Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34C/24/2022

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnom spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom v C., B. XXX/ XX, zomrelý dňa X.X.XXXX, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.990,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1.1 Žalobca sa v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. domáhal voči žalovanému v 1. rade náhrady škody vo výške 21.459 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne odo dňa 17.5.2010 a titulom nemajetkovej ujmy sumy 3.990,- Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne do zaplatenia. 1.2 Zároveň žalobca žiadal súd, aby mu priznal náhradu vzniknutých trov konania.

2. Okresný súd Košice I svojím uznesením zo dňa 15.3.2022 vydaným pod č.k. - 141 konanie o náhradu škody vo výške 21.459,- Eur s príslušenstvom zastavil (I. výrok uznesenia), konanie o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.990,- Eur s príslušenstvom vylúčil na samostatné konanie (II. výrok uznesenia) a žalovaným v 1. a v 2. rade náhradu trov konania nepriznal (III. výrok uznesenia).

3.1 Z dôvodu späťvzatia žaloby voči žalovanému v 2. rade tunajší súd svojím uznesením zo dňa 19.12.2022 konanie vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade A. D. E., bytom v C., C. XXX/XX zastavil (I. výrok uznesenia) a žalovanému v 2. rade náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. 3.2 Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.1.2023.

4. Lustráciou v súdnom registri súd zistil, že žalobca zomrel dňa X.X.XXXX. Dedičské konanie, ktoré sa vedie na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. nie je právoplatne skončené.

5. Podľa ust. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej slobody.

6. Podľa ust. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

7. Podľa ust. pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

8. Podľa ust. výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

9. Podľa ust. po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať práva na ochranu osobnosti manželovi a deťom a ak ich niet, jej rodičom.

10. Podľa ust. kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

11. Podľa ust. a veta prvá spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.

12. Podľa ust. dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

13. Podľa ust. procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

14. Podľa ust. súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť.

15. Podľa ust. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

16. Podľa ust. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

17. Podľa ust. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť.

18. Podľa ust. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) a a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) .

19. Podľa ust. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

20. V zmysle je súd povinný v každom štádiu konania prihliadnuť na to, či sú splnené podmienky, za ktorých možno konať vo veci (procesné podmienky). Medzi základné procesné podmienky konania patrí aj spôsobilosť byť stranou v spore, teda mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon strane sporu priznáva alebo ukladá. Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti podľa hmotného práva. Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti zaniká smrťou fyzickej osoby, prípadne vyhlásením za mŕtvu (ust. , ).

21. Podľa ust. k prechodu práv a povinností, ktoré sú predmetom dedičstva, dochádza smrťou fyzickej osoby, ktorú zákon označuje za poručiteľa. Dedenie je všeobecným právnym nástupníctvom do všetkých práv a povinností zosnulého (s výnimkou tých, ktoré boli výslovne zviazané s osobou poručiteľa). V súvislosti s prechodom práv a povinností z poručiteľa na dedičov podľa ust. a nasl. má zásadný význam ust. , ktorý upravuje právne nástupníctvo po fyzickej osobe (v postavení veriteľa) v prípade jej smrti. Práva a povinnosti veriteľa (fyzickej osoby) prechádzajú jej smrťou na jeho právneho nástupcu (s výnimkou tých, ktoré sú viazané výlučne na osobu fyzickej osoby), t.j. aj práva a povinnosti vyplývajúce zo záväzkových právnych vzťahov, pokiaľ zákon neurčuje inak. Právnym nástupcom veriteľa je predovšetkým jeho dedič.

22. Pokiaľ sa jedná o právo jednotlivca domáhať sa náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, resp. spôsobenej nesprávnym úradným postupom, tak toto právo môžeme považovať za základné právo, ktoré je zakotvené priamo v a týmto právnym predpisom aj garantované. Konkrétne v zmysle ustanovenia Čl. 46 ods. 3 „každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom“ (obdobné znenie zakotvuje aj Listina základných práv a slobôd v ustanovení Čl. 36 ods. 3). Tohto práva sa v zmysle ustanovenia možno domáhať len v medziach zákona, ktoré toto ustanovenie vykonáva. Týmto zákonom, ktorý vykonáva ustanovenie Čl. 46 ods. 3 je práve o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorý okrem iného zakotvuje podmienky a postup uplatňovania tohto nároku.

23. Podľa citovaného o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci zodpovedá štát voči osobe, ktorá bola poškodená nesprávnym úradným postupom príslušného orgánu verejnej moci.

24. V predmetnom konaní sa žalobca domáhal náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla nesprávnym postupom orgánu verejnej moci.

25. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že právo na náhradu škody za vzniknutú nemajetkovú ujmu je nárokom osobnej povahy, ktoré môže uplatniť iba fyzická osoba poškodená nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci a jej smrťou tento nárok zaniká.

26. Právo na poskytnutie náhrady škody v zmysle citovaného ust. má podobne ako náhrada nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do osobnostných práv v zmysle ust. alebo práva na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia pri škode na zdraví v zmysle ust. osobný charakter - je totiž viazané na tú osobu, ktorá tvrdí, že bola poškodená, resp. že jej bola spôsobená ujma. Vzhľadom na osobnú povahu uplatňovaného práva toto právo smrťou poškodenej osoby zaniká. Toto subjektívne osobnostné právo je právom neoddeliteľným od osobnosti fyzickej osoby, ktoré trvá po celú dobu života fyzickej osoby ako právo rýdzo osobné, a preto sa nemôže pred súdom domáhať úspešne občianskoprávnej ochrany podľa citovaných ustanovení nikto iný, ako sama dotknutá určitá konkrétna fyzická osoba. Inak povedané, na uplatnenie práva na náhradu nemajetkovej ujmy je aktívne legitimovaná len tá fyzická osoba, voči ktorej smeroval zásah, a toto právo zaniká jej smrťou (ust. ), a neprechádza smrťou fyzickej osoby na dedičov a nestáva sa predmetom dedenia.

27. Nakoľko žalobca zomrel v čase po podaní žaloby na súd, súd konanie zastavil s poukazom na to, že ide o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nie je možné odstrániť. V danom konaní pritom nejde o majetkový spor, ale o spor osobnej povahy. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

28. Podľa ust. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

29. Podľa ust. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

30. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom.

31. Ust. predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (ust. ) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (ust. ).

32. V súlade s ust. 257 súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo k určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie.

33. V tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že rozhodovanie o náhrade trov konania má miesto tam, kde proti sebe stoja sporové strany. V dôsledku úmrtia žalobcu došlo k zániku jeho procesných práv a povinností, ktoré neprešli na jeho potenciálnych dedičov. V tejto situácii nemožno priznať náhradu trov konania žalovanému z dôvodu, že chýba druhá sporová strana.

34. Vzhľadom na uvedené, súd aplikujúc ust. , o trovách konania rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v zmysle ust. .

Podľa ust. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa ust. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. a ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.