Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-1035-2013.pdf
PDF · 76.61 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/1035/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa L. W., bytom X., X. X, zastúpeného Y.. Y. J., advokátom v X., X. XX proti odporkyni Z. L., bytom B., T. XXXX/X, zastúpenej Y.. J. W., advokátom v B., B. XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 2. októbra 2013, č.k. 6C/307/2010-136, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým sa navrhovateľovi priznáva náhrada trov konania vo výške 100 % sa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd svojím rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam parcelám registra „C“, a to parcele č. XXX/XX o výmere 831 m2 - záhrady, parcele č. XXX/XX o výmere 263 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcele č. XXX/XXX o výmere 96 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcele č. XXX/XXX o výmere 24 m2 - zastavané plochy a nádvoria, k rodinnému domu súp. č. XXX postavenom na parcele č. XXX/XXX, hospodárskej budove postavenej na parcele č. XXX/XX, garáži postavenej na parcele č. XXX/XXX, zapísaným na liste vlastníctva č. XXX Správy katastra B., nachádzajúcim sa v katastrálnom území X. P., obec W., okres B. a vyporiadal ho tak, že všetky nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa L. W., nar. XX.XX.XXXX, občana SR, bytom X. X, XXX XX X.. Rozhodol, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni sumu 10.050 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. Pri rozhodovaní vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, ktorým mal preukázané, že navrhovateľ a odporkyňa sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, ktorí sa na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedohodli. S poukazom na ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd preto zrušil podielové spoluvlastníctvo tak, že predmetné nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa a tohto zaviazal povinnosťou výplaty odporkyni titulom vyporiadania vo výške navrhnutej právnym zástupcom navrhovateľa v zmysle znaleckého posudku, ktorá suma zodpovedá podielu odporkyne 1-ina. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. za použitia § 151 ods. 7 O.s.p. a úspešnej „odporkyni“ priznal náhradu vo výške 100 % „ňou uplatnených účelne vynaložených“ trov konania s tým, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa. Nesúhlasila s výrokom súdu prvého stupňa, ktorým súd odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 100 %. Rozhodnutie považovala za nezákonné z dôvodu, že odporkyňa bola v konaní úspešná a spornou bola len výška primeranej náhrady za vyporiadaný spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach. Zdôraznila, že od samého začiatku súhlasila s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva s tým, že navrhovateľ v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva navrhoval vyplatiť menšiu sumu, ako jej bola nakoniec napadnutým rozsudkom priznaná. Považovala za potrebné uviesť, že dlhé roky sa pokúšala s navrhovateľom mimosúdne dohodnúť, navrhovateľ nebol ochotný sa s odporkyňou ani len stretnúť, celý čas ju urážal, vulgárne jej nadával, hovoril, že „z domu“ nič nedostane.
Sama hľadala záujemcov o kúpu predmetnej nehnuteľnosti, a pokiaľ aj niekoho našla, navrhovateľ ho nechcel vpustiť do domu. Vyslovila názor, že práve navrhovateľ nemal žiadny záujem na mimosúdnom vyriešení sporu. Poukázala na to, že je dôchodkyňa, žije veľmi skromne a má sotva na prežitie, na rozdiel od navrhovateľa, ktorý je veľmi dobre finančne zabezpečený. Navrhla, aby krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil tak, že každý účastník je povinný si platiť svoje trovy konania sám, alternatívne, aby bol navrhovateľ povinný zaplatiť trovy konania odporkyni.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania potvrdil. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Zdôraznil, že preferuje vypovedaciu schopnosť listinných dôkazov, založených v súdnom spise, pred tvrdeniami odporkyne, prípadne iných osôb, vzhľadom na komplikované rodinné vzťahy odporkyne s jej bratom (otcom navrhovateľa), eventuálne aj ďalšími príbuznými. Z listinných dôkazov je evidentné, že snahu navrhovateľa o mimosúdne vybavenie predmetnej záležitosti boli vinou odporkyne neúspešné. Bolo preto potrebné iniciovať súdne konanie vo veci zrušenia podielového spoluvlastníctva vo veci, pretože k dohode účastníkov nedošlo zavinením odporkyne, čo je zrejmé aj z vykonaného dokazovania. Zavinením odporkyne ako spoluvlastníka nehnuteľností existoval stav, za ktorého nebolo možné zo strany navrhovateľa riadne užívať inkriminované nehnuteľnosti, ktoré z dôvodu nedostatočnej starostlivosti chátrali. Dôsledkom toho bolo, že o nehnuteľnosti, tvoriace predmet súdneho konania, nemali potencionálni kupujúci záujem. Poukázal na to, že za existujúceho stavu navrhovateľ nemal inú možnosť ako prostredníctvom rozhodnutia súdu dosiahnuť stav, za ktorého by sa stal výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, preto neobstojí subjektívne nepodložené tvrdenie odporkyne, že údajne nezavinila spor a v konaní bola úspešná, čo je zavádzajúci názor nemajúci oporu v reálnom stave veci.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je dôvodné. Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
V danej veci okresný súd svojím rozsudkom rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam parcelám registra „C“, a to parcele č. XXX/XX o výmere 831 m2 - záhrady, parcele č. XXX/XX o výmere 263 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcele č. XXX/XXX o výmere 96 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcele č. XXX/XXX o výmere 24 m2 - zastavané plochy a nádvoria, k rodinnému domu súp. č. XXX postavenom na parcele č. XXX/XXX, hospodárskej budove postavenej na parcele č. XXX/XX, garáži postavenej na parcele č. XXX/XXX, zapísaným na liste vlastníctva č. XXX Správy katastra B., nachádzajúcim sa v katastrálnom území X. P., Obec W., okres B. a vyporiadal ho tak, že všetky nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa L. W., nar. XX.XX.XXXX, občana SR, bytom X. X, XXX XX X.. Rozhodol, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni sumu 10.050 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. Odvolanie proti meritórnemu rozsudku nesmerovalo, a tak v tejto časti rozsudok v zmysle § 206 ods. 2 O.s.p. nadobudol právoplatnosť.
Pri rozhodovaní o náhrade trov v sporovom konaní sa postupuje podľa ust. § 142 O.s.p. Toto ustanovenie upravuje rozhodovanie o náhrade trov konania podľa miery úspechu účastníka v konaní. Je založené na základe zodpovednosti za výsledok alebo na základe úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých súdnych trov. Predpokladom, splnením ktorého vznikne nárok na náhradu trov konania, je v prvom rade plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním petitu návrhu a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bola navrhovateľovi priznaná náhrada trov konania vo výške 100 %, nezodpovedá dôvodom rozhodnutia, že súd úspešnej odporkyni priznal náhradu vo výške 100 % ňou uplatnených účelne vynaložených trov konania. Výrok, ktorým súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 100 %, nekorešponduje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je tak nielen zmätočné, naviac z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa nie je zrejmý ani proces úvah, na základe ktorých súd k právnym záverom ohľadne priznania náhrady trov konania navrhovateľovi vo výške 100 % dospel. Nevyporiadal sa so skutkovými ani právnymi skutočnosťami, ktoré boli pre rozhodnutie o náhrade trov konania v zmysle aplikácie § 142 ods. 1 O.s.p. podstatné a právne významné. Nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia predstavuje závažné procesné pochybenie súdu, spočívajúce v odňatí možnosti konať pred súdom, na ktoré je odvolací súd povinný prihliadať z úradnej moci. Rozhodnutie vydané v konaní s takouto vadou nemožno považovať za zákonné. Prvostupňové rozhodnutie, pokiaľ ide o výrok o náhrade trov konania, tak trpí nedostatkom odôvodnenia.
Účastník konania má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Úvahy o skutkových, ale aj právnych záveroch musia byť riadne a zrozumiteľne odôvodnené tak, aby nevznikali pochybnosti o zákonnosti rozhodnutia, najmä zo strany účastníkov konania, ktorým je takéto rozhodnutie určené.
Účelom odôvodnenia rozhodnutia je preukázať správnosť súdneho rozhodnutia a umožniť jeho kontrolu v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku, pretože len takéto rozhodnutie možno označiť za preskúmateľné (§ 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 211 O.s.p.). Nedostatok riadneho a náležitého odôvodnenia bráni odvolaciemu súdu vôbec posúdiť správnosť rozhodnutia. Účastník konania má právo na to, aby rozhodnutie, ktoré sa dotýka jeho práv a povinností, bolo náležite odôvodnené. Tomuto právu účastníka zároveň zodpovedá povinnosť súdu svoje rozhodnutie odôvodniť, vyporiadať sa so všetkými námietkami účastníkov, pričom je povinný uviesť, akými úvahami sa riadil a ako vec právne posúdil s tým, že povinnosťou súdu je zároveň dbať na to, aby odôvodnenie bolo presvedčivé.
V danom prípade rozhodnutie súdu prvého stupňa okrem konštatovania, že súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 7 O.s.p., neobsahuje žiadne skutočnosti ani dôvody, pre ktoré súd citované zákonné ustanovenia vo veci aplikoval. Nie je zrejmé, ako posúdil úspech toho ktorého účastníka v konaní, či sa zaoberal okolnosťami, ktoré predchádzali uplatneniu žalobného návrhu na súd, aký bol postoj odporkyne v konaní.
Vzhľadom na to, že neboli dané dôvody na potvrdenie ani zmenu napadnutého rozsudku, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .