Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/308/2012

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: GRIMI s.r.o., IČO: 36 206 881, Markušovská cesta 22, Spišská Nová Ves, zastúpený JUDr. Petrom Fábrym, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Starosaská 11, proti povinnému: TZV METAL s.r.o., IČO: 36 599 549, naposledy sídlom Slovenská 6, Markušovce, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Barbory Hovanovej, sídlom Spišská Nová Ves, Ing. Kožucha 1, pod sp.zn. EX 248/2009, o vymoženie pohľadávky vo výške 505,10 Eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. -12, zo dňa 18.07.2012, takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách exekúcie a v rozsahu zrušenia mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení uviedol, že súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie v predmetnej veci z dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu. Súd prvého stupňa z Obchodného registra Okresného súdu Košice I zistil, že súd povolil výmaz povinného v obchodnom registri v oddieli Sro vo vložke č. 17280/V z dôvodu zrušenia obchodnej spoločnosti bez likvidácie na základe uznesenia Okresného súdu v Košiciach sp. zn. -61 zo dňa 02.11.2011 z dôvodu podľa . Na základe vyššie uvedených skutočností a v zmysle súd zosúladil zápis so skutočným stavom. Ako deň výmazu povinného je uvedený dátum 14.04.2012.

Následne súd prvého stupňa citoval ustanovenie , , , , , , , , a uviedol, že má za preukázané, že povinný bol dňa 14.04.2012 vymazaný z obchodného registra a teda nemá spôsobilosť na právne úkony, ani spôsobilosť byť účastníkom konania. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľnou prekážkou konania, preto súd prvého stupňa exekúciu zastavil.

Keďže súd prvého stupňa mal za to, že oprávnený svojim konaním nezavinil zastavenie exekúcie a ani nemohol predpokladať zastavenie exekúcie, tunajší súd rozhodol trovy exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznať, keďže do úvahy neprichádzalo ani zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) (Exekučného poriadku - pozn. odvolacieho súdu).

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa, a to proti výroku o náhrade trov exekúcie, podal súdny exekútor („ďalej len odvolateľ“) v zákonnej lehote odvolanie a to z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a uvedeným rozhodnutím bola súdnemu exekútorovi spôsobená škoda. Navrhol predmetné uznesenie v napadnutej časti zrušiť a priznať súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 76,95 Eur a zaviazať na ich zaplatenie oprávneného.

Ako odvolateľ ďalej v odvolaní uvádza, nepriznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi je zásahom do jeho SR garantovaného práva, a to porušenie článku 20 SR, nakoľko trovy exekúcie nepredstavuje len odmena za vykonanú prácu, ale aj náhrada hotových výdavkov, ktoré exekútor vynaložil zo svojho majetku na základe „objednanej“ služby oprávneným.

Odvolateľ pokladal úvahy súdu pri rozhodovaní o trovách súdneho exekútora za „nespravodlivé“. Na jednej strane súd nepovažoval za spravodlivé zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora, nakoľko oprávnený nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie, na strane druhej súd považoval za spravodlivé neuhradiť tieto trovy exekútorovi, ktorý ich znášať musel. Podľa tvrdenia odvolateľa riziko spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré nesie oprávnený, nie je možné prenášať na súdneho exekútora, nakoľko oprávnený má možnosť voľby či návrh na vykonanie exekúcie podá alebo nie, súdny exekútor však nemá možnosť voľby, či konkrétny návrh na vykonanie exekúcie príjme alebo nie a či konkrétnu exekúcie vykonávať bude, alebo nie.

K odvolaniu súdneho exekútora sa oprávnený nevyjadril.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( v znení neskorších predpisov, ďalej len „“), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ), preskúmal napadnutý výrok rozhodnutia, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia , bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

Odvolaním nebol napadnutý výrok uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie, preto odvolací súd v tejto časti uznesenie nepreskúmaval z dôvodu právoplatnosti tohto výroku (ust. ).

Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa ust. § 197 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa ust. § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 21.04.2009 na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves. č.k. -10 zo dňa 24.03.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.04.2009 a vykonateľnosť dňa 17.04.2009. Súdnemu exekútorovi bolo poverenie na vykonanie exekúcie udelené dňa 19.05.2009.

Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že povinný bol zrušený odo dňa 15.12.2011, pričom právnym dôvodom zrušenia bolo rozhodnutie Okresného súdu Košice I, č.k. -61 zo dňa 02.11.2011 o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa z dôvodov podľa . Následne bol dňa 14.04.2012 povinný ex offo vymazaný z Obchodného registra.

Odvolací súd zdôrazňuje, že v každom jednotlivom prípade je potrebné náležite sa zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z Obchodného registra, keďže uvedená skutočnosť má podstatný vplyv na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle ust. § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Uvedený právny názor je v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (Uznesenie sp. zn. zo dňa 24.11.2011).

Podľa ust. (ďalej len ) predchádza zániku spoločnosti jej zrušenie s likvidáciu alebo bez likvidácie. K zrušeniu spoločnosti bez likvidácie dochádza pri dobrovoľnom zrušení spoločnosti, ak spoločníci, resp. príslušný orgán spoločnosti súčasne rozhodne, že spoločnosť sa zlúči alebo splynie s inou spoločnosťou, alebo že sa rozdelí (). V takomto prípade celé obchodné imanie zrušenej spoločnosti prechádza na jej právneho nástupcu.

K zrušeniu spoločnosti bez likvidácie, ak obchodné imanie zrušenej spoločnosti neprechádza na právneho nástupcu, dochádza vtedy, ak

- súd rozhodol o zrušení spoločnosti a spoločnosť nemá žiadny majetok (§ 68 ods. 9),

- súd zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku ( ),

- súd zrušil konkurz pre nedostatok majetku ( ),

- po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiadny majetok.

V danom prípade došlo k zrušeniu povinného právoplatnosťou rozhodnutia súdu o zrušení spoločnosti bez likvidácie podľa ust. z dôvodov podľa ust. . Následne povinný zanikol výmazom z Obchodného registra dňa 14.04.2012. Ust. pritom upravuje dôvody, pre ktoré súd zruší spoločnosť s likvidáciou alebo bez likvidácie. Predpokladom súčasného nariadenia likvidácie v rámci zrušovacieho rozhodnutia súdu je zistenie súdu, že spoločnosť má obchodný majetok, ktorý postačuje minimálne na náhradu hotových výdavkov a odmenu za výkon funkcie likvidátora. Ak súd konštatuje "nemajetnosť" spoločnosti, rozhodne o zrušení spoločnosti bez likvidácie.

Z právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Košice I, sp. zn. -61 zo dňa 02.11.2011, ktorým bolo rozhodnuté o zrušení povinného bez likvidácie vyplýva, že súd mal za preukázané, že povinný nemá majetok postačujúci na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, čomu v ďalšom nasvedčuje aj skutočnosť, že si nesplnil povinnosť uložiť do zbierky listín individuálnu účtovnú závierku za najmenej dve účtovné obdobia nasledujúce po sebe, teda nemá obchodný majetok. V uvedenom prípade boli splnené zákonné podmienky na zrušenie povinného súdom v zmysle § 68 ods. 6 písm. f) a písm. g) Exekučného poriadku.

Ak bol teda povinný zrušený bez likvidácie z dôvodu, že spoločnosť nemá obchodný majetok, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku.

Súd prvého stupňa sa však uvedenými skutočnosťami nezaoberal, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie o trovách exekúcie.

Na základe uvedeného a z dôvodu zachovania zásady dvojinštančnosti konania odvolací súd zrušil uznesenie vo výroku o trovách exekúcie v súlade s ust. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (ust. ).

V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o trovách exekúcie a súdnemu exekútorovi priznať náhradu trov exekúcie, ktoré boli účelne vynaložené na vykonanie exekúcie.

Podľa ust. , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (ust. o súdoch v znení neskorších zmien).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.