Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_7C-22-2013.pdf
PDF · 76.78 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/22/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Radačovským, v právnej veci navrhovateľa: F. E., nar. XX.XX.XXXX , bytom H., Š. XXXX/X , zastúpená splnomocneným zástupcom : E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., Š. XXXX/X, proti odporcovi: F. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., H., P. T. XX, o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Mení sa rozsudok Okresného súdu Poprad NC 589/1996-69 zo dňa 20.12.2000, vo vzťahu k F. E. ktorým bolo určené výživné zo strany otca F. E. v sume 600 Sk mesačne tak, že počnúc dňom právoplatnosti rozsudku sa výživné zvyšuje zo strany otca na F. E. na sumu 250 eur mesačne, ktoré je povinný otec F. E. platiť každého 15 - teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám navrhovateľky F. E..
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 21.1.2013 žiadala aby súd proti odporcovi vydal rozsudok, ktorým by zmenil rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 15 P/148/2008 zo dňa 10.2.2010 v časti o určení vyživovacej povinnosti tak, že odporca je povinný prispievať na jej výživu 250 eur mesačne vždy do 15 - teho dňa v mesiaci vopred.
Návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Poprad, zo dňa 20.12.2010 pod sp. zn. NC 589/1996, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.6.2001 bolo určené výživné na navrhovateľku vo výške 600 Sk mesačne počnúc dňom 1.9.1998. Navrhovateľka ďalej tvrdí, že od tohto času uplynula dlhšia doba zmenili sa pomery na jej strane a žiada výživné zvýšiť.
Na pojednávaní konanom dňa 13.1.2014 uviedla, že na základe rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. NC 589/96 zo dňa 20.12.2000, ktorého právoplatnosť nastala 22.6.2001 bola vtedy ešte ako maloletá zverená do starostlivosti svojej matky, a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu 600 Sk, počnúc dňom 1.9.1998.
Podľa jej vedomostí, pokiaľ bola maloletá, otec si vyživovaciu povinnosť neplnil a k rukám matky nezasielal žiadne finančné prostriedky. Po nadobudnutí plnoletosti začala študovať na vysokej škole, je študentkou 3 . ročníka Univerzity P. R. T. a výživné z dôvodu, že nie je schopná sama sa živiť potrebuje.
Uviedla, že jej matka všemožným spôsobom snaží sa prispievať ne jej výživu, pracuje v zahraničí ako opatrovateľka. Odporca žije v Srbsku, je Albánskej národnosti, podľa jej vedomosti má v Srbsku 4 deti a ničím jej neprispieva. Má byť štátnym zamestnancom, nevie sa vyjadriť aký má príjem.
Navrhovateľka výslovne uviedla, že výživné žiada určiť od právoplatnosti rozsudku.
Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to návrhu, dokladom o štúdiu navrhovateľky prečítaním rozsudku Okresného súdu Poprad, sp. zn. NC 589/96 a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.
Odporca je otcom navrhovateľky a naposledy mu bolo určené výživné na návrh navrhovateľky rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. NC /589/96 zo dňa 20.12.2000, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.6.2001. Na základe rozsudku bol odporca povinný prispievať na maloletú sumou 600 ,- Sk mesačne počnúc dňom 1.9.1998 k rukám matky.
Ničím nebolo preukázané aby odporca bol si túto vyživovaciu povinnosť plnil.
Bolo tiež preukázané, že navrhovateľka je v súčasnosti dospelou , je študentkou vysokej školy 3. ročníka P. K. v Bratislave.
Odporca aj napriek tomu, že mu bol riadne doručený návrh preložený do srbštiny, aj napriek tomu, že bol riadne na pojednávanie predvolaný , na toto sa nedostavil a k tvrdeniam navrhovateľky sa nevyjadril.
Súd preto za splnenia podmienok § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti a pokiaľ sa týka vykonaného dokazovania dospel k záveru, že odporca nemal vôbec záujem sa k veci vyjadrovať, a preto je potrebné konštatovať, že neuniesol dôkazné bremeno, tak ako predpokladá zákona že súd vychádzal jedine z tvrdení navrhovateľky.
Podľa § 62 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času , kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možností a majetkových pomerov Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičova a v akej miere sa o dieťa stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne sa aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, a pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy jeho výdavky, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
Podľa § 75 Zákona o rodine pri určovaní výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti , možnosti a majetkové pomery povinného, a to aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, alebo ak povinný na seba berie neprimerané majetkové riziká. Výživné nemožno priznať ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi ( okrem výživného pre mal. dieťa ).
V zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Súd dospel k záveru, že od úpravy posledného výživného za situácie, keď odporca ničím neprispieval na výživu navrhovateľky došlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľky. Navrhovateľka je študentkou vysokej školy a požadovaná suma vzhľadom na všetky okolnosti a potreby vysokoškoláka vo výške 250 eur je skutočne objektívna.
Súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky sumou 250 eur, mesačne vždy k 15- temu dňu v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku, účastníci konania si ani náhradu trov konania neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) Občianskeho súdneho poriadku uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.