Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Cob-7-2023.pdf
PDF · 81.33 KB
Case nature
Subarea
7Cob/7/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Andreja Radomského v sporovej veci žalobcov: 1/ A. A. B. C., s miestom podnikania D. XXX/X, XXX XX E. F. G., IČO: XXXXXXXX, 2/ H. C. E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX E. F. G., proti žalovanému: AGRIFOP, a. s. Stakčín, so sídlom Na Troskách 1635/3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 713 238, zastúpenému Advokátska kancelária Fabian a Novosad, s. r. o., so sídlom Masarykova 16, 080 01 Prešov, IČO: 51 913 984, o zaplatenie 9.638,71 eur s prísl., o odvolaní žalobcov i žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. 11Cb/41/2019-459 z 8.7.2022, takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
Žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie v prejednávanej veci o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcom 9.638,71 eur s prísl. zastavil. Vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobcovia podali dňa 26.4.2019 na tunajšom súde žalobu o zaplatenie sumy 9.638,71 eur s tým, že žiadali, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 3.255,76 eur spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne od 23.4.2019 do zaplatenia a žalobkyni 2/ sumu 6.382,95 eur spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne od 23.4.2019 do zaplatenia a zároveň ho zaviazal zaplatiť im trovy konania, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a to titulom náhrady škody podľa ustanovení § 757 a § 373 Obchodného zákonníka z dôvodu neplatných uznesení valného zhromaždenia žalovaného o rozdelení zisku.
3. Uznesením Okresného súdu Humenné č. k. 11Cb/41/2019-455 zo dňa 7.12.2021 súd prvej inštancie konanie prerušil na dobu 3 mesiacov, ktorá začne plynúť od právoplatnosti tohto uznesenia v súlade s § 163 ods. 1 CSP, pretože strany sporu zhodne navrhovali pojednávanie odročiť. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.1.2022.
4. V prejednávanej veci nadobudlo uznesenie, ktorým súd konanie prerušil, právoplatnosť dňa 5.1.2022. V zmysle ustanovenia § 121 ods. 3 CSP, 6 mesiacov uplynulo dňa 5.7.2022. Keďže tento deň pripadol na deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní bol najbližší nasledujúci pracovný deň, t. j. streda 6.7.2022.
5. Pokiaľ súd preruší konanie z dôvodu podľa § 163 CSP, môže v ňom pokračovať len na návrh jednej (ktorejkoľvek) zo sporových strán. Keďže žalobcovia ani žalovaný v stanovenej lehote nepodali návrh na pokračovanie v konaní, súd prvej inštancie v súlade s § 163 ods. 2 CSP konanie zastavil. Súd poukazuje
aj na tú skutočnosť, že § 163 ods. 2 CSP bol citovaný aj v uznesení, ktorým súd konanie prerušil, teda strany sporu boli v tomto smere poučené.
6. V prejednávanej veci zavinili zastavenie konania žalobcovia aj žalovaný v rovnakej miere, pretože návrh na pokračovanie v konaní mohla podať ktorákoľvek zo strán sporu, teda aj žalobcovia aj žalovaný, pričom tento návrh nepodal nikto z nich. Aj žalobcovia aj žalovaný tak procesne zavinili zastavenie konania v rovnakom rozsahu. Preto súd o trovách rozhodol tak, že žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie nepriznal.
7. Proti uzneseniu v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia, ako aj žalovaný.
8. Žalobcovia odvolanie odôvodnili ustanovením § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ustanovením § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
9. Poukázali na to, že uznesením Okresného súdu Humenné č.k. 11Cb/41/2019-455 zo 7.12.2021 súd konanie prerušil na dobu 3 mesiacov podľa § 163 ods. 1 CSP, pretože podľa svojvoľného tvrdenia súdu strany sporu zhodne navrhli pojednávanie odročiť. Žalobcovia však nikdy zhodne nenavrhli a nesúhlasili s prerušením konania, o čom svedčia aj ich podania. Súd prvej inštancie preto svojvoľne interpretoval a aplikoval ustanovenie § 163 ods. 1 CSP a vyvodil arbitrárne skutkové závery, ktoré nevyplývajú zo skutkových zistení a vôle žalobcu. Vo vyjadrení zo 6.12.2022 žalobcovia na základe výzvy súdu z 24.11.2021 uviedli, že s prerušením konania nesúhlasia, keďže o tom so žalovaným pri finalizácii dohody vôbec nekomunikovali a súčasťou dohody je aj rigorózne dodržiavanie.
10. Je jednoznačne preukázané, že vyvodené skutkové a právne závery súdu pri prerušení konania boli zjavne nedôvodné a arbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné.
11. Nemožno ustanovenie § 163 ods. 2 veta druhá CSP vykladať tak, že súd je povinný konanie zastaviť aj v prípade, ak z prejavov účastníkov konania jasne vyplýva, že žalobcovia nesúhlasili a zhodne nenavrhli prerušiť konanie, pričom súd uprednostnil svojvoľný výklad a aplikáciu § 163 ods. 1 CSP v rozpore s Čl. III ods. 1 CSP a nezaoberal sa podstatnými dôvodmi, či bolo prerušenie konania zákonné. Ustanovenie § 163 ods. 1 CSP upravujúce procesnú situáciu prerušenia konania je ovládané dispozičným princípom. Znamená to, že k rozhodnutiu o prerušení konania sa vyžaduje úkon zo strany oboch účastníkov konania. Nesprávnou interpretáciou a aplikáciou § 163 ods. 1 CSP treba považovať za nesprávny procesný postup znemožňujúci žalobcom uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
12. Súd mohol v danom prípade aplikovať iba § 162 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd konanie preruší aj bez návrhu. V takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. Na základe toho navrhli, aby odvolací súd uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
13. Žalovaný podal odvolanie len proti výroku o trovách konania.
14. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
15. Poukázal na to, že rozhodnutie súdu vo veci náhrady trov konania je nesprávne, nakoľko predmetné konanie iniciovali žalobcovia, pričom žalovaný nemal možnosť ovplyvniť ich procesnú autonómiu v otázke podania alebo nepodania žaloby. Žalovaný nemal žiaden záujem na tom, aby voči nemu predmetné konanie začalo alebo prebiehalo, a preto nemohol ani zaviniť jeho zastavenie. Záujem žalovaného po začatí konania bol ten, aby bola žaloba voči nemu zamietnutá alebo konanie zastavené, čo sa nakoniec stalo.
16. Medzi stranami sporu začali mimosúdne rokovania, ktoré boli dôvodom prerušenia tohto konania, avšak tieto rokovania ostali bez relevantného výsledku a bolo v záujme žalobcov, aby iniciovali návrhom pokračovanie v konaní. Žalovaný nemal záujem na pokračovaní v konaní, pričom zastavenie konania vo vzťahu k jeho procesnému postaveniu a žalobou uplatňovaným nárokom považuje za úspech vo veci. Žalovaný aj keď mal záujem mimosúdne sa dohodnúť, nemal dôvod v prípade neúspešných mimosúdnych rokovaní navrhovať pokračovanie v tomto sporovom konaní.
17. Preto bolo potrebné posúdiť vzniknutú situáciu tak, že na jednej strane žalobcovia zavinili zastavenie konania a na strane druhej žalovaný dosiahol v rámci konania procesný úspech, keďže konanie bolo voči nemu zastavené. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd uznesenie zmenil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
18. V následných vzájomných vyjadreniach (§ 374 ods. 2, 3 CSP) zotrvali sporové strany na svojich doterajších stanoviskách.
19. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolania sporových strán nie sú dôvodné.
20. Súd prvej inštancie zistil vo veci všetky okolnosti právne významné pre zastavenie konania a rozhodnutie o jeho trovách a vo veci aj správne rozhodol. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia súdom prvej inštancie a neboli zistené vady konania, ktoré by mali za následok znemožnenie realizácie procesných práv ktorejkoľvek zo strán alebo nesprávne rozhodnutie vo veci.
21. Podľa ustanovenia § 163 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.
22. Podľa ustanovenia § 163 ods. 2 CSP, ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví.
23. Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 CSP, lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca.
24. Podľa ustanovenia § 121 ods. 4 CSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
25. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že uznesením č.k. 11Cb/41/2019-455 zo 7.12.2021 súd konanie v prejednávanej veci prerušil na dobu troch mesiacov, ktorá začala plynúť právoplatnosťou tohto uznesenia. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 5.1.2022. Týmto uznesením súd konanie prerušil postupom podľa § 163 ods. 1 CSP v dôsledku zhodného návrhu strán na prerušenie konania, pričom v bode 3. tohto uznesenia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný s prerušením konania súhlasil a uviedol, že ak nebol zo strany žalobcov podaný návrh na prerušenie konania na dobu troch mesiacov, podá tento návrh žalovaný. Ďalej súd v bodoch 4. a 5. tohto uznesenia konštatoval, že žalobkyňa 2/ navrhla odročenie pojednávania na neurčito vo vyjadrení zo 6.12.2021 a žalobca 1/ pri telefonickom rozhovore so súdom súhlasil, aby sa pojednávanie vytýčené na 7.12.2021 odročilo na neurčito. Preto aplikoval súd prvej inštancie vo veci prerušenia konania v prejednávanej veci § 163 ods. 1 CSP.
26. Za týchto okolností správne postupoval súd prvej inštancie pokiaľ napadnutým uznesením (č.l. 459 spisu) konanie zastavil so zreteľom na to, že v prejednávanej veci bolo konanie prerušené postupom podľa § 163 ods. 1 CSP, a to v dôsledku zhodného návrhu sporových strán na odročenie pojednávania. V súčasnom štádiu konania nie je právne významné, či tento záver súdu prvej inštancie aplikovaný v uznesení o prerušení konania (č.k. 11Cb/41/2019-455) bol vecne správny a zodpovedal vyjadreniam sporových strán. Rozhodujúce je to, že toto uznesenie súdu prvej inštancie bolo doručené
sporovým stranám a nadobudlo právoplatnosť (v zmysle vyššie uvedeného) 5.1.2022, nakoľko žiadna zo sporových strán voči tomuto uzneseniu odvolanie nepodala.
27. Súd prvej inštancie rozhodujúci o zastavení konania bol takto viazaný predchádzajúcim uznesením a správne konštatoval, že v dôsledku nepodania návrhu na pokračovanie v konaní žiadnou zo sporových strán nastala procesná nutnosť zastavenia konania v zmysle § 163 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie správne ustálil aj lehotu, v ktorej bolo potrebné, aby niektorá zo sporových strán podala návrh na pokračovanie v konaní, čo sa však nestalo a táto lehota márne uplynula 6.7.2022 (bod 4. napadnutého uznesenia).
28. Pokiaľ ide o náhradu trov konania správne postupoval súd prvej inštancie pokiaľ túto náhradu nepriznal žiadnej zo sporových strán, nakoľko možno konštatovať, že obe sporové strany (t.j. tak žalobcovia, ako aj žalovaný) zavinili zastavenie tohto konania v dôsledku procesnej pasivity a nepodania návrhu na pokračovanie v konaní v zmysle § 163 ods. 2 CSP.
29. Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne vrátane výroku o trovách konania a nemožno akceptovať odvolaciu argumentáciu žalovaného v otázke náhrady trov konania.
30. Preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd uznesenie ako vecne správne potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).
31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žiadna zo sporových strán nemala v odvolacom konaní úspech, a preto nárok na náhradu trov tohto štádia konania nebol priznanej žiadnej zo sporových strán.
32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).