Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20C-40-2012.pdf
PDF · 87.74 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/40/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou, v právnej veci navrhovateľa Tibor Vrábel - PROFIS G.R.D., IČO: 37514709, s miestom podnikania Fraňa Kráľa 1861/2, Šaľa, zastúpený Mgr. Andrej Kelemen, IČO: 42200172, so sídlom Hlavná 39, Šaľa, proti odporcovi N. P., B.. XX.X.XXXX, B. X. U. XXXX/X, Š., v konaní zastúpený opatrovníkom Z. P., B.. X.X.XXXX, X. U.. R. XXX/XXX, T., o zaplatenie 81,93,- EUR s prísl., takto
rozhodol:
Súd konanie v časti úroku z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 81,93 eur od 16.3.2012 do zaplatenia zastavuje.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 278,83 eur od 14.4.2012 do 16.3.2013 a zo sumy 196,90 eur od 16.3.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní.
Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 16.4.2012 navrhovateľ žiadal súd, aby odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 81,93 eur s úrokom z omeškania 9,5% ročne zo sumy 278,83 eur od 14.4.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania, a to z dôvodu uplatnenia si nároku na zaplatenie úroku z omeškania.
Opatrovníčka odporcu žiadala návrh zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX, zmluvnými podmienkami, evidenciou splátok, rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 17C/164/2010-42, rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/53/2011-64, kópiou šekového ústrižku z 15.3.2013, písomným vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa, písomným vyjadrením opatrovníčky odporcu, ostatnými listinnými dôkaznými prostriedkami a dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci:
Z návrhu na začatie konania a vyjadrení právneho zástupcu navrhovateľa vyplynulo, že návrhom sa domáha zaplatenia istiny 81,93 eur s príslušenstvom v podobe úroku z omeškania, pričom suma 81,93 eur predstavuje vyčíslený úrok z omeškania zo sumy 278,93 eur vo výške 9,5% ročne od
11.3.2009 do podania žaloby, t.j. do 13.4.2012. Príslušenstvo pohľadávky predstavuje úrok z omeškania 9,5% ročne zo sumy 278,83 eur od 14.4.2012 do zaplatenia. Základom uplatnenia nároku bola skutočnosť, že dňa XX.X.XXXX uzavrel navrhovateľ s odporcom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX, pričom žalobou z 19.2.2010 sa domáhal zaplatenia dlžnej sumy a zmluvnej pokuty. Úrok z omeškania z dlžnej istiny si navrhovateľ uvedenou žalobou neuplatnil z dôvodu, že tento nárok bol krytý zmluvnou pokutou. Okresný súd Galanta o predmetnej žalobe rozhodol Rozsudkom č.k. 17C/164/2010-42 zo dňa 10.12.2010 tak, že navrhovateľovi priznal nárok na zaplatenie istiny vo výške 278,83 eur a časti uplatnenej zmluvnej pokuty, pričom nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nepriznal vo zvyšnej uplatnenej časti, a to po odstúpení od úverovej zmluvy. Krajský súd v Trnave Rozsudkom č.k. 9Co/53/2011-64 zo dňa 17.1.2011 prvostupňový rozsudok potvrdil. Na margo zaplatenia sumy 81,93 eur opatrovníčkou odporcu po podaní žaloby dňa 16.3.2013 uviedol, že platbu v čase jej pripísania na účet navrhovateľa (16.3.2013) navrhovateľ nemohol identifikovať, nakoľko s opatrovníčkou odporcu nebol v zmluvnom vzťahu, pričom o skutočnosti, že uvedená osoba bola v konaní súdom ustanovená za opatrovníčku odporcu sa dozvedel až dňa 11.4.2013, kedy mu bolo doručené uznesenie OS Galanta č.k. 20C/40/2012-70 zo dňa 27.3.2012. Poukázal na to, že v danom prípade by muselo dôjsť k pristúpeniu k dlhu zo strany opatrovníčky odporcu, a to dohodou podľa ust. § 533 OZ, ku ktorej dohode napriek zaslanému pokusu o zmier medzi navrhovateľom a opatrovníčkou odporcu doposiaľ nedošlo. Podľa ust. § 566 ods. 2 OZ sa pri čiastočnom plnení dlhu platby započíta najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Vzhľadom na skutočnosť, že platba vykonaná v priebehu konania opatrovníčkou odporcu nebola žiadnym spôsobom identifikovaná, ani nebolo uvedené, akým spôsobom sa s ňou má naložiť, navrhovateľ mal za to, že suma 81,93 eur bude správne započítaná najskôr na istinu v celkovej výške 278,83 eur. Na základe uvedeného vzal návrh v časti úroku z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 81,93 eur od 16.3.2013 do zaplatenia späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.
Opatrovníčka odporcu poukázala na to, že dňa 15.3.2013 na účet navrhovateľa poukázala sumu 81,93 eur, o ktorej bola presvedčená, že je predmetom konania. Urobila tak v úmysle splniť dlh svojho syna - odporcu voči navrhovateľovi a tak jeho meno očistiť. V žiadnom prípade nemala v úmysle k dlhu pristúpiť. Príslušenstvo v konaní uplatnenej pohľadávky nezaplatila, nakoľko z dôvodu nedostatku právneho povedomia nevedela o tom, že to treba zaplatiť. O náhrade trov žiadala rozhodnúť tak, aby jej povinnosť náhrady trov konania súd nepriznal, a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa, prípadne z dôvodu rozporu s dobrými mravmi.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v dôsledku porušenia zmluvných povinností odporcom, vyplývajúcich zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, Okresný súd Galanta rozsudkom č.k. 17C/164/2010-42 zo dňa 10.12.2010 navrhovateľovi priznal nárok na zaplatenie istiny (úveru) vo výške 278,83 eur a zmluvnú pokutu do času odstúpenia od zmluvy vo výške 99,50 eur, vo zvyšnej časti (zmluvná pokuta od odstúpenia od zmluvy až do zaplatenia) súd návrh ako nedôvodný zamietol. Prvostupňový rozsudok bol potvrdený Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/53/2011-64 zo dňa 17.1.2011. Príslušenstvo v podobe úroku z omeškania si v uvedenom konaní navrhovateľ neuplatnil, a to vychádzajúc z právneho názoru, že úrok z omeškania je v zmysle zmluvy krytý zmluvnou pokutou.
Súd mal za preukázané, že nárok na zaplatenie úroku z omeškania navrhovateľ mal, a to s poukazom na ust. § 517 ods. 2 OZ, a to na základe skutočnosti, že odporca sa s platením dlhu preukázateľne dostal do omeškania, čo malo v konečnom dôsledku následok v podobe odstúpenia od zmluvy zo strany navrhovateľa. Súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa o tom, že v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 17C/164/2010 si nemohol uplatniť zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej istiny úveru, nakoľko si v uvedenom konaní popri istine uplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty. Neuviedol, v zmysle ktorého konkrétneho ustanovenia zmluvy o úvere by bol uvedený postup vylúčený, pričom súd uvedenú skutočnosť z obsahu zmluvy o úvere preukázanú nemal. Samotná existencia dohody
zmluvných strán o zmluvnej pokute podľa názoru súdu nevylučuje aplikáciu ust. § 517 ods. 2 OZ na daný zmluvný vzťah.
V konaní bolo ďalej preukázané, že opatrovníčka odporcu zaplatila dňa 16.3.2013 (pripísaním platby na účet navrhovateľa) sumu 81,93 eur, a to bez uvedenia špecifikácie platby, spôsobu jej pripísania, a vo svojom mene. Uvedenú platbu navrhovateľ objektívne (vzhľadom na neexistenciu vedomosti o procesnom postavení platiteľa v tomto konaní) nemal možnosť zarátať na platbu dlhu uplatneného v tomto konaní, uvedenú skutočnosť sa dozvedel až v priebehu konania.
Podľa § 566 ods. 1 OZ veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky.
Podľa § 566 ods. 2 OZ pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
Navrhovateľ postupujúc v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení mal postupovať tak, že po identifikácii platby v priebehu konania mal ju započítať na istinu, avšak nie na istinu dlhu vo výške 278,83 eur, ktorý nárok bol riešený a priznaný v uvedenej časti v konaní Okresného súdu sp. zn. 17C/164/2010, avšak na istinu uplatnenú v tomto konaní, t.j. 81,93 eur, pričom nie je rozhodujúce, že v podstate ide o vyčíslený úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 278,83 eur 11.3.2009 do 13.4.2012. Z procesného hľadiska suma 81,93 eur v tomto konaní predstavuje navrhovateľom uplatnenú istinu, pričom vzhľadom na výšku platby vykonanej opatrovníčkou odporcu v priebehu tohto konania (81,93 eur) možno vyvodiť jednoznačný záver, že opatrovníčka mala v úmysle v mene odporcu zaplatiť práve uvedenú sumu a teda platby mala byť aj týmto spôsobom zarátaná.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal teda súd za to, že v čase podania návrhu bol nárok na zaplatenie istiny 81,93 eur dôvodný, avšak v priebehu konania došlo k jeho zaplateniu (16.3.2013), na základe čoho v čase vyhlásenia rozsudku vo veci samej bol uvedený nárok už nedôvodný, na základe čoho súd návrh v tejto časti zamietol.
Navrhovateľ v priebehu konania vzal návrh späť v časti úroku z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 81,93 eur od 16.3.2013 do zaplatenia, v ktorej časti žiadal konanie zastaviť.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Vzhľadom účinné čiastočná späťvzatie návrhu súd konanie v časti úroku z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 81,93 eur od 16.3.2013 do zaplatenia zastavil.
Súd návrhu vyhovel vo zvyšnej časti, t.j. v časti uplatneného príslušenstva v podobe nevyčísleného úroku z omeškania zo sumy 278,83, a v znení čiastočného späťvzatia návrhu tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia. Právo na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 273,83 eur navrhovateľovi vzniklo podľa ust. § 517 ods. 2 OZ dňom, kedy sa odporca dostal s plnením tohto dlhu do omeškania, pričom vzhľadom na skutočnosť, že ku dňu 14.4.2012 v omeškaní s plnením odporca preukázateľne bol, vychádzajúc z obsahu rozsudku OS Galanta č.k. 17C/164/2010-42 v spojitosti s rozsudkom KS v Trnave č.k. 9Co/53/2011-64, súd uplatnenú časť návrhu považoval za dôvodnú.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko úspech mal navrhovateľ len v časti uplatneného nároku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.