Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17P-103-2013.pdf
PDF · 126.86 KB
No categories available
17P/103/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. deti X. a to U., nar. XX.X.XXXX, Y., nar. XX.X.XXXX, C., nar. XX.XX.XXXX a X., nar. X.X.XXXX, všetky bytom u matky, všetky v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti matky: H. D., nar. X.XX.XXXX, bytom XXX XX X., U. XXX a otec: U. X., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX X., U. XXX, t.č. T., XXX XX A., O. Y. B. H., v konaní o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností voči mal. deťom, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloleté deti X. a to U., nar. XX.X.XXXX, Y., nar. XX.X.XXXX, C., nar. XX.XX.XXXX a X., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matke, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Súd obmedzuje výkon rodičovských práv otca k maloletým deťom a to vo vzťahu k ich zastupovaniu a správe ich majetku.
Otec maloletých detí je povinný prispievať na ich výživu mesačne sumou 26,65 eur na každé maloleté dieťa počnúc dňom 16.5.2013, sumou 27,13 eur na každé maloleté dieťa počnúc dňom 1.7.2013 a následne od 1.7. každého roka vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 2 ods. 2 písm. c/ zák. č. 601/2003 Z.z., kde výživné je zročné vždy do 10-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí.
Dlžné výživné za obdobie od 16.5.2013 do 14.1.2014 v celkovej výške 243,21 eur na každé maloleté dieťa je otec detí povinný zaplatiť do 30-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám matky mal. detí.
Súd styk otca s maloletými deťmi neupravuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka mal. detí svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.5.2013 žiadala, aby súd upravil práva a povinnosti rodičov voči mal. deťom. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom detí nežijú v spoločnej domácnosti od decembra 2011, keď otec detí opustil spoločnú domácnosť a s priateľkou sa odťahoval do A.. Od tejto doby na deti neprispieva výživným, nezaujíma s o ne, nenavštevuje ich ani ich telefonicky nekontaktuje. Matka je na rodičovskej dovolenke s najmladším synom X. D., nar. XX.X.XXXX, jej príjem je 199,60 eur mesačne rodičovský príspevok a prídavky na 5 mal. detí. Matka žiadala deti
zveriť do jej starostlivosti, otca zaviazať prispievať na výživu detí pôvodne sumou 700,- eur mesačne, počas konania vo výške minimálneho výživného.
Otec detí sa k návrhu nevyjadril, nepreberal súdne zásielky.
Súd postupoval zákonne a vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti otca detí, ktorý sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní neospravedlnil, nepožiadal o jeho odročenie, nepreberal súdne zásielky, súd tak postupoval podľa § 101 ods. 1 a 2 O.s.p.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom - rodné listy detí, potvrdenia o príjmoch matky, potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a Sociálnej poisťovne, vypočul matku mal. detí a kolízneho opatrovníka a zistil nasledujúci skutkový a právny stav veci:
Dňa XX.X.XXXX sa účastníkom konania narodil syn U. X., ktorého narodenie je zapísané v knihe narodení matričného úradu Š., vo zv. XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. číslom XXX. V rodnom liste dieťaťa sú zapísaní ako rodičia osoby uvedené v záhlaví tohto rozsudku.
Dňa XX.X.XXXX sa účastníkom konania narodil syn Y. X., ktorého narodenie je zapísané v knihe narodení matričného úradu Š., vo zv. XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. číslom XXX. V rodnom liste dieťaťa sú zapísaní ako rodičia osoby uvedené v záhlaví tohto rozsudku.
Dňa XX.XX.XXXX sa účastníkom konania narodil syn C. X., ktorého narodenie je zapísané v knihe narodení matričného úradu Š., vo zv. XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. číslom XXX. V rodnom liste dieťaťa sú zapísaní ako rodičia osoby uvedené v záhlaví tohto rozsudku.
Dňa X.X.XXXX sa účastníkom konania narodila dcéra X. X., ktorej narodenie je zapísané v knihe narodení matričného úradu L., vo zv. R.., ročník XXXX, na strane XXX, pod por. číslom XXX. V rodnom liste dieťaťa sú zapísaní ako rodičia osoby uvedené v záhlaví tohto rozsudku.
Dňa XX.X.XXXX sa účastníkom konania narodil syn X. X., ktorého narodenie je zapísané v knihe narodení matričného úradu A. N., vo zv. XXX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. číslom XXX. V rodnom liste dieťaťa je matka zapísaná, otec je neuvedený, preto voči tomuto mal. dieťaťu súd konanie zastavil (uznesenie pod č.k. XXP/XXX/XXXX - XX zo dňa 3.10.2013).
Matka mal. detí je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 199,60 eur mesačne a prídavky na 5 mal. detí (v roku 2013 po 23,10 eur mesačne na každé dieťa, v roku 2014 po 23,52 eur mesačne na každé dieťa). Matka detí bola naposledy evidovaná ako uchádzač o zamestnanie v období od 22.3.2006 do 25.6.2006, matka detí žije v spoločnej domácnosti len so svojím piatimi mal. deťmi.
Mal. deti sú zdravé, U., Y. a C. navštevujú špeciálnu základnú školu v X. (U. X. ročník, Y. X. ročník a C. X. ročník), mal. X. a X. sú s matkou doma, X. nenavštevuje predškolské zariadenie. Deti sa stravujú výlučne doma.
Otec detí od decembra 2011 žije so svojou priateľkou v A., od tejto doby sa o deti nijako nezaujíma, neplaní si svoje rodičovské práva a povinnosti, najmä vyživovaciu povinnosť. S priateľkou má ďalšie dve mal. deti narodené v A.. Otec detí bol naposledy evidovaný ako uchádzač o zamestnanie v období od 7.7.2010 do 15.3.2011, na Slovensku nepoberá žiadne sociálne dávky.
Z potvrdenia lekárky mal. dieťaťa súd zistil, že dieťa je zdravé, matka sa o dieťa príkladne stará, chodí s ním pri ochorení k lekárovi včas, riadi sa pokynmi lekára. Preventívne prehliadky a očkovania absolvovalo dieťa pravidelne. Neboli zistené nedostatky zo strany matky v starostlivosti o dieťa.
Šetrením kolízneho opatrovníka v rodine matky sa nezistili nedostatky v starostlivosti matky o mal. deti.
Na pojednávaní konanom dňa 14.1.2014 kolízny opatrovník navrhol vyhovieť návrhu matky, navrhol obmedziť rodičovské práva a povinností otca, keďže si ich dlhodobo dobrovoľne neplní, otcovi žiadal určiť minimálne výživné, keďže sa nepodarilo zistiť, či v A. dosahuje príjem, má však informácie, že by s o svojou rodinou mal žiť zo sociálnych dávok.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že od decembra 2011 rodičia detí nežijú v spoločnej domácnosti, keď opustil spoločnú domácnosť a s priateľkou P. X. odišiel žiť do A., od tejto doby si otec vyživovaciu povinnosť voči mal. deťom neplní, nestará sa o ne, nekontaktuje ich, nevykonáva svoje rodičovské práva a povinnosti.
Podľa § 28 ods. 1 a 2 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZR), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.
(2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1, 3 a 4 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
(3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
(4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 3 ZR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Podľa § 26 ZR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
V odseku 1 §-u 28 sa príkladmo vymedzuje obsah rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu (na rozdiel od pôvodného pojmu rodičovských práv, ktorý pokrýval bez ďalšieho upresnenia i rodičovské povinnosti). Vymedzený obsah rodičovských práv a povinností zahŕňa v sebe najmä sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu maloletého dieťaťa, o jeho zdravie, výživu a všestranný vývoj. Premietajú sa tu prvýkrát práva a povinnosti rodičov pri výchove maloletého dieťaťa, zakotvené v príslušných článkoch Dohovoru o právach dieťaťa, oznámeného pod č. 104/1991 Zb. V zmysle uvedeného Dohovoru rodičia sú napr. povinní chrániť záujmy dieťaťa tak, aby sa v každom prípade zabezpečil jeho najlepší záujem (samozrejme uprednostnený pred záujmami rodičov, resp. niektorého z rodičov), ktorý musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, uskutočňovanej napríklad aj súdmi (čl. 3); rozvoj dieťaťa sa má zabezpečiť v najvyššej možnej miere (čl. 6 ods. 2), pričom výchova dieťaťa musí byť zameraná na rozvoj osobnosti dieťaťa, jeho nadania, rozumových a fyzických schopností, na prípravu na aktívny život v dospelom veku a podobne (čl. 29).
S poukazom na Dohovor o právach dieťaťa, podľa článku 3 záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov
alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.
Podľa článku 27 Dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj. Rodič(ia) alebo iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú, nesú v rámci svojich schopností a finančných možností základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa.
Matka mal. detí navrhla súdu, aby deti zveril do jej starostlivosti, nakoľko sa o deti stará sama, otec jej nijakým spôsobom nepomáha.
Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Treba vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci (napr. zavinené rozviazanie pracovného pomeru). Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká (pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa).
Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Na uvedené skutočnosti treba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov (§ 75), t.j. či sa povinný nevzdal bez dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp. či neberie na seba neprimerané majetkové riziká. Z fiktívnej sumy bude súd vychádzať napríklad vtedy, ak dospeje k záveru, že povinný bezdôvodne zastáva horšie platené miesto nezodpovedajúce jeho kvalifikácii, hoci niet prekážok, aby zastával lepšie platené miesto.
Pri určovaní výživného nemožno uplatňovať mechanický výpočet v tom zmysle, že rodičovi, ktorý má dvojnásobný príjem v porovnaní s druhým rodičom, sa určí výživné v dvojnásobnej výške, keďže pri nižšom príjme je vyšší podiel nákladov, ktoré rodič zo sumy svojich príjmov musí vynaložiť na nevyhnutné potreby. Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti.
Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov povinného sú predmetom dokazovania aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Na zadĺženie povinného rodiča z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, súd pri ustálení majetkových pomerov nebude prihliadať. Aplikačná prax požaduje neprihliadať ani na dlhy vzniknuté z trestnej činnosti, prípadne z nečestného konania, ktorého dôsledky by sa nemali prenášať na dieťa.
Rozoberané kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa.
Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. Súčasne závisí od schopností a možností rodičov. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto môže pohybovať od bežných najzákladnejších
potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov. Prípravu na povolanie umožňujú rôzne typy škôl, v rámci ktorých sú aj odlišné náklady.
Obligatórnym zákonným hľadiskom je osobný výkon starostlivosti o dieťa. Uvedené konanie sa v zmysle predmetného ustanovenia chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín "prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu.
Ďalší prostriedok na presadzovanie záujmov detí (aj plnoletých) predstavuje novým zákonom zakotvená priorita výživného v rámci komplexu výdavkov povinného rodiča. Priorita vyživovacej povinnosti rodiča je daná záujmom dieťaťa chráneným príslušnými medzinárodnými dohovormi. V rámci preukazovania výdavkov povinného v konaní o určenie výživného súd posúdi charakter zistených výdavkov, t.j. či ich vo vzťahu k prednostnej vyživovacej povinnosti možno považovať za nevyhnutné. Pokiaľ ich neposúdi ako nevyhnutné, na takéto sumy neprihliadne a výšku výživného určí zo sumy, ako by k ich vynaloženiu nedošlo (rodičom nadobudnuté majetkové podstaty ostávajú nedotknuté).
Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podstatnými skutočnosťami pre posúdenie možnosti a schopností povinného plniť si vyživovaciu povinnosť sú aj okolnosti týkajúce sa jeho majetkových pomerov, ktoré treba posudzovať komplexne.
Cieľom § 62 ods. 5 ZR je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že matka sa o deti stará, pri starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Otec jej nepomáha pri starostlivosti o deti. O deti neprejavuje záujem, žije spôsobom, ktorý je v rozpore so záujmami detí.
Rozhodnutie o zverení maloletých detí jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté deti neboli zverené do osobnej starostlivosti. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému neboli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletých detí a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletými deťmi.
Podľa čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom prípade, napríklad vtedy, ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak rodičia žijú oddelene a treba rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.
Ustanovenie § 25 je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ustanoveniu § 24, keďže sa dotýka len jedného prvku rodičovských práv, a to styku s maloletým dieťaťom.
Pojem záujem dieťaťa nemožno chápať zužujúco len ako "záujem zdravia dieťaťa", ako ho upravoval zákon č. 94/1963 Zb. o rodine. Záujem dieťaťa treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch.
V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Treba zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť a nemožno ho k tomu nútiť.
Ak by styk s rodičom negatívne vplýval na záujmy dieťaťa alebo by tu existovala odôvodnená obava z tohto negatívneho vplyvu, súd po tomto zistení obligatórne (z dikcie "obmedzí", "zakáže") styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo ho aj zakáže.
Vzhľadom na návrh kolízneho opatrovníka, ako aj matky, súd neupravil styk otca s deťmi, nakoľko sa nevykonáva pre vzdialenosť a nezáujem otca o deti, súd však styk ani neobmedzil či nezakázal, nakoľko nezistil dôvody, pre ktoré by tak mohol rozhodnúť. Neboli dôvody ani pre úpravu styku na víkendy, prázdniny, sviatky a pod., keďže pre vzdialenosť, v akej otec detí žije, by bolo také rozhodnutie nevykonateľné.
Podľa § 38 ods. 2 ZR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak
a) žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života,
b) svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo
c) nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.
Podľa § 38 ods. 3 ZR, v rozhodnutí o obmedzení výkonu rodičovských práv podľa odseku 2 súd uvedie rozsah práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a zároveň existuje niektorý z dôvodov uvedených v § 38 ods. 2 písm. a) až c), t.j. rodičia žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života alebo svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, prípadne nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa, súd musí vysloviť obmedzenie výkonu ich rodičovských práv. Ako sa konštatuje v zhodnotení R 21/1990, je v súlade s požiadavkou určitosti výroku rozsudku a zhody právnych vzťahov so zákonom, aby súd vo výroku rozsudku presne určil, ktoré právo rodič alebo rodičia v budúcnosti nebudú vykonávať, t.j. uviedol rozsah práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje. Ak súd rozhodol o obmedzení výkonu rodičovských práv a povinností iba vo vzťahu k jednému z rodičov, rodičovské práva a povinnosti v plnom rozsahu vykonáva druhý rodič. Dôvodom na rozhodnutie o obmedzení výkonu rodičovských práv a povinností sú spravidla existujúce skutočnosti subjektívnej povahy, ktoré svojou intenzitou a povahou neodôvodňujú rozhodnutie o pozbavení rodičovských práv a povinností podľa § 38 ods. 4 alebo iné opatrenie, resp. zásah.
Vzhľadom k tomu, že od roku 2011 otec detí žije v A., nemôže si plniť a ani si neplní svoje rodičovské práva, súd tieto obmedzil v rozsahu zastupovania detí a správy ich majetku. Tieto práva a povinnosti v plnej miere vykonáva výlučne matka detí.
O výške výživného súd rozhodol s poukazom na príjmy a výdavky matky detí, ale najmä s poukazom na to, že otec detí je dlhodobo bez legálneho príjmu. Aj keď minimálne výživné nie je v najlepšom záujme detí, súdu sa ani v tomto ani v ďalších konaniach nepodarilo zistiť taký príjem otca, ktorý by odôvodňoval určiť vyššie výživné. Matka má však možnosť kedykoľvek podať návrh na zvýšenie výživného, ak sa otec detí zamestná, resp. sa inak zmenia jeho pomery a bude možné plniť si vyživovaciu povinnosť napr. aj exekučne, čo v súčasnosti možné nie je. Výživné súd určil od podania návrhu, pretože neexistujú objektívne dôvody, pre ktoré si matka nemohla podať návrh skôr. Dlžné výživné, ktoré vzniklo od podania návrhu do dňa rozhodnutia súdu súd vyčíslil súčinom dlžných mesiacov a určeného výživného na každé dieťa (na 1 dieťa je to 26,65 eur x 2 mesiace + 27,13 eur x 7 mesiacov, t.j. 243,21 eur) vynásobené počtom mal. detí (4 deti x 243,21 eur, t.j. spolu 972,84 eur), pričom výška minimálneho výživného sa vždy mení k 1.7. toho ktorého roka.
Otec detí je nezodpovedný v prístupe k rodičovstvu a k plneniu si svojich rodičovských povinností, vzhľadom k tomu súd deti zveril do osobnej starostlivosti matke, pričom obmedzil rodičovské práva a povinnosti otca s poukazom na § 38 ods. 2 písm. a, b, c/ ZR. Navyše súd správanie otca vyhodnotil ako prejav jeho nezáujmu o deti, keďže ich nijako nekontaktuje, neplní si vyživovaciu povinnosť.
Na základe uvedeného súd rozhodol v merite veci tak, ako to vyplýva z enunciátu.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nemôžu podať odvolanie matka detí a kolízny opatrovník (§ 207 ods. 1 O.s.p.).
Proti tomuto rozhodnutiu môže podať odvolanie otec dieťaťa a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.