Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-56-2013.pdf
PDF · 97.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-7P/56/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou v právnej veci navrhovateľky Y. T., nar. XX. XX. XXXX, nezamestnanej, bytom E., X. XXX, zastúpenej Dr. Sándorom Csudárom usadeným euroadvokátom so sídlom Vinica, Mierové Námestie 462, proti odporcovi I. T., nar. XX. XX. XXXX, zamestnanému Z. S. K. s. r. o., Širakov 137, bytom E., ul. C. XXX, zastúpeného JUDr. Pavlom Vrškom, advokátom so sídlom vo Veľkom Krtíši, M. R. Štefánika 2 o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletej R. T., nar. XX. XX. XXXX, zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši, ako opatrovníkom takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky Y. T., rod. Y. s odporcom I. T. uzavreté dňa XX. XX. XXXX pred Matričným úradom vo Vinici r o z v á d z a.
Maloletá R. T., nar. XX. XX. XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti navrhovateľke, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej počínajúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva výživným vo výške 200 Eur mesačne, výživné je splatné k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Podaným návrhom navrhovateľka žiadala súd, aby rozviedol jej manželstvo s odporcom uzavreté dňa 29. 08. 1992 pred Matričným úradom vo Vinici a maloletú dcéru pochádzajúcu z manželstva zveril do jej osobnej starostlivosti a odporcovi uložil povinnosť prispievať výživným na maloletú vo výške 200 Eur mesačne. V návrhu navrhovateľka uviedla, že manželstvo s odporcom uzavrela po dvojročnej známosti a počas desiatich rokov bolo toto pomerne harmonické, usporiadané, neskôr vznikali nezhody kvôli financiám a k vážnejším nezhodám začalo dochádzať po smrti jej matky a zároveň tento začal vo zvýšenej miere požívať alkoholické nápoje. V roku 2012 na Vianoce jej zobral kľúče od auta, zablokoval prístup k účtom s tým, že on nie je ochotný živiť ju a dcéru. V návrhu navrhovateľka ďalej uviedla, že odporca pracuje ako murár v zahraniční, pričom v čase, keď spolu komunikovali uviedol odporca navrhovateľke, že zarába cca 1800 Eur. Ďalej navrhovateľka v návrhu uviedla, že ona je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, má vyživovaciu povinnosť spolu s odporcom k maloletej R. T., ktorá študuje na gymnáziu s vyučovacím jazykom maďarským v Šahách, pričom výdavky, ktoré vznikajú v súvislosti so starostlivosťou o maloletú a zabezpečovaním jej potrieb predstavujú cca 350 až 400 Eur mesačne. Na pojednávaní sa navrhovateľka pridržiavala podaného písomného návrhu a ďalej
uviedla, že posledných 10 rokov sa odporca správa agresívne, nadáva jej a požíva alkoholické nápoje vo zvýšenej miere a v súčasnej dobe ani neprispieva na potreby domácnosti. Zároveň uviedla, že bola nútená v dôsledku agresívneho správania sa odporcu odsťahovať zo spoločnej domácnosti. Poukázala ďalej na tú skutočnosť, že dcéra je študentkou Gymnázia v Šahách, do školy každodenne dochádza, kedy len na dopravu do školy dcére platí 2 Eurá denne, ďalšie výdavky sú výdavky na školské potreby, stravovanie, ošatenie, vreckové maloletej, zdravotný stav maloletej je dobrý.
Odporca na pojednávaní uviedol, že s návrhom navrhovateľky súhlasí a záujem na obnovení manželského spolužitia nemá, pričom podľa jeho názoru najväčším problémom bolo ich vzájomné odcudzenie, kedy odišiel pracovať do zahraničia, pričom sa dopočul, že ona má mimomanželskú známosť. Táto známosť mala byť reálna asi tak pred tromi rokmi a aj pred desiatimi rokmi mala mať známosť s iným mužom. Tiež uviedol, že to, že mu bola manželka neverná preukázať nevie a podľa jeho názoru jej nevera je dôvodom pre ich nefungujúce manželstvo. Potvrdil, že okrem maloletej ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.
Maloletá R. T. pri svojom výsluchu uviedla, že jej rodičia spolu nekomunikujú, jeden druhého si nevšímali, keď sa vrátil odporca z Francúzka, kde pracoval a aj ona veľmi málo s ním komunikuje, keďže nemá s ním taký vzťah, aký by mal byť medzi dcérou a otcom, uviedla, že jej finančne pomáha starý otec, peniaze dáva aj jej aj matke, tiež otec jej prispel 600 Eurami, pričom ona má zvýšené výdavky v súvislosti so svojim štúdium na strednej škole.
Svedkyňa C. T., matka odporcu na pojednávaní uviedla, že pokiaľ sa týka finančných prostriedkov, je pravdou, že odporcovi, teda svojmu synovi požičala 230.000 Sk pred štyrmi rokmi a to na doplatenie rozdielu medzi cenou bytu, ktorý vymenili a kúpnou cenou a za nábytok, pričom sa dohodli tak, že finančné prostriedky vrátia, keď budú mať, prípadne by sa tieto finančné prostriedky zohľadnili v dedičskom konaní, pokiaľ by došlo k jej úmrtiu. Potvrdila, že 5.000 Eur jej odporca vrátil, pričom už viacej nežiada. Uviedla, že odporca jej zaplatil 7.000 Eur, avšak ona mu 2.000 Eur vrátila, keďže chcela vrátiť len 5.000 Eur. Uviedla, že peniaze požičala výlučne odporcovi.
Opatrovník sa na termín pojednávania nedostavil, tento mal doručenie predvolania riadne vykázané, neúčasť na pojednávaní neospravedlnil riadne a včas, preto potom súd v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O. s. p. vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, oboznámením sa so správami o povesti na účastníkov, potvrdením o zárobku odporcu, správou Gymnázia v Šahách, vyčíslením výdavkov odporcu, nájomnou zmluvou, výpisom z LV č. 2042, výpismi z účtu odporcu, správou zamestnávateľa odporcu, správou z konzultácie s účastníkmi, fotokópiou sobášneho listu a fotokópiou rodného listu.
Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 29. 08. 1992 pred Matričným úradom vo Vinici, pričom o obidvoch účastníkov ide o prvé manželstvo, posledné spoločné bydlisko mali na adrese E., C. XXX. Z manželstva pochádza maloletá R. T.Á., nar. XX. XX. XXXX, ktorá navštevuje Gymnázium s vyučovacím jazykom maďarským v Šahách, ani jeden z účastníkov okrem maloletej ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci spolu žili na adrese C. XXX, E., pričom navrhovateľka sa od odporcu odsťahovala a uzavrela s Obcou Vinica nájomnú zmluvu na prenájom bytu vo Vinici na ulici Záhradnej na dobu určitú od 01. 07. 2013 na tri roky, pričom nájomné za úhradu a mesačné zálohy predstavujú výdavky vo výške 175,59 Eur. Z vykonaného dokazovania mal súd zároveň preukázané, že účastníci konania spolu nežijú, spolu nezabezpečujú potreby maloletej dcéry, nehospodária spolu a ani spolu intímne nežijú. Navrhovateľka je nezamestnaná a odporca pracuje v s. r. o. Z. S. K., kde jeho priemerný mesačný príjem predstavuje za obdobie novembra a decembra 2013 podľa potvrdenia zamestnávateľa priemerne 1171,80 Eur a za obdobie od augusta 2013 do októbra 2013 predstavoval príjem odporcu v priemere 808 Eur. Navrhovateľka je nezamestnaná a finančne jej vypomáha jej rodina, je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 08. 09. 2009 a evidencia trvá. Pokiaľ sa týka maloletej Ediny, táto je študentkou Gymnázia v Šahách, pričom výdavky v školskom roku predstavujú jednak členský
poplatok ZRPŠ 30 Eur, sporenie na stužkovú 40 Eur ročne, poplatky za knižnicu a ďalej sú to učebnice anglického a nemeckého jazyka na školský rok 40 Eur, úbor na telocvik, domáca obuv a zošity a písacie prostriedky cca 50 Eur, ďalšími výdavkami sú výdavky na školské akcie a to na imatrikuláciu, maškarný ples, návštevu divadla, povinnú odbornú exkurziu, koncoročný výlet, čo predstavuje cca 90 Eur a ďalšími sú výdavky na stravovanie, na jeden obed 1,12 Eur na deň a tiež cestovné do školy a späť. Z vyjadrenia zamestnávateľa odporcu súd zistil, že odporca u nich pracuje opätovne od júla 2013, pričom pracovný pomer má uzavretý na dobu neurčitú od 29. 07. 2013 a na základe pracovnej zmluvy vykonáva práce v zahraniční podľa potreby zamestnávateľa. Zároveň vo svojom vyjadrení zamestnávateľ odporcu uviedol, že odporcovi sa poskytuje ubytovanie zadarmo, pričom nie vždy, pričom bezplatné ubytovanie záleží od francúzskeho objednávateľa, či vyfakturuje toto zamestnávateľovi, ak vyfakturuje ubytovanie poskytnuté pri realizácii stavebných prác, v tom prípade mzda zamestnanca sa zníži o zrážky za ubytovanie. Cestovné náklady pri návšteve rodiny prepláca zamestnávateľ podľa príslušných ustanovení zákonníka práce, v ostatných prípadoch si hradí zamestnanec výlohy z vlastných nákladov. Zo správy z konzultácie s účastníkmi konania, ktorú podal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny súd zistil, že odporca sa na predvolanie nedostavil, navrhovateľka prezentovala rozhodnutie rozviesť sa ako trvalé a záujem na obnovení manželského spolužitia neprejavila, ako dôvod svojho definitívneho rozhodnutia rozviesť sa uviedla opakové hádky s odporcom pre jeho zvýšené požívanie alkoholických nápojov a následnú agresivitu, ako aj pre finančné problémy, ďalej situáciu zhoršoval aj opakovaný dlhodobý pracovný pobyt odporcu v zahraničí. Podľa názoru úradu práce, agendy poradensko-psychologických služieb v tomto partnerskom vzťahu je odcudzenie na všetkých úrovniach také hlboké, že aktuálne nevidia možnosť na zmenu postoja navrhovateľky a na prácu na obnovení manželského spolužitia ani prostredníctvom psychologického poradenstva.
Podľa ustanovenia § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ustanovenia § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ustanovenia § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-36>.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Princíp rovnoprávnosti muža a ženy je základným princípom, z ktorého vychádza Zákon o rodine, pri úprave vzájomných práv a povinností, je zakotvený v ustanovení § 18, ktorým je vyjadrená základná požiadavka na vzájomné správanie sa manželov. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že pokiaľ sa týka hmotnoprávnych podmienok rozvodu manželstva, ktoré sú upravené v ustanovení § 23, že tieto zákonné podmienky v danom prípade splnené boli. Súd priamo z výpovedí účastníkov mal preukázané, že manželstvo trvajúce vyše 20 rokov je posledné roky sprevádzané problémami vo vzťahu medzi manželmi, neustálymi konfliktami, ktoré medzi sebou vzájomne neriešili a ktoré vyplývali jednak z požívania alkoholických nápojov zo strany odporcu, ale aj nevyjasnenými vzťahmi vyplývajúcimi z určitých podozrení, ktoré mal odporca vo vzťahu k navrhovateľke a ktoré ostali len v rovine podozrenia, pričom tieto vzájomne spolu neriešili. Ďalšími príčinami rozvratu manželstva, ktoré viedli k hlbokej kríze v manželstve bola nedostatočná komunikácia medzi manželmi a v súčasnej dobe je manželstvo medzi navrhovateľkou a odporcom nefunkčné, neplní žiadnu z podmienok, manželia spolu nežijú, spolu nehospodária, spolu nevychovávajú maloletú dcéru a v súčasnej dobe ani možnosť obnovenia manželského spolužitia neprichádza do úvahy. Preto potom, keďže boli splnené hmotnoprávne podmienky pre rozvod manželstva, súd manželstvo účastníkov rozviedol. Súd mal zároveň aj za preukázanú tú skutočnosť, že ani prípadný rozvod manželstva nebude v rozpore so
záujmami maloletej dcéry, keďže maloletá v súčasnej dobe žije v spoločnej domácnosti s matkou, na situáciu a na oddelené spolužitie svojich rodičov je zvyknutá.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa ustanovenia § 113 ods. 1 O. s. p., z konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z manželstva na čas po rozvode.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Keďže s konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úprave pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, súd rozhodoval o tom, komu bude maloletá R., dcéra pochádzajúca z manželstva účastníkov zverená na čas po rozvode do osobnej starostlivosti. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že v súčasnej dobe navrhovateľka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú, o maloletú sa ona osobne stará, maloletá žije s ňou v spoločnej domácnosti, s otcom nemá vytvorené kontakty, otec sa o maloletú zaujíma len sporadicky a aj záujmom maloletej je, aby bývala spolu s navrhovateľkou. Preto potom súd maloletú zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľke, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. O výživnom súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona § 62 a § 75 Zákona o rodine, pričom z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že maloletá je študentkou strednej školy- gymnázia s vyučovacím jazykom maďarským v Šahách, pričom do školy každodenne dochádza a podľa vyjadrenia navrhovateľky už len výdavky spojené s cestovaním maloletej do školy predstavujú dve eurá denne, čo mesačne predstavuje cca 40 Eur, ďalšie výdavky má maloletá v súvislosti so zabezpečovaním školských potrieb, ktoré predstavujú značnú finančnú záťaž na rozpočet rodiny a v súčasnej dobe, keďže otec na maloletú pravidelne výživným neprispieva, tieto výdavky musí hradiť výlučne matka, ktorá nemá žiaden príjem, len príležitostne brigádnicky si privyrába a finančne jej musí podľa vyjadrenia navrhovateľky pomáhať celá rodina. Toto potvrdila aj maloletá R. pri svojom výsluchu, kedy uviedla, že najmä jej starý otec, teda otec jej matky jej finančne vypomáha. Súd preto potom s prihliadnutím na zistené okolnosti, keďže matka tiež má vyživovaciu povinnosť k maloletej, táto však vzhľadom k tomu, že v súčasnej dobe je bez príjmu sa jej zohľadňuje výška výživného na maloletú 27,10 Eur, čo predstavuje čiastku 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré výživné je povinný plniť každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery a keďže výdavky maloletej sú nesporne zvýšené, ako už bolo uvedené, maloletá sa štúdiom na strednej škole pripravuje na budúce povolanie a s týmto má zvýšené finančné výdavky, súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 200 Eur. Podľa názoru súdu, táto suma, to je 200 Eur, v súčasnej dobe zodpovedá schopnostiam a možnostiam odporcu platiť na výživu maloletej uvedenou sumou. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca pracuje v zahraničí a tento dosahuje priemerný zárobok nad 1.000 Eur a aj s prihliadnutím na výdavky, ktoré on má v spojení so zabezpečovaním svojich pracovných potrieb, aj keď súd nemohol akceptovať plnú výšku odporcom vyčíslených výdavkov na vlastnú spotrebu, súd však výdavky zohľadnil, ale aj po odpočítaní týchto výdavkov je otec schopný platiť výživné vo výške 200 Eur, keďže okrem maloletej ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Okrem toho súd prihliadol aj na to, že odporcovi, ktorý svojej matke
vrátil 7.000 Eur, táto potom odpustila 2.000 Eur a túto sumu mu vrátila, čo predstavuje určité úspory odporcu. Preto potom výživné od otca vo výške 200 Eur, výživné od matky vo výške 27,10 Eur a prídavky na maloletú predstavujú čiastku, ktorá zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej s prihliadnutím na stupeň povinnej školskej dochádzky, keďže ako už bolo uvedené, táto sa štúdiom na strednej škole pripravuje na budúce povolanie.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to v písomne v štyroch o vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.