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/ vyhl. č. 655/ 2004 Z. z. v znení účinnom do 30.6.2013 patrí zástupcovi žalovaného tarifná odmena za prvé 3 vyššie uvedené úkony právnej služby po 111,21 eur a za zastúpenie na pojednávaní dňa 5.6.2013 v ním účtovanej sume 27,80 eur. Celkom na tarifnej odmene advokáta tak patrí suma 361,43 eur. K týmto úkonom právnej služby treba pripočítať náhradu hotových výdavkov (tzv. režijného paušálu) podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. 2 x po 7,63 eur a 2 x po 7,81 eur. Celkom na náhrade týchto hotových výdavkov patrí teda suma 30,88 eur. Celkom na náhrade trov právneho zastúpenia tak možno priznať žalovanému sumu 392,31 eur.
Treba tu zdôrazniť viazanosť podaným návrhom na priznanie náhrady, vrátane toho, ako boli špecifikované výšky tarifnej odmeny a režijného paušálu za jednotlivé úkony právnej služby v podaní žalovaného (č. l. 91 a 92 spisu).
Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 220 O. s .p. uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a žalovanému priznal náhradu trov prvostupňového konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 392, 31 eur i z iných trov (súdny poplatok za odpor) vo výške 160,- eur. Takéto osobitné vyjadrenie týchto trov zodpovedá aj aplikácii ust. § 151 ods. 8 O. s. p.. Povinnosť žalobcu nahradiť trovy konania na účet zástupcu žalovaného vyplýva z aplikácie ust. § 149 ods. 1 O. s. p..
V odvolacom konaní bol žalovaný úspešný. Návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania však nepodal. Žalobca neúspešný v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá. Preto odvolací súd podľa § 224 ods. 1 § 151 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.
Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení novely realizovanej zák. č. 33/2001 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.